PROJEKT: Ochrana sysľa pasienkového
syseľ pasienkový, letisko Bratislava
Cez víkend sme začali s odchytom sysľov na bratislavskom letisku, v týchto dňoch pokračujeme v Slovenskom krase a nasledovať bude Muránska planina.
Z týchto troch lokalít, kde sú najsilnejšie a geneticky najvariabilnejšie syslie kolónie, potom doplníme menšie- živoriace kolónie a pomôžeme im.
Na letisku cez víkend prebiehal odchyt z jeho okrajových častí. Zamerali sme sa na tie sysle, ktoré z letiska vybiehajú a snažia sa osídľovať okolité polia, kde kvôli rozoraniu a chemizácii bohužiaľ každoročne skončia skôr ako sa stihnú udomácniť.
Keďže populácia sysľov na letisku je veľká a genetické výskumy, ktoré robí ZOO Bojnice v spolupráci s TU Zvolen, ukázali že je aj pestrá a stabilná, rozhodli sme sa časť z týchto sysľov premiestniť na iné lokality na Slovensku. Naopak na väčšine slovenských lokalít je jedincov málo, populácie sú geneticky chudobné a dochádza v nich k príbuzenskému kríženiu, čo spôsobuje u sysľov rôzne choroby a genetické defekty. Odchytom a privezením sysľov na takéto lokality doplníme do týchto kolónií nové gény,  stabilizujeme ich a v nasledujúcich rokoch očakávame aj zvýšenie počtu sysľov v nich.

Stav populácií sysľa pasienkového na Slovensku za posledných 70 rokov dramaticky klesol. V minulosti žilo na území Slovenska niekoľko miliónov sysľov, kolónie boli početné, tvorené množstvom rodín. Boli vzdialené len niekoľko kilometrov od seba, takže kríženie medzi nimi bežne prebiehalo. V súčasnosti ale krajina vyzerá inak, je tvorená obrovskými lánmi polí a prestalo sa v nej pásť. Najbližšie kolónie sú od bratislavského letiska vzdialené 30 až 70 km, žije v nich len niekoľko desiatok sysľov a potenciálne migračné koridory sú predelené diaľnicami, cestami a intenzívne obhospodarovanou krajinou. Sysle nemajú šancu sa k sebe dostať prirodzenou cestou.

Pre úbytok sysľa v minulosti bol kľúčový zánik pastvy vo voľnej krajine, pretože syseľ potrebuje krátke trávnaté porasty, s dostatkom hmyzu aj kvitnúcich rastlín, ktoré najlepšie vznikajú a udržiavajú sa vďaka pastve.  Aj preto mu ako náhradný biotop v súčasnosti slúži areál letiska, ktorý je pravidelne kosený.

Na Muránskej planine a v Slovenskom krase sú populácie s 5000 a 3000 jedincami, sú to druhé dve najväčšie lokality po bratislavskom letisku. Odchyty realizujeme aj tu a sysle z nich prevážame na okolité lokality, aby sa ešte tento rok na nich stihli spáriť a posilniť tak ich genetiku.
Zdieľať obsah na: