Veľkolélsky ostrov alebo Nagyléli sziget je dobre známy na oboch stranách Dunaja ako jeden z posledných veľkých dunajských ostrovov s rozlohou viac ako 250 hektárov.

Veľkolélsky ostrov nesie meno podľa blízkej osady Veľký Lél, ktorá bola nazvaná podľa maďarského vojvodcu Lehela alebo Léla, popraveného v Nemecku v 10. storočí. Osada Veľký Lél aj ostrov samotný sú dnes súčasťou obce Zlatná na Ostrove (Csallóközaranyos). Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1094, keď sa spomína ako Locus Aureus. Všetky tri názvy nám napovedajú, že sa tu už v dávnych časoch získavalo zlato.

6

Vody Dunaja vytvorili v týchto miestach meander, v ktorého náplavoch sa usádzalo značné množstvo zlata. Dokonca aj dnes ten, kto má šťastie a cit v rukách, môže v piesku z brehu Dunaja vyryžovať pár zlatiniek. Zlato však dnes nie je hlavné bohatstvo tohto kraja, pre ktoré sa sem oplatí prísť na návštevu. Od hlavnej cesty sa k rieke stáča zregulovaný kanál, ktorý bol kedysi tiež dunajským ramenom. Privedie nás k osade Veľký Lél, ktorá sa kedysi pýšila farmou, krásnym parkom a do okolia rozvoniavajúcim liehovarom. Dnes je z neho len ruina s komínom, bohužiaľ, nie jediná, a v osade je obývaných pár posledných domov. Miestni tu chovali kravy, kone, ovce, pestovali obilie a kukuricu. Samotný ostrov bol prístupný len cez brod, preto bol vhodným a bezpečným pasienkom pre domáce zvieratá. V čase povodní, keď sa ostrov neraz ocitol takmer celý pod vodou, poskytovali štvornohým obyvateľom útočiská lúky na pevnine v okolí dediny. Vlhké lúky a pasienky, ktoré sa u nás dali v minulosti nájsť na nížinách v okolí všetkých väčších riek, boli veľmi rozšírené, pretože svojou úrodnosťou dokázali uživiť stáda domácich zvierat po celý rok. Neustály prísun úrodného bahna z Dunaja zabezpečoval rýchly rast trávy a širokolistých bylín.

zaplaveny ostrov

Pravidelné spásanie a kosenie sa zároveň postarali o malebný trávnatý ráz krajiny so vzácnou faunou a flórou. Veľkolélsky ostrov dnes predstavuje unikátnu mozaiku lesných, mokraďných a trávnatých biotopov. Lužný les – tvrdý, jaseňovo-brestovo-dubový ale aj mäkký, vŕbovo-topoľový, pokrýva takmer polovicu ostrova. Pre svoju dnes už ojedinelú zachovalosť bola časť veľkolélskych lesov s pralesným charakterom vyhlásená v roku 1974 za prírodnú rezerváciu. Dnešná „pralesná“ rezervácia paradoxne pôvodne vznikla zásluhou dlhoročnej práce nestora ochrany prírody Podunajska Andreja Stolmanna kvôli ochrane obrovskej hniezdnej kolónie volaviek popolavých. Ochrana kolónie sa, bohužiaľ, nestihla preniesť z papierov do reality, a tak sa stalo, že v čase vyhlasovania rezervácie prebiehala v jej okolí holorubná ťažba a volavky sa odsťahovali na malý ostrovček na maďarskej strane Dunaja. Ostrov je z jednej strany lemovaný v týchto miestach už veľmi širokým hlavným korytom Dunaja a z druhej strany takisto relatívne širokým Veľkolélskym ramenom.

16

Voda v ramene v minulosti nerušene tiekla, ale po reguláciách v 80-tych rokoch 20. storočia zostala prevažnú časť roka stojatá. Rameno postupne od brehov zarastalo ostricami a vŕbami. Veľkolélske lúky lemované mohutnými topoľmi a hlavovými vŕbami však zostali zo strany ochrany prírody nepovšimnuté. Na Slovensku sú v súčasnosti tieto vzácne spoločenstvá biotopom mnohých ohrozených druhov (napr. chrobákov a motýľov) a, samozrejme, jedinečnej panónskej vlhkomilnej flóry. Po všeobecnom úpadku živočíšnej výroby však začali veľmi rýchlo zarastať burinou a inváznymi rastlinami prinášanými riekou. Netrvalo by dlho a ostrov by sa zmenil na nepoznanie. Našťastie bol však v rokoch 2004 – 2005 ako súčasť Chráneného vtáčieho územia SKCHVU007 Dunajské luhy zaradený do európskej siete chránených území Natura 2000. Ostrov je aj samostatným Územím európskeho významu SKUEV0183 Veľkolélsky ostrov s rozlohou 328,65 ha.

Tento krok priniesol širšie možnosti ochrane prírody aj hospodáreniu na ostrove. Starostlivosť o Veľkolélsky ostrov, v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR a miestnymi obyvateľmi, zabezpečuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie – BROZ. V rámci viacerých projektov financovaných zo zahraničných fondov, Európskej únie, národných aj súkromných zdrojov bolo vybudované unikátne partnerstvo, do ktorého sa postupne zapojili aj vodohospodári, lesníci a miestni farmári. V roku 2006 sa podarilo prenajať a vykúpiť väčšinu plochy ostrova do rúk ochrany prírody. To umožnilo novým správcom zaviesť mnohé opatrenia, ktoré viedli k zlepšeniu stavu ochrany viacerých typov biotopov na ostrove. Typickou črtou ostrova sú tzv. hlavové vŕby. Po mnohých rokoch zanedbávania sa znovu začali systematicky obnovovať a ošetrovať. Pravidelné orezávanie konárov v niekoľkoročných intervaloch za účelom získania paliva tak vytvára typické „bútľavé vŕby pri potoku“. Ich narušená kôra a práchnivejúce dutiny sú domovom mnohých druhov vzácnych chrobákov a vtákov. Po zanechaní pravidelnej starostlivosti sa však pod váhou konárov lámu a rozpadajú.

