Názov projektu: Ochrana sysľa pasienkového (Spermophillus citellus)
Projektová schéma: LIFE+, Príroda a Biodiverzita
Projektový akronym: LIFE SYSEĽ
Kód projektu:
Trvanie: 01/09/2020 – 31/12/2027
Celkový rozpočet projektu: 5 428 988 € (60 % je financovaných z príspevku Európskej komisie)
Partneri projektu: BROZ, ALKA Wildlife o.p.s, Polskie Towarzystwo Ochrony Przyrody “Salamandra”, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Národná zoologická záhrada Bojnice, Prírodovedecká fakulta UK

Program LIFE
NATURA 2000

Zameranie projektu:

Projekt má prispieť k aktívnej ochrane biotopov ohrozeného druhu sysľa pasienkového na vybraných lokalitách na Slovensku, v Čechách a v Poľsku.

Na Slovensku vo väčšine lokalít v alpskom aj panónskom regióne bola kvalita populácii sysľa pasienkového ako aj jeho biotopov vyhodnotená ako nevyhovujúca až zlá. Dôvodom je spravidla zánik biotopu spôsobený zmenou obhospodarovania lokality (najmä zanechaním pastvy hospodárskych zvierat v krajine). Obdobná situácia je v Čechách, v Poľsku syseľ vyhynul v 80-tych rokoch 20.storočia, úspešnou reintrodukciou jedincov zo Slovenska sa podarilo osídliť viacero lokalít, avšak celkový stav populácie je zlý.

Hlavné ciele projektu:

1. Obnova biotopov – vyčistenie lokalít od náletov, zavedenie pastvy

2. Posilnenie populácii sysľa – zabezpečenie potravnej základne (výsev vhodných rastlín, podpora druhov hmyzu, výsadba ovocných stromov), starostlivosť o jednotlivé kolónie, odklonenie predačného tlaku podporou iných živočíšnych druhov

3. Reintrodukcia sysľa na vhodné lokality, na ktorých v nedávnej minulosti vyhynul

4. Spolupráca s miestnymi záujmovými skupinami, vlastníkmi a užívateľmi pri ochrane cieľového druhu

5. Replikácia a prenos výsledkov projektu

6. Zvýšenie povedomia verejnosti o ochrane sysľa pasienkového.

Syseľ pasienkový

Je živočích žijúci v kolóniách, ktorý pre svoj život potrebuje otvorenú krajinu s nízkou vegetáciou. Vyhovuje mu, ak vegetáciu udržiavajú nízku pasúce sa zvieratá, od toho dostal aj svoje druhové meno – pasienkový.
K svojmu životu skrátka potrebuje rozhľad. Často hneď po vylezení z nory ustrnie a pozoruje svoje okolie alebo sa postaví na zadné nohy a „panáčkuje“, podobne ako surikata alebo svišť. Nebezpečie mu totiž hrozí hneď z viacerých strán. Je potravou líšok, lasíc, ale aj dravých vtákov – orlov, sokolov, a jastrabov.

Syseľ je hlodavec, ktorý žije pod zemnou, kde si buduje sústavu nôr, ktoré prepájajú chodby s viacerými otvormi. Živí sa semenami tráv, zelenými časťami rastlín, ovocím, rôznym hmyzom (svrčky, koníky, chrobáky) a nepohrdne ani malým hrabošom alebo jaštericou. V zime hibernuje v podzemných norách.

Z bežného druhu ohrozený

Syseľ pasienkový bol kedysi na Slovensku bežný druh, avšak postupným zanechaním pastvy hospodárskych zvierat a zarastaním, prípadne rozorávaním vhodných lokalít, sa jeho populácie zredukovali. Až natoľko, že syseľ patrí aktuálne medzi ohrozené druhy. Sysle pre zmeny v poľnohospodárskej krajine trpia aj nedostatkom potravy, pretože sa živia semienkami rastlín, ovocím a hmyzom, ktoré majú v monokultúrnej krajine problém nájsť. Napriek rozšírenému mýtu, sysle nekradnú obilie z polí a nerobia si zásoby, pretože cez zimu hibernujú.

Projektové lokality na Slovensku:

Kečovské Škrapy – Národný park Slovenský Kras (SKUEV0345)
Soví hrad – CHKO Cerová vrchovina (SKUEV0358)

Horný vrch – Národný park Slovenský Kras (SKUEV0356)

Fabiánka – Národný park Slovenský kras (SKUEV0355)

Slovenský raj (SKUEV0112, SKUEV2112)

Mašianské sysľovisko – NP Slovenský raj (SKUEV0784)

Holubyho kopanice – CHKO Biele Karpaty (SKUEV0367, SKUEV2367)

Gavurky – CHA Gavurky (SKUEV0201)

Marcelovské piesky – PR Marcelovské piesky (SKUEV0065)

Bradlové pásmo (SKUEV0942)

SKUEV0360 Beležír

SKUEV0172 Bežnisko

SKUEV0948 Bolerázske sysľovisko

SKUEV0753 Chtelnické sysľovisko

SKUEV0366 Driečansky kras

SKUEB0158, SKUEV2158 Modrý vrch

SKUEV0225 Muránska planina

SKUEV0708 Primovské skaly

SKUEV0593 Sokolec

SKUEV0282 Tisovský kras

SKUEV0183 Veľkolélsky ostrov

SKUEV0361 Vodokáš

SKUEV0030 Horešské lúky

SKUEV0105, SKUEV2105 Spišskopodhradské travertíny

SKUEV0065 Marcelovské piesky

SKUEV0066 Kamenínske slaniská

 

Konkrétne ochranárske aktivity

Obnova biotopov sysľa pasienkového na Slovensku

Na vybraných lokalitách, kde sa sysle doposiaľ prirodzene vyskytujú, zlepšíme existujúci manažment. V blízkosti týchto lokalít vytvoríme ďalšie vhodné miesta, kde sa môže kolónia rozšíriť (vyčistíme ich od náletových drevín, zavedieme pastvu, zmeníme pozemok na trávnatý porast a pod.)

