Hoci si 28. október na Slovensku ako štátny sviatok nepripomíname, odkaz prvej spoločnej republiky je pre mnohých z nás ešte stále živý. Platí to aj pre českých ochranárov zo Skupiny JARO či vedcov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Tí sa rozhodli svoj predĺžený októbrový víkend stráviť na Slovensku, konkrétne v severnej časti Bielych Karpát. Viac…
Prečo potrebujeme hospodárenie v súlade s prírodou? Ako zmenilo intenzívne poľnohospodárstvo krajinu okolo nás? A aký to má dopad na životne dôležité opeľovače? Dokážu ochranári a farmári ťahať za jeden povraz? Odpoveď na tieto, ale aj mnohé ďalšie otázky nájdete v našej novej brožúre! Napísali sme ju tak, aby slúžila na predstavenie nášho programu Krajina…
Dnes sme vo vnútrozemskej delte Dunaja otvorili ďalšie sprietočnené rameno.
Vpustili sme tak vodu do 4,4 km dlhého úseku ramena a do mokradí a zníženín, ktoré toto rameno napája.
V rámci projektu LIFE Endemic Panalp úspešne pokračujeme v obnove kvitnúcich lúk a tradičnej pastvy. Najnovšie sa vďaka projektu po dlhých desaťročiach hospodárske zvieratá opätovne pasú v sedle pod Chmeľovou, ktorá je druhým najvyšším vrchom Bielych Karpát. Zaujímavosťou je, že cez sedlo prechádza veľmi frekventovaná turistická trasa aj náučný chodník Okolo Vršatca. Aby sme zachovali…
To sú dobré správy, pretože keď sme začínali s projektom ochrany sysľa v roku 2020, bol odhadovaný počet sysľov na Slovensku približne 20 000.
Minulý týždeň sme spoločne so Správou CHKO Záhorie zorganizovali teambuilding pre zamestnancov firmy Kaufland Slovenská republika. Zobrali sme ich do prírodnej pamiatky Kyseľová na Kopaniciach. Tá je súčasťou projektu, pretože sa tu vyskytujú vzácne motýle ako jasoň chochlačkový, spriadač trnkový či ohniváčik veľký.
Vyzývame deti zo všetkých škôl, mimovládnych organizácií, klubov, centier a združení z oblasti povodia Dunaja, aby sa zapojili do súťaže Dunajsky Majster Umenia, ktorá od roku 2004 spája tisíce detí z krajín, ktorými preteká rieka Dunaj. Súťaž spája kreatívne umenie a úctu k prírode, ale najmä dáva deťom možnosť vyjadriť svoj postoj k životnému prostrediu.
Väčšina syslej populácie sa už uložila na zimný spánok. Tento rok bol celý cyklus posunutý takmer o dva týždne, takže väčšina sysľov bola už niekedy v júli vykŕmená a pripravená na zimný spánok.
Zrevitalizované riečne ramená a mokrade sú veľmi dôležité, pretože počas vysokých prietokov v našich riekach nám pomáhajú zmierňovať rýchlosť a intenzitu povodňovej vlny.
V úvode septembra sme sa aktívne zúčastnili stretnutia projektových partnerov zo siete Danubeparks v rumunskej Tulcea. Okrem aktuálnych informácií, pokrokoch aj nových výzvach v bežiacom projekte LIFE WILDisland naprieč celým projektovým konzorciom, sme mali možnosť navštíviť cenné zákutia delty Dunaja aj vybrané projektové lokality v blízkosti Isaccea, kde prebieha revitalizácia lužných porastov.
Počas posledného augustového týždňa sme na Molpíre pri Smoleniciach hostili medzinárodný mládežnícky tábor. Zorganizovalo ho združenie Strom života a prišlo naň bezmála 30 mladých ľudí zo Slovenska, Fínska, Holandska a Grécka. Spoločnými silami sa nám podarilo vyčistiť viac než kilometrový koridor, v ktorom sme zároveň začali pripravovať elektrický ohradník pre kozy. Okrem toho sme vyzbierali…
Aj tento rok sa nám úspešne podarilo skompletizovať Správu o činnosti BROZ za rok 2023. Našou ambíciou pre jej vytvorenie je súhrnne informovať našich priaznivcov, podporovateľov, ale aj širokú verejnosť o našich celoročných aktivitách za rok 2023. Dalo nám to aj tento rok vcelku zabrať, keďže toho, ako v správe uvidíte, robíme počas roka naozaj dosť.
Dve stáda oviec a kôz sa počas celej sezóny preháňajú na lúkach a po bralách rezervácie Beckovské skalice. Extenzívne pasú lúčne biotopy, ktoré im naši kolegovia na striedačku priplocujú, aby mozaikovito spásli časť vegetácie a časť ponechali.
V piatok 26.7.2024 sme finálnym odkopom zavŕšili revitalizáciu spodnej časti Čiližského potoka. 💧
Bola robená v nadväznosti na viaceré opatrenia, ktorými sme postupne zlepšovali prietočnosť tohto dôležitého 35 kilometrového potoka na Podunajsku.
15. júla 2024 sme na Kráľovskej lúke zahájili skúšobné napúšťanie obnovovaného ramena v úseku od vtoku z Bakanskej ramennej sústavy po prvý priepust.
Organizácia Mossy Earth vydala v poradí už 7 video o našej spoločnej revitalizácií mokrade na Istragove. Duarte sa vrátil po 2 rokoch skontrolovať aký mala táto revitalizácia dopad na faunu a flóru.
Mossy Earth urobili opäť skvelé video k nášmu projektu záchrany motýľov, ktorý finančne podporili. Pozrite si ho.
Tak ako každoročne, na jar a v lete, náš syslí tím odchytáva sysle na lokalitách so stabilnými populáciami a transportuje ich na geneticky chudobné alebo novo-založené syslie lokality.
Dnes dopoludnia prebiehal odchyt 65 jedincov sysľov, ktoré sa práve transportujú na lokality v Bielych Karpatoch a na Podunajsku.
Práce v strednej časti ramena, ktorých cieľom bolo pripojenie dvoch bočných vetiev k toku, sú už hotové, voda sem natiekla a je plná života – ryby, žaby, slimáky, vážky…
Korytnačka močiarna je špeciálny druh. Špeciálne nám leží na srdci a preto sme si na jej ochranu vymysleli špeciálny spôsob. Máme na ňu doslova vycvičený nos. Fenka Rexa totiž s jej majiteľkou, kynologičkou Peťou, chodia na korytnačiu lokalitu a po vyňuchaní hniezda chránia čerstvo nakladené vajíčka ochrannými mriežkami. Za 3 sezóny sa im podarilo ochrániť…
Nesmierne nás teší, že Rada Európskej únie definitívne schválila Zákon o obnove prírody (Nature Restoration Law). Napriek tomu, že cesta k jeho prijatiu bola až nečakane tŕnistá a vyžiadala si okresanie pôvodne ambicióznejších cieľov, sme presvedčení, že tento zákon významne prispeje k obnove najviac degradovaných častí našej krajiny. Ako ľudia priamo z ochranárskej praxe vidíme, že mnohé…
Náš projekt LIFE Endemic Panalp, zameraný na ochranu viacerých endemických druhov a biotopov suchých trávnikov, sa nedávno prehupol do druhej polovice. Čo sa nám teda podarilo počas tej prvej? – V prvom rade sme v Strážovských vrchoch, Považskom Inovci, Malých a Bielych Karpatoch obnovili dohromady viac než 80 hektárov kvitnúcich strání! Tie boli desaťročia zarastené náletovými…
Revitalizácie starých bočných dunajských ramien sa dajú nazvať jedným slovom „proces“. Tak, ako k ich degradácii dochádzalo postupne, vplyvom úprav pre potreby plavby, tak aj ich oživenie na miestach, kde to má zmysel pre cenné biotopy lužných lesov, vtáky, ryby aj obojživelníky, pre dotáciu podzemných vôd a protipovodňovú ochranu pre nás ľudí, bude postupné.
Začiatkom mája sme v rámci projektu za finančnej podpory Nadácie Tipsport zorganizovali vzdelávaciu exkurziu formou splavu pre študentov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Študenti mali možnosť splaviť obnovené úseky riečnych ramien, dozvedieť sa viac o problematike simulovaných záplav a bližšie spoznať faunu a flóru dunajských lužných lesov.
21. mája sme sa v rámci projektu za finančnej podpory Nadácie Tipsport spolu so starostami obcí, zamestnancami Ministerstva životného prostredia, okresných úradov a Výskumného ústavu vodného hospodárstva nalodili na člny v Medveďove a odtiaľ sa preplavili do Kľúčoveckej ramennej sústavy. Jedná sa o lokality, kde BROZ v minulosti obnovovalo vodný režim.
Ako finalisti sme do Bruselu išli a ako finalisti ideme domov. Ocenenie Natura 2000 award sme síce nevyhrali, ale bolo nám cťou zúčastniť sa tejto prestížnej európskej súťaže a byť medzi 6 nominovanými projektami v našej kategórii. Vyhral írsky projekt, kde ochranári pomohli zmeniť nastavenie dotácií pre farmárov, aby následne mohli prírode bližšie obhospodarovať územia Natura 2000 a neboli ukrátení.
V máji sme sa spolu so stakeholdermi projektu Microtus II boli inšpirovať v Národnom parku Šumava. Študijnej cesty sa zúčastnili predstavitelia Ministerstva životného prostredia (MŽP), Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), Vodohospodárskej výstavby (VV), Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a okresného úradu Dunajská Streda. Navštívili sme najmä projektové lokality LIFE for MIRES. Projekt sa zameriava na obnovu pramenísk. V ich okolí…
Sysle sú zvieratá, ktoré žijú vo veľkých skupinách. V ideálnych podmienkach sa rozrastú na niekoľko tisíc členov a postupne osídľujú okolitú krajinu, pokiaľ je na to vhodná a je na nej nízka vegetácia – pasienky, prípadne kosené trávniky alebo lúky.
Počas celej jari to na lúkach s prítomnosťou sysľov kvitne. Sysľoviská sú totiž poväčšine aj pasienky, takže táto vhodná kombinácia spolupôsobenia druhov prináša svoje „ovocie“.
Ten by sa skôr mohol volať priadkovec hlohový, pretože jeho samičky znášajú vajíčka primárne na hlohy. Tento motýľ ako jeden z mála, znáša vajíčka na jeseň a musia na kríku prečkať celú zimu. Preto ich samica obalí do obalu, ktorý má na sebe akoby chĺpky a sú tak chránené pred vodou, mrazom a inými poveternostnými podmienkami. Samička vyhľadáva na kladenie znášky veľmi nízke kríky hloha, pretože, neskôr, keď sa z nich vyliahnu v skorších jarných mesiacoch húsenice, musí byť tento obal čo najbližšie k zemi, aby húsenice pohlcovali čo najviac sálavého zemského tepla z prvých jarných lúčov.
Ak by ste hľadali rozkvitnutú májovú čerešňu, nájdete ju v Bielych Karpatoch na Vršatci. A spolu s ňou aj živé kosačky – stádo kôz a zopár oviec. Pásť sa tu začali výnimočne už v apríli na dvoch vyhradených miestach. Po vypasení toho bližšie k hlavnej ceste sme ich presunuli o kúsok ďalej a zhruba o…
Aby sme mohli cielene aplikovať opatrenia vyhovujúce nárokom projektových druhov, je potrebné v aktuálnom čase poznať čo najväčší počet lokalít výskytu týchto druhov a ich živných rastlín. Týmto sa obraciame na milovníkov prírody, ktorí by nám chceli s mapovaním pomôcť.
Pamätáte si ešte na korytnačky močiarne, ktorých vajíčka sme chránili pomocou psa Rexy? Tak, že ich najprv Rexa so svojou psovodkou Peťou vyňuchala a následne sa na nainštalovali ochranné mriežky, aby ich ochránili pred predátormi a poľnohospodárskymi strojmi. No tak hlásime, že už tretia generácia takýchto podunajských korytnačiek sa úspešne vyliahla a už sú takmer všetky úspešne vo vode a samostatne žijú svoj mokraďný život, v obkolesení žiab a vážok a občas aj väčších korytnačiek.
Na brehu Vojčianskeho ramena sme zabezpečovali sadenie 30 európskych stromov Výsadbu 30 ks čerešní vtáčích na brehu novo-zrevitalizovaného Vojčianskeho ramena sme zastrešovali pre Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a UNHCR Slovensko, ktoré ju organizovali pri príležitosti spojenej oslavy 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie a 30. výročia založenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov…
Uprostred lesov okolo Plaveckého Petra v Malých Karpatoch sa dajú nájsť zvyšky vzácnych trávnato – bylinných plôch na kamenistých úbočiach s krásnymi solitérmi dubov plstnatých, sem tam pretkaných kalinami alebo hlohmi. Na mnohých miestach však túto pôvodnú krásu doslova zhltli umelo vysadené nepôvodné borovice čierne. Preto sme sa od začiatku tohto roka pustili do vyčistenia…
Po rokoch práce cielenej k obnove pastvy v územiach európskeho významu máme za sebou mnoho menších i väčších výziev. Zdolať ich bolo častokrát neľahké. Našou motiváciou však vždy bolo a zostáva obdobie jari.
Tretiu marcovú sobotu strávil tím projektu LIFE Panalp na Vršatských bralách. Tu sa k nám pridalo približne 30 dobrovoľníkov, ktorým nie je ľahostajný osud jedného z našich najohrozenejších motýľov – jasoňa červenookého. Spoločný silami sa nám podarilo odpratať napílené konáre na viac než hektári vzácnych výslnných skalných spoločenstiev. Tie po zániku tradičnej pastvy začali zarastať…
V dňoch 12.-13-3. sa uskutočnila návšteva projektového monitora a zástupkyne Európskej komisie z účelom kontroly projektu LIFE Dunajské luhy.
S hrdosťou oznamujeme, že sme boli nominovaní medzi 27 finalistov v rámci celoeurópskej súťaže NATURA 2000 Award 2024!
Vojčianske rameno bývalo v minulosti súčasťou tzv. vnútrozemskej delty Dunaja – systému voľne prúdiacich rozvetvených riečnych ramien. Po výstavbe Vodného diela Gabčíkovo sa odviedla väčšina vody prívodným kanálom na vodnú elektráreň, čo malo za následok odrezanie celej ramennej sústavy od Dunaja.
Aktuálna jarná simulovaná záplava vnútrozemskej delty prebieha tento rok veľmi skoro a vysoké prietoky sú nastavené na jej začiatku. Pre ktoré druhy je to dobré?
V sobotu 2.3. sa začali postupne navyšovať prietoky cez nápustný objekt Dobrohošť, kadiaľ prúdi voda do ľavostrannej ramennej sústavy Dunaja, tzv. vnútrozemskej delty s cieľom napojenia tejto vzácnej sústavy riečnych ramien a mokradí na dunajskú vodu.
Okrem návrhu revitalizačných opatrení, bolo súčasťou prípravnej fázy projektu LIFE WILDisland aj skenovanie projektových území technológiou LiDAR, ktorá funguje na princípe vysielania svetelných impulzov.
6. februára 2024 sa v kongresovom centre na Divokej Vode konala záverečná konferencia projektu LIFE Dunajské luhy pod názvom Obnovujeme srdce dunajských luhov.
Na sysľovisku v Tisovci takto makajú na čistení krásneho, škrapového sysľoviska, plného skál a biodiverzity.
V rámci LIFE projektu Microtus II sme vytvorili online vedomostný kvíz zameraný na obnovu mokradí, biotopy hraboša severského panónskeho, ale aj všetky mokradné druhy, ktoré taktiež z ochrany a obnov biotopov pre hraboša profitujú.
V minulom roku sa nám podarilo úspešne vyzbierať 100 000€ na záchranu mokrade, spustiť viaceré projekty, vypustiť jesetery do Dunaja, obnoviť pastvu na viacerých lokalitách a dokonca aj zmeniť názov, logo a vizuálnu identitu.
V spolupráci s farmárom Arnoldom Dócsom, miestymi nadšencami a nesmiernej posile z OZ SAVE NATURE, sme pomáhali v čistení pasienku od náletových a inváznych drevín.
Rozhodne nezaháľa, pobehuje spiacim sysľom nad hlavami a maká na čistení budúcich pasienkov. Napríklad na Muránskej planine. Určite poznáte sysľovisko Biele vody, ktoré je veľmi navštevované práve za účelom pozorovania a „kŕmenia“ sysľov.
Ako napríklad v Tisovskom krase:
Aj miestnej farme nedávno vyňali plochy so škrapmi z dotácií. Tento príbeh pozná mnoho farmárov a mnohým vie pekne zamiešať karty vo finančnej stabilite
Ak vás zaujíma, kde všade sa nám už podarilo v spolupráci s lokálnymi farmármi obnoviť tradičnú pastvu, určite si zájdite do novinového stánku pre najnovšie vydanie obľúbeného záhradkárskeho magazínu. Nájdete v ňom totiž celé tri strany venované návratu hospodárskych zvierat do krajiny a ako bonus aj náš leták Pasenie je spása.
Viac sa dozviete na https://domov.sme.sk/t/3220/doma-v-zahrade
Obnova dolného Vojčianskeho ramena je doposiaľ naša najväčšia revitalizácia v oblasti vnútrozemskej delty Dunaja. Preto si zaslúžila aj krátke video spracovanie.
V prírodnej rezervácii Beckovské skalice sme nezaháľali ani túto zimu a čistili tu lúky a bývalé pasienkové lesy zarastené množstvom krovín.
V stredu 29. novembra sa uskutočnilo stretnutie členov riadiaceho výboru projektu. Spoločne sme sa boli pozrieť na úspešnú realizáciu projektových aktivít v Čiližských močiaroch.
S podporou Nadácie Telekom pri Nadácii Pontis sme na základe workshopu so stakeholdermi a odborníkmi vytvorili na lokalite vodozádržné opatrenie.
Na Drieňovom sme tento víkend opäť obnovovali pastvu. V spolupráci s miestnym farmárom, pracovníkmi Správy CHKO Cerová vrchovina a dobrovoľníkmi sme neďaleko obce Petrovce čistili nepriechodný pasienok od náletových drevín a agátov.
Nadácia VÚB podporila pri príležitosti oslavy svojho 20-teho výročia niekoľko organizácií. Sme jednou z nich. Nadácia VÚB dnes oslavuje 20 rokov a pri tejto príležitosti podporili niekoľko organizácií a aktivity, ktoré realizujú. Za ochranu prírody si vybrali aj nás, za čo sme veľmi vďační a venovali nám 20 000 eur, ktoré investujeme do spolufinancovania obnovy…
Minulý štvrtok sme na Veľkolélskom ostrove organizovali mierne mrazivý workshop o význame orezávania hlavových vŕb, ale aj iných drevín, ktoré sa režú na hlavu (topoly, bresty, moruše). Aj o tom ako je ideálne plochy v okolí hlavových stromov udržiavať, aby sme výrazne pomohli biodiverzite v kmeňoch, aj v ich okolí.
V priebehu posledných dvoch storočí ľudia postupne menili ramennú sústavu Dunaja budovaním ochranných protipovodňových hrádzí, reguláciou koryta Dunaja pre podmienky plavby, a neskôr aj využívaním rieky pre energetické účely v spojení s výstavbou umelého plavebného kanála (vodné dielo Gabčíkovo).
V auguste tohto roka sme s radosťou oznamovali vypustenie stáda 20 kráv na Apálsky ostrov. Po niekoľkých rokoch príprav, rokovaní s farmármi, vybavovaní povolení, stavaní oplôtkov a zabezpečovania celkovej infraštruktúry sa nám sem podarilo prinavrátiť pastvu, ktorá tu kedysi bola bežnou.
Tí ktorí poznali Dunaj a jeho ramennú sústavu pred výstavbou Vodného diala Gabčíkovo, vedeli čo sú a kde sa nachádzajú takzvané dunajské brány. Samozrejme to neboli skutočné brány, ale len výstižný názov pre prepojenie hlavného toku Dunaja a jeho ramenných systémov.
Na jeseň sa začali práce na prehrádzke D2a. Vybudovaním priepustu sa zabezpečí prietok vody v súčasne suchej vetve, prepojením Bodíckeho ramena so Šulianskym.
Veľmi nás teší, že po dlhej dobe vybavovania súhlasov, stavebného povolenia, obstarávania dodávateľa už v súlade s technickou dokumentáciou prebiehajú práce zamerané na obnovu prietočnosti prehrázky E3 línie E ramennej sústavy Dunaja.
Cieľom navrhovaných opatrení projektu LIFE WILDisland, je významne prispieť k obnove laterálnej konektivity a zlepšeniu vodného režimu v oblasti Medveďovskej ramennej sústavy.
Všade to zurčí, čipčí, žblnkoce, pozdĺž celej rieky sú kolmé brehy, piesčité nánosy, na ktorých je mnoho zvieracích stôp. Brehy už sú takmer kompletne zarastené trávou, kde tu vykúkajú aj mladé jelše. Korene starších jelší v rieke zbavenej betónových dlaždíc vytvárajú biotopy podobné mangrovom- spleť koreňov, ktorá poskytuje množstvo úkrytov pre ryby a obojživelníky a zároveň chráni brehy pred eróziou. Všade cítiť pach zveri, ktorá sa do rieky chodí napiť.
Aj v roku 2023 sme v rámci projektu LIFE Dunajské luhy pokračovali s monitoringom obojživelníkov na lokalitách Dobrohošť, Kráľovská lúka, Bakanské rameno a okolie, Istragov a Dedinské ostrovy.
Jednou z viac než stovky lokalít, kde sa nám doposiaľ podarilo obnoviť pastvu, je chránený areál Dolné lazy. Leží na juhovýchodnom úpätí Považského Inovca nad malou obcou Závada. Tvoria ho výslnné orchideové lúky s množstvom borievok, ktoré sa bez hospodárenia postupne strácali v tieni krovín. Dnes už je ale všetko úplne inak! Vďaka projektu LIFE Endemic PANALP…
Vegetačné strechy sú efektívnym riešením v mestskom prostredí. Plnia viacero významných funkcií. Prispievajú, ako všetka urbánna vegetácia, k zmierňovaniu zmeny klímy (pohlcovaním uhlíka z atmosféry). Vďaka zvýšenej izolácii nie je pre zabezpečenie tepelného komfortu v budove potrebné aktívne strojové chladenie (napr. síce veľmi rozšírenými, ale z pohľadu mitigácie nevýhodnými klimatizačnými zariadeniami), čím sa znižuje spotreba…
V rámci workshopu Zadržiavanie vody a vytvorenie mikrohabitatov pre viaceré druhy na lokalite Čiližské močiare, sme spolu s odborníkmi na rôzne skupiny živočíchov našli riešenie dlhodobejšieho zadržiavania vody na danej lokalite.
Vo štvrtok sme v spolupráci s našimi projektovými partnermi MČ Karlova Ves, Inštitútom pre klímu a rozvoj, Inštitútom pre pasívne domy a CI2 z projektu Odolné sídliská #LIFE_Deliver zrealizovali finálnu konferenciu tohto ambiciózneho klimatického projektu. Bol celý o príprave Karlovej Vsi na dopady klimatickej zmeny a zavádzaní pilotných opatrení, či už architektonických alebo krajinno-architektonických.
Hrádze v povodí našich väčších riek sú významnými biokoridormi. Nezriedka predstavujú ekostabilizačné prvky a centrá biodiverzity v okolitej, poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine.
Náš projekt LIFE Endemic PANALP sa blíži k svojej polovici a sme veľmi radi, že sa nám darí napĺňať jeden z jeho hlavných cieľov – obnovu tradičnej pastvy na vzácnych suchomilných trávnatých biotopoch v Malých a Bielych Karpatoch a Strážovských vrchoch. Práve v poslednom menovanom pohorí sme zatiaľ vrátili zvieratá na najväčšiu plochu. Jedna z…
Jesenné dni 11-13. október sa niesli v znamení aktívnej výmeny skúseností s manažmentom vzácnych biotopov, na ktorých sa spája efektívne hospodárenie s ochranou prírody. Spolu so stakeholdermi z Life-Subpannonic a Life-Juh sme sa vybrali na terénnu exkurziu do Národného parku Hortobágy.
Jeden z posledných ichtyologických prieskumov v tomto roku, realizovaný v rámci projektu LIFE DLLD, sa uskutočnil tento týždeň v izolovaných ramenách Dunaja na ostrove Sihoť, v ktorých po poklese vody ostali zaplavené depresie s uviaznutými rybami. Práve v týchto ramenách je plánovaná v blízkej dobe obnova dynamiky formou opätovného prepojenie s hlavným korytom a zlepšením ich prietočnosti.
Návod na to, ako ochrániť vaše stáda pred parazitmi a súčasne neuškodiť koprofágnemu (trusom sa živiacemu) hmyzu. Vypracovali sme ho na základe odporúčaní britskej entomologičky a farmárky Dr. Sarah Beynon a našich skúseností s pastvou v chránených územiach. Návod sme pripravili v rámci projektu LIFE Endemic PANALP a programu Krajina živá. Viac sa o problematike…
Mossy Earth, organizácia, ktorá čiastočne financuje naše záchranné odchyty sysľa pasienkového, natočila o tejto adrenalínovej aktivite krásne videjko.
Tento post píšeme ako reakciu na útoky, ktorým v posledných dňoch priamo, či nepriamo čelíme my a naše ochranárske projekty, na ktorých dlhodobo, systematicky pracujeme.
Mnoho druhov hmyzu je viazaných na špecifický biotop rozhrania medzi lesom a lúkou. V minulosti táto hranica nikde nebola taká jasná a rovná, ako je to v súčasnosti. Kedysi bol prechod do lesa rozvoľnený, niekedy len pár stromov, inokedy široký aj desiatky metrov a mal lesostepný charakter.
V piatok 29.9.2023 sme sa zúčastnili veľkého celoslovenského podujatia Európska noc výskumníkov. Ide o akciu, ktorá propaguje vedu a výskum a organizácie a inštitúcie, ktoré buď dáta zbierajú, analyzujú alebo sa nimi riadia vo svojej praxi.
Aj tento rok, v letných mesiacoch júl a august, sme opäť organizovali šesť turnusov detských táborov na Veľkolélskom ostrove, so zázemím na Ekofarme Ostrov.
Vďaka 1076 podporovateľom sa nám podarilo vyzbierať cieľovú sumu na jej záchranu. 42 hektárov cenného územia uprostred poľnohospodárskej krajiny teraz natrvalo ochránime.
Medzinárodný projekt LIFE WILDisland spája spoločne 15 partnerov z ôsmich krajín od Bulharska až po Nemecko. Jednou z veľmi plodných a hodnotných tradícií projektu je každoročné stretnutie u jedného z partnerov. Tento rok sme mali v BROZ česť v spolupráci s kolegami z Fertö Hanság National Park pripraviť nezabudnuteľný zážitok pre nás všetkých.
Každá z lokalít zaradených do projektu Subpannonic sa môže pýšiť prírodnými krásami, ktoré majú potenciál prilákať nejedeného turistu. Väčšinou však ide o oblasti, ktoré nie sú medzi turistami veľmi známe. Ako naštartovať turizmus v takýchto územiach?
Posledný septembrový štvrtok strávil tím z nášho projektu LIFE Panalp v Smoleniciach, kde sme so zamestnancami spoločnosti Toyota pripravovali pôdu na obnovu pastvy na hradisku Molpír.
Súľovské vrchy neoplývajú iba malebnými scenériami skalných brál a vežičiek, ale aj bohatstvom vzácnej flóry a fauny. Medzi botanikmi boli v minulosti okrem iného známe ako vychýrená botanická lokalita.
Tie najlepšie príklady úspešných revitalizačných opatrení, diskusie s odborníkmi, rady čoho sa vyvarovať a naopak čo funguje dobre a dlhodobo, nové odborné kontakty so zástupcami rôznych inštitúcií, možnosť prekonzultovať aktuálne riešené výzvy. To všetko priamo na mieste, na vlastné oči, uši aj na vlastnej koži.
Úspešne sa nám podarilo skompletizovať Správu o činnosti BROZ za rok 2022 (tzv. výročnú správu). Aj keď nemáme povinnosť ako organizácia takúto správu vydávať, rozhodli sme sa urobiť tak prvýkrát, aby sme v súhrnnom dokumente informovali našich priaznivcov, podporovateľov, ale aj širokú verejnosť o našich celoročných aktivitách za rok 2022.
Mossy Earth urobili ďaľšie skvelé video o našom spoločnom projekte- obnove mokradí na Istragove. O tom, ako to tam žilo počas jarných a letných záplav a ako sa tam miesta flóra a fauna vyvíja.
Na tejto lokalite v UEV Holubyho kopanice je to s menežmentom ešte zložitejšie, lebo sa tu nachádza aj ohniváčik veľký (Lycaena dispar) aj spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), z ktorých má každý iné nároky, iné živné rastliny a chceme im vyhovieť všetkým.
Po niekoľkých rokoch snaženia, rokovaniach s farmármi, vybavovaniach povolení, stavaní oplôtkov a riešenia studne, sa nám v utorok konečne podarilo priviezť kravy na Apálsky ostrov, v sútoku Váhu a Starej Nitry.
Ostrov je národná prírodná rezervácia, ktorú okrem porastov lužného lesa tvoria aj lúky, kam kedysi ľudia z miestneho družstva chodievali pásť zvieratá.
V území európskeho významu Beckovské skalice sú aj pestré lúky, ktoré obnovovala Štátna ochrana prírody v našom spoločnom projekte LIFE Motýle ČR-SR, ktorý sa skončil v roku 2016. Odvtedy ich Správa CHKO Biele Karpaty každoročne kosí.
Nedávno Tomáš Kušík, predseda BROZ, poskytol rozhovor pre SME. O tom, aké je to obnovovať prírodu na Slovensku, ako sa pri tom spolupracuje so štátom, aj o tom, ako by bolo ideálne to nastaviť do budúcna, do obdobia prebiehajúcej klimatickej krízy.
Nech sa páči, prečítajte si.
Záchranný odchyt sysľov neďaleko bratislavského letiska už bude čoskoro ukončený. Pozeráte sa na jedného z posledných chytených sysľov z tohto odchytu. Nedávno sme písali o kolegoch z nášho projektu ochrany sysľa pasienkového, ktorí tam chytali sysle, aby ich zachránili, pretože sa tam chystá výstavba. No a o tom, že sú odhodlaní zostať do posledného sysľa
Vo Vnútrozemskej delte Dunaja, na jednotlivých prehrádzkach, postupne meníme rúrové priepusty za rámové. Pokračujeme aj na dolnom vojčianskom ramene.
Po tom, ako sme rameno sprietočnili v roku 2013 a minulý rok prekopali ešte ďalší vtok, je potrebné urobiť kontrolu druhového zloženia rýb. A tá sa práve deje – odborníci, ichtyológovia z Prírodovedeckej fakulty UK takýto monitoring v týchto dňoch vykonávajú.
A potvrdil nám, že to, že sme to tu vyčistili, už objavujú niektoré druhy. Pamätáte si ešte, čo je to „hilltopping“? V lete nás potešil tento živočích – askalafus škvrnitokrídly (Libelloides macaronius), ktorý pre svadobné lety vyhľadáva v rámci lokality svojho výskytu nezarastené vyvýšené miesta.
Do Vnútrozemskej delty Dunaja aktuálne prúdi voda z dôvodu letnej simulovanej záplavy. Zatiaľ najvyšší prietok za posledných 19 rokov – 120 m3/sec. Takýto prietok sme žiadali už v rámci petície Za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja v roku 2020 a odvtedy na každom rokovaní s vodohospodármi z Vodohospodárskej výstavby a Ministerstvom ŽP, pod ktorého rezort spadajú.
Nie je žiadna novinka, že na bratislavskom letisku žije najväčšia populácia sysľov na Slovensku. No a tieto syslíky sa odtiaľ prirodzene rozbiehajú aj do voľnej krajiny a kosené trávnaté lúky medzi technickými budovami im poskytujú dobrý životný priestor.
Spolu s partnerskou organizáciou projektu, SOS/BirdLife, sme si vymieňali vedomosti so skúsenými kolegami zo správy Národného parku Hortobágy a neziskovou organizáciou Hortobágyi Környezetvédelmi Egyesület-Hortobágy Environmental Association.
Maloplošné mokrade v poľnohospodárskej krajine sú doležité nielen pre obojživelníky, vtáky a cicavce, ale sú domovom aj pre mnohé druhy motýľov a hmyzu. Často tu rastú orchideje a iné vzácne rastliny.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa Dunaja bol pre školy pripravený bohatý sprievodný program. V stánku BROZ deti najviac bavilo vypĺňanie tematických pracovných listov, kde sa dozvedeli veľa zaujímavého o lužných lesoch a dunajských rybách, skladanie obrovských puzzle vyzy veľkej alebo fotokútik s veľkým sumcom.
BROZ je koordinátorom umeleckej súťaže Dunajsky Majster Umenia na Slovensku, súťaže, ktorá od roku 2004 spája tisíce detí z krajín, ktorými preteká rieka Dunaj. Cieľom je povzbudiť deti k tomu, aby spoznali hodnotu a dôležitosť riek.
V stredu 14. 6. 2023 prebehlo v rámci projektu LIFE Living Rivers vysadenie celkom 20-tisíc juvenilov jesetera malého do Dunaja. Jesetery sa vysádzali v troch lokalitách ich prirodzeného výskytu – pod zdržou Čunovo, pri obci Sap a na Veľkololéskom ostrove. Priame vypúšťanie násad jeseterov do našich riek je jedným z nástrojov na posilnenie populácií tohto ohrozeného druhu rýb.
Včera sme na Veľkolélskom ostrove sprevádzali Mladí reportéri pre životné prostredie, ktorí mali terénny worshop na Podunajsku zameraný na tému biodoverzita. Tešíme sa už na ich články a výstupy venované témam biodiverzity, udržateľného hospodárenia, poľnohospodárskej krajiny, mokradí, ekofarmy a ďalších. Na Slovensku potrebujeme šikovných novinárov a novinárky, ktorí by sa témam životného prostredia venovali a…
Už niekoľko rokov úspešne pasieme ovce a somáriky na hrade Devín a tento rok sa nám podarilo pastvu rozšíriť aj o devínske hradné bralo – ktoré sa nachádza v južnej časti, priamo pod hradbami.
Pastva oviec má na Spiši dlhotrvajúcu tradíciu a pre jej obnovu na lúkach v Spišskom Podhradí sa spojilo viacero subjektov – ochranárske združenie BROZ, Správa Národného parku Slovenský Raj, mesto Spišské Podhradie, aj Spišské biskupstvo so sídlom v Spišskom Podhradí na Spišskej Kapitule.
16. mája sme sa spolu s odborníkmi z VÚVH zúčastnili na rokovaní Slovensko-maďarskej komisie hraničných vôd, aby sme prezentovali plány, vízie a aktivity našich Dunajských projektov.
Popri úspešných aktivitách v Strážovských vrchoch sme sa v rámci projektu LIFE Panalp pustili do obnovy vzácnych trávnatých biotopov aj v Malých Karpatoch. V najzápadnejšom slovenskom pohorí sme túto jar v spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy spustili pastvu na Devínskej hradnej skale.
V pondelok cestovali na Spiš ovce našeho pôvodného plemena – valaška, aby sa postupne zoznámili s novou maštaľou a pastierom. Už budúci týždeň sa ich totiž chystáme vypustiť na krásnu lokalitu, na lúku pri Spišskom Podhradí s výhľadom na Spišský hrad.
Pestroň vlkovcový, vzácny druh motýľa európskeho významu je svojim výskytom viazaný iba na najteplejšie oblasti Slovenska. Vývoj jeho monofágnych húseníc prebieha na rastline s názvom vlkovec. Obnova porastov vlkovca priamym výsevom je možná, no zdĺhavá. Vlkovec sa však veľmi dobre rozmnožuje podzemkami.
Túto jar sme boli svedkami nevšedného predstavenia. Hromadného liahnutia mláďat korytnačiek močiarnych. Počas minuloročnej sezóny, chodila na lokality, tzv. kladiská, kynologička so svojim špeciálne trénovaným psom, Rexou. Rexa vystopovala čerstvo nakladenú znášku a upozornila na ňu. Na zahrabanú znášku sa následne položila pevná kovová mriežka, ktorá ju mala ochrániť pre vyhrabaním predátormi. Podarilo sa!
V septembri 2022 tím projektu Micortus II zorganizoval prvú študijnú cestu, ktorá bola kvôli pandémii dlho odložená. Spolu s predstaviteľmi subjektov zainteresovaných do projektu (stakeholderov) Microtus II sme navštívili národný park Balaton-felvidéki.
Deti z 2. a 4. ročníka na ZŠ J. A. Komenského v Bratislave mali možnosť dozvedieť sa veľa nového nie len o samotných riekach, ale aj o priľahlých lužných lesoch a mokradiach, a najmä o ich typických obyvateľoch – rybách.
Na Beckovských skaliciach sme začali pastvu kôz a oviec v spolupráci so Salašom Beckov na skalnatých a horšie prístupných lokalitách. Farma Beckov zas pasie kravy na rovinatej ploche. Vytvoria sa tak rozdielne spásané plochy, na ktorých budú aj iné rastliny, ktoré zas preferuje aj iný hmyz
V septembri 2022 sa projektový tím Microtus II (BROZ a PRIF UK) vydal na prieskum do Holandska. Tu totiž žije príbuzný nášho hraboša severského panónskeho. Ide taktiež o endemický poddruh hraboša severského – Microtus oeconomus arenicola.
Zimné obdobie je ideálne na prechod pôvodnými riečnymi ramenami. Obnažené majestátne topole a vŕby nám dávajú vedieť kadiaľ viedli ich cesty. V súčasnosti je väčšina bočných ramien zásobovaná vodou iba na veľmi obmedzené obdobie zvýšených prietokov v Dunaji. Všetky snahy s cieľom skrotiť naše rieky, viedli k zhoršeniu stavu biotopov mäkkého lužného lesa. V rámci projektu WILDisland plánujeme obnovu a prepojenie dvoch pôvodných reliktov ramien, ktoré kedysi tvorili veľmi dynamickú a pestrú Medveďovskú ramennú sústavu, s hlavným tokom Dunaja. Očakávame, že zvýšená infiltrácia podzemných vôd zlepší aj podmienky pre priľahlé lužné lesy.
V minulosti lesníci u nás zalesnili mnohé skalnaté bralá najmä porastami borovice čiernej. Okrem toho sa nich prestalo pásť a prerástli kríkmi. Takto o svoj habitat prišiel aj jasoň červenooký (Parnassius apollo).
Uprostred systému dunajských ramien, na úrovni medzi líniovými prehrádzkami F a G, sa nachádza Bakanská ramenná sústava. Do jedného z väčších bočných ramien tejto sústavy je zaústené práve nosné rameno lokality Kráľovská lúka – ich vodný režim sa chystáme v dohľadnej dobe obnoviť.
Začiatkom tohto roka sme na projektových plochách vo Vojke nad Dunajom a na Veľkolélskom ostrove (CHKO Dunajské luhy) vysadili spolu 4 850 sadeníc.
Túto lokalitu – ÚEV Holubyho Kopanice sme dohodli na čistenie a pastvu. Pustíme sa však do nej až na jeseň, pretože v tomto období hľadáme, označujeme a plánujeme. Chochlačky, ktoré tu rastú, sú živnými rastlinami húseníc jasoňa chochlačkového (Parnassius mnemosyne).
Motýle sú svojou konštitúciou fragilné živočíchy, ktoré potrebujú stabilné prírodné podmienky na svoje prežitie. Stabilita vs. fragilita, ktoré sa v motýľom svete potrebujú dopĺňať. Potrebujú veľmi špecifickú kombináciu biotopov pre svoje prežitie. Preto, aby prežili húsenice a tým pádom aj motýle, sú dôležité tzv. živné rastliny.
Dôležitým eko stabilizujúcim prvkom v krajine sú solitérne stojace stromy. Záchrana a sanácia starých ovocných drevín plní jednak funkciu záchrany a zachovania nášho pôvodného genofondu, no súčasne vo svojich dutinách poskytujú vhodné biotopy pre výskyt celého radu bezstavovcov, dutinových hniezdičov, bútľavín pre plchy.
Aj takáto je realita meniacej sa klímy. Sysle sa každoročne budia zhruba v polovici až koncom marca, čiže odteraz približne o mesiac. Tento rok nám z viacerých lokalít hlásia zobudené syslíky, ktoré už majú prechodené nory a výhrabky pri norách, to znamená že sú hore už zhruba týždeň.
Dunajské Kriviny boli v roku 2022 dobre zavodnené a poskytovali vhodné podmienky pre reprodukciu obojživelníkov. Vodný stav ešte zlepšili simulované záplavy. V rámci projektu LIFE Dunajské luhy pokračoval monitoring obojživelníkov aj počas sezóny 2022.
V území európskeho významu Beckovské skalice sme vyčistili „výsypky“ v starom kameňolome. Výsypky si môžete predstaviť ako kôpky sute a hornín, ktoré zostali po ťažbe. Takéto miesta – dostatočne oslnené s riedkym vegetačným krytom a obnaženým substrátom sú biotopom výskytu nie len suchomilných druhov motýľov, ale aj koníkov, pavúkov a blanokrídlovcov.
„Hilltopping“ je párovacia stratégia, pri ktorej dospelé jedince hmyzu vyhľadávajú v krajine vyvýšené nezarastené miesta, na ktorých prebiehajú ich svadobné lety a párenie.
Obchvat Svätého Jura, ktorý navrhuje BSK by mal viesť cez Národnú prírodnú rezerváciu Jurský Šúr. Je to návrh opatrenia, ktoré nezohľadňuje stratégiu adaptácie na zmenu klímy, stratégiu na ochranu biodiverzity ani stratégie posilňovania hromadnej dopravy na úkor individuálnej dopravy. Tu je naše stanovisko.
edávno sme sa aj napriek nepriazni počasia vybrali na teambuilding v podobe exkurzie spojenej s určovaním drevín v zimnom neolistenom lese. Povedali sme si niečo o problematike topoľov, rozširovaní semien dubov, lesných požiaroch, vlastnostiach dreva rôznych druhov… Určovali sme stromy počas celej cesty z Dlhých dielov do Devína, kde sme sa na záver mohli pokochať pohľadom na svahy Devínskej Kobyly, ktoré už niekoľko rokov pasú naše kozy a obnovujú tak tieto vzácne xerotermné lúčne biotopy. Atmosféra bola príjemná, zažili sme sneh, dážď, silný vietor, blato aj parádnu guľovačku.
Väčšina druhov motýľov, ale aj iných opeľovačov, nie je schopná dlhodobo prežívať na malých izolovaných stanovištiach, ktoré zarastajú náletovými drevinami a zabraňujú prístupu svetla.
Veľký Kopec sa pod nami otriasol!
Boli sme si tam cez víkend zamakať s dobrovoľníkmi na odstraňovaní náletov a rozširovaní miest na pastvu kôz.
Kedysi ľudia s vodou v krajine žili. Rieky prinášali do krajiny vodu, ktorá sa vsakovala do brehov, neexistovali betónové hranice medzi nimi a okolitou krajinou. Okrem toho raz-dva krát ročne prišla s nimi z hôr povodeň a zaplavila široké okolie, preto si ľudia museli svoje obydlia a infraštruktúru stavať s rešpektom. Voda ale po niekoľkých dňoch opadla, zobrala si so sebou lístie a organický materiál, naniesla úrodné bahno a všetko sa vrátilo do starých koľají. A takto veky- vekov, dookola.
Syseľ pasienkový bol v roku 2019 zaradený na červený zoznam IUCN do kategórie kriticky ohrozený a populačné krivky v celej Európe vykazujú stále klesajúci trend.
Napriek týmto trendom sa počet slovenských sysľov po desiatkach rokov naďalej zvyšuje. Vďaka ničomu inému, ako vďaka projektu LIFE Syseľ.
V rámci networkingu s inými organizáciami sme v decembri zorganizovali obhliadku technických vodohospodárskych objektov v Maďarsku na lokalitách Vámosszabadi a Ásványráró.
V dňoch 5.-7. decembra k nám zavítala delegácia z Nemecka. Zástupcovia projektu LIFE Isar navštívili naše projektové územie. Spoločne sme diskutovali o manažmente a financovaní projektových aktivít, ochranárskych problémoch a možných riešeniach a navštívili viaceré naše lokality.
Začali sme s obnovou pasienkového lesa v Podunajských Biskupiciach. Pastva domácich zvierat bola kedysi v tejto oblasti samozrejmosťou. Z dôvodu zániku pastvy toto územie do veľkej miery zarastá náletovými drevinami, ako aj rôznymi druhmi inváznych rastlín. Rozhodli sme sa preto zarastanie potlačiť pastvou zmiešaného stáda oviec a kôz.
Dnes sme vysádzali plodonosné ovocné dreviny na sysľovisku Ďurkovec pri Tomášovskom výhľade v Slovenskom raji. Bola to skvelá a užitočná akcia a ďakujeme všetkým zúčastneným. Už sa ostáva len tešiť na úrodu, aj nám, aj sysľom.
Obnova pastvy v spolupráci s miestnymi obyvateľmi je aj jedným z cieľov projektu Life PANALP, z ktorého bola víkendová akcia finančne podporená. V Bielych Karpatoch dnes pasieme stáda kôz na neďalekých bralách Vršatca a Krasín. O návrat kopytníkov by sme sa chceli pokúsiť aj na Babinej a súčasne dúfame, že sa sem s nimi čoskoro podarí vrátiť aj motýlieho kráľa.
Akcie sa zúčastnilo viac ako 30 dobrovoľníkov z okolia ako aj našich kolegov a pustili sa do vyčistenia odpadu z koryta. Novembrové počasie nie je ideálne na brodenie sa v studenej vode ale odhodlanosť nikomu nechýbala. Spolu sme za 7 hodín vyčistili územie cca 200m2 a odpad vyniesli dočasne mimo koryta.
V auguste nám náš projektový partner Pisztráng Kör z Maďarska zapožičal Microtus minibus – pojazdné laboratórium pre všetky vekové skupiny. Ide o dodávku vybavenú potrebnými pomôckami na výskum rôznych biotopov a ich obyvateľov pre každého zvedavého bádateľa.
V priebehu každého LIFE projektu sa pravidelne konajú kontrolné monitorovacie návštevy, v rámci ktorých sa sleduje, či aktivity napredujú podľa plánu. Tento rok sme v dňoch 11.-13.10. v rámci projektu LIFE Dunajské luhy absolvovali kontrolu externého monitora z tímu NEEMO.
V marci 2017 sme v spolupráci s miestnym poľnohospodárskym družstvom revitalizovali zatrávnením plochu s rozlohou približne 23 ha na podmáčaných poliach a degradovaných lúkach neďaleko Číčovského mŕtveho ramena.
Začiatkom októbra 2022 sme zorganizovali odbornú exkurziu, v rámci ktorej sme spoločne navštívili lokality s významnými a rozsiahlymi revitalizačnými opatreniami na Dunaji (v Rakúsku) a viacero lokalít s realizovanými revitalizačnými opatreniami na rieke Isar v Nemecku.
Aktuálne sme v rámci projektu LIFE Obnova a manažment dunajských lužných biotopov inštalovali 9 nových informačných tabúľ na strategických miestach v rámci lokalít Dunajské kriviny, Bodíky, Veľkolélsky a Apálsky ostrov.
Vyzývame deti zo všetkých škôl, mimovládnych organizácií, klubov, centier a združení z oblasti povodia Dunaja, aby sa zapojili do súťaže Dunajsky Majster Umenia, ktorá od roku 2004 spája tisíce detí z krajín, ktorými preteká rieka Dunaj. Súťaž má za cieľ povzbudiť deti k tomu, aby premýšľali o tom, čo pre ne životné prostredie znamená a spoznali hodnotu a dôležitosť riek.
Pozrite si krátky zostrih toho, čo sa nám za posledné roky podarilo zrealizovať na ochranu rybárika riečneho, včelárika zlatého a brehule hnedej.
Revitalizácia rieky Rudava nám odkryla aj viacero legislatívno-administratívnych bariér v revitalizácii našich riek, nielen tie fyzické, betónové.
Slovenský vodný zákon totiž doposiaľ nepoznal pojem vodná revitalizácia, čo v praxi znamenalo realizovať revitalizáciu rieky cez zložitý proces stavebných povoľovaní, kedy vodná revitalizácia bola braná ako vodná stavba, nerozlišujúc či je to priehrada, alebo prírode prospešný počin.
Diverzita mikro-prostredí, ktoré vytvárajú ústa a zuby pasúceho sa dobytka by sa dala prirovnať k diverzite infraštruktúry v meste.
Nový virtuálny náučný chodník s názvom Ostrov slnka v mori času na Devínskej Kobyle nahrával Lesmír s našim kolegom Palim na jar, práve počas kvitnutia hlaváčikov a poniklecov. Chodník si môžete stiahnuť do mobilu cez aplikáciu Lesmír, tu. A potom sa už len vydať z Hadej cesty cez Devínsku Kobylu a objavovať jej prírodne bohaté…
Vrch Krasín v Bielych Karpatoch, dostáva staro-novú podobu vďaka obnove pastvy.
V rámci projektu LIFE Obnova a manažment dunajských lužných biotopov vznikli tento rok nové informačné a propagačné materiály. Okrem kalendára na rok 2022 sme publikovali aj ďalšie jazykové verzie informačných letákov (dostupné teraz v slovenčine, maďarčine a angličtine).
O našom projekte ochrany korytnačiek, natočila reportáž aj Lucia Hamran Kollárová z RTVS. Zobrali sme ju na jednu tajnú lokalitu na Podunajsku, kde korytnačky močiarne úspešne znášajú vajíčka, ktoré chránime pomocou mriežok pred predátormi.
Sú biotopy, ktoré súčasné sucho zvládajú lepšie než hociktoré iné – voláme ich suchomilné biotopy alebo „xerotermy“.
V televíznych novinách na JOJ bola reportáž o našom projekte ochrany ohrozenej korytnačky močiarnej. Boli sme sa pozrieť s reportérkou aj priamo v teréne, na to, ako pracujeme na ochrane znášok s cvičenými psami.
Na hniezdnej stene na brehu Dunaja v Petržalke tohto roku znova zahniezdili brehule hnedé. Boli sme si to overiť aj s fotoaparátom.
Slovenské hory v sebe ukrývajú drobné poklady, o ktorých mnohí ani len netušia, že sa u nás vyskytujú. Sú nimi divorastúce orchidey a práve Strážovské a Súľovské vrchy sa môžu pýšiť jednou z najvyšších druhových rozmanitostí v Strednej Európe.
WILDisland tím sa stretol na chorvátskom Dunaji v Prírodnom parku Kopački Rit, kde sme spoločne absolvovali workshop k manažmentu projketu.
Vďaka spolupráci s VÚVH bolo nasadených 12 kusov zariadení MERATCH, ktoré sú umiestnené na jednotlivých prehrádzkach v rámci ramennej sústavy Dunaja a monitorujú stav vodnej hladiny s presnosťou na 1 milimeter.
Tento rok oslavuje BROZ svoje 25. narodeniny. Je to zároveň aj čas, kedy program Európskej komisie na podporu a ochranu území Natura 2000 – LIFE, oslavuje 30 rokov svojej existencie. Program LIFE, v rámci ktorého implementujeme projekty na zlepšenie ekologického stavu území a biotopov pre druhy sústavy Natura 2000. Takže bolo čo oslavovať. Ďakujeme všetkým…
Rudava je zatiaľ jednou z najzaujímavejších a najrôznorodejších obnov vodného toku, ktoré realizujeme.
V rámci projektu Ochrany korytnačky močiarnej sme vyrobili vzdelávací materiál – plagát, ktorý je vhodný pre školy, škôlky, univerzity, knižnice, ale kľudne aj domácnosti a kancelárie, ak ste fanúšikom ohrozených korytnačiek močiarnych.
Aby sme dopomohli korytnačkám močiarnym k rýchlejšiemu zväčšeniu populácie, začali sme chrániť aj samotné znášky. Najprv ich ale musíme nájsť a tu nastupujú psy.
Na nedávnych potulkách lužným lesom, ktorého obnovu firma Dedoles podporila, sme riešili ďalšie možnosti našej spolupráce.
A čo takto vytvoriť spoločnú kolekciu ponožiek? A upriamiť pozornosť na miznúcu biodiverzitu?
A tak vznikla kolekcia Ohrozené druhy, vďaka ktorej sa druhy viac či menej nápadne miznúce z našej krajiny dostali na ponožky a informácie o nich na stránku Dedolesu.
Korytnačkám sme sa rozhodli pomôcť prečistením potenciálnych kladísk od hustej a pre korytnačky nepriechodnej vegetácie. Najprv kosili terénni pracovníci, potom nastúpil dobytok.
Nedávno sa konala každoročná kontrola aktivít projektu LIFE Microtus II, takzvaná monitorovacia misia, ktorú vedie externý monitor Európskej komisie.
Veľa ľudí zaraďuje voľne žijúce živočíchy a voľne rastúce rastliny do týchto dvoch kategórií. Je ten hmyz, cicavec, či rastlina škodca a škodí našim ľudským aktivitám? Ak nie, ako je užitočný? Samozrejme, opäť pre nás, pre ľudí.
S touto otázkou sa stretávame často v súvislosti so sysľom, ktorého mnohí v minulosti považovali za škodcu. Po krátkom vysvetlení o tom, že mylne, pretože syseľ ani nekradne obilie, ani si z neho nerobí zásoby, príde otázka druhá – ako je teda užitočný?
Na sysľovisku v Tisovskom krase sa neustále niečo robí. Len nedávno sme skončili s čistením pasienku a ešte stále spratávame načistené kopy kríkov. Kolóniu sysľov sme posilnili o syslíky z Muráňa. Tie, čo tam uvidíte s nejakým vzorom na chrbte, sú noví osadníci. Nožničkami sme im skrátili chlpy, ktorých spodná časť je čierna. Vzniknú im tak vzory, podľa ktorých ich rozoznávame a vieme sledovať ich osud. A to najdôležitejšie – či sa pária s miestnymi obyvateľmi/obyvateľkami.
Klimatická kríza je už realitou aj na Slovensku. Na televízne obrazovky prichádza nový dokumentárny film, ktorý hovorí o dopadoch zmeny klímy na každodenný život obyvateľov a obyvateliek Slovenska, na našu prírodu a krajinu.
Pozrite si fotografie dvoch ostrovov na Dunaji, ktoré vďaka projektu WILDisland dostanú novú podobu.
Pozývame vás pozrieť si fotky sysľov od známeho maďarského fotografa Maté Benceho.
Vytvorili sme menšie vodné plochy, prekopaním kanálov sme obnovili spojenie medzi plochami, znížili sme sklon strmých brehov a navyše aj vytvorili nové kladisko.
V časopise Auenmagazin, ktorý vydáva 2-krát ročne nemecké vzdelávacie centrum Auenzentrum Neuburg-Ingolstad, bol uverejnený v spolupráci s BROZ článok o revitalizačných aktivitách na slovenskom úseku Dunaja.
V rámci projektu LIFE Microtus II sme pripravili prvý plán obnovy Istragovskej mokrade, ktorého cieľom je celoročná prítomnosť vody na Istragove.
V rámci šírenia osvety o ochrane prírody Podunajska sme zorganizovali dve prednášky pre školy. Deti z 1. a 3. ročníka na ZŠ J. A. Komenského v Bratislave mali možnosť dozvedieť sa veľa nového nie len o samotnej rieke Dunaj, ale aj o priľahlých lužných lesoch a mokradiach…
Konečne sa nám podarilo to, čo sme už dlho plánovali. Vydať brožúrku o význame pastvy v krajine – pre opeľovače, kvety, hmyz, vtáky – pre biodiverzitu celkovo.
V Dunajských luhoch sme zorganizovali workshop pre odborníkov z rôznych odvetví ochrany prírody, hospodárstva aj energetiky.
Sysle, ktoré boli súčasťou prvej časti odchytov v dňoch 18.-25.3.2022, sú už vo svojich nových domovoch a očividne sa im darí.
V spolupráci s Inštitútom aplikovanej ekológie Daphne sme zorganizovali dvojdňový workshop na tému Dunajské luhy a ich premeny.
Cez víkend sme začali s odchytom sysľov na bratislavskom letisku, v týchto dňoch pokračujeme v Slovenskom krase a nasledovať bude Muránska planina.
V posledných dňoch chodia naši dobrovoľníci prikrmovať sysle na bratislavské letisko. Každých zhruba 20-30 metrov im hodia trochu slnečnice, aby si zvykli chodiť na tieto miesta. Chystáme tam totiž odchyt sysľov a ich prevoz na iné lokality, aby sme posilnili niekoľko populácií na južnom a západnom Slovensku.
Národná prírodná rezervácia Apálsky ostrov s najvyšším 5. stupňom ochrany predstavuje jednu z výnimočných a vzácnych projektových lokalít BROZ. Toto územie s rozlohou 85,97 ha bolo vyhlásené v roku 1954 z dôvodu zabezpečenia ochrany jedinečných spoločenstiev vŕbovo-topoľového lužného lesa.
Web stránka, ktorá propaguje hospodárov hospodáriacich šetrne k prírode a prepája ich s odberateľmi ich produktov je takmer hotová. Stránka s názvom Krajina živá bude spustená čoskoro a postupne sa do nej môžu hlásiť hospodári, ktorí pasú extenzívne – s menším počtom zvierat, alebo na veľkých plochách a takýmto spôsobom prispievajú k biodiverzite poľnohospodárskej krajiny.
Z viacerých lokalít na Slovensku nám hlásia, že sa sysle prebúdzajú.
Vŕby orezávame túto zimu zase na viacerých lokalitách na Podunajsku – na Istragove a v Bodíkoch -vo Vnútrozemskej delte Dunaja a na Veľkolélskom ostrove. Spolu zhruba 150 hlavových vŕb.
Na hraniciach ÚEV Čiližské močiare, ktoré je domovom veľkej populácie hraboša severského panónskeho, sme preňho vysadili stromoradie hlohov, dubov a jelší a doplnili to pásom agátových kolov.
V polovici februára sa stretli dobrovoľníci, aby opäť pomohli pasienkovým druhom v Území európskeho významu Veľký kopec. Lokalita je známa výskytom stepných a lesostepných biotopov.
Čiližský potok predstavuje významný biotop a migračný koridor pre druhy v poľnohospodárskej krajine a je zároveň jedným z posledných vodných tokov s prirodzeným charakterom v slovenskej časti Podunajskej nížiny. Od 17. storočia však tento potok utrpel viacero zásahov, kvôli ktorým sa postupne skracoval a jeho časti vysychali.
Na lokalitu Pieskovcové chrbty sa snažíme prinavrátiť pastvu, ktorá bude kľúčová pre ochranu vzácnych druhov. Zatiaľ aspoň čistíme a odstraňujeme nálety.
Chránený areál (CHA) Svarkovica je maloplošné chránené územie ležiace v CHKO Strážovské vrchyv k. ú obce Prečín. Zároveň patrí do rovnomenného územia európskeho významu (ÚEV) Strážovské vrchy, na ktoré je ako jedno zo 17-tich slovenských ÚEV sústredný projekt LIFE endemic PANALP. Len v Strážovských vrchoch by sme chceli v nasledujúcich rokoch obnoviť podobné biotopy a pastvu na desiatkach plôch, na čom postupne pracujeme. Práca okrem Svarkovice v súčasnosti prebieha aj na ďalších 4 miestach v rámci ÚEV.
Prvým krokom, ktorý sme pre ochranu korytnačky močiarnej urobili, bolo upratanie a vyvezenie nelegálneho odpadu z lokalít.
Pamätáte si ešte našu petíciu Za živú krajinu? Všetci, ktorí ste ju podpísali ste v nej spolu s nami apelovali na Ministerstvo pôdohospodárstva, aby sa do Spoločnej poľnohospodárskej politiky dostali opatrenia, ktoré prispejú k ozeleneniu našej poľnohospodárskej krajiny a zlepšia podmienky pre biodiverzitu na našich poliach a pasienkoch. Jednoduchšie povedané, aby v našej poľnohospodárskej krajine…
Nedávno sme informovali o výsledkoch monitoringu obojživelníkov v Dunajských luhoch v rokoch 2019 a 2020 a vplyve simulovaných záplav na ich populácie. Dnes držíme v rukách správu z pozorovaní za rok 2021, ktoré realizoval zoológ Peter Mikulíček v čase pred aj po záplave v cieľovom území.
Územie dunajských luhov medzi obcami Dobrohošť a Sap je súčasťou vnútrozemskej delty Dunaja. Ide o unikátny a vzácny systém rozvetvených riečnych ramien. Kedysi tieto ramená voľne meandrovali a materiál dunajských štrkov a pieskov, ktorý so sebou tok do krajiny prinášal, bol schopný zachytávať veľké množstvo podzemnej vody.
Súčasný projekt LIFE Obnova a manažment dunajských lužných biotopov nie je prvým, na ktorom BROZ spolupracuje s maďarským partnerom Národný park Dunaj-Ipeľ. Už v minulosti sme spojili naše ochranárske úsilie v rámci medzinárodnej siete chránených území na Dunaji Danubeparks, v rámci ktorej spolu realizujeme už štvrtý projekt.
Pozrite si revitalizácie riečnych ramien Dunaja, ktoré sa nám počas rokov podarili zrealizovať v spolupráci s Výskumným ústavom vodného hospodárstva a Vodohospodárskou výstavbou š.p.
Oblasť tzv. vnútrozemskej delty Dunaja medzi Bratislavou a Sapom kedysi prekypovala životom. Unikátny systém riečnych ramien, periodické záplavy a zdravé lužné biotopy ponúkali optimálne prostredie pre rozmnožovanie rýb a obojživelníkov.
Pozrite si revitalizácie riečnych ramien Dunaja, ktoré sa nám počas rokov podarili zrealizovať v spolupráci s Výskumným ústavom vodného hospodárstva a Vodohospodárskou výstavbou š.p.
Jeden z cieľov projektu LIFE PANALP je zapojenie dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú so starostlivosťou o vzácne lokality v ich okolí. Na jeseň 2021 sme usporiadali niekoľko brigád.
Aj v roku 2021 sme využívali naše živé kosačky na udržiavanie biotopov v katastri Bratislava Ružinov. Sprostredkovávame vám pár krásnych záberov.
Na lokalite jasoňa červenookého, jedného z našich najvzácnejších motýľov sme vyčistili približne 1 hektár sutín od náletových drevín. Keďže tento svetlomilný druh motýľa je náročný na dostatočný priestor s živnými a nektárodajnými rastlinami. Veríme, že tento zásah veľmi pomôže udržaniu tohto druhu na území a okrem iného podporí aj ďalšie druhy vzácnych rastlín a hmyzu.
Detská ochranárska kniha Príbehy z lúk a mokradí je na svete. Môžete si ju teraz objednávať u nás alebo v kníhkupectvách.
Hľadáme posilu do nášho tímu Ekonomického oddelenia, s dlhoročnou praxou na EO v neziskových organizáciách.
Včelárik zlatý, známy aj ako „slovenský papagáj“, je jeden z najkrajšie sfarbených vtákov našej fauny. Hoc je fotogenický a stretnutie s ním spôsobuje radosť všetkým nadšencom prírody – mnohí, najmä včelári, toto nadšenie často nezdieľajú. Bolo tak načase vyskúmať, čo skutočne tento vták všetko žerie a zároveň, ako sa jeho potrava mení v rôznom type prostredia.
Koncom minulého týždňa sme v rámci projektu LIFE endemic PANALP pripravili dvojdňovú terénnu exkurziu na lesnú správu Duchonka, kde sme si k diskusiám prizvali pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR z Správa CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty a Správa CHKO Ponitrie, ale aj lesníkov z viacerých odštepných závodov Lesov SR.
Tohtoročný jesenný monitoring priniesol potešujúce výsledky. Zistili sme, že na lokalite pri obci Čiližská Radvaň, ktorá je jednou z najvýznamnejších lokalít na Slovensku, sa počet hrabošov v porovnaní s predošlými rokmi zvýšil.
Dva somáriky zo ZOO Bojnice minulý týždeň pricestovali na Salaš Šurice. Nachádza sa tam územie európskeho významu, vyhlásené pre sysľa pasienkového a niekoľko ďalších vzácnych a chránených živočíchov, s názvom Soví hrad.
Koncom minulého týždňa sme v rámci projektu LIFE endemic PANALP pripravili dvojdňovú terénnu exkurziu na lesnú správu Duchonka, kde sme si k diskusiám prizvali pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR z Správa CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty a Správa CHKO Ponitrie, ale aj lesníkov z viacerých odštepných závodov Lesov SR.
V jeseni absolvovali odbornú prehliadku na Dunaji v rakúskom národnom parku Donau- Auen neďaleko slovenských hraníc
Dobrovoľníci z OZ Permoníci – geokeškári ako aj iní dobrovoľníci už 20ty krát! navštívili lokalitu Pánsky diel a svojou ochotou tak pomohli napredovať v zabezpečení ochrany cieľových druhov a biotopov v tomto území.
DM podporila náš projekt pastvy kôz a obnovy suchomilných trávnych biotopov na Devínskej Kobyle
Aktivity, ktoré vykonávame v rámci projektu LIFE Sub-pannonic sú predovšetkým zamerané na obnovu pasenia ako nástroj na zabezpečenie priaznivého stavu sucho a teplomilných biotopov. Neodmysliteľnou súčasťou je aj propagácia prírodných hodnôt.
V Národnom parku Slovenský kras sa nachádza unikátne územie európskeho významu Fabiánka. Jedná sa o mozaikovitú krajinu pasienkov a drevín, ktorá však utrpela opúšťaním pasenia, čo malo za následok úbytok chránených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov viazaných na nelesné stanovištia.
Náš dokumentárny film Príbeh krajiny Lúk bol súčasťou medzinárodného filmového festivalu zameraného na produkciu potravín a udržateľný rozvoj Agrofilm, kde sa nám za neho podarilo získať ocenenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Za ocenenie, ako aj príležitosť predstaviť náš film, veľmi pekne ďakujeme organizátorom a porote festivalu! Festival Agrofilm prebieha každý rok, podrobný program a…
Aj vďaka zámerom projektu LIFE Sub-pannonic v Území európskeho významu Plešivecká planina sa nám podarilo presvedčiť majiteľa historicky jedinečnej pastevnej infraštruktúry – Serényiho cisterny, aby bola zaradená medzi národné kultúrne pamiatky.
Koncom septembra sa sucho-teplomilné pasienky na juhu východného Slovenska znovu tešili pozornosti. Územie európskeho významu Tarbucka, ktoré bolo vyhlásené na ochranu a zlepšenie priaznivého stavu druhov a biotopov európskeho významu, totiž už po druhý krát navštívili dobrovoľníci.
V sobotu sa oslavovalo! Rakúsky národný park Donau-Auen oslavoval 25 rokov svojej existencie a na túto udalosť sme boli ako dlhodobý projektový partner národného parku, pozvaní. Na oslave sa zúčastnil predseda BROZ Tomáš Kušík, ktorý si oslavu užil v spoločnosti viacerých významných osobností ochrany prírody v Rakúsku.
S partnermi DANUBEPARKS začíname nový projekt zameraný na celý tok Dunaja, ktorý prinesie obnovu bočných ramien a revitalizáciu ostrovov.
Tučný syslík, zdravý syslík. Treba to zopakovať. Syslíky môžu dosiahnuť hmotnosť až viac ako 500 g. Na jar vážia okolo 200 g. Ak vidíte v tomto období chudého syslíka, vidíte ho posledný raz.
V auguste sme pripravili ďalší oplotok na pastvu oviec, aby sa sysľom lepšie darilo. Tentokrát sme postavili viac ako 1 km oplotenia v obci Jesenské v Cerovej vrchovine a pastva na 4,4 hektároch sysľoviska sa môže začať.
V rámci projektu LIFE syseľ prebieha aj genetický výskum a zároveň sa posilňujú lokality, kde je tak málo sysľov, že by došlo k príbuzenskému kríženiu.
Mokrade využívame priamo na vzdelávanie verejnosti. V Maďarsku jazdí Microtus mikrobus, v Rakúsku sa môžete plaviť medzi trstinou.
Počas celého mesiaca júl bola aktívna crowdfundingová kampaň na financovanie vydania našej detskej rozprávkovej knihy – Príbehy z lúk a mokradí. S radosťou môžeme konštatovať, že kampaň bola úspešná.
Hladina Dunaja stúpla v posledných dňoch zhruba o 4 metre. Do krajiny a prírody Podunajska to prinieslo životodarné záplavy. Dunaj sa vybrežil a rieka sa rozliala do okolitej krajiny.
V júli 2021 sme sa stretli s našim externým monitorom a projektovým tímom na Ostrovných lúkach posledný krát. Skontrolovali sme aktivity realizované od minulého roka. Prešli sme si aj mokrade, vysadené stromy či rozšírenú pastvu v Bodzianskych Lúkach. Projekt sa ukončil a my veríme, že cieľové druhy si toto územie obľúbia a na lúkach a…
V Bratislavskom regionálnom ochranárskom združení sme sa rozhodli vydať knižku detských rozprávok a preložiť tak environmentálne súvislosti do reči detí.
Obnovený kolmý riečny breh, ktorý sme tu realizovali v marci 2021, sa dočkal svojich obyvateľov. Postupne tu zahniezdilo až 500 párov brehúľ hnedých
Vzácnu rastlinku, chránený druh európskeho významu Peniažtek slovenský, nájdete iba na vrchu Zobor pri Nitre, v Národnom parku Slovenský Kras a v priľahlých krasových oblastiach maďarského národného parku Aggtelek.
Na lokalite Zemné hradisko, ktoré je súčasťou Územia európskeho významu Horný vrch, sa nám podarilo docieliť vďaka ochranárskym zásahom úspechy. Hadinec červený je u nás chránený druh a zároveň druh európskeho významu.
V Turni nad Bodvou na lokalite Skalistý potok sa nachádza druhé najväčšie sysľovisko na Slovensku. Syslíky sa tu udomácnili čiastočne aj na lucerkovom poli. To pole sa teraz oralo. Syslíky majú teraz malé mláďatá a preoranie by spôsobilo ich úhyn.
Začali sme s postupným vytváraním biokoridorov, tzv. “diaľníc”, pre hraboše severské, ktoré im umožnia jednoduchší presun medzi lokalitami. Vytváranie koridorov je v dnešnej dobe kľúčovým bodom ochrany živočíchov, ktoré žijú v izolovaných populáciách.
V rámci projektu Ochrana vtákov v CHVÚ Ostrovné lúky sme zorganizovali v SEV Dropie akciu na privítanie leta. Zúčastnili sa jej miestni obyvatelia, stakeholderi, žiaci základných škôl, ale aj zástupcovia Ministerstva životného prostredia a Európskej komisie na Slovensku.
Projektový tím trávi veľa času v teréne. Okrem stavania oplôtkov, dohadovania detailov s miestnymi hospodármi a riešenia rôznych ďalších aktivít pre samotné sysle, alebo biodiverzitu v okolí si niekedy dáme aj outdoorovú poradu vonku. V týchto dňoch v Tisovci a na Muránskej planine.
Projekt je zameraný na zvyšovanie odolnosti pri zmene klímy a podporu biodiverzity. Spolupracujeme na ňom s mestskou časťou Bratislava- Karlova Ves.
A v tomto čase prinieslo úsilie odvážnych hospodárov a dobrovoľníkov z celého Slovenska nádhernú odmenu – vďaka ich pomoci pri ochrane prírody zakvitla na Veľkom kopci vzácna orchidea – Vstavač obyčajný (Orchis morio).
V dávnej minulosti riedke lesy panónskej oblasti spásali veľké bylinožravce – pratury a zubry. Po kolonizácii človekom ich nahradili hospodárske zvieratá. V 50-tych rokoch 20. storočia ich z krajiny do maštalí vytlačilo socialistické poľnohospodárstvo.
Prietok vody je nižší ako bolo dohodnuté
V tomto prebiehajú po dlhom čase 2 simulované záplavy ramennej sústavy. Po sérii rokovaní a úspešnej petícii sa nám podarilo presadiť to, čo je v manipulačnom poriadku k vodnému dielu Gabčíkovo schválené. Avšak doposiaľ sa organizácia záplav podriaďovala zložitému administratívnemu procesu.
V susednom Rakúsku sa na brehoch Neziderského jazera taktiež usilovne pracuje na obnove habitatu hraboša severského panónskeho.
Jeden z projektových výstupov Ochrana vtákov v CHVÚ Ostrovné lúky bol aj dokumentárny film, s názvom Príbeh krajiny lúk. Tento film sme spracovali cez príbehy krajiny na dolnom Žitnom ostrove, ktorá bola kedysi úzko spätá s vodou.
V letných mesiacoch – júl, august, už tak ako každoročne, organizujeme päť turnusov detských letných táborov na Veľkolélskom ostrove.
V zimnom období, kedy je najvhodnejšie obdobie na sadenie stromov, sme na prelome minulého a tohto roku, vysadili viac ako 30 000 stromov – pôvodných druhov drevín Dunajských luhov.
Tento rok sa budú realizovať dve záplavy tejto vzácnej mokrade. Tešíme sa, ale stále sme len na pol ceste.
V poslednej dobe nás kvária mnohé nedobré správy. Klesajú počty hmyzu, ale aj mnohých skupín stavovcov, historicky sú na minime výskytu obojživelníky či plazy. Rapídne klesli počty jarabíc v poľnohospodárskej krajine, pre ochranu dropa sa vyhlasujú osobitné územia ochrany, známy je problém poklesu počtu hlucháňa za veľmi krátku dobu.
Syslím dámam zo Silickej planiny sme priniesli niekoľko potenciálnych partnerov, aby sme populáciu v tejto lokalite pomohli rozmnožiť a udržať.
Vedeli ste, že rieky a mokrade sú z hľadiska pestrosti života považované za jedny z najbohatších ekosystémov? Počas minulého storočia však bolo kvôli ľudským zásahom stratených takmer 90% z nich, s čím súvisí aj úbytok žiab. V minulosti boli preto „žabie koncerty“ počas jari bežnou súčasťou pobytu v prírode, v súčasnosti nájsť miesta, kde si ich môžeme užiť, je čoraz vzácnejšie.
V rámci projektu LIFE BeeSandFish sa začiatkom marca 2021 začala na pravom brehu Dunaja (rkm 1865 až 1864) pod prístavným mostom naplánovaná obnova kolmého riečneho brehu ako prirodzeného hniezdneho biotopu brehule hnedej a rybárika riečneho.
Snáď každý má tajomstvo, ktoré by nepovedal nikomu. Možno by ste ho pošepli iba bútľavej vŕbe. Zdá sa však, že tento krajinotvorný prvok sa z našich dedín pomaly vytráca.
Na viacerých lokalitách s výskytom sysľov (v územiach európskeho významu Tisovský kras, Muránska planina a Chtelnica) zvyšujeme v týchto dňoch biodiverzitu vtákov a drobných cicavcov.
V oblasti Vnútrozemskej delty Dunaja v katastri obce Bodíky, sme v roku 2020 rozšírili pastvu kráv na nivných lúkach o približne 8ha. Na podporu biodiverzity sme okrem pastvy na lokalite, orezávali hlavové vŕby.
Cez víkend sme búrali stereotypy ohľadne vzťahov ochranárov a poľovníkov. Mali sme totiž spoločný cieľ – sprírodnenie a ozelenenie poľnohospodárskej krajiny – výsadbou biokoridorov vo forme stromoradí. Prečo sadíme stromy v poľnohospodárskej prírode? Sadenie stromov v poľnohospodárskej krajine je dôležité, aby zver mala kadiaľ v krajine migrovať, aby sme rozčlenili veľké lány polí a cennú ornicu neodnášal…
V tomto článku sa dozviete ako postaviť hmyzí hotel z paliet, aj to aký materiál na jeho stavbu potrebujete. Je to overený spôsob stavby hmyzieho hotela, ktorý sme už otestovali na viacerých lokalitách. Najdôležitejšie je, že aj hmyzu sa veľmi páči a obsadzuje ho veľa druhov. Čo na stavbu hmyzieho hotela z paliet potrebujete?…
Koncom februára sme pomáhali prírode v Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Stretli sme sa s pracovníkmi Správy CHKO, so strážou prírody a dobrovoľníkmi.
Náš maďarský projektový partner Pisztráng Kör, pre účely projektu kúpil tzv. Microtus microbus.
Dopravný prostriedok budú využívať ako pojazdné laboratórium pre deti – najmä na školské exkurzie, ktoré budú vďaka zariadeniu vzdelávať o témach ochrany prírody.
Od začiatku roka sme spolu s partnermi projektu Prírodovedeckou fakultou UK a Štátnou ochranou prírody SR spustili pravidelné terénne monitorovanie potencionálnych biokoridorov -„diaľnic“ pre hraboša severského panónskeho.
V poľnohospodárskej krajine na Dolnom Žitnom ostrove sme obnovili celkovo 60 mokradí v rámci projektu LIFE Ostrovné lúky. Toto prostredie bolo v minulosti formované veľriekou Dunaj, voda tu vytvárala väčšie aj menšie mokrade, niektoré dočasné, iné permanentné. Oblasť prekvitala biodiverzitou, význam mal každý výškový centimeter, ktorý v krajine vytváral rôznorodosť prostredí. Aj malé zmeny majú obrovský význam…
Aktuálne sú totiž mokrade na Veľkolélskom ostrove plné vody.
Pred pár rokmi sme totiž urobili takú vec – zmenili sme sklon dna v odvodňovacom kanáli. Bol to kanál určený na odvádzanie vody z Veľkolélskeho ostrova. Bol vybudovaný v minulosti, aby voda z ostrova po záplavách odtiekla skôr a ľudia mohli lúky čím skôr využívať na pastvu dobytka.
K tohtoročnému Svetovému dňu mokradí sme pripravili výstavu fotografií zachytávajúce mokrade z oblasti Záhoria a Podunajska. Výstavu si môžete pozrieť na Vajanského nábreží počas celého mesiaca február. Fotografiami chceme okoloidúcim priblížiť jedinečnú atmosféru týchto vzácnych prírodných miest, ktorú má bežný človek len málokedy možnosť zažiť na vlastnej koži. Výstavu sme symbolicky umiestnili pri Dunaj, keďže…
Každoročne, 2. februára oslavujeme Svetový deň mokradí.
BROZ oslavuje tento rok Svetový deň mokradí aktívnou prácou na ich revitalizácii – aktuálne prebiehajú terénne úpravy pre rozsiahlu obnovu dynamického vodného režimu mokradí pri obci Klížska Nemá.
Návod na orez hlavových vŕb
Prečo a pre koho orezávať?
Hlavová vŕba nie je druh vŕby, ale veľmi dômyselný spôsob hospodárenia. Hlavové vrbiny boli v minulosti v našej nížinnej podmáčanej krajine pomerne časté.
Petícia za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja, ktorú podpísalo až 11 603 ľudí, slúži ako základ k rokovaniam s Vodohospodárskou výstavbou a Ministerstvom životného prostredia o zvýšení prietokov vo Vnútrozemskej delte Dunaja.
V spolupráci s miestnym družstvom sme začali pastvu na 18 hektároch v Tisovskom krase. Na lokalite sa nachádza niekoľko sysľov, ktorých kolónia sa stále zmenšovala práve v dôsledku nevhodného hospodárenia v minulosti.
O tom aký je stav populácií sysľa pasienkového na Slovensku, aké sú jeho potreby a čo ich sysle ohrozuje sa dozviete v článku Denníka N. Článok ilustrovala Monika Pascoe Mikyšková.
Hľadáme posilu do nášho tímu Ekonomického oddelenia Pracovné činnosti: práca s účtovným softvérom KROS: ALFA, OMEGA, OLYMP znalosť jednoduchého účtovníctva znalosť podvojného účtovníctva mzdy a personalistika prax v oblasti účtovníctva neziskových organizácii vyúčtovanie grantov podporených z prostriedkov EÚ prax v oblasti spracovania DPH agendy Ponúkame pracú na TPP alebo živnosť̌ v mladom dynamickom kolektíve v Bratislave, v združení́, ktorého poslaním…
Ako vysádzať stromy v agrárnej krajine: 5 užitočných rád Ak vás chytilo nadšenie pre vysádzanie stromov a chceli by ste zorganizovať výsadbovú akciu vo svojej obci, tu je niekoľko užitočných tipov: Výsadbu v extraviláne (napríklad popri poľných cestách) najprv dohodnite s vlastníkmi a užívateľmi pozemku. Vlastníkom komunikácie zväčša býva obec, ktorá musí v výsadbou…
Aktivity realizované v rámci projektu smerujú tiež ku skvalitneniu života v obciach, pod ktoré spadá územia CHVÚ Ostrovné Lúky. Preto, ak v obci bývate budeme veľmi radi, ak nám dáte spätnú väzbu vyplnením dotazníka. Ďakujeme za Vaše hodnotenie a čas, ktorý vyplneniu dotazníka venujete.
Už druhý víkend neodolali čaru dobrovoľníctva na Tokaji geokeškári z OZ Permoníci, tentoraz na Veľkom kopci (nad Mestom Kráľovský Chlmec).
Ručne sme vyčistili pasienky husto zarastené inváznym agátom a expanzívnymi drevinami.
Cez víkend 17. až 18. októbra sme v rámci EU Green Week spolu s miestnymi a s dobrovoľníkmi z OZ Permoníci, za dodržania všetkých opatrení spojených s COVID-19, vysadili niekoľko desiatok stromov v poľnohospodárskej krajine v CHVÚ Ostrovné lúky.