34

Krajinársku hodnotu ostrovu pridávajú aj staré solitérne duby uprostred lúk. Okrem toho, že sú sami osebe biotopom pre viacero druhov hmyzu, a hniezdiace vtáky, sú takisto bohatým zdrojom žaluďov, ktoré sa využívajú pre výsadbu nových sadeníc na ďalšiu obnovu lužných lesov v Podunajsku.

33a

Prirodzené lesné biotopy sú ponechané na samovývoj. V narušených častiach lesa sa po odstránení inváznych druhov dosádzajú sadenice pôvodných druhov drevín ako topoľ biely, topoľ čierny, vŕby, duby, jaseň úzkolistý a podobne. Od okrajov lesa sa na veľkolélske lúky postupne začali šíriť nálety mladých stromov nepôvodných druhov drevín. Sú to najmä nevítaní americkí návštevníci ako javorovec jaseňolistý, jaseň americký a jaseň červený. Od roku 2009 sa Bratislavskému regionálnemu ochranárskemu združeniu podarilo na odstraňovanie nepôvodných druhov bylín aj drevín získať štvornohé posily. V spolupráci s miestnymi farmármi sa vďaka projektu LIFE nasťahovalo na ostrov stádo dobytka. Títo, oddávna prirodzení obyvatelia dunajských mokrých lúk a pasienkov, dostali za úlohu zabezpečiť postupné vypásanie plôch zarastených bodľačím, nepôvodnou zlatobyľou a náletom inváznych drevín. Menej prístupné plochy a pichľavé kroviny sú zasa starosťou početného stáda oviec a kôz. Medzi bežnými hospodárskymi plemenami nechýbajú ani tradičné fajty z maďarskej pusty, sivé rohaté kravy (szürke marha), čierne racka ovečky s dlhými zakrútenými rohami a pôvodné slovenské plemeno koní – huculy.

02

Veľkolélske rameno bolo pred cca dvadsiatimi rokmi odrezané od hlavného toku Dunaja kvôli plánovanej výstavbe vodného diela Nagymaros. Na ostrov pre ľahší prístup vybudovali panelovú cestu, ktorá však spomaľuje vodný tok. Rameno bolo tak bez citeľných prietokov a postupne sa zanášalo a zarastalo stromami. Väčší prietok vody býval len počas povodní, keď bola hladina Dunaja vyššia ako samotný ostrov. To však nestačilo na dôkladné prepláchnutie ramena od dlhoročných nánosov. V roku 2014 sa podarilo BROZ cez program LIFE sprietočniť toto rameno, kedy sa odstránili násypy v ústí a betónové bariéry na výtoku, čo umožňuje opätovnú migráciu rýb k neresiskám na ostrove. Pripieva sa tým k obohateniu potravných a hniezdnych biotopov vtákov viazaných na vodu. V ďalšom roku 2015 sa podarilo odstrániť poslednú prekážku (prehrádzku, po ktorej viedla pôvodne cesta na ostrov) a na jej mieste sa postavil most nazvaný „Mahulienin most“, aby bol zabezpečený prístup na ostrov a voda mala možnosť voľne prúdiť popod mostom.

23

Na južnej strane, kde ostrov obmýva Dunaj, sú brehy obložené veľkými kameňmi, ktoré okrem toho, že bránia riečnej erózii, zakrývajú pôvodný piesočnatý alebo hlinitý profil brehu. Ten bol obľúbeným miestom hniezdenia niektorých druhov vtákov, najmä však kedysi bežnej brehule hnedej. Na niekoľkých miestach ostrova bolo toto brehové opevnenie odstránené, čo napomáha návratu tohto lastovičkovitého vtáka na Veľkolélsky ostrov.

Príklady druhov živočíchov, ktoré sa vyskytujú na ostrove:

volavky, strakoše, bociany – biely aj čierny, kormorány, orliak morský, sysle, bobry, vydra riečna, kunka červenobruchá, fuzáč veľký, roháče, strehúň škrvrnitý (najväčší pavúk Slovenska) + niekoľko druhov rýb ako hlaváč bieloplutvý, lopatka dúhová, kolok, hrúz, hrebenačka, pĺž…

Životne dôležité lajná, kozy ako kosačky. Prírodu ostrova na Dunaji dáva do poriadku dobytok

Kus prírody pri Dunaji na ostrove Veľký Lél neďaleko Komárna zachraňujú kravy. Pomáhajú im kone, kozy a ovce. Pridali sa aj vodné byvoly a somáre. Hospodária po starom.

Dunaju vracajú odseknuté ramená

Voda je život. Fantastickým dôkazom je Veľkolelské rameno na Dunaji. Ešte neprešli ani tri mesiace, odkedy sem bagre znova priviedli vodu a z hynúceho lužného lesa sa začali ozývať vtáky.

Veľkolélsky ostrov na dolnom toku Dunaja prechádza revitalizáciou

Práce na pripojení Veľkolélskeho ramena k Dunaju pri obci Zlatná na Ostrove v okrese Komárno vrcholia. Investori a realizátori dnes priamo na mieste činu predstavili novinárom výsledky projektu LIFE – Ochrana vtáctva Podunajska, ktorý sa realizuje na jednom z najzachovalejších dunajských ostrovov.

Informačný leták