Ochrana sysľa pasienkového

Projekt je zameraný na ochranu sysľa pasienkového (Spermophilus citellus) prostredníctvom obnovy jeho biotopov a na zlepšenie nepriaznivého stavu jeho populácii v severozápadnom okraji areálu rozšírenia v Európe (na Slovensku, v Poľsku a Čechách).

Cieľom projektu je posilniť a zvýšiť jeho populáciu v lokalitách, kde sa vyskytuje, obnoviť vhodné biotopy a umožniť tak rozšírenie jeho výskytu. Ďalším cieľom je reštituovať (prinavrátiť) sysľa na lokality, z ktorých už vymizol a prispieť tak k ochrane tohto vzácneho druhu cicavca.

Syslie lúky sú momentálne nádherne zakvitnuté

Počas celej jari to na lúkach s prítomnosťou sysľov kvitne. Sysľoviská sú totiž poväčšine aj pasienky, takže táto vhodná kombinácia spolupôsobenia druhov prináša svoje "ovocie".

Čo robí syslí tím, kým sysle spia?

Rozhodne nezaháľa, pobehuje spiacim sysľom nad hlavami a maká na čistení budúcich pasienkov. Napríklad na Muránskej planine. Určite poznáte sysľovisko Biele vody, ktoré je veľmi navštevované práve za účelom pozorovania a „kŕmenia“ sysľov.

Reakcia na nepravdivé útoky na BROZ

Tento post píšeme ako reakciu na útoky, ktorým v posledných dňoch priamo, či nepriamo čelíme my a naše ochranárske projekty, na ktorých dlhodobo, systematicky pracujeme.

Záchranný odchyt sysľov sa chýli ku koncu

Záchranný odchyt sysľov neďaleko bratislavského letiska už bude čoskoro ukončený. Pozeráte sa na jedného z posledných chytených sysľov z tohto odchytu. Nedávno sme písali o kolegoch z nášho projektu ochrany sysľa pasienkového, ktorí tam chytali sysle, aby ich zachránili, pretože sa tam chystá výstavba. No a o tom, že sú odhodlaní zostať do posledného sysľa

Neďaleko letiska riešime najväčší záchranný odchyt sysľov

Nie je žiadna novinka, že na bratislavskom letisku žije najväčšia populácia sysľov na Slovensku. No a tieto syslíky sa odtiaľ prirodzene rozbiehajú aj do voľnej krajiny a kosené trávnaté lúky medzi technickými budovami im poskytujú dobrý životný priestor.

Spolu s obcou Spišské Podhradie sme spustili pastvu na záchranu sysľa

Pastva oviec má na Spiši dlhotrvajúcu tradíciu a pre jej obnovu na lúkach v Spišskom Podhradí sa spojilo viacero subjektov - ochranárske združenie BROZ, Správa Národného parku Slovenský Raj, mesto Spišské Podhradie, aj Spišské biskupstvo so sídlom v Spišskom Podhradí na Spišskej Kapitule.

Ovce dorazili na Spiš, aby sme tam čoskoro obnovili pastvu pre sysľa

V pondelok cestovali na Spiš ovce našeho pôvodného plemena - valaška, aby sa postupne zoznámili s novou maštaľou a pastierom. Už budúci týždeň sa ich totiž chystáme vypustiť na krásnu lokalitu, na lúku pri Spišskom Podhradí s výhľadom na Spišský hrad.

Sysle sa tento rok kvôli otepleniu zobudili o mesiac skôr

Aj takáto je realita meniacej sa klímy. Sysle sa každoročne budia zhruba v polovici až koncom marca, čiže odteraz približne o mesiac. Tento rok nám z viacerých lokalít hlásia zobudené syslíky, ktoré už majú prechodené nory a výhrabky pri norách, to znamená že sú hore už zhruba týždeň.

Počet sysľov na Slovensku stúpol z 28 000 na 36 000

Syseľ pasienkový bol v roku 2019 zaradený na červený zoznam IUCN do kategórie kriticky ohrozený a populačné krivky v celej Európe vykazujú stále klesajúci trend. Napriek týmto trendom sa počet slovenských sysľov po desiatkach rokov naďalej zvyšuje. Vďaka ničomu inému, ako vďaka projektu LIFE Syseľ.

Vysádzame stromy pre sysľa

Dnes sme vysádzali plodonosné ovocné dreviny na sysľovisku Ďurkovec pri Tomášovskom výhľade v Slovenskom raji. Bola to skvelá a užitočná akcia a ďakujeme všetkým zúčastneným. Už sa ostáva len tešiť na úrodu, aj nám, aj sysľom.

Vytvorili sme kolekciu ponožiek s Dedolesom

Na nedávnych potulkách lužným lesom, ktorého obnovu firma Dedoles podporila, sme riešili ďalšie možnosti našej spolupráce. A čo takto vytvoriť spoločnú kolekciu ponožiek? A upriamiť pozornosť na miznúcu biodiverzitu? A tak vznikla kolekcia Ohrozené druhy, vďaka ktorej sa druhy viac či menej nápadne miznúce z našej krajiny dostali na ponožky a informácie o nich na stránku Dedolesu.

Syseľ – škodca, či užitočný?

