Obnovou prietočnosti v dunajských ramenách zlepšujeme podmienky pre množstvo druhov rýb, vtákov, pomáhame obnovovať biotop mäkkého lužného lesa, ktorý je kriticky ohrozený, ale pomáhame aj zásobám podzemnej pitnej vody a protipovodňovej ochrane.
V minulosti, pri úpravách Dunaja kvôli splavnosti a stavbe vodného diela bolo od hlavného toku odrezaných veľa tečúcich ramien. Prúdivé riečne biotopy sa zmenili na stojace, čo malo veľký vplyv na druhové zloženie rýb. Po roku 1992 (po výstavbe VD Gabčíkovo) je zaznamenaná strata až 50% biotopov na Dunaji, čo drasticky ovplyvnilo rybie populácie a ich početnosť poklesla až o 70%, čo sú obrovské straty.
Z pôvodného bohatstva rýb slovenského úseku Dunaja, totiž zostala len 1/3. Absenciou riečnej dynamiky sa stratilo aj množstvo kolmých brehov, ktoré vtáky využívajú na hniezdenie.
Ako teda v súčasnosti môžeme aspoň časť stratenej biodiverzity vrátiť a pomôcť rybám a vtákom?
Tak, že obnovíme prúdiace riečne biotopy napríklad prebagrovaním sedimentov, napojením riečnych ramien na vtoku a výtoku na hlavný tok rieky a napríklad aj rôznymi úpravami v toku, modifikáciou výhonov, na niektorých úsekoch vieme dosiahnuť spomalenie prúdenia.
Okrem toho takéto úpravy zlepšujú aj dotáciu podzemných zásob pitnej vody, ktorá sa potom lepšie prefiltruje do podzemia.
Počas stavby vodného diela bolo najviac zasiahnuté do územia tzv Vnútrozemskej delty Dunaja. Toto územie bolo kedysi dotované vodou z hlavného toku Dunaja a v súčasnosti je závislé od jedného zdroja vody, na vodnom diele v úseku Dobrohošť. Dotácia vodou je nepostačujúca a dlhodobo toto územie vysychalo. V roku 2019 sme spustili petíciu za jeho záchranu a postupne sa začali diať zmeny v dotácii vodou, avšak doposiaľ tieto objemy nie sú postačujúce, čo dlhodobo kritizujeme. Viac informácií o tomto cennom území a celom procese dotácie vodou sa môžete dočítať v našich článkoch:
V minulosti predstavovala vnútrozemská delta Dunaja jeden z najväčších a najrozmanitejších komplexov mokradí v strednej Európe. Počas minulého storočia však bolo kvôli ľudským zásahom stratených takmer 90% dunajských mokradí. Dnes sú posledné zvyšky veľkoplošných záplavových území cenené za ich bohatú biodiverzitu a ekosystémové služby, ktoré poskytujú. Mokrade zadržiavajú vodu a tým zabezpečujú povodňovú kontrolu, taktiež zabezpečujú chemickú filtráciu vody a poskytujú životné prostredie pre vzácne druhy organizmov.
Osobitný význam majú tieto miesta najmä pre bociany čierne (Ciconia nigra) a orliaky morské (Heliaethus albicilla), ktoré tu nachádzajú potrebný kľud na hniezdenie i dostatok potravy pre svoje mláďatá. Ich obľúbenou potravou sú hlavne ryby a obojživelníky. Na niektorých väčších mokradiach hniezdia aj husi divé (Anser anser). K ich bežným obyvateľom patrí aj bobor vodný (Castor fiber).
V súčasnosti na mnohých územiach žiaľ strata a ničenie mokraďných biotopov pokračuje ako výsledok bývalých regulačných zásahov do toku rieky a slabej starostlivosti o územie. Klesajúca rozloha a kvalita mokradí vedie k veľkému úbytku populácií prirodzených druhov rastlín a živočíchov. Preto sú potrebné neodkladné zásahy na záchranu a udržanie kvality a kvantity týchto vzácnych a na život bohatých biotopov.