Vďaka týmto opatreniam vytvoríme minimálne 190 hektárov nových biotopov pre sysľa pasienkového.

Posilnenie a zvýšenie stavu populácii sysľa pasienkového na Slovensku

Aktivita zahŕňa priamu starostlivosť o kolónie sysľov – prikrmovanie, výsevy rastlín, ktoré sú vhodné ako jeho potrava, výsadba ovocných stromov skorých letných odrôd, podporné opatrenia na živočíšne zložky potravy – najmä pre hmyz, ktorým sa syseľ živí.

V rámci aktivity budeme realizovať aj opatrenia na podporu populácii iných druhov na lokalitách tak, aby sme predátorom zabezpečili viac potravy a znížili tak v začiatkoch predačný tlak.

Reštitúcia sysľa pasienkového na lokality, kde sa v minulosti prirodzene vyskytoval

V mnohých územiach európskeho významu na Slovensku, v ktorých je syseľ pasienkový predmetom ochrany sa tento druh žiaľ už nenachádza alebo sa jeho výskyt obmedzil len na jednu až dve kolónie. Na 10 takýchto lokalitách, kde populácie zanikli alebo zanikajú, sa uskutoční prenos jedincov a opätovné založenie kolónie. Výberu lokalít bude predchádzať dlhodobá príprava a budú vyberané na základe možnej realizácie ďalších manažmentov na zlepšenie stavu populácií.

 

Obnova biotopov a posilnenie populácie v Poľsku 

Obnova biotopov a opatrenia na zvýšenie a zlepšenie stavu populácie sysľa pasienkového v Poľsku sa budú realizovať na celkovej rozlohe 22 ha.

A.1 Vypracovanie databáz o využívaní pôdy a vlastníckych právach

Bola vytvorená databáza individuálnych údajov za katastrálne územia s existujúcimi kolóniami sysľov, ako aj kolóniami plánovanými na reštitúciu. V databáze je možné vyhľadávať rôzne údaje, ako sú známi/neznámi vlastníci, čiastočné/100% vlastníctvo, pozemky v rámci hraníc ÚEV/mimo hraníc. Databáza sa bude využívať počas celého trvania projektu na vyhľadávanie vlastníkov na rokovanie o kúpe a prenájme pôdy v aktivite B.1 a pri manažmente biotopov v aktivitách C.1, C.2 a C.3.

A.2 Dokončenie genetickej databázy sysľa pasienkového a komplexná genetická štúdia  na Slovensku

Bol dokončený prvý genetický skríning, ktorý potvrdil, že populácia sysľa na Slovensku je výrazne fragmentovaná. Kolónie prežívajú izolovane so znakmi genetickej erózie. Preto sú odporúčané presuny jedincov z početných životaschopných zdrojových kolónií (na Slovensku len tri – letisko Bratislava, Muránska planina, Skalistý potok) do malých kolónií v rámci regiónov z dôvodu výskytu možných adaptácií na mikroklimatické podmienky regiónu. Druhá, porovnávacia genetická štúdia sa bude vyhodnocovať v roku 2027. ZOO Bojnice v roku 2024 vybudovalo génovú banku, kde budú vzorky nazberané v rokoch 2026 a 2027 uskladnené aj pre ďalší výskum. 

A.3 Príprava na obnovu biotopov a reštitúciu populácií sysľa pasienkového

Boli pripravené dokumenty „Prehľad a zhodnotenie ochrany druhov a území, vhodného manažmentu a využívania krajiny v územiach európskeho významu zaradených do projektu“ – podmienky, odporúčania, usmernenia a „Odporúčanie postupu pri reštitúcií sysľa pasienkového (Spermophilus citellus) a stratégia ochrany jedincov v prípade neúspešných reštitúcií“. Okrem týchto dokumentov boli manažmentové opatrenia vopred konzultované s odborníkmi zo zoológie a botaniky.

Partneri projektu tiež pracovali na vyhlásení nového chráneného územia SKUEV4003 Cifra zaradeného do sústavy Natura 2000 v roku 2023, kde bol výskyt sysľov hlavnou motiváciou na ochranu územia (okrem sysľov sú tú predmetom ochrany aj biotopy 6210 a 5130). Následne sa UEV Cifra po schválení zo strany Európskej komisie stalo 28-mim projektovým územím. 

BROZ sa podieľalo aj na Pláne starostlivosti Národného parku Slovenský kras, pričom pripravilo kapitolu o odporúčaniach k ochrane sysľa pasienkového.

B.1 Výkup / prenájom pozemkov na Slovensku

Doteraz bolo vykúpených 2,95 ha pozemkov Štátnou ochranou prírody SR v katastrálnom území Jesenské v SKUEV4003 Cifra. O výkupe ďalších pozemkov o celkovej rozlohe 4,77 hektárov v tomto území a UEV Vodokáš ŠOP SR rokuje. 

B.2 Výkup / prenájom pozemkov v Poľsku

Celkovo je vykúpených 7,54 hektárov a v súčasnosti prebiehajú rokovania s ďalšími vlastníkmi pozemkov o prenájme 11 hektárov v UEV Kamień Śląski. 

C.1 Obnova biotopov pre sysľa pasienkového na Slovensku

Nevyužívanú poľnohospodársku pôdy v ÚEV Muránska planina, Fabiánka a Tisovský kras sme čistili od náletov drevín v rôznom stupni sukcesie na rozlohe 16,5 hektárov. 

Plocha vyčistená od náletových krovín, mladých výhonkov, prestarnutej biomasy a inváznych druhov rastlín pre rozšírenie kolónií sysľa pokrýva 46,51 hektára v ÚEV Horešské lúky, Slovenský raj, Spišskopodhradské travertíny, Kečovské škrapy, Beležír, Bolerázske sysľovisko, Chtelnické sysľovisko, Fabiánka, Tisovský kras, Bradlové pásmo, Horeššské lúky a Cifra. 

Najvhodnejším manažmentom trávnych porastov pre sysle je pastva hospodárskych zvierat, nasleduje kosenie, ktoré však nesmie byť neskoro v lete a musí byť opakované na udržanie krátkeho porastu, pretože vysoké porasty sysľom nevyhovujú. Najhorším spôsobom obhospodarovania trávnych porastov pre sysle je mulčovanie, v rozsekanej tráve ponechanej na lokalite nevedia behať, ani nájsť si potravu a stávajú sa rýchlo korisťou predátorov. Zmena obhospodarovania trávnych porastov bola doteraz vykonaná na 127,52 hektárov, čo už prekročilo cieľ projektu. Ide o zmenu z mulčovania na kosenie a/alebo spásanie (ÚEV Spišskopodhradské travertíny, Muránska planina, Beležír a Bolerázske sysľovisko), zmenu z kosenia na pastvu (ÚEV Slovenský raj, Horešské lúky a Holubyho kopanice), zmenu z kosenia a neskorej pastvy na celoročnú pastvu (ÚEV Mašlianske sysľovisko), prechod z veľmi málo intenzívneho pasenia na skorú jarnú kosbu a extenzívnu pastvu v lete a na jeseň (ÚEV Vodokáš) a prechod z opustenej, občas mulčovanej pôdy na spásanú pôdu (ÚEV Cifra).

Doteraz sme zaviedli vhodný manažment pre populácie sysľov na 190,54 hektároch, z toho sa pasie 81,76 ha a kosí 97,57 ha. Celkovo sa teda manažuje 179,33 ha, pastva a kosenie na zvyšných 11,21 hektárov vyčistených v zime 2025/26 začne na jar 2026. 

Pastva bola zriadená a priebežne sa vykonáva na lokalitách v ÚEV Slovenský raj, Muránska planina, Spišskopodhradské travertíny, Mašianske sysľovisko, Tisovský kras, Horešské lúky, Holubyho kopanice a Cifra. Obhospodarovanie kosením prebieha na lokalitách v ÚEV Beležír, Vodokáš a Bolerázske sysľovisko.

C.2 Podpora populácií sysľa pasienkového na Slovensku

Na 7 lokalitách bolo vysadených alebo zavrúbľovaných  317 ovocných stromov, aby kolónie sysľov mali udržateľný zdroj potravy aj po ukončení projektu. Vybrané boli druhy a odrody, ktoré produkujú ovocie v lete alebo začiatkom jesene, aby poskytli potravu sysľom pred hibernáciou.

Na 4 lokalitách boli vysadené semená rastlín poskytujúcich sysľom priamo potravu (ďatelina a jačmeň), ako aj tie, ktoré lákajú hmyz ako dôležité zdroje potravy sysľov a podporujú celkovú diverzitu územia (napr. Onobrychis, Sedum, Sanguisorba).

Na odvrátenie predačného tlaku na kolónie sysľov bolo v 13 lokalitách inštalovaných 314 búdok pre vtáky (trasochvosty, škorce, vrabce, sýkorky) a 96 búdok pre drobné cicavce (plchy a pĺšiky).

Pre ďalšie druhy ako jašterice, obojživelníky, hady či dokonca ryby boli na 3 lokalitách vykonané 4 maloplošné opatrenia na zvýšenie celkovej diverzity lokalít. Na tento účel boli inštalované balíky sena a kopy dreva. Na podporu obojživelníkov boli v ÚEV Muránska planina vykopané štyri malé mokrade, kde sa však vyprodukovalo viac ako 3000 rýb ohrozeného druhu lieň sliznatý (Tinca tinca). Tie pomohli znížiť výskyt komárov, ktoré sužujú pasúce sa zvieratá a rozšíriť populáciu do okolitých vodných plôch. 

Predátori boli zistení na 14 lokalitách, no nie na všetkých bola zistená aj predácia. Mačkami divými sme sa nezaoberali, keďže sú to tiež chránené druhy a predácia je prirodzená. V prípade, že bola predácia zaznamenaná zo strany líšok a jazvecov, ich brlohy boli opakovane zničené a tak sa následne vzdialili od kolónie. Predačný tlak zo strany dravých vtákov bol vyriešený inštaláciou vtáčích búdok na zníženie tlaku, ale fungujú aj ako varovanie sysľom, keď sa dravce približuujú. Na viacerých lokalitách bola zaznamenaná predácia mačkami domácimi, kedy boli mačky opakovane plašené, prípadne odchytené a umiestnené do útulku, ak sa jednalo o túlavú mačku.

Slnečnicovými semenami a ovocím sme sysle prikrmovali na všetkých projektových lokalitách, kde existovali alebo boli obnovené kolónie sysľov. Zamerali sme sa na obdobie pred a po zimnom spánku, po narodení mláďat, či v nevhodnom počasí počas silných dažďov alebo veľkých obdobiach sucha. Nakúpila sa len slnečnica z ekologickej produkcie a dbali sme na to, aby v nej neboli žiadne semená inváznych druhov, aby sme zabránili ich šíreniu v chránených územiach. 

C.3 Reštitúcia populácií sysľa pasienkového na Slovensku

Celkovo bolo doteraz založených 5 kolónií v ÚEV Holubyho kopanice, Bežnisko (2 lokality), Kamenínske slaniská a Marcelovské piesky. V roku 2025 nás v činnosti ovplyvnila situácia okolo slintačky a krívačky, keď sme dlhodobo nemohli vystupovať na lokality, preto na všetkých lokalitách nie je zatiaľ počet sysľov dostatočný a vypúšťania budú pokračovať aj na jar 2026. 

Do 13 projektových lokalít sme translokovali jedince z troch lokalít s dobrou genetickou štruktúrou odporúčaných v genetickej štúdii zo začiatku projektu. Počas projektu sa nám podarilo zvýšiť populáciu v dvoch ďalších lokalitách natoľko, že sme mohli sysle použiť na prenosy aj odtiaľ. Z veľkej časti sme použili jedince, ktorých prežitie na pôvodnej lokalite bolo ohrozené. V lete sa veľa mladých jedincov sťahuje ďalej od kolónií a v prípade bratislavského letiska a Skalistého potoka je to na susedné polia, kde by na jeseň alebo na jar pri zimnom spánku zahynuli pri orbe. V prípade bratislavského letiska sme využili aj jedince ohrozené plánovanou výstavbou nákupného centra. 

Celkovo bolo v tejto aktivite (ďalšie sa realizovali v rámci E.2) odchytených, transportovaných a vypustených 2643 jedincov, z toho 435 bolo použitých na založenie nových kolónií reštitúciou a 2208 na zlepšenie genetickej štruktúry už existujúcich kolónií. Ďalších 177 jedincov bolo prevezených do ZOO Bojnice, kde budú použité na chov a ďalšie reštitúcie.

C.4 Obnova biotopov a podpora populácií sysľa pasienkového v Poľsku

Po rokovaniach s vlastníkmi pozemkov sa začalo s pastvou kráv na 11 hektároch v ÚEV Dolina Lachy. Vykúpených bolo 7,54 ha pôdy, ktoré sú obhospodarované kosením a pastvou kráv,. 

Situácia v ÚEV Kamien Śląski bola zo začiatku komplikovanejšia, pretože lokalita bývala kosená len čiastočne a veľmi neskoro, a pastva koní tiež realizovaná spôsobom nevhodným pre sysle. Početnosť miestnej kolónie výrazne klesla. Rokovania s miestnym farmárom nedopadli dobre, preto sme spolupracovali s regionálnym úradom ochrany prírody na tvorbe nového Plánu ochrany pre toto územie a následne prijali aktívnejšie ochranné opatrenia na 9 hektároch.

Celkovo sa v Poľsku v súčasnosti manažuje 20 hektárov spôsobom vhodným pre populácie sysľov. 

Kolónie sysľov v oboch projektových lokalitách boli pravidelne prikrmované slnečnicovými semenami, jablkami a mrkvou najmä v období sucha na ploche cca 1,5 hektára, dlhých silných dažďov a skorej jari po zimnom spánku. Vysievali sme tiež lucernu a semená kvitnúcich rastlín na podporu potravy sysľov, či už priamo smenami a kvetmi alebo hmyzom, ktorý ich vyhľadáva.

D.1: Monitoring vplyvu projektových aktivít na populáciu sysľa pasienkového

Počiatočná početnosť sysľov na Slovensku bola stanovená na 20 000 jedincov, čo je veľmi málo a druh je v súčasnosti považovaný za kriticky ohrozený. Manažmentové ochranné opatrenia spolu s podporou populácií sysľov v rámci aktivít C.1, C.2 a C.3 viedli k zvýšeniu počtu jedincov na 50 500. Počas projektu, najhorší bol z pohľadu sysľov rok 2023 s nevhodným počasím (výdatné a dlhé dažde na jar, prívalové povodne v niektorých lokalitách, ktoré utopili veľa mladých jedincov v norách a dlhotrvajúce suchá v lete), napriek tomu počty populácií vplyvom projektových aktivít rástli aj počas tohto roka. Najlepším rokom bol doteraz rok 2021, keď nastalo dostatočné šírenie aj nárast populácie skokovo hneď po zavedení prvých opatrení projektu. Rok 2025 ovplyvnili zákazy vstupu na pasienky z dôvody ochorenia hospodárskych zvierat slintačky a krívačky, ktoré neumožnili realizáciu translokácií, pokračovanie v reštitúciách, ale ani prikrmovanie v obdobiach, keď bolo nevyhovujúce počasie, čo sa odrazilo na nízkom náraste počtu sysľov. 

Viac ako celkový prírastok populácie je dôležitá situácia na lokalitách s veľmi malým počtom jedincov, kde je prírastok najťažšie dosiahnuteľný. Keď populácia prekročí hranicu 150 jedincov, jej rast je rýchlejší, pretože je stabilnejšia a menej náchylná na predačný tlak. Potom sa zlepšuje aj genetická štruktúra, čo sa prejavuje vyššou pôrodnosťou mláďat a menším výskytom chorôb. Je dôležité poznať počty populácií aj mimo projektového územia, keďže ich používame ako kontrolné lokality, na ktorých počty sysľov v rokoch 2020-2025 nerástli alebo ich početnosť len mierne kolísala, preto sa potvrdzuje, že nárast je spôsobený projektovými aktivitami a nie je to všeobecný trend.

V Poľsku na obidvoch lokalitách po počiatočnom raste populácie čelili rýchlemu poklesu počtu, či už v dôsledku neskorého kosenia lúk užívateľom pôdy a intenzívneho spásania nadmerným počtom koní na druhej časti trávneho porastu, čo spôsobilo zhoršenie podmienok biotopu alebo lokálnymi prívalovými dažďami, ktoré spôsobili vytopenie časti kolónie. Dúfame, že nový Plán ochrany územia prinesie pozitívne výsledky a aktívnejšie ochranárske opatrenia v nasledujúcich rokoch prinesú zlepšenie situácie a následný nárast populácii. 

Počas troch sezón (2022 – 2024) prebiehal v prostredí 16 lokalít na území Slovenska terénny výskum spojený so zberom trusu sysľov pasienkových, ktorý bol následne laboratórne spracovaný flotáciou a sedimentáciou. Štatistickou analýzou celkovo 902 vzoriek boli odhalené environmentálne faktory ovplyvňujúce parazitárne spoločenstvá. Spomedzi zistených parazitov vykazovali najväčšie sezónne aj ekologické špecifiká príslušníci z čeľade Trichostrongylidae viazané na priemerné mesačné zrážky, sezónnosť a špecifický spôsob manažmentu lokality. Naopak, výskyt zástupcov rodu Capillaria korešpondoval s vyššou priemernou mesačnou teplotou v závere sezóny. Dôležitým zistením bola aj absencia signifikantných interakcií medzi skupinami parazitov, čo naznačuje, že koinfekcie boli pravdepodobne dôsledkom nezávislej expozície, nie priamych biologických väzieb. Determinácia jednotlivých parazitov prebehla kombináciou morfologických a molekulárnych metód (celkovo 236 vzoriek), a to vrátane 156 jedincov získaných pitvou. Práca tak zároveň prináša nové poznatky o distribúcii, ekológii a systematike jednotlivých taxónov parazitov na území Slovenska.

Cieľom diplomovej práce bolo preskúmať prítomnosť vírusu LCMV v netypickom hostiteľovi – sysľovi pasienkovom a prispieť tak k lepšiemu pochopeniu jeho ekologického výskytu, ako aj možných rizík pre verejné zdravie. Prostredníctvom molekulárnych metód bola testovaná prítomnosť LCMV u ôsmich jedincov sysľa pasienkového, pričom u štyroch z nich sa nám podarilo potvrdiť prítomnosť LCMV,

V súčasnosti čakáme ešte na determináciu mesostigmátnych roztočov, ktoré boli získavané extrakciou substrátov z ústia nôr, tak ako aj z dvoch vykopaných hniezd.

Zdrojom potravy sysľov sa tiež venuje jedna diplomová práca. Pre jej potreby bol vykonaný zber vzoriek na 7 projektových lokalitách. Sledované boli aj skupiny hmyzu, ktoré predstavujú dôležité zdroje potravy sysľov (Orthoptera, Lepidoptera, Coleoptera, Hymenoptera) a bioindikátory manažmentových postupov. Bioindikátory boli identifikované, dáta o výskyte a populačných trendoch jednotlivých článkonožcov sú zbierané na viac ako 6 lokalitách pred aj po manažmente. Aktuálne prebiehajú prípravy na zber údajov v roku 2026, ktorého výsledky by mali ukázať trendy prípadných zmien v charaktere biotopov a potvrdenie jednotlivých bioindikátorov. V roku 2027 nás v tejto projektovej aktivite čaká už iba dátová analýza vzoriek resp. údajov, čím bude projektová úloha naplnená. 

V UEV Cifra bol objavený nový druh mravca pre faunu Slovenska, konkrétne ide o drobný kryptický druh Strumigenys baudueri, nález bol publikovaný v časopise Entomofauna carpathica. 

Cieľom je zistiť, akú potravnú ponuku má syseľ pasienkový na lokalitách, na ktorých sa dodnes vyskytujú jeho kolónie. Počas výskumu sme skúmali aký podiel rastlinnej a živočíšnej zložky sa nachádza v suchom truse, ktorý sme zbierali v mesiacoch máj až september, v rokoch 2022 a 2023 na 10 lokalitách. Jednotlivé vzorky sme roztriedili na rastlinnú a živočíšnu zložku, a po zvážení sme výsledky nášho laboratórneho výskumu štatisticky vyhodnotili pomocou analýzy hlavných komponentov (PCA), redundančnej analýzy (RDA) a Pearsonovho korelačného koeficientu. Táto štúdia aktuálne čaká na svoje vedecké publikovanie v odbornom časopise.

Pri vyhodnocovaní vegetácie pracujeme primárne so štruktúrou vegetácie, čo sa nám ukázalo byť ako štatisticky signifikantný faktor u mnohých analýz, u 16 lokalít bolo vytvorené fytocenologické zaradenie podľa aktuálneho Atlasu biotopov SR, vo vybraných lokalitách boli vytvorené aj fytocenologické zápisy. Na 10 lokalitách boli odobrané vzorky pôdy, ktoré boli analyzované v laboratóriách Katedry pedológie PriF UK, pričom výsledky budú okrem projektových cieľov využité aj pri tvorbe rigoróznej práce zameranej na schopnosť sysľov pasienkových meniť pôdne pomery formou bioturbancie. 

Drobné zemné cicavce predstavujú potenciálnych potravných konkurentov pre sysle (vegetácia, semená, hmyz), ale slúžia aj ako príležitostný doplnok ich stravy (prevažne v jarných mesiacoch). Môžu tiež odvrátiť predačný tlak od kolónií, a preto je dôležitá spätná väzba pre C.2 aktivitu o tom, aké podporné opatrenia by sa mali prijať. V rokoch 2023 bolo metódou živého odchytu monitorovaných 8 lokalít, kde bol zistený vyšší počet drobných cicavcov ako na začiatku projektu. Ďalšie porovnávacie štúdie sa budú realizovať na konci projektu v roku 2027. 

D.2: Monitoring socioekonomických dopadov projektových aktivít

Celkový počet respondentov zapojených do prieskumu v rámci 12 dotknutých obcí na území projektu bol v prvom kole dotazníkového prieskumu 252 – Smižany (56 respondentov), Tisovec (39 respondentov), Chtelnica (39 respondentov), Spišské Podhradie ( 29 respondentov), Muráň (26 respondentov), Dechtice (16 respondentov), Hrhov (14 respondentov), Dobrá Voda (13 respondentov), Dolný Lopašov (9 respondentov), Spišské Tomášovce (6 respondentov), Zádiel (3 respondenti) a Nižná (2 respondenti).

Pri hodnotení všetkých štyroch tematických okruhov (ochranárske aktivity, ostatné ciele projektu, praktické výstupy, prínos projektu) sme na základe odpovedí respondentov dospeli k záveru, že vo všetkých troch vekových kategóriách (18-39, 40-59 , 60 a viac) prínosy projektu boli hodnotené najvyšším skóre (v priemere 4,21 z 5, t. j. 84 % spokojnosť), nasledovali ostatné ciele projektu (priemer 3,71, 74 %), ochranárske aktivity (priemer 3,65, 73 %) a praktické výstupy projektu (priemer 3,59, 72 %). Vo všetkých prípadoch ide o pomerne vysoké skóre (na stupnici 0-5 by priemerné hodnotenie znamenalo 2,5 bodu, t.j. 50 % spokojnosť). Výsledky hodnotené vysoko v prospech ochrany prírody vo vybraných lokalitách svedčia o tom, že verejnosť hodnotí projektové aktivity a súvisiace ochranárske opatrenia pozitívne. Porovnávacia štúdia a vyhodnotenie zmeny budú realizované až na konci projektu v roku 2027. 

D.3: Monitoring ekosystémových služieb

Aktuálny stav ekosystémov bol zaznamenaný v 5 projektových lokalitách (1/3 všetkých lokalít). Vybrané lokality sú rovnaké ako v štúdii D.2 (ÚEV Chtelnické sysľovisko, Horný vrch, Slovenský Raj, Tisovský kras a Spišsko-podhradské travertíny), takže bude možné získané údaje navzájom vyhodnotiť. Sleduje sa niekoľko kľúčových ukazovateľov týkajúcich sa obnovy trávnych porastov a socio-ekonomických služieb. Kompletná štúdia bude k dispozícii v roku 2027. 

D.4: Monitoring výstupných ukazovateľov

Boli vybrané kľúčové ukazovatele (ako sú hektáre obhospodarovanej pôdy, počet návštevníkov, početnosť sysľov) a sú pravidelne monitorované počas projektu a reportované Európskej komisii.

E.1: Propagácia a informovanie verejnosti, zvyšovanie povedomia verejnosti a zverejňovanie výsledkov na Slovensku

Vyrobili sme a distribuovali 954 ks tričiek v 4 rôznych dizajnoch a rôznych farbách. V spolupráci s firmou Dedoles boli vytvorené ponožky s motívom sysľov. 

Boli natočené tri krátke vzdelávacie filmy a sprístupnené verejnosti na https://fb.watch/F5PNSRBtg8/, https://fb.watch/F5PR_GSau8/ a https://fb.watch/F5PP_tvC5k/. 

Venujeme sa priebežne aj prezentáciám pre širokú verejnosť a pre verejné školy, pripravujeme expozície sysľa na správach CHKO, v ZOO Bojnice a putovnú výstavu. O projekte sme poskytli informácie do 8 rozhlasových a 11 televíznych reportáží a rozhovorov, zverejnených bolo 79 článkov zaoberajúcich sa projektom všeobecne, obnovou kolónií a odchytmi na bratislavskom letisku, manažmentom na jednotlivých lokalitách, pastvou a potrebou ochrany sysľov. Uverejnili sme 103 príspevkov na sociálnych sieťach.

E.2: Výmena a prenos informácií, poznatkov a získaných skúseností, networking s inými projektmi, replikácia projektových aktivít

Uskutočnili sme 11 podujatí na výmenu skúseností s inými projektami a iniciatívami. S Českou agentúrou ochrany prírody, tímom projektov LIFE17 IPE/CZ/000005 a LIFE16 NAT/CZ/000639 sa uskutočnila terénna návšteva dvoch projektových lokalít. Spolupráca výskumníkov zo všetkých štátov, kde sa sysle vyskytujú, sa uskutočnila prostredníctvom e-mailovej konverzácie a online konferencie počas prípravy aktualizácie Akčného plánu EÚ pre sysľa pasienkového – prediskutovali sa nové informácie o distribúcii druhu, skutočných počtoch, populačných trendoch, ako aj manažmentových opatreniach vo všetkých krajinách. Skúsenosti s pastvou, manažmentom lokalít sysľa sme si vymieňali s pracovníkmi NP Kiskunság, Univerzitou v Debrecéne, Center for Large Landscape Conservation v Kazachstane (pracujú na ochrane príbuzného druhu syseľ žltý, Spermophilus fulvus), mimovládnou organizáciou Milvus z Rumunska. S organizáciou Knuthenborg Safaripark z Dánska sme diskutovali k odchovu sysľov v ZOO. O manažmente trávnych porastov sme sa rozprávali s návštevou pracovníkov z Maďarského LIFE IP projektu GRASSLANDS-HU aj z lotyššskej mimovládky Latvian Fund for Nature z projektu LIFE GrassLIFE2. Pripravovali sme dáta pre aktualizovanú mapu rozšírenia pre IUCN Red list. Maďarská mimovládna organizácia Herman Ottó Institute zorganizovala návštevu troch našich projektových lokalít aj so svojim projektovými partnermi nového projektu LIFE Citellus na ochranu populácií sysľov v Maďarsku a Rumunsku. S projektom budeme spolupracovať na užšej báze aj v budúcnosti. 

Dobrovoľníci pomáhali pri ochranárskych aktivitách (napr. odstraňovanie kríkov a vypaľovanie prestarnutej biomasy), s odstraňovaním starých nelegálnych skládok, s výsadbou stromov, inštaláciou búdok pre vtáky a cicavce a s prikrmovaním. Pri odchytoch nemohli pomáhať s manipuláciou a prevozom sysľov, keďže ide o chránené živočíchy, ale pomáhali pri sledovaní pascí a lokalít po vypustení jedincov, aby z novej lokality neutiekli, ako aj pri kŕmení pred odchytmi. Celkovo odpracovali dobrovoľníci 436 osobo/dní. 

Slovenskí partneri sa zúčastnili 8 konferencií – Konferencia o výskume a ochrane drobných cicavcov v Banskej Bystrici, Zoologické dny Brno, Zoologické dny Ostrava, EU CAP Network on Pollinators, Slovenia, 14th European Conference on Ecological Restoration, Estonia, LIFE Platform Meeting RBAPS (Result based agricultural pament schemes, CEE LIFE Platform Meeting, Hungary. 

V rámci nášho programu „Krajina živá“ sme navštívili 12 farmárov u ktorých sa nachádzajú aktívne kolónie sysľov a odovzdali im ocenenie „Krajina živá“ a plakety „Krajina syslia“. Zároveň dostali aj dizajn „krajiny syslej“ aj „krajiny živej“ v elektronickej podobe ako logo, ktoré môžu používať na svojich výrobkoch, ak majú záujem.

Replikácie sa uskutočnili na 12 lokalitách, kde sa rôzne manažmentové opatrenia replikovali 5-krát a rôzne opatrenia na podporu populácií sysľov sa replikovali 20-krát. Reštitúcie kolónií boli replikované 2-krát a translokácie medzi lokalitami 8-krát. V ZOO Bratislava sa začalo s replikáciou expozície sysľov pasienkových.

Uskutočnili sa 2 workshopy pre farmárov. Pre túto cieľovú skupinu sme vydali aj brožúru v náklade 1000 ks, je možnú si ju stiahnuť aj v PDF z našej stránky. 

E.3: Zvyšovanie povedomia verejnosti a zverejňovanie výsledkov v Poľsku

Webová stránka o projektových aktivitách v Poľsku bola vytvorená a je aktualizovaná. Projekt bol viac krát propagovaný v miestnom rozhlase, raz v miestnej televízii. Poľskí partneri projektu zúčastnili konferencií Ochrana a ekológia chrčka poľného, kriticky ohrozeného hlodavca“ s prezentáciou skúseností zo záchranného programu pre sysľa, ktoré sa dajú použiť aj na aktívnu ochranu chrčka poľného a konferencie v Krakowe, kde prezentovali aktuálny stav populácií a ochrany sysľa v Poľsku. Pripravujú sa výstavby dvoch pozorovateľní sysľov pre verejnosť. 

E.4: Zvyšovanie povedomia verejnosti, zverejňovanie a replikácia výsledkov v ČR 

Od začiatku projektu prebieha komunikácia so zainteresovanými stranami, najmä vlastníkmi pozemkov, priebežne e-mailom, telefonicky a osobne. Najdôležitejšími zainteresovanými stranami sú vinohradníci, pestovatelia sadov, poľnohospodári, zástupcovia obcí a regiónov a ďalší vlastníci/užívatelia pôdy, ako sú aerokluby.

V súčasnosti prebieha 5 replikácií obnovných manažmentov, podpory populácii a translokácií v obciach Božice/Borotice, Hnanice, Havraníky, Miroslav a Velké Pavlovice. Pripravujeme novú lokalitu v Čejč-Hvorany. 

S Karlovou univerzitou v Prahe, Univerzitou v Českých Budějoviciach a ZOO Hluboká začal vedecký 3-ročný projekt genetickej štúdie (na replikáciu výsledkov aktivity A.2). Bol schválený projekt v spolupráci s NP Podyjí z Fondu česko-švajčiarskej spolupráce Zpátky na step – obnova populace sysla na Podyjí. 

Českí partneri projektu sa zúčastnili 5 stretnutí AOPK zaoberajúcich sa sysľami, na troch z nich prezentovali aktivity a výsledky projektu. Zúčastnili sa tiež viacerých monitorovacích aktivít na Slovensku. 

Boli vytvorené 3 informačné rollupy a 2 bannery, ktoré sa využívajú na rôznych podujatiach pre verejnosť, vydali sme brožúrku. 

Zúčastnili sme sa 5 verejných akcií (1 vo Velkých Pavloviciach a 2 v Miroslavi počas festivalu o zbere marhúľ, 1 v Miroslavi na verejnom dni letiska a 2 v ZOO Olomouc) a pripravili sme 3 projektové dni na troch verejných základných školách v projektovom území.

Webová stránka www.syslinavinici.cz, ako aj sociálne siete propagujú aktuality o projekte, aktuálne informácie o stave populácií, rady ako pomôcť sysľovi a príklady dobrej praxe. Podporuje sa tu aj spolupráca s vlastníkmi pozemkov pod špeciálnym označením „Sysle vo vinohrade“ a „Sysle v sadoch“.

Boli uverejnené 4 články, vydané 2 tlačové správy, odvysielané 3 TV a 2 rozhlasové reportáže (Česká televízia a Český rozhlas), všetky sa zaoberali populáciami sysľov, ich ohrozením, ochranou a cieľmi projektu.

Zúčastnili sme sa 3 konferencií – vo Velkých Pavloviciach, Vilnius (Litva), na konferenci Přírodní rozmanitost a ochrana přírody v Telči a uskutošnili sme 1 prezentáciu na Masarykově Universitě v Brne.

Inštalovali sme 1 informačnú tabuľu v Miroslave, 2 plagáty v Pavlovicíach a Miroslave, 7 pútačov a 3 roll upy.

F.1: Manažment projektu

Manažment projektu prebieha priebežne, uskutočnilo sa 6 riadiacich výborov projektu, 4 monitorovacie misie. V roku 2024 sme podali Midterm report a po kontrole finančného vyúčtovania sme obdržali druhú splátku od Európskej komisie. 

BROZ odchytilo v marci 138 sysľov z troch najväčších populácií – TASR

Milujem Slovensko: záverečná otázka – RTVS

Dobré správy: prikrmovanie sysľov – TA3

 

Environmentalisti: Na bratislavskom letisku žije najviac sysľov – TASR

Na bratislavskom letisku žije najväčšia slovenská populácia sysľov – 24hod

Stovky rozkošných stvorení dostanú nový domov – SME

Environmentalisti budú cez víkend na bratislavskom letisku odchytávať sysle – Bratislavské noviny

Na bratislavskom letisku sa budú odchytávať sysle – TASR

 

 

Spišské Podhradie bude chovať ovce, jedným z cieľov je záchrana sysľov – TASR

Mesto bude pre ochranu sysľov chovať ovce – Obecné noviny

V Spišskom Podhradí budú chovať ovce, aby zachránili sysle – Košice online

 

 

Ochranári od septembra začínajú projekt na ochranu sysľa – Dobré noviny

Sysle trpia nedostatkom potravy, pomohla by im aj výsadba stromov – Denník N

BROZ od septembra začína projekt na ochranu sysľa pasienkového – Enviroportál

Bratislavskí ochranári začínajú projekt na ochranu sysľa pasienkového – TASR

 

Mgr. Katarína Tuhárska – projektová manažérka
tuharska@broz.sk
+421 915 767 762

 

Aktuálne neprebiehajú žiadne dobrovoľnícke aktivity na lokalitách kde chránime sysľa pasienkového.

O takýchto aktivitách budeme informovať.