Veľa ľudí zaraďuje voľne žijúce živočíchy a voľne rastúce rastliny do týchto dvoch kategórií. Je ten hmyz, cicavec, či rastlina škodca a škodí našim ľudským aktivitám? Ak nie, ako je užitočný? Samozrejme, opäť pre nás, pre ľudí. S touto otázkou sa stretávame často v súvislosti so sysľom, ktorého mnohí v minulosti považovali za škodcu. Po krátkom vysvetlení o tom, že mylne, pretože syseľ ani nekradne obilie, ani si z neho nerobí zásoby, príde otázka druhá – ako je teda užitočný?

Sysľovisko v Tisovci žije

Na sysľovisku v Tisovskom krase sa neustále niečo robí. Len nedávno sme skončili s čistením pasienku a ešte stále spratávame načistené kopy kríkov. Kolóniu sysľov sme posilnili o syslíky z Muráňa. Tie, čo tam uvidíte s nejakým vzorom na chrbte, sú noví osadníci. Nožničkami sme im skrátili chlpy, ktorých spodná časť je čierna. Vzniknú im tak vzory, podľa ktorých ich rozoznávame a vieme sledovať ich osud. A to najdôležitejšie - či sa pária s miestnymi obyvateľmi/obyvateľkami.

Syslia zoznamka je úspešná!

Sysle, ktoré boli súčasťou prvej časti odchytov v dňoch 18.-25.3.2022, sú už vo svojich nových domovoch a očividne sa im darí.

Začali sme s jarnými odchytmi sysľov

Cez víkend sme začali s odchytom sysľov na bratislavskom letisku, v týchto dňoch pokračujeme v Slovenskom krase a nasledovať bude Muránska planina.

Prikrmujeme sysle, chystáme odchyty

V posledných dňoch chodia naši dobrovoľníci prikrmovať sysle na bratislavské letisko. Každých zhruba 20-30 metrov im hodia trochu slnečnice, aby si zvykli chodiť na tieto miesta. Chystáme tam totiž odchyt sysľov a ich prevoz na iné lokality, aby sme posilnili niekoľko populácií na južnom a západnom Slovensku.

V októbri sme doručili 2 somáre na Salaš Šurice

Dva somáriky zo ZOO Bojnice minulý týždeň pricestovali na Salaš Šurice. Nachádza sa tam územie európskeho významu, vyhlásené pre sysľa pasienkového a niekoľko ďalších vzácnych a chránených živočíchov, s názvom Soví hrad.

Tučný syseľ = zdravý syseľ

Tučný syslík, zdravý syslík. Treba to zopakovať. Syslíky môžu dosiahnuť hmotnosť až viac ako 500 g. Na jar vážia okolo 200 g. Ak vidíte v tomto období chudého syslíka, vidíte ho posledný raz.

V Cerovej vrchovine sme postavili 1km oplôtku pre ovce

V auguste sme pripravili ďalší oplotok na pastvu oviec, aby sa sysľom lepšie darilo. Tentokrát sme postavili viac ako 1 km oplotenia v obci Jesenské v Cerovej vrchovine a pastva na 4,4 hektároch sysľoviska sa môže začať.

V Turni nad Bodvou sme ochránili sysle pred zaoraním

V Turni nad Bodvou na lokalite Skalistý potok sa nachádza druhé najväčšie sysľovisko na Slovensku. Syslíky sa tu udomácnili čiastočne aj na lucerkovom poli. To pole sa teraz oralo. Syslíky majú teraz malé mláďatá a preoranie by spôsobilo ich úhyn.

Syslia porada v teréne

Projektový tím trávi veľa času v teréne. Okrem stavania oplôtkov, dohadovania detailov s miestnymi hospodármi a riešenia rôznych ďalších aktivít pre samotné sysle, alebo biodiverzitu v okolí si niekedy dáme aj outdoorovú poradu vonku. V týchto dňoch v Tisovci a na Muránskej planine.

Svitá sysľom na lepšie časy?

V poslednej dobe nás kvária mnohé nedobré správy. Klesajú počty hmyzu, ale aj mnohých skupín stavovcov, historicky sú na minime výskytu obojživelníky či plazy. Rapídne klesli počty jarabíc v poľnohospodárskej krajine, pre ochranu dropa sa vyhlasujú osobitné územia ochrany, známy je problém poklesu počtu hlucháňa za veľmi krátku dobu.

Posilnenie populácie na Silickej planine

Syslím dámam zo Silickej planiny sme priniesli niekoľko potenciálnych partnerov, aby sme populáciu v tejto lokalite pomohli rozmnožiť a udržať.

Podporujeme biodiverzitu na syslích lokalitách

Na viacerých lokalitách s výskytom sysľov (v územiach európskeho významu Tisovský kras, Muránska planina a Chtelnica) zvyšujeme v týchto dňoch biodiverzitu vtákov a drobných cicavcov.

V Tisovskom krase pasieme pre sysľa

V spolupráci s miestnym družstvom sme začali pastvu na 18 hektároch v Tisovskom krase. Na lokalite sa nachádza niekoľko sysľov, ktorých kolónia sa stále zmenšovala práve v dôsledku nevhodného hospodárenia v minulosti.

O „našom“ sysľovi píše Denník N

O tom aký je stav populácií sysľa pasienkového na Slovensku, aké sú jeho potreby a čo ich sysle ohrozuje sa dozviete v článku Denníka N. Článok ilustrovala Monika Pascoe Mikyšková.

Projekt LIFE Syseľ sa môže začať

Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) od septembra začína dva nové ochranárske projekty schválené Európskou Komisiou v rámci grantovej schémy LIFE, ktoré sú zamerané na ochranu ohrozených druhov a obnovu ich biotopov.