Rezort pôdohospodárstva a vládny kabinet žiadajú o to, aby motivovali farmárov k častejšiemu striedaniu plodín a k výraznému zmenšeniu výmery pôdnych blokov a ich rozčleňovaniu.
Tohtoročný monitoring projektových výstupov sme sa rozhodli podniknúť na bicykloch! Prialo nám krásne babie leto a novo obnovené pasienky sa stále krásne zelenali. V kontraste s okolitými „nahými“ poľami pôsobili pasienky v tejto krajine ešte o to vzácnejšie.
Jedna z väčších akcií v rámci projektu BeeSandFish tiež pokročila do realizačnej fázy. Začiatkom októbra došlo k odovzdaniu staveniska v blízkosti obce Klížská Nemá v rámci aktivity C.4.
Serényiho cisterna na Plešivskej planine v Slovenskom Krase bola postavená v roku 1913 pre zabezpečenie napájania dobytka a vylepšenie pastevných podmienok na planine.
Dnes tu však voda pre dobytok chýba, pretože cisterna je nefunkčná a svoju úlohu si už bohužiaľ neplní.
Začiatkom októbra bolo oficiálne odovzdané stavenisko spoločnosti, ktorá bude realizovať revitalizačné práce na obnove kolmého riečneho brehu v Petržalke – Ovsišti.
Mokrade boli kedysi v tunajšej krajine takou súčasťou života, že miestny obyvatelia mali vyše 20 rôznych výrazov pre „mokraď“. Pred odvodnením Žitného ostrova mal obrovský význam v regióne každý jeden centimeter nadmorskej výšky, a tieto morfologické rozdielnosti sa premietli do rôznych pomenovaní: gyűr, sziget, lapos.
V septembri sa otriasal vrch Tarbucka nielen pod kopytami pasúcich sa kôz, ale tentoraz aj pod nohami dobrovoľníkov.Dobrovoľníci a „geokeškári“ z OZ Permoníci pomáhali ručne vyčistiť tieto vzácne miesta od náletových drevín a tak urýchlili aktivity odvážneho miestneho chovateľa Juraja Kulčára s jeho rodinou.
V pondelok 14.9.2020 sme na Devínskej Kobyle zorganizovali terénnu prednášku pre študentov Katedry ekológie Prif UK. Študentov sme oboznámili s revitalizáciou Devínskeho ramena a obnovou pastvy na Devínskej Kobyle.
Intenzívne poľnohospodárstvo na veľkých plochách doslova vygumovalo život z krajiny. Do veľkej miery za to môže aj zle nastavená poľnohospodárska politika podnecujúca intenzívny spôsob hospodárenia, ktorý vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie. Z vidieckej krajiny mizne pestrosť a s ňou aj vtáčí spev, motýle a opeľovače. Ak stratíme prírodnú rozmanitosť krajiny, stratíme aj jej zdravie a odolnosť.
Na návrat pastvy ako na nástroj pre ochranu prírody sa zameriava medzinárodný projekt LIFE PANALP. Spolu s maďarskými partnermi sa bude Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) venovať ochrane viacerých druhov endemických rastlín a vzácnych živočíchov.
Výstavu o riečnom prepojení Alpského a Karpatského masívu, ktoré je zabezpečené prostredníctvom malých prítokov riek Moravy a Dunaja si môžete pozrieť aktuálne v kultúrnom dome v obci Veľké Leváre. Túto výstavu sme zrealizovali z projektu Alpsko-Karpatského riečneho koridoru a hovorí o dôležitosti riek ako migračných trás pre živočíchy. A predstavuje aj vodohospodárske úpravy, ktoré sme…
Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) od septembra začína dva nové ochranárske projekty schválené Európskou Komisiou v rámci grantovej schémy LIFE, ktoré sú zamerané na ochranu ohrozených druhov a obnovu ich biotopov.
Mokraď možno charakterizovať ako biotop, ktorého existencia je podmienená vodou. Toto územie môže byť nasiaknuté vodou trvalo alebo sezónne.
Ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi sme odovzdali petíciu Za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja, ktorú podpísalo 11 603 ľudí.
Aj počas tohto leta sme pokračovali v natáčaní pripravovaného dokumentu o Ostrovných Lúkach. V dokumente sa venujeme téme zachovania a obnovy prírody v intenzívne obhospodarovanej krajine a ako aj snahám a úskaliam prírode blízkeho hospodárenia.
Dňa 29.6.2020 sa oslava pri príležitosti Dňa Dunaja niesla v znamení kontaktu s touto mohutnou riekou na raftoch spolu s deťmi zo ZŠ A.Dubčeka. Splav sa začal krátkou prednáškou o Dunaji, lužných lesoch a revitalizácii Karloveského ramena. Deti sa oboznámili taktiež so živočíchmi, ktoré tu žijú – najmä rybami, niektoré z nich mohli vidieť aj ako modely v životnej veľkosti.
Na lokalite Starý vrch sa za uplynulé dva roky podarilo strojnásobiť početnosť vzácnej rastliny – katranu tatárskeho. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) tu v spolupráci so Štátnou ochranou prírody v roku 2018 obnovilo pastvu kráv, vďaka ktorej sa na tejto lokalite európskeho významu výrazne zmenilo druhové zloženie rastlín.
Včelárik zlatý je vzácny druh vtáka, ktorý púta pozornosť najmä svojim výrazným sfarbením. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) v spolupráci s nadáciou Green Foundation a Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP SR) pripravilo podmienky pre návrat tohto jedinečného operenca v rámci Chráneného vtáčieho územia Záhorské Pomoravie. Projekt spočíval najmä v úprave pieskovej steny, ktorú včelárik využíva na hniezdenie.
V máji bola z našej iniciatívy uskutočnená simulovaná záplava, podľa platného Manipulačného poriadku k VD Gabčíkovo, v ramennej sústave Dunaja. Táto simulovaná záplava, nie je to o čo sa snažíme v petícii.
Dnes sa cez FB stránke Zväzové vody SR rozšírila nepravdivá informácia, že kvôli v súčasnosti prebiehajúcej simulovanej záplave v ramennej sústave Dunaja (v úseku Dobrohošť – Bodíky) uhynuli ryby, na bližšie neurčenom úseku v blízkosti Čunova. Fotografie dokumentovali sumce medzi kameňmi. V tomto úseku bol nedostatočný prietok vody, ktorá sa zdržiavala už len v mlákach a nedovoľovala rybám sa vyslobodiť. Ak…
Pri hľadaní riešení klimatickej zmeny sú lužné lesy často prehliadané. Obnova lužných lesov však môže hrať veľmi dôležitú úlohu pri snahe znížiť koncentráciu CO2 v atmosfére.
Stromy majú schopnosť zachytávať veľké množstvá CO2 z atmosféry a ukladať ho v podobe uhlíka vo svojich tkanivách. Dospelý strom takto dokáže za jeden rok „vytiahnuť“ až 22kg CO2 z atmosféry.
Vplyv klimatickej zmeny na južnom Slovensku je dnes už veľmi citeľný. Zvýšená teplota a nedostatok zrážok ovplyvňujú nielen poľnohospodárov, ale aj okolitú prírodu.
Dnes je 22. apríl – Deň Zeme. Rozhodli sme sa preto dnes o našu Zem zabojovať na mieste, ktoré môžeme ovplyvniť. Presne dnes preto spúšťame petíciu za záchranu vnútrozemskej delty Dunaja, najväčšej sústavy mokradí na Slovensku.
https://www.peticie.com/peticia_za_zachranu_poslednych_zvyk…
Deti zo základnej školy A. Dubčeka spolu s učiteľmi a BROZkarmi sadili jedlé kríky a trvalky na jeseň minulého roku. Zdá sa že skoro všetky trvalky a kríky prežili zimu. Jarné kvety už začínajú ukazovať svoju krásu. A včielky samotárky, čmeliaky a pestrice sa tešia. Mladé stromy, zasadené v novembri 2019, opatrne vystierajú krehké lístky.
Asi pred rokom sme začali riešiť obnovné aktivity na území európskeho významu Sedliská pri Hlohovci. Južnú časť tohto územia tvoria krásne xerotermné lúky s poniklecom a hlaváčikom, ktoré boli v minulosti využívané ako pasienky.
Teriológovia* z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa štúdiu hraboša severského panónskeho venujú už viac ako desať rokov. Skúmajú ho v teréne ale aj molekulárnymi metódami v laboratóriu.
Všetky deti vedia, čo je dobré a čo nie pre prírodu a nás…..
A čo vy dospelí? Zabúdate?
Prezrite si krásne a úprimné diela, ktoré vytvorili žiaci ZŠ A. Dubčeka pre náš projekt DELIVER: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy.
Na aké problémy alebo na aké prírodné krásy, ktoré nás obklopujú v nich upozornili? Odpovede nájdete vo fotogalérii:
Vrch Tarbucka sa rozprestiera nad obcami Streda nad Bodrogom, Veľký Kamenec a Malý Kamenec. Tarbucka hostí vďaka špecifickému podložiu a vhodným mikroklimatickým podmienkam vzácne sucho a teplomilné travinno-bylinné porasty a poskytuje domov mnohým chráneným druhom rastlín a živočíchov. Vďaka týmto prírodným hodnotám bola vyhlásená aj ako Územie európskeho významu.
Príďte si vychutnať krásnu prírodu na Veľkolélskom ostrove a zároveň sa zahrať. Vytvorili sme pre vás 7 druhov pátračiek (questov) pre malých aj veľkých, vychádzajúcich z troch príbehov. Zabavíte sa, niečo nové sa naučíte, niečo zopakujete a hlavne – po ich úspešnom prejdení na vás čaká poklad, ktorý si otvoríte špeciálnym kódom! V bufete na ekofarme…
Rieka Čalovecký Dudváh kedysi pretekala krajinou dolného Žitného ostrova, zo severu napájaná riekou Váh a na juhu sa vlievala do Dunaja.
V marci 2020 sme na projektových lokalitách realizovali odstraňovanie náletových topoľov. Za účelom zachovania priaznivého stavu biotopu pre hraboša severského panónskeho.
Počas obnovy maloplošných mokradí v Chránenom Vtáčom Území Ostrovné Lúky sme dostali nápad – čo takto vytvoriť z vykopaného materiálu hniezdne steny pre vtáctvo rovno pri mokradiach?
Bratislavské regionálne ochranárske združenie aktuálne čelí mediálnemu tlaku a tlaku zo strany verejnosti ohľadne manažmentov realizovaných na území Devínskej Kobyly. K vzniknutej situácii by sme sa preto radi vyjadrili a vysvetlili, čo realizáciou takýchto manažmentov riešime a ako máme tieto zásahy právne a administratívne podložené. Zároveň sme veľmi radi, že sa ľudia o toto územie…
Tento víkend sme na Ostrovných Lúkach zriadili stromové kaderníctvo 🙂
Dnes sme v chránenom vtáčom území Ostrovné lúky orezávali hlavové vŕby. Bolo to akčné, vrčali píly, padalo drevo. Ochrana prírody a udržateľné hospodárenie v krajine občas môžu vyzerať aj takto.
Druhové bohatstvo našej krajiny sa viaže na nelesné biotopy – patria k nim aj teplomilné a suchomilné lúky a pasienky, ktoré môžeme obdivovať aj v Slovenskom Krase. Tieto biotopy sú závislé od tradičného manažmentu – extenzívnej pastvy a kosenia. Žiaľ, na väčšine miest sa už viac ako 30 rokov tradične nehospodári. Dôsledkom toho pasienky zarastajú náletovými drevinami a expanzívnymi trávami.
Hrčaté, pokrútené, aj tak krásne – bútľavé vŕby
Hlavové vŕby potrebujú na svoju existenciu ruku človeka
(Článok je uverejnený v mesačníku Doma v záhrade, Február 2020, 8 ročník. Autorka textu: Jana Liptáková, Sprievodca krajinou a informáciami: Pavol Littera, BROZ)
V mesiaci február nám príroda dopriala vlahu aj na Veľkolélskom ostrove.
Na ostrov sa dalo dostať len v gumákoch.
Neveríte?
Pozrite sa 🙂
Pozrite si, na čom pracovali a ako sa zabávali naši dobrovoľníci v roku 2019 Tvorba bylinkovej špirály v kempingu/Creating a herb spiral at the camping site Dojenie kôz/Milking goats Oprava maringotky/Repairing old maringotka Vyrábanie značenia na ostrov/Making signs for the island Organizácia podujatia Konský deň/Organising Horse day competition Výsadba stromov/Planting trees Monitorovanie hmyzu – Osmoderma/Monitoring…
Ako prebieha obnova mokradí a ramien Dunaja vám priblíži Karolína Sobeková tu. Relácia je v anglickom jazyku.
Každoročne je 2. február venovaný oslave mokradí. Je to deň, kedy cez mokrade a vodu, ktorá je v nich obsiahnutá, oslavujeme život. V súčasnosti to platí naozaj doslovne. Aktuálne sú ochrana existujúcich mokradí a vytváranie nových ešte kľúčovejšie ako v minulosti. Stále sa zintenzívňujúcim prejavom klimatickej zmeny vieme ako ľudstvo čeliť len tak, že prostredie…
Tesne pre začatím nášho projektu ochrany korytnačky močiarnej vyšiel na Debnníku N pekný popularizačný článok o tomto druhu. Monika Pascoe Mikyšková je autorkou ilustrácie, ktorá článok sprevádza.
V decembri sme sadili s dobrovoľníkmi z DELL-u, Mary Kay a Geocachingu stromy. Topole čierne – prirodzené druhy dunajských lužných lesov. Za 3 dni sa nám podarilo zasadiť až 1000 ks týchto (v dospelosti majestátnych) stromov. Fotoreport zo sadenia si môžte pozrieť tu:
Vďaka zimnému prikrmovaniu vtákov na sídliskách sa môžeme tešiť z ich spoločnosti po celý rok. Na jar, v lete a na jeseň si vedia nájsť potravu aj bez nás. Chytajú hlavne hmyz, červíky, chrobáky, húsenice, ktorých počet tak držia „na uzde“.
Športový a rekreačný areál po realizácii jednotlivých športovísk v roku 1992 -3 zostal nedotknutý. Na voľných plochách bola zasiata tráva a tam kde sa veľmi nekosilo tam sa uchytili náletové dreviny – topoľ biely a čierny, čerešňa mahalebka alebo vtáčia, jaseň štíhly, ale aj dva duby. Zo semien čo priniesli vtáky lebo vietor.
Niektoré spevavé vtáky hniezdia iba v dutinách. Dutiny vznikajú v starých stromoch, v skalách, alebo aj v starých domoch, povalách, humnách. Toto všetko na sídliskách chýba, hlavne teraz keď sú už skoro všetky paneláky zateplené. Stromy s dutinami už chýbajú nielen na sídliskách ale aj v lesoch. Keďže sa vtáky – dutinové hniezdiče nechcú naučiť stavať si hniezda, hrozí že vymiznú, lebo si nenájdu vhodné miesto na založenie ďalšieho potomstva.
Ak ste obdivovateľmi Dunaja a jeho ramien, navštívte oblasť neďaleko obce Kľúčovec, kde postupne začíname obnovovať ramennú sústavu. Tento rok sme prepojili dolnú časť Kľúčovského ramena na hlavný tok. Je tu umiestnený aj informačný panel, na ktorom sa dozviete veľa zaujímavých informácii o tejto oblasti a budete si môcť pozrieť pôvodné druhy rýb, ktoré sa tu vyskytovali a veríme,…
Potešte seba alebo blízkych zmysluplným vianočným darčekom! ?
Noste tričko s MANDALOU DUNAJSKEJ PRÍRODY z dielne umeleckého grafika Riki Watzka na podporu ochrany dunajských luhov.
Podporte ochranu dunajských luhov sumou 20 a viac eur a my Vám ako poďakovanie pošleme naše originálne tričko z bio bavlny
Kľúčovské rameno – v poradí už ôsme, ktoré sa nám spolu s partnerskými organizáciami podarilo obnoviť v ramennej sústave Dunaja. Spoločne oslavujeme ďalší významný míľnik v snahe obnovovať vnútrozemskú deltu Dunaja. Práce sa začali v marci a zavŕšili tento mesiac. Na vtoku ramena bol vybudovaný bočný prepad, vďaka ktorému do ramennej sústavy prúdi dunajská voda.…
Pri pletí kríkov a záhonov pre trvalky a pri kosení lúk nám v areáli ZŠ A. Dubčeka vznikalo množstvo odpadu – burina, tráva, listy. Chceme byť čo najšetrnejší k prírode, preto sme odvoz takéhoto odpadu do spaľovne alebo na skládku odmietli. Našli sme schovaný kútik v areáli a v ňom sme urobili kompostovisko z drevených paliet.
Tento rok sme so siedmakmi zo ZŠ A. Dubčeka na Dlhých Dieloch urobili už štvrtý projektový úkryt pre ježka. Tento bol o niečo vylepšený oproti tým predchádzajúcim z minulého roka. Vylepšenie bolo v tom, že na spodok priestoru, ktorý vznikol spojením 4 paliet sme dali drevenú bedničku s otvormi
V jeden krásny októbrový deň sme sadili spolu so žiakmi 5. A a 8.A zo Základnej školy A. Dubčeka na Dlhých Dieloch trvalky a ovocné kríky.
Sadili sme v “záhradnom kútiku” v športovom a rekreačnom areáli pri škole.
Skontrolovali sme hmyzie hotely v areáli ZŠ A. Dubčeka. Včielky sú už ubytované a pripravené prečkať zimu. Všetci z ríše hmyzu sú zdá sa pripravení na chladnú jeseň a zimu. Na jar pre nich chystáme prekvapenie – veľa novovysadených kvitnúcich trvaliek, kríkov a stromov!
Sadenie stromov a krov je štandardná prax pri starostlivosti a rozvoji zelene v mestách. Výsadbu stromov je dôležité dobre naplánovať (miesto, čas a druhové zloženie), správne realizovať, zároveň v súčasnosti, pri horúcich letách a nedostatku zrážok ako na jar, tak aj v lete, na jeseň a v zime, je potrebné zabezpečiť aj ich polievanie.
Ak budete mať cestu do blízkosti obce Bátorove Kosihy, môžete tam nájsť dva nové informačné panely, vďaka ktorým sa dozviete viac o Chránenom vtáčom území Dolné Pohronie ako aj o zaujímavých druhoch, ktoré obývajú kolmé steny vytvorené na pieskových dunách. Ak sa sem dostanete počas hniezdnej sezóny (samozrejme najlepšie na bicykli), máte vysokú šancu, že…
S podporou Bratislavského samosprávneho kraja sme sa s deťmi zo ZŠ A. Dubčeka pustili do vytvorenia úkrytu pre jašterice a možno aj pre slepúchy. Aj keď sa nenasťahujú časom tieto plazy, tak určite úkryt prichýli aspoň pavúky, chrobáčiky možno aj čmeliaky, ktoré sa v mestách a na sídliskách nemajú takmer vôbec kde skryť.
Športový a rekreačný areál ZŠ A. Dubčeka je navštevovaný rôznymi skupinami – športovcami, ktorí si prídu zabehať a zahrať loptové hry, deťmi zo základnej školy počas hodín telocviku ale aj po vyučovaní, družinármi počas vychádzky, škôlkarmi, mamičkami na materskej s detičkami, dôchodcami
V dňoch 24.- 25.9.2019 sa konala exkurzia, na ktorej boli odprezentované ukážky revitalizačných opatrení realizovaných počas projektu a v rámci organizácie nielen v lužných biotopoch Dunaja.
Ako prebiehala celá premena sa dočítate aj s fotografickými ukážkami tu.
Aktivity uskutočnené vďaka podpore BSK.
V máji 2019 sa uskutočnila dvojdňová exkurzia do verejných prírodných záhrad v rámci projektu LIFE17 CCA/SK/000126 – LIFE DELIVER Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy v spolupráci s projektom Interreg V-A SK-AT Kvitnúca krajina pre motýle na Slovensku a v Rakúsku. Exkurziu podporil aj BSK.
V chránenom vtáčom území Ostrovné Lúky obnovíme maloplošné mokrade! Nielenže je to v tunajšej intenzívne poľnohospodárskej krajine obrovská podpora prie miestnu biodiverzitu, mokrade zároveň pomáhajú v krajine, ktorá už dlhodobo trpí suchom, zadržiavať vodu a taktiež hrajú významnú rolu pri odbúravaní CO2 z atmosféry a pomáhajú tak zmierňovať dopad klimatickej zmeny. Tešíme sa, že naše…
„Sme prvá generácia, ktorá si uvedomuje to, že ako ľudstvo ničíme našu planétu a posledná, ktorá s tým môže niečo urobiť“. Nesmierne fandíme študentom po celom svete, vrátane Slovenska, ktorí si túto skutočnosť vzali k srdcu a budúci týždeň opäť vyjdú do ulíc na klimatický štrajk s jasnou požiadavkou na politikov: aby konali. Aby okamžite zaviedli…
Vrámci aktivity DANUBE FREE SKY boli zmapované všetky elektrické vedenia križujúce Dunaj (vrámci celého úseku od Nemecka až po Rumunsko) a boli identifikované ako vysoko rizikové, vzhľadom na kolízie vtákov s elektrickými vedeniami. Migrujúce vtáky využívajú totiž Dunaj ako migračný koridor a pri zlých svetelných a poveternostných podmienkach sú elektriské vedenia pre ne bariéra a…
V sobotu 31.8. sa na Veľkolélskom ostrove konal Konský deň. Ako už každoročne táto akcia prilákala množstvo ľudí z blízkeho i ďalekého okolia. Ide o konské preteky detí aj dospelých, v ktorých sa súťažilo v rôznych disciplínach ako detská huculská stezka, barrel race a ďalšie. Preteky prebiehali v srdci dunajskej prírody, na krásnom Veľkolélskom ostrove,…
Tešíme sa z krásneho výsledku spolupráce nás, ochranárov prírody s ochranármi zvierat! Na fotkách môžete vidieť,ako to vyzerá, keď sa spoja 2 dobré veci. Tento mesiac sme rozbehli veľmi peknú spoluprácu s miestnou pani, ktorá zachraňuje vyradené a týrané kone. Hľadala pre nich pekné miesto, kde by sa mohli pásť a my sme jej radi…
Dňa 25.7.2019 sme zorganizovali prvý zo série cezhraničných workshopov zameraných na výmenu skúseností s pastvou oviec a kôz pre účely ochrany prírody. Projektovým partnerom zo Slovenska a Rakúska bola najprv odprezentovaná pastva kôz na projektovom území Devínska Kobyla. Na mieste boli predstavené a diskutované všetky aspekty pastvy: administratívne záležitosti, režim pastvy, starostlivosť, napojenie na envirovýchovu a návštevnosť. V poobedných hodinách sme…
S miestnym hospodárom Arnoldom Dócsom sme rozbehli pastvu kôz v ÚEV Veľký Kopec na východnom Slovensku – nad Kráľovským Chlmcom. Pastva kôz v tomto území pomôže obnoviť cenné stepné biotopy a pasienkové dubiny, ktoré sú plné života, najmä toho hmyzieho a rastlinného.
V spolupráci s filmárom a dokumentaristom Braňom Molnárom natáčame jedinečný dokument o snahách chrániť a podporovať prírodu tam, kde je na krajinu vyvíjaný silný tlak zo strany intenzívneho poľnohospodárstva. Takým „príkladovým“ územím je práve Chránené Vtáčie Územie Ostrovné Lúky, kde realizujeme projekt LIFE Ostrovné Lúky.
Na jar 2018 sa nám podarilo revitalizovať kanál na Veľkolélskom ostrove a vytvoriť periodické mokrade o rozlohe skoro 41 ha. Kanál v minulosti bol vybudovaný na rýchle odvodnenie ostrovných lúk po záplavách. Teraz je upravený tak, aby v čase vyšších vodných stavov v Dunaji ( nad 3000 m3/ sec.) privádzal vodu do vysychajúceho stredu ostrova.…
V Enviromagazíne 3/2019 Slovenskej Agentúry Životného Prostredia si v rubrike Enviroprojekt na strane 33 môžete prečítať článok o Návrate prírody do poľnohospodárskej krajiny Ostrovných lúk
Na Ekofarme Ostrov sa k dobrovoľníčke Velislave tento mesiac pridala nová EDS dobrovoľníčka Lubomira – a takto sa hneď akčne pustila do odstraňovania inváznych rastlín z lúk Veľkolélskeho Ostrova. Veľmi sa tešíme z Lubomirinho príjazdu, s jej nadšením a vedomosťami o vodných ekosystémoch bude pre našu prácu veľkým prínosom! Velislava a Lubomira sú u nás…
Hmyzí hotel číslo 2 postavený ?. Týči sa na svahu športového areálu na Dlhých dieloch. Postavili sme ho spolu s ďalšou šikovnou skupinou detí zo ZŠ A. Dubčeka. Okrem strihania a prípravy zväzkov z trstiny, vŕtania dierok do polienok a vkladania “stavebného” materiálu do hotela, sme chytali aj hmyz ? do entomologickej siete
Na jar tohu roku sme privítali našich nových dobrovoľníkov Velislavu a Roberta z Bulharska, ktorí strávia pol roka na Ekofarme Ostrov vo Veľkom Léli. Okrem všetkého možného nám pomáhajú aj s monitoringom obojživelníkov na Veľkolélskom ostrove. Takýto monitoring robíme na obnovených územiach a krásne nám ukazuje, ako rýchlo sa dokáže život vrátiť na miesta, kde…
V apríli sme predstavili verejnosti environmentálnu učebňu Sandberg. Učebňa- prírodný altánok, vznikla pre účely výučby environmentálnej výchovy v prírode a postavená je pri jednom z najcennejších miest na území Bratislavy – NPR Devínska Kobyla – lokalita Na Skale (oproti Sandbergu pri prečerpávacej stanici Bratislavskej vodárenskej spoločnosti). Altánok je vybavený sedením pre 20 detí, pracovným stolom,…
V rámci európskeho „zeleného týždňa“ EU Green Week, kedy sa po celej Európe konajú partnerské podujatia od 13. apríla do 9. júna 2019 s environmentálnou problematikou, sme sa v spolupráci so spoločnosťou Veolia a mestskou časťou Bratislava – Karlova Ves zúčastnili Karloveského majálesu.
10. mája 2019 sme zrekonštruovali hmyzí hotel na Dlhých dieloch zhotovený pred pár rokmi organizáciou Živica. Veríme, že okrem hmyzu sa potešilo aj asi 100 žiakov s pani učiteľkami zo Základnej školy A. Dubčeka, ktorí nám prišli pomôcť s touto užitočnou “stavbou” aj so starostlivosťou o jedlé kríčky – egreše a ríbezle v jej okolí.
Aj tento rok Vás radi privítame na Veľkolélskom ostrove na stretnutí koniarov zo širokého okolia! Uprostred dunajskej prírody na návštevníkov čaká množstvo atrakcií: deti z jazdeckej školy Zlatý Hucul predvedú svoje jazdecké zručnosti počas pretekov na koňoch Huculoch, pretekať sa bude aj na poníkoch. Takisto sa môžete tešiť na ukážky plemien, jazdu na konskom koči,…
Už prvý rok projektu LIFE Sub-pannonic sme začali s obnovou vzácnych suchomilných travinno-bylinných spoločenstiev. Jednou z lokalít je Fabiánka, časť najväčšej krasovej planiny Slovenského Krasu – Silickej planiny. Okrem špecifických podmienok prostredia je pre zachovanie tunajších travinno-bylinných biotopov dôležitá aj tradičná pastva. Na mnohých miestach sa však už niekoľko desiatok rokov nepáslo, a tak husto…
Pri Dunaji sa poriadne maká. Ďalšia časť vnútrozemskej delty Dunaja – najväčšieho riečneho klenotu Slovenska bude mať tečúcu vodu. V marci sa začali práce na obnove prvého ramena Kľúčoveckej ramennej sústavy. Od polovice 20. storočia boli všetky vtoky do ramennej sústavy uzavreté, čo viedlo k výraznému zanášaniu a degradácii celého systému. V rámci projektu LIFE (BeeSandFish LIFE 12…
Dunajský Majster Umenia (Danube Art Master) je environmentálna umelecká súťaž určená pre deti zo všetkých podunajských krajín vo veku od 6 – 18 rokov. Organizuje sa pri príležitosti každoročných osláv Dňa Dunaja. Je to umelecká extravaganza, do ktorej sa zapájajú deti z krajín nachádzajúcej sa v povodí Dunaja (Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko,…
Vzácne suchomilné travinno-bylinné spoločenstvá obnovujeme v rámci projektu LIFE Sub-pannonic aj na Dolnom Zemplíne. Pozrite si krátku reportáž televízie MA7 o obnove územia
Na okraji Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla, neďaleko Sandbergu bol postavený jedinečný altánok, ktorý bude poskytovať zázemie pre výučbu environmentálnej výchovy v prírode na jednom z najcennejších miest na území Bratislavy. Altánok je vybavený sedením pre 20 detí, pracovným stolom, magnetickou tabuľou a ďalšími výchovno-vzdelávacími prvkami. Zázemie budú využívať už existujúce zabehnuté envirovýchovné programy a…
V budove zrekonštruovanej sýpky v areáli Ekofarmy Ostrov neďaleko ostrova Veľký Lél môžete na štyroch paneloch s interaktívnymi prvkami uvidieť miznúce krásy krajiny dunajských luhov.
Tieto krásy si okrem prezerania môžete aj chytiť alebo im dokonca privoňať.
Cez víkend sme si zamakali, na ochranárov dosť neštandardne – s motorovými pílami. Boli sme totiž orezávať hlavové vŕby. Je to ale veľmi dôležitá aktivita, z hľadiska vytvárania vhodných biotopov pre vzácne druhy živočíchov – najmä hmyzu.
Piešťanskí milovníci prírody si teraz môžu pozrieť výstavu „Kolmý riečny breh – najlepšie miesto pre život“ vo foyeri kina Fontána do 28. apríla 2019. Kontaktná osoba: Martin Valo, tel.: 033/77 189 92, email: valo(at)fontana-piestany.sk.
Pozývame Vás na putovnú interaktívnu výstavu o živote brehule hnedej, včelárika zlatého a rybárika riečneho
Aj tento rok nás v spolupráci so SEV Dropie SAŽP čaká víkendovka zameraná na orezávanie hlavových vŕb. Druhý marcový víkend sa stretneme na SEV Dropie, aby sme sa venovali tradičnému manažmentu hlavových vŕb, orezávaniu konárov tzv. „na hlavu“. Okrem toho budeme chystať pôdu na výsadbu vŕb, ktoré budeme hneď aj sadiť metódou, ktorá sa tu kedysi…
Vo februári sme spolu so žiakmi 3., 5. a 7. triedy ZŠ A. Dubčeka plánovali zelené opatrenia pre zvýšenie biodiverzity v športovom areáli. Medzi opatreniami boli – výsadba stromov, krov (s jedlými plodmi), kvitnúcich trvaliek, založenie kvitnúcich lúk, hmyzie hotely, včelie úle, úkryty pre ježkov, jašterice, slepúchy, jazierka pre žaby a pitítka pre vtáky, motýle,…
Informácie o možnostiach ochranárskej praxe v BROZ pre študenta Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave tu.
2 – 3% pre ochranu prírody 2-3% z daní pre BROZ Naše občianske združenie sa už 22 rokov aktívne venuje ochrane prírody Podunajska, západného Slovenska ako aj celoplošnej záchrane a obnove hniezdisk vybraných druhov vtákov (bocian čierny, orliak morský, dážďovník tmavý). Aj vďaka spolupráci a podpore dobrovoľníkov sa nám každoročne darí revitalizovať ohrozené prípadne vážne poškodené biotopy.…
Na štyridsať rokov neprístupných miestach, na ktorých kedysi prechádzala deliaca čiara – takzvaná železná opona – medzi východným a západným blokom a na ktorých sa uskutočnilo nespočetné množstvo neúspešných pokusov o útek, ktoré sa často skončili násilne, si paradoxne príroda dokázala zachovať vzácne biotopy. V súčasnosti ide o to, aby sa tieto miesta zachovali ako Zelený pás Európy,…
V silnejších zimách nejedno zviera bojuje o prežitie. Je viac možností, ako im pomôcť v tomto kritickom období. Na sídlisku Dlhé Diely v Bratislave sme sa rozhodli v spolupráci so Základnou školou A. Dubčeka a materskou školou na Kolískovej ulici vybudovať zimoviská – tzv. ježkovníky pre ježkov hľadajúcich úkryt na zimu. Jednoducho sme spojili tri drevené palety, umiestnili ich pri betónovom…
Počas jesene 2018 sme sa pustili do aktivity osádzania vysokých agátových kolov slúžiacich ako posedy pre vtáky. Koly sú blízko zatrávnených plôch a tak budú vtáky môcť pozorovať a loviť z týchto nových posedov. Pozrite si VIDEO z ich inštalácie.
Hromadnú pripomienku environmentálnych organizácií WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife, VIA IURIS a iniciatívy MY SME LES k novele zákona o ochrane prírody a krajiny podporilo v priebehu piatich dní 28 624 ľudí. Počtom zapojených občanov ide o najväčšiu hromadnú pripomienku zameranú na ochranu a tvorbu životného prostredia v histórii Slovenskej republiky. Ochranári…
Tento rok sme na hrádzi v rakúskom Národnom parku Donau Auen pásli 50 oviec. Pastva prebiehala od marca do novembra, v spolupráci s organizáciou WUK (Werkstätten un Kulturhaus https://www.wuk.at/) a NP Donau Auen (www.donauauen.at). Podarilo sa nám vypásť dvojkilometrový úsek hrádze, dvakrát za sezónu a v budúcom roku by sme radi aktivity rozšírili na väčšie…
Reportáž o stavbe zimného úkrytu pre ježka V utorok 23.10.2018 sme za pomoci 10 dobrovoľníkov z radov BROZ pripravili dva úkryty pre ježkov v areáli MŠ Kolískova na Dlhých Dieloch. (22.11.2018 pribudol ježkovník aj v areáli ZŠ A. Dubčeka) Materiál: – konáre – boli čiastočne dovezené z iného miesta a čiastočne boli pozbierané na mieste – veľa opadaného lístia –…
Nahliadnite do hniezda strakoša kolesára kŕmiaceho svoje mladé v Chránenom vtáčom území Ostrovné Lúky. Toto územie podlieha poľnohospodárskej intenzifikácii, čím sa vytrácajú vhodné biotopy pre mnohé druhy, vrátane strakošov. Zvýšeným používaním chemických postrekov sa taktiež výrazne znížila dostupnosť hmyzu pre hmyzožravé vtáctvo. Zábery vznikli v rámci pripravovaného dokumentu o Ostrovných Lúkach a o našich ochranárskych…
Dňa 10.10. 2018 Vás srdečne pozývame na otvorenie výstavy o miznúcich krásach krajiny dunajských luhov. Výstava približuje návštevníkom všetkých vekových skupín ohrozenú prírodu dunajských lužných biotopov (dunajských ramien, zaplavovaných lúk, štrkových lavíc, lužných lesov, mokradí a slanísk), ktorú sa Bratislavské regionálne ochranárske združenie už viac ako 20 rokov úspešne snaží oživovať. Pomocou interaktívnych prvkov, ktoré Vám umožnia zapojiť skoro všetky ľudské zmysly (zrak, sluch, čuch, hmat) objavíte kúzlo málo známych, ale na biodiverzitu výnimočne bohatých dunajských luhov.
Experti z Národného lesníckeho centra (NLC) identifikovali významné stromy – zdroje genetického materiálu pôvodných druhov drevín (ako topoľ čierny a biely, dub letný, hruška obyčajná, vŕba biela, jaseň úzkolistý, čremcha a i.).
Pre školákov, škôlkarov aj širokú verejnosť ponúkame exkurzie po Veľkolélskom ostrove. Súčasťou exkurzií je nielen spoznávanie prírodných krás ostrova a jeho jedinečnej mozaiky biotopov, ale aj jazdenie na huculoch, oboznámenie sa s rôznymi spôsobmi revitalizácie biotopov a s tým prečo je potrebné pre zachovanie krásy a rôznorodosti ostrova pasenie rôznych druhov domácich zvierat. Bonusom je možnosť vyskúšať si ryžovanie…
Pozrite si v Reflexe reportáž o včelárikoch zlatých, ich ochrane a s tým spätou dôležitosťou pastvy. Príklad ochrany piesočných dún – hniezdneho biotopu včelárika – bol štáb Tv Markíza natočiť na našej projektovej lokalite vo Virte. Reportáž o včelárikoch od 5:30min
Od februára 2018 prebiehali v strede dunajského ostrova Veľký Lél revitalizačné práce na oživení kanála, ktorý vybieha z Veľkolélskeho ramena do stredu ostrova. Pôvodne bol tento kanál vybudovaný miestnymi obyvateľmi v minulých storočiach a mal opačný účel ako má dnes – mal zrýchliť odtok vody z pasienkov na ostrove, ktorá tam zostávala po pravidelných životodarných dunajských záplavách vyskytujúcich sa 2…
Pripravili sme školské rozvrhy a tetovačky na telo, ktoré deťom (i dospelým) približujú život a ekológiu kritériových druhov nášho projektu. Rozvrhy už používajú detičky na základných školách v obciach, pod ktoré spadá CHVÚ Ostrovné Lúky. Za krásnu grafiku ďakujeme našej menovkyni Agáte Broz(ovej).
1. Septembra 2018 o 20:05 na :2 Dvojke, náš najnovší film, ktorý natočil Braňo Molnár. Film vznikol v rámci projektu LIFE10NATSK080 Ochrana a obnova území Natura 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy, v spolupráci BROZ – RTVS – Naturally s.r.o.. Námet: Jaromír Šíbl, Braňo Molnár Scenár: Tomáš Pašteka, Peter Lipovský Kamera: Braňo Molnár, Dušan Senko Hudba:…
Tento rok sme znova zorganizovali pre deti počas letných prázdnin 6 turnusov táborov v dunajskej prírode Veľkolélskeho ostrove (aktivita E7). Turnusy boli plne obsadené už v máji, čo svedčí o obľube týchto táborov u detí. Okrem jazdenia na huculoch sa deti oboznámili formou rôznych aktivít aj s pôvodnými obyvateľmi dunajskej prírody – obojživelníkmi, vtákmi, plazmi, hmyzom a pod. Deti v tábore pozorujú…
Choď do divočiny! Zostaň kultúrny! Go Wild! Stay Cultured! Medzinárodná fotografická súťaž prírody a kultúry konaná v rámci Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 Príroda aj kultúra môžu byť bohatým zdrojom inšpirácie. Čo sa stane, ak sa prepoja? V týchto dňoch vás pozývame vydať sa na cestu objavovania prostredníctvom našej fotografickej súťaže. Zdieľajte svoje fotografie znázorňujúce prepojenie prírody…
Vahadlové studne plnili v minulosti významnú funkciu pri pastve zvierat a tvorili tiež výrazný estetický prvok krajiny Dolného Žitného Ostrova. V rámci projektu LIFE Ostrovné lúky sme počas leta 2018 postavili 5 atráp vahadlových studní, ktoré slúžia ako posedy pre vtáky, ktoré v rozľahlých poliach nenájdu ľahko miesto na oddych. Týmto sa začala obnova zaujímavého rázu…
Lúky predstavujú ekologicky mimoriadne hodnotné územia. V Dunajských luhoch boli v minulosti udržiavané pasením alebo kosením. Avšak v súvislosti so zmenou hospodárenia, začali postupne zanikať. V rámci obnovy tradičnej pastvy hospodárskych zvierat, sa nám podarilo prinavrátiť pastvu aj do tohto cenného územia. Pastva sa nachádza v blízkosti obce Bodíky a pasie sa približne na 30…
Vypočujte si ďalšie zaujímavosti o prírodnom bohatstve Veľkolélskeho ostrova, o ľuďoch žijúcich v osade Veľký Lél, hlavových vŕbach či ekofarme chovajúcej mnohé druhy zvierat, najmä kone a kravy spásajúce ostrov. Reportáž Rádia Regina nájdete na tomto mieste.
Dunajský Majster Umenia (Danube Art Master) je environmentálna umelecká súťaž určená pre deti zo všetkých podunajských krajín vo veku od 6 – 18 rokov, pri príležitosti každoročných osláv Dňa Dunaja. Je to umelecká extravaganza do ktorej sa zapájajú deti z krajín nachádzajúcej sa v povodí Dunaja (Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bosna…
Tretia júnová sobota sa v Bratislavskom vodárenskom múzeu niesla v znamení osláv a ochrany rieky Dunaj. Pripravené boli rôzne stanovištia, kde ste sa mohli zoznámiť s rastlinami a živočíchmi, ktoré žijú v Dunaji a jeho okolí – jesetermi a inými dunajskými rybami, mlokom dunajským a mlokom bodkovaným, kunkou červenbruchou a rôznymi dunajskými bezstavovcami. Taktiež ste si…
Brusel, 24.5. 2018 Európsky komisár pre životné prostredie Karmenu Vella udelil v stredu (23.5.2018) v Bruseli ocenenia najlepším projektom programu LIFE+. Projekt BROZ, ktorý pripravili a realizovali v spolupráci s partnermi Slovenská ornitologická spoločnosť/ Birdlife Slovensko a SON – Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, zameraný na ochranu dážďovníkov a netopierov v budovách na Slovensku, Európska komisia…
Na jar sa v stredisku environmentálnej výchovy Dropie už tradične koná envirosúťaž Hypericum pre II stupeň základných škôl. 19ty ročník súťaže sa venoval tematike agroekosystémov Dolného Žitného ostrova, ich biodiverzite a environmentálnym problémom. Táto téma je veľmi aktuálna, keďže zle nastavené praktiky v poľnohospodárstve majú ďalekosiahly dopad na životné prostredie. Popri degradácii pôdy (ornice) je pravdepodobne…
Iniciatíva Svetového dňa migrácie rýb s hlavnou myšlienkou Spájame rieky, ryby a ľudí má cieľ upozorniť na negatíva spojené so zásahmi do riečnych ekosystémov, ktoré majú za následok narušenie ich ekosystémových služieb. Tieto negatívne trendy sú najlepšie viditeľné v prípade rýb, ktorým sa znemožňuje migrácia na neresiská, zimoviská alebo krmoviská, či už v pozdĺžnom, ako aj…
S deťmi zo ZŠ Marcelová sme 6. apríla 2018 upratali hniezdisko pre včelárika zlatého a rozšírili jeho potravné možnosti prostredníctvom 20-tich vysadených topoľov bielych, ďalej sme postavili hmyzí hotel a dozdobili 25 úľov plných včiel 🙂 Deti sa dozvedeli nové informácie o včelárikovi zlatom, opeľovačoch, pastve, včelárstve a všeobecne o ochrane vtáctva 🙂 Akcia bola…
S cieľom zdieľať výstupy projektu s inými organizáciami v zahraničí sme v marci 2018 strávili týždeň na základnej škole Primaria a v MVO Verein true move v mestečku St. Gallen vo Švajčiarsku. Na začiatku projektu nás skvelý švajčiarsky tím inšpiroval pri plánovaní tvorby vzdelávacích materiálov a programov pri propagácii siete Natura 2000. Počas týždňa sme ukázali pedagógom v praxi ako prebiehajú naše programy a ako…
Koniec zimy sa v našom projekte už tradične spája s víkendovým orezom hlavových vŕb v CHVÚ Ostrovné Lúky. Pri akcii mala premiéru aj nová orezávacia hlavica, vďaka ktorej sme dokázali ošetriť ešte viac stromov. Za výpomoc ďakujeme aj našim dobrovoľníkom a už teraz sa tešíme na budúcoročnú akciu! Pozrite si video z akcie Trochu k významu akcie:…
Vrámci študijnej návštevy v NP Ferto Hanság, ktorá bola zorganizovaná vrámci projektu a zameraná na lesníctvo a ochranu prírody, sme zorganizovali aj návštevu našich aktivít na Veľkolélskom ostrove. Pozreli sme si zrevitalizované Veľkolélske rameno, pastevné lokality, vysadené pôvodné druhy drevín a práve prebiehajúcu revitalizáciu morkadí, vďaka ktorej bude časť Veľkolélskeho ostrova periodicky zaplavovaná aj počas suchších rokov. Účastníci…
Druhý február patrí MOKRADIAM. V tento deň si pripomíname okrem tradičného sviatku Hromníc aj Svetový Deň Mokradí. To, že mokrade majú v kalendári svoj deň je dôkazom toho, aké sú dôležité pre zachovanie stability ekosystému celej Zeme. Napriek tomu mokrade stále zostávajú zároveň najohrozenejším typom biotopu Zeme a stále ich ubúda. Vo svete stále prevažuje trend ubúdania mokradí…
Po revitalizačnom zásahu na jar 2017 sa ukazujú prvé úspechy. V oblasti bývalej ramennej sústavy Dunaja, v rámci projektovej aktivity C.2, pri obci Vojka boli na jar obnovené ramená na úseku dlhšom ako 800 m a vznikli trvalé mokrade na rozlohe takmer 1 ha. Voda, ktorú sme revitalizačnými opatreniami doviedli tam, kde už dlhšie nemala prístup…
Pár týždňov pred Vianocami sa nám podarilo zabezpečiť inštaláciu cestnej zábrany na opustenej poľnej ceste na okraji NPR Apálsky ostrov pri Komárne (SKUEV0092 Dolnovážske luhy), ktorá má brániť vjazdu motorovým vozidlám do Národnej prírodnej rezervácie.
Ostrov Veľký Lél, jeho krásy, bohatstvo a dosiahnuté ochranárske výsledky a ďalšie plány v rámci projektu LIFE Dunajské luhy boli spropagované v relácii Rádia Regina – Obrázky krajiny.
Pozrite si náš nový leták „Oživujeme krajinu dunajských luhov“ Ozivujeme_krajinu_dunajskych_luhov
Dňa 14.11.2017 sa uskutočnil networking so zástupcami rakúskeho LIFE projektu Revitalizácia nív Dolnej Moravy, ktorý bol zameraný na vodné revitalizácie. Networking prebehol medzi zástupcami BROZ a rakúskymi organizáciami Via Donau a WWF, ktorý sa zameriavajú v rámci prebiehajuceho LIFE projektu na revitalizáciu bočných ramien rieky Morava, ako aj na manažment nivných lúk formou pastvy. Účastníci vzájomne diskutovali…
Kravy na lúkach v NPR Šúr spásajú zárast inváznych rastlín. Tým pomáhajú obnovovať pôvodné lúčne druhové zloženie a lúčnu biodiverzitu. Cows in meadows in NPR Šúr are grazing invasive plant spieces. It helps to restorate the growing of natural spieces and biodiversity of meadows.
Vypočujte si zaujímavý rozhovor o prírode Dunajských luhov a ich ochrane s projektovou manažérkou Silviou Hálkovou.
V Chránenom vtáčom území Ostrovné lúky sa v rámci projektu LIFE 12 NAT/SK/001155 Ostrovné lúky podarilo dosiahnuť nový slovenský envirorekord v sadení stromov. Pozrite si záznam z výsadby na YouTube TU a reportáž v správach RTVS TU. Dňa 20.10. 2017 na Deň Stromov s heslom akcie: „Stromy do krajiny“ sadilo stromy spolu 542 dobrovoľníkov. Napriek hmlistému počasiu sa podarilo zasadiť…
Partnerovi projektu – NLC – sa podarilo vypestovať niekoľko druhov pôvodných drevín, ktoré sa budú v nasledujúcom období vysádzať do lesov – duby letné, plané hrušky a jablone, lipy a topole čierne. Spolu sa vypestovalo 4325 ks sadeníc. Zároveň sa zakladajú „materské hlavy“ topoľov bielych a čiernych ako budúce zdroje odrezkov pre vegetatívne množenie.
Cieľom celého podujatia – Ekologický manažment a revitalizácia vodných tokov – bolo informovať odborníkov z oblasti vodného hospodárstva a ochrany prírody o aktuálnych trendoch v ekologickej správe a revitalizáciách vodných tokov, podnietiť ich k vzájomnej spolupráci na riešení otvorených problémov v oblasti úprav a správy vodných tokov a podporiť ich účasť na integrovanom riadení a ochrane vôd.
V septembri 2017 sa ukončila revitalizácia toku Porec v úseku medzi železnicou a diaľnicou v dĺžke cca 600m. Samotná úprava začína cca 150m od železnice a končí pri priepuste na poľnej ceste cca 80m od diaľnice, v dĺžke 496m. Trasa je v priestore parcely vo vlastníctve DAPHNE IAE navlnená tak, aby zhruba zodpovedala starému trasovaniu…
9. septembra sa uskutočnila každoročná akcia Zelený deň v maďarskej obci Dömös (Dömös Day), ktorá svojím bohatým programom zameraným na prírodu a jej ochranu prilákala najmä rodiny s deťmi.
Bývalá štôlňa pod vrchom Slovinec, predstavovala v minulosti významné miesto pre zimovanie netopierov. V roku 2011 došlo k uzavretiu štôlne, čím bol zamedzený vstup pre tieto vzácne živočíchy. