Lúky a pasienky boli kedysi bežnou súčasťou našej krajiny. V minulosti sa tu pásli veľké bylinožravce, napr. pratury a zubry, ktoré boli neskôr nahradené domácimi zvieratami. So zmenou hospodárenia lúky a pasienky postupne zarastajú inváznymi bylinami, krovinami a stromami, alebo sú rozorávané za účelom pestovania poľnohospodárskych plodín – tým zanikajú. S nimi prichádzame o mnoho vzácnych druhov rastlín (napr. orchideí) či živočíchov (napr. motýľov, chrobákov či vtákov). Ich zachovanie je možné len návratom tradičného hospodárenia – kosenia a pastvy.
Pasienky obnovujeme málo intenzívnou (extenzívnou) pastvou s pomocou domácich druhov zvierat. Na lokalitách pasieme niekoľko druhov zvierat: sivý stepný dobytok, kozy, ovce, kravy, kone a vodné byvoly. Pastva eliminuje rozšírenie inváznych rastlín, pomáha klíčeniu vzácnych bylín, obnovuje prirodzený charakter trávnatých porastov. Pravidelným kosením zabezpečujeme, aby lúky boli zase lúkami – plné vzácnych druhov kvetov a živočíchov. Kosenie prebieha v mozaikách, nie jednorazovo a mimo hniezdnej sezóny vtákov hniezdiacich na zemi, čím nedochádza k zničeniu ich hniezd. Niektoré lúky v chránených územiach, ktoré boli v minulosti premenené na ornú pôdu znovu zatrávňujeme.