Názov projektu: Ochrana sysľa pasienkového (Spermophillus citellus)
Projektová schéma: LIFE+, Príroda a Biodiverzita
Projektový akronym: LIFE SYSEĽ
Kód projektu:
Trvanie: 01/09/2020 – 31/12/2027
Celkový rozpočet projektu: 5 428 988 € (60 % je financovaných z príspevku Európskej komisie)
Partneri projektu: BROZ, ALKA Wildlife o.p.s, Polskie Towarzystwo Ochrony Przyrody “Salamandra”, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Národná zoologická záhrada Bojnice, Prírodovedecká fakulta UK

Program LIFE
NATURA 2000

Zameranie projektu:

Projekt má prispieť k aktívnej ochrane biotopov ohrozeného druhu sysľa pasienkového na vybraných lokalitách na Slovensku, v Čechách a v Poľsku.

Na Slovensku vo väčšine lokalít v alpskom aj panónskom regióne bola kvalita populácii sysľa pasienkového ako aj jeho biotopov vyhodnotená ako nevyhovujúca až zlá. Dôvodom je spravidla zánik biotopu spôsobený zmenou obhospodarovania lokality (najmä zanechaním pastvy hospodárskych zvierat v krajine). Obdobná situácia je v Čechách, v Poľsku syseľ vyhynul v 80-tych rokoch 20.storočia, úspešnou reintrodukciou jedincov zo Slovenska sa podarilo osídliť viacero lokalít, avšak celkový stav populácie je zlý.

Hlavné ciele projektu:

1. Obnova biotopov – vyčistenie lokalít od náletov, zavedenie pastvy

2. Posilnenie populácii sysľa – zabezpečenie potravnej základne (výsev vhodných rastlín, podpora druhov hmyzu, výsadba ovocných stromov), starostlivosť o jednotlivé kolónie, odklonenie predačného tlaku podporou iných živočíšnych druhov

3. Reintrodukcia sysľa na vhodné lokality, na ktorých v nedávnej minulosti vyhynul

4. Spolupráca s miestnymi záujmovými skupinami, vlastníkmi a užívateľmi pri ochrane cieľového druhu

5. Replikácia a prenos výsledkov projektu

6. Zvýšenie povedomia verejnosti o ochrane sysľa pasienkového.

Syseľ pasienkový

Je živočích žijúci v kolóniách, ktorý pre svoj život potrebuje otvorenú krajinu s nízkou vegetáciou. Vyhovuje mu, ak vegetáciu udržiavajú nízku pasúce sa zvieratá, od toho dostal aj svoje druhové meno – pasienkový.
K svojmu životu skrátka potrebuje rozhľad. Často hneď po vylezení z nory ustrnie a pozoruje svoje okolie alebo sa postaví na zadné nohy a „panáčkuje“, podobne ako surikata alebo svišť. Nebezpečie mu totiž hrozí hneď z viacerých strán. Je potravou líšok, lasíc, ale aj dravých vtákov – orlov, sokolov, a jastrabov.

Syseľ je hlodavec, ktorý žije pod zemnou, kde si buduje sústavu nôr, ktoré prepájajú chodby s viacerými otvormi. Živí sa semenami tráv, zelenými časťami rastlín, ovocím, rôznym hmyzom (svrčky, koníky, chrobáky) a nepohrdne ani malým hrabošom alebo jaštericou. V zime hibernuje v podzemných norách.

Z bežného druhu ohrozený

Syseľ pasienkový bol kedysi na Slovensku bežný druh, avšak postupným zanechaním pastvy hospodárskych zvierat a zarastaním, prípadne rozorávaním vhodných lokalít, sa jeho populácie zredukovali. Až natoľko, že syseľ patrí aktuálne medzi ohrozené druhy. Sysle pre zmeny v poľnohospodárskej krajine trpia aj nedostatkom potravy, pretože sa živia semienkami rastlín, ovocím a hmyzom, ktoré majú v monokultúrnej krajine problém nájsť. Napriek rozšírenému mýtu, sysle nekradnú obilie z polí a nerobia si zásoby, pretože cez zimu hibernujú.

Projektové lokality na Slovensku:

Kečovské Škrapy – Národný park Slovenský Kras (SKUEV0345)
Soví hrad – CHKO Cerová vrchovina (SKUEV0358)

Horný vrch – Národný park Slovenský Kras (SKUEV0356)

Fabiánka – Národný park Slovenský kras (SKUEV0355)

Slovenský raj (SKUEV0112, SKUEV2112)

Mašianské sysľovisko – NP Slovenský raj (SKUEV0784)

Holubyho kopanice – CHKO Biele Karpaty (SKUEV0367, SKUEV2367)

Gavurky – CHA Gavurky (SKUEV0201)

Marcelovské piesky – PR Marcelovské piesky (SKUEV0065)

Bradlové pásmo (SKUEV0942)

SKUEV0360 Beležír

SKUEV0172 Bežnisko

SKUEV0948 Bolerázske sysľovisko

SKUEV0753 Chtelnické sysľovisko

SKUEV0366 Driečansky kras

SKUEB0158, SKUEV2158 Modrý vrch

SKUEV0225 Muránska planina

SKUEV0708 Primovské skaly

SKUEV0593 Sokolec

SKUEV0282 Tisovský kras

SKUEV0183 Veľkolélsky ostrov

SKUEV0361 Vodokáš

SKUEV0030 Horešské lúky

SKUEV0105, SKUEV2105 Spišskopodhradské travertíny

SKUEV0065 Marcelovské piesky

SKUEV0066 Kamenínske slaniská

 

Konkrétne ochranárske aktivity

Obnova biotopov sysľa pasienkového na Slovensku

Na vybraných lokalitách, kde sa sysle doposiaľ prirodzene vyskytujú, zlepšíme existujúci manažment. V blízkosti týchto lokalít vytvoríme ďalšie vhodné miesta, kde sa môže kolónia rozšíriť (vyčistíme ich od náletových drevín, zavedieme pastvu, zmeníme pozemok na trávnatý porast a pod.)

Vďaka týmto opatreniam vytvoríme minimálne 190 hektárov nových biotopov pre sysľa pasienkového.

syseľ pasienkový

Posilnenie a zvýšenie stavu populácii sysľa pasienkového na Slovensku

Aktivita zahŕňa priamu starostlivosť o kolónie sysľov – prikrmovanie, výsevy rastlín, ktoré sú vhodné ako jeho potrava, výsadba ovocných stromov skorých letných odrôd, podporné opatrenia na živočíšne zložky potravy – najmä pre hmyz, ktorým sa syseľ živí.

V rámci aktivity budeme realizovať aj opatrenia na podporu populácii iných druhov na lokalitách tak, aby sme predátorom zabezpečili viac potravy a znížili tak v začiatkoch predačný tlak.

Reštitúcia sysľa pasienkového na lokality, kde sa v minulosti prirodzene vyskytoval

V mnohých územiach európskeho významu na Slovensku, v ktorých je syseľ pasienkový predmetom ochrany sa tento druh žiaľ už nenachádza alebo sa jeho výskyt obmedzil len na jednu až dve kolónie. Na 10 takýchto lokalitách, kde populácie zanikli alebo zanikajú, sa uskutoční prenos jedincov a opätovné založenie kolónie. Výberu lokalít bude predchádzať dlhodobá príprava a budú vyberané na základe možnej realizácie ďalších manažmentov na zlepšenie stavu populácií.

 

Obnova biotopov a posilnenie populácie v Poľsku 

Obnova biotopov a opatrenia na zvýšenie a zlepšenie stavu populácie sysľa pasienkového v Poľsku sa budú realizovať na celkovej rozlohe 22 ha.

A.1 Vypracovanie databáz o využívaní pôdy a vlastníckych právach

Bola vytvorená databáza individuálnych údajov za katastrálne územia s existujúcimi kolóniami sysľov, ako aj kolóniami plánovanými na reštitúciu. V databáze je možné vyhľadávať rôzne údaje, ako sú známi/neznámi vlastníci, čiastočné/100% vlastníctvo, pozemky v rámci hraníc ÚEV/mimo hraníc. Databáza sa bude využívať počas celého trvania projektu na vyhľadávanie vlastníkov na rokovanie o kúpe a prenájme pôdy v aktivite B.1 a pri manažmente biotopov v aktivitách C.1, C.2 a C.3.

A.2 Dokončenie genetickej databázy sysľa pasienkového a komplexná genetická štúdia  na Slovensku

Bol dokončený prvý genetický skríning, ktorý potvrdil, že populácia sysľa na Slovensku je výrazne fragmentovaná. Kolónie prežívajú izolovane so znakmi genetickej erózie. Preto sú odporúčané presuny jedincov z početných životaschopných zdrojových kolónií (na Slovensku len tri – letisko Bratislava, Muránska planina, Skalistý potok) do malých kolónií v rámci regiónov z dôvodu výskytu možných adaptácií na mikroklimatické podmienky regiónu.

A.3 Príprava na obnovu biotopov a reštitúciu populácií sysľa pasienkového

Boli pripravené dokumenty „Prehľad a zhodnotenie ochrany druhov a území, vhodného manažmentu a využívania krajiny v územiach európskeho významu zaradených do projektu“ – podmienky, odporúčania, usmernenia a „Odporúčanie postupu pri reštitúcií sysľa pasienkového (Spermophilus citellus) a stratégia ochrany jedincov v prípade neúspešných reštitúcií“. Okrem týchto dokumentov boli manažmentové opatrenia vopred konzultované s odborníkmi zo zoológie a botaniky.

Partneri projektu tiež pracovali na vytýčení nového chráneného územia SKUEV4003 Cifra, vyhláseného v roku 2023, kde bol výskyt sysľov hlavnou motiváciou na ochranu územia (okrem sysľov sú tú predmetom ochrany aj biotopy 6210 a 5130).

BROZ pracovalo aj na Pláne starostlivosti Národného parku Slovenský kras, pričom pripravilo kapitolu o odporúčaniach k ochrane sysľa pasienkového.

B.1 Výkup / prenájom pozemkov na Slovensku

Doteraz bolo vykúpených 2,95 ha pozemkov Štátnou ochranou prírody SR v katastrálnom území Jesenské v SKUEV4003 Cifra. 

B.2 Výkup / prenájom pozemkov v Poľsku

Celkovo je vykúpených 7,54 hektárov a v súčasnosti prebiehajú rokovania s ďalšími vlastníkmi pozemkov.

C.1 Obnova biotopov pre sysľa pasienkového na Slovensku

Na 12,5 ha opustenej poľnohospodárskej pôdy v ÚEV Muránska planina a Tisovský kras sa realizoval výrub náletovej vegetácie – stromov a kríkov v rôznom stupni sukcesie.

Celková plocha vyčistená od náletových krovín, mladých výhonkov, starej trávy a inváznych druhov rastlín predstavuje 31,19 hektára. Menej zarastené trávnaté porasty opustené len nedávno boli vyčistené od kríkov, výmladkov či mladých stromčekov na ploche 25,89 ha v ÚEV Horešské lúky, Slovenský raj, Kečovské škrapy, Beležír, Bolerázske sysľovisko, Chtelnické sysľovisko, Tisovský kras a Cifra. K vypaľovaniu starej biomasy sme pristúpili na lokalitách s celkovou plochou 5,3 ha, kde už pastva neprebiehala niekoľko rokov a ešte nebola zarastená väčšími stromami alebo kríkmi, ale trávnatý porast bol príliš starý s hrubou vrstvou po mulčovaní, takže ju nechceli spásať zvieratá (ÚEV Horešské lúky, Bradlové pásmo a Cifra).

Zmena obhospodarovania trávnych porastov bola doteraz vykonaná na 112,52 hektárov, čo už prekročilo cieľ projektu. Ide o zmenu z mulčovania na kosenie a/alebo spásanie (ÚEV Spišskopodhradské travertíny, Muránska planina, Beležír a Bolerázske sysľovisko), zmenu z kosenia na pastvu (ÚEV Slovenský raj a Holubyho kopanice), zmenu z kosenia a neskorej pastvy na celoročnú. pastvu (ÚEV Mašlianske sysľovisko), prechod z veľmi málo intenzívneho pasenia na skorú jarnú kosbu a extenzívnu pastvu v lete a na jeseň (ÚEV Vodokáš) a prechod z opustenej, občas mulčovanej pôdy na spásanú pôdu (ÚEV Cifra).

Pastva bola zriadená a priebežne sa vykonáva na 67,02 ha v lokalitách ÚEV Slovenský raj, Muránska planina, Spišskopodhradské travertíny, Mašianske sysľovisko, Tisovský kras, Holubyho kopanice a Cifra.

Obhospodarovanie kosením prebieha spolu na 82,57 hektároch na lokalitách v ÚEV Beležír, Vodokáš a Bolerázske sysľovisko.

C.2 Podpora populácií sysľa pasienkového na Slovensku

Na 7 lokalitách bolo vysadených 202 ovocných stromov, aby kolónie sysľov mali udržateľný zdroj potravy aj po ukončení projektu. Ďalších 105 divých čerešní a jabloní, ktoré sa v lokalite našli pri čistení pozemkov, bolo zaštepených. Vybrané boli druhy a odrody, ktoré produkujú ovocie v lete alebo začiatkom jesene, aby poskytli potravu sysľom pred hibernáciou.

Na 4 lokalitách boli vysadené semená rastlín poskytujúcich sysľom priamo potravu (ďatelina a jačmeň), ako aj tie, ktoré lákajú hmyz ako dôležité zdroje potravy sysľov a podporujú celkovú diverzitu územia (Onobrychis, Sedum, Sanguisorba).

Na odvrátenie predačného tlaku na kolónie sysľov bolo v 13 lokalitách inštalovaných 258 búdok pre vtáky (trasochvosty, škorce, vrabce, sýkorky) a 86 búdok pre drobné cicavce (plchy a pĺšiky).

Pre ďalšie druhy ako jašterice, obojživelníky, hady či dokonca ryby boli na 3 lokalitách vykonané 4 maloplošné opatrenia na zvýšenie celkovej diverzity lokalít. Na tento účel boli inštalované balíky sena a kopy dreva. Na podporu obojživelníkov boli v ÚEV Muránska planina vykopané štyri malé mokrade, kde sa však vyprodukovalo aj 1100 rýb druhu lieň sliznatý (Tinca tinca). Tie pomohli znížiť výskyt komárov, ktoré sužujú pasúce sa zvieratá.

Predátori boli zistení na 14 lokalitách, no nie na všetkých bola zistená aj predácia. Mačkami divými sme sa nezaoberali, keďže sú to tiež chránené druhy a predácia je prirodzená. V prípade, že bola predácia zaznamenaná zo strany líšok a jazvecov, ich brlohy boli opakovane zničené a tak sa následne vzdialili od kolónie. Predačný tlak zo strany dravých vtákov bol vyriešený inštaláciou vtáčích búdok na zníženie tlaku, ale fungujú aj ako varovanie sysľom, keď sa dravce približuujú. Na viacerých lokalitách bola zaznamenaná predácia mačkami domácimi, kedy boli mačky opakovane plašené, prípadne odchytené a umiestnené do útulku, ak sa jednalo o túlavú mačku.

Prikrmovanie slnečnicovými semenami a plodmi bolo realizované vo všetkých projektových lokalitách, kde existovali alebo boli obnovené kolónie sysľov. Zamerali sme sa na obdobie pred a po zimnom spánku, po narodení mláďat, či v nevhodnom počasí počas silných dažďov alebo veľkých obdobiach sucha. Nakúpila sa len slnečnica z ekologickej produkcie a dbali sme na to, aby v nej neboli žiadne semená inváznych druhov. 

C.3 Reštitúcia populácií sysľa pasienkového na Slovensku

Celkovo bolo doteraz založených 5 kolónií v ÚEV Holubyho kopanice, Bežnisko (2 lokality), Kamenínske slaniská a Marcelovské piesky. Na všetkých lokalitách nie je zatiaľ počet sysľov dostatočný, preto budú vypúšťania pokračovať.

Do 12 projektových lokalít sme translokovali jedincov z troch lokalít s dobrou genetickou štruktúrou. Z väčšej časti sme použili jedince, ktorých prežitie na pôvodnej lokalite bolo ohrozené. V lete sa veľa mladých jedincov sťahuje ďalej od kolónií a v prípade Bratislavského letiska a Skalistého potoka je to na susedné polia, kde by na jeseň alebo na jar pri zimnom spánku zahynuli pri orbe. V prípade bratislavského letiska sme využili aj jedince ohrozené plánovanou výstavbou nákupného centra.

Celkovo bolo odchytených, transportovaných a vypustených 1005 jedincov, z toho 321 bolo použitých na založenie nových kolónií reštitúciou a 684 na zlepšenie genetickej štruktúry už existujúcich kolónií. Ďalších 177 jedincov bolo prevezených do ZOO Bojnice, kde budú použité na chov a ďalšie reštitúcie.

C.4 Obnova biotopov a podpora populácií sysľa pasienkového v Poľsku

Po rokovaniach s vlastníkmi pozemkov sa začalo s pastvou kráv na 11 hektároch v ÚEV Dolina Lachy. Vykúpených bolo 7,54 ha pôdy, ktoré budú obhospodarované kosením, pastvou kráv a výsadbou rastlín.

Situácia v ÚEV Kamien Śląski je komplikovanejšia, pretože lokalita býva kosená len čiastočne a veľmi neskoro, a pastva koní je tiež realizovaná spôsobom nevhodným pre sysle. Početnosť miestnej kolónie výrazne klesla. Rokovania s miestnym farmárom nedopadli dobre, preto začala spolupráca s regionálnym úradom ochrany prírody na príprave nového Plánu ochrany pre toto územie. Potom bude možné prijať aktívnejšie ochranné opatrenia.

Kolónie sysľov v oboch projektových lokalitách boli pravidelne prikrmované slnečnicovými semenami, jablkami a mrkvou najmä v období sucha na ploche cca 1,5 hektára, dlhých silných dažďov a skorej jari po zimnom spánku.

D.1: Monitoring vplyvu projektových aktivít na populáciu sysľa pasienkového

Počiatočná početnosť sysľov na Slovensku bola stanovená na 20 000 jedincov, čo je stále veľmi málo a druh je stále považovaný za kriticky ohrozený. Manažmentové ochranné opatrenia spolu s podporou populácií sysľov realizovanou v rámci aktivít C.1, C.2 a C.3 viedli k zvýšeniu počtu jedincov na 38 000. Žiaľ, rok 2023 bol z pohľadu sysľov rokom s nevhodným počasím. (výdatné a dlhé dažde na jar, prívalové povodne v niektorých lokalitách, ktoré utopili veľa mladých jedincov v norách a dlhotrvajúce suchá v lete), napriek tomu počty populácií vplyvom projektových aktivít rástli aj počas tohto roka.

Viac ako celkový prírastok populácie je dôležitá situácia na lokalitách s veľmi malým počtom jedincov, kde je prírastok najťažšie dosiahnuteľný. Keď populácia prekročí hranicu 150 jedincov, jej rast je rýchlejší, pretože je stabilnejšia a menej náchylná na predačný tlak. Potom sa zlepšuje aj genetická štruktúra, čo sa prejavuje vyššou pôrodnosťou mláďat a menším výskytom chorôb. Je dôležité poznať počty populácií aj mimo projektového územia, keďže ich používame ako kontrolné lokality, na ktorých počty sysľov v rokoch 2020-2023 nerástli, preto sa potvrdzuje, že nárast je spôsobený projektovými aktivitami a nie je to len všeobecný trend alebo výsledok dobrých poveternostných podmienok.

V Poľsku v ÚEV Kamien Slaski čelili rýchlemu poklesu počtu sysľov zo 690 v roku 2019 na 156 jedincov v roku 2023 v dôsledku neskorého kosenia lúk užívateľom pôdy a intenzívneho spásania nadmerným počtom koní na druhej časti trávneho porastu, čo spôsobilo zhoršenie podmienok biotopu. Dúfame, že nový Plán ochrany územia prinesie pozitívne výsledky a umožní vykonávať v tejto oblasti aktívnejšie ochranárske opatrenia.

V ÚEV Dolina Łachy, na lokalite Głębowice, malo obhospodarovanie spásaním a prikrmovaním dobrý vplyv na kolóniu sysľov – populácia je tu stabilná a početnosť narástla zo 680 v roku 2019 na 960 jedincov v roku 2023. Po kúpe pozemku je očakávaný ďalší rast kolónie zlepšením podmienok biotopu na priľahlých plochách a presunmi na novovytvorené lokality .

V rámci jednej diplomovej a jednej dizertačnej práce sa v rokoch 2022 a 2023 uskutočnil parazitologický výskum na 15 lokalitách výskytu sysľov. Odobraných bolo až 610 vzoriek a prebieha ich analýza. Ďalšia diplomová práca je zameraná na vírusy u sysľov a analýzu hniezdneho materiálu získaného z 9 nôr po odchyte populácie pri Bratislavskom letisku. Zdrojom potravy sysľov sa tiež venuje jedna diplomová práca. Pre jej potreby bol vykonaný zber vzoriek na 7 projektových lokalitách. Sledované boli aj skupiny hmyzu, ktoré predstavujú dôležité zdroje potravy sysľov (Orthoptera, Lepidoptera, Coleoptera, Hymenoptera) a bioindikátory manažmentových postupov.

Drobné zemné cicavce predstavujú potenciálnych potravných konkurentov pre sysle (vegetácia, semená, hmyz), ale slúžia aj ako príležitostný doplnok ich stravy (prevažne v jarných mesiacoch). Môžu tiež odvrátiť predačný tlak od kolónií, a preto je dôležitá spätná väzba pre C.2 aktivitu o tom, aké podporné opatrenia by sa mali prijať. V roku 2023 bolo metódou živého odchytu monitorovaných 8 lokalít, kde bol zistený vyšší počet drobných cicavcov ako v roku 2022.

D.2: Monitoring socioekonomických dopadov projektových aktivít

Celkový počet respondentov zapojených do prieskumu v rámci 12 dotknutých obcí na území projektu bol v prvom kole dotazníkového prieskumu 252 – Smižany (56 respondentov), Tisovec (39 respondentov), Chtelnica (39 respondentov), Spišské Podhradie ( 29 respondentov), Muráň (26 respondentov), Dechtice (16 respondentov), Hrhov (14 respondentov), Dobrá Voda (13 respondentov), Dolný Lopašov (9 respondentov), Spišské Tomášovce (6 respondentov), Zádiel (3 respondenti) a Nižná (2 respondenti).

Pri hodnotení všetkých štyroch tematických okruhov (ochranárske aktivity, ostatné ciele projektu, praktické výstupy, prínos projektu) sme na základe odpovedí respondentov dospeli k záveru, že vo všetkých troch vekových kategóriách (18-39, 40-59 , 60 a viac) prínosy projektu boli hodnotené najvyšším skóre (v priemere 4,21 z 5, t. j. 84 % spokojnosť), nasledovali ostatné ciele projektu (priemer 3,71, 74 %), ochranárske aktivity (priemer 3,65, 73 %) a praktické výstupy projektu (priemer 3,59, 72 %). Vo všetkých prípadoch ide o pomerne vysoké skóre (na stupnici 0-5 by priemerné hodnotenie znamenalo 2,5 bodu, t.j. 50 % spokojnosť). Výsledky hodnotené vysoko v prospech ochrany prírody vo vybraných lokalitách svedčia o tom, že verejnosť hodnotí projektové aktivity a súvisiace ochranárske opatrenia pozitívne.

D.3: Monitoring ekosystémových služieb

Aktuálny stav ekosystémov bol zaznamenaný v 5 projektových lokalitách (1/3 všetkých lokalít). Vybrané lokality sú rovnaké ako v štúdii D.2 (ÚEV Chtelnické sysľovisko, Horný vrch, Slovenský Raj, Tisovský kras a Spišsko-podhradské travertíny), takže bude možné získané údaje navzájom vyhodnotiť. Sleduje sa niekoľko kľúčových ukazovateľov týkajúcich sa obnovy trávnych porastov a socio-ekonomických služieb.

D.4: Monitoring výstupných ukazovateľov

Boli vybrané kľúčové ukazovatele (ako sú hektáre obhospodarovanej pôdy, počet návštevníkov, početnosť sysľov) a sú pravidelne monitorované počas projektu.

E.1: Propagácia a informovanie verejnosti, zvyšovanie povedomia verejnosti a zverejňovanie výsledkov na Slovensku

Výsledky:

  • logo projektu
  • 744 ks tričiek v 4 rôznych dizajnoch a rôznych farbách
  • ponožky s motívom sysľov v spolupráci s firmou Dedoles
  • jedno krátke 5-minútové vzdelávacie video študentky Prírodovedeckej fakulty informujúce o živote sysľov pasienkových
  • 4 prezentácie pre širokú verejnosť a pre verejné školy
  • 8 rozhlasových a 9 televíznych reportáží a rozhovorov
  • 69 článkov zaoberajúcich sa projektom všeobecne, obnovou kolónií a odchytmi na bratislavskom letisku, pastvou a potrebou ochrany sysľov
  • 89 príspevkov uverejnených na sociálnych sieťach; možno ich vyhľadávať podľa #LIFE_sysel

E.2: Výmena a prenos informácií, poznatkov a získaných skúseností, networking s inými projektmi, replikácia projektových aktivít

Stretnutia, workshopy, účasť na konferenciách, ako aj vytváranie spolupráce boli znemožnené pandémiou COVID 19 a obmedzeniami s ňou spojenými.

V rokoch 2020 až 2023 sa uskutočnili iba 3 networkingové podujatia. S Českou agentúrou ochrany prírody, tímom projektov LIFE17 IPE/CZ/000005 a LIFE16 NAT/CZ/000639 sa uskutočnila terénna návšteva dvoch projektových lokalít (ÚEV Tisovský kras a Muránska planina). Spolupráca výskumníkov zo všetkých štátov, kde sa sysle vyskytujú, sa uskutočnila prostredníctvom e-mailovej konverzácie a online konferencie počas prípravy aktualizácie Akčného plánu EÚ pre sysľa pasienkového – prediskutovali sa nové informácie o distribúcii druhu, skutočných počtoch, populačných trendoch, ako aj manažmentových opatreniach vo všetkých krajinách. Maďarská mimovládna organizácia Herman Ottó Institute prejavila záujem o výmenu informácií a konzultácie pri príprave projektu LIFE v roku 2023, projekt však napokon nebol podporený.

Dobrovoľníci pomáhali pri ochranárskych aktivitách (napr. odstraňovanie kríkov a vypaľovanie prestarnutej biomasy), s odstraňovaním starých nelegálnych skládok, s výsadbou stromov, inštaláciou búdok pre vtáky a cicavce a s prikrmovaním. Pri odchytoch nemohli pomáhať s manipuláciou a prevozom sysľov, keďže ide o chránené živočíchy, ale pomáhali pri sledovaní pascí a lokalít po vypustení jedincov, aby z novej lokality neutiekli, ako aj pri kŕmení pred odchytmi. Celkovo odpracovali dobrovoľníci 269 osobo/dní. Dobrovoľníci vykonali aj replikácie a odpracovali minimálne 118 osobo/dní.

Slovenskí partneri sa zúčastnili 3 konferencií – v roku 2022 to bola Konferencia o výskume a ochrane drobných cicavcov v Banskej Bystrici, v roku 2023 Zoologické dny Brno a v roku 2024 Zoologické dny Ostrava.

Replikácie sa uskutočnili na 10 lokalitách, kde sa rôzne manažmentové opatrenia replikovali 5-krát a rôzne opatrenia na podporu populácií sysľov sa replikovali 20-krát. Obnova kolónií bola replikovaná 2-krát a translokácie boli replikované 7-krát. V ZOO Bratislava sa začalo s replikáciou expozície sysľov pasienkových.

E.3: Zvyšovanie povedomia verejnosti a zverejňovanie výsledkov v Poľsku

Webová stránka o projektových aktivitách v Poľsku bola vytvorená a je aktualizovaná. Projekt bol 4-krát propagovaný v miestnom rozhlase, raz v miestnej televízii. Bol uverejnený jeden článok a informácie boli zverejnené aj na vládnej stránke.

V roku 2020 sa poľskí partneri projektu zúčastnili konferencie: 27. stretnutie Medzinárodnej pracovnej skupiny pre škrečka, Jaworzno, „Ochrana a ekológia chrčka poľného, kriticky ohrozeného hlodavca“ s prezentáciou skúseností zo záchranného programu pre sysľa, ktoré sa dajú použiť aj na aktívnu ochranu chrčka poľného. 

E.4: Zvyšovanie povedomia verejnosti, zverejňovanie a replikácia výsledkov v ČR 

Od začiatku projektu prebieha komunikácia so zainteresovanými stranami, najmä vlastníkmi pozemkov, priebežne e-mailom, telefonicky a osobne. Najdôležitejšími zainteresovanými stranami sú vinohradníci, pestovatelia sadov, poľnohospodári, zástupcovia obcí a regiónov a ďalší vlastníci/užívatelia pôdy, ako sú aerokluby.

V súčasnosti prebieha 5 replikácií v obciach Božice/Borotice, Hnanice, Havraníky, Miroslav a Velké Pavlovice.

S Karlovou univerzitou v Prahe, Univerzitou v Českých Budějoviciach a ZOO Hluboká bol vypracovaný vedecký 3-ročný projekt genetickej štúdie (na replikáciu výsledkov aktivity A.2).

Českí partneri projektu sa zúčastnili 4 stretnutí AOPK zaoberajúcich sa sysľami, na troch z nich prezentovali aktivity a výsledky projektu. Zúčastnili sa tiež 4 monitorovacích aktivít na Slovensku v rokoch 2022 a 2023, pričom jedna z nich bola spojená s odchytmi a transportom sysľov z bratislavského letiska do Boržíc.

Boli vytvorené 3 informačné rollupy a 2 bannery, ktoré sa využívajú na rôznych podujatiach pre verejnosť a je možné ich zapožičať aj spolupracujúcim organizáciám.

Zúčastnili sme sa 5 verejných akcií (1 vo Velkých Pavloviciach a 2 v Miroslavi počas festivalu o zbere marhúľ, 1 v Miroslavi na verejnom dni letiska a 2 v ZOO Olomouc) a pripravili sme 3 projektové dni na troch verejných základných školách v projektovom území.

Webová stránka www.syslinavinici.cz, ako aj sociálne siete propagujú aktuality o projekte, aktuálne informácie o stave populácií, rady ako pomôcť sysľovi a príklady dobrej praxe. Podporuje sa tu aj spolupráca s vlastníkmi pozemkov pod špeciálnym označením „Sysle vo vinohrade“ a „Sysle v sadoch“.

Boli uverejnené 2 články – „Sysel obecný – zrkadlo zemědělské krajiny“ v časopise Myslivost č. 12/2021 a vedecký článok „Neobvyklý biotop populácií sysľa európskeho (Spermophillus citellus) v poľnohospodárskej krajine“ v časopise Thayensia č. 19/2022.

V roku 2022 bola odvysielaná 1 TV a 1 rozhlasová reportáž (Česká televízia a Český rozhlas), obe sa zaoberali populáciami sysľov, ich ohrozením, ochranou a cieľmi projektu.

Zúčastnili sme sa 3 konferencií: dve boli domáce (v Telči 25.1.2021 a vo Velkých Pavloviciach 1.-3.12.2021) a jedna medzinárodná (Vilnius, Litva 10.11.2021).

F.1: Manažment projektu

Pre projekt boli prijatí kľúčoví pracovníci. Uskutočnili sa štyri riadiace výbory (v marci 2021, novembri 2021, decembri 2022 a decembri 2023).

Mgr. Katarína Tuhárska – projektová manažérka
tuharska@broz.sk
+421 915 767 762

 

Aktuálne neprebiehajú žiadne dobrovoľnícke aktivity na lokalitách kde chránime sysľa pasienkového.

O takýchto aktivitách budeme informovať.

Zdieľať obsah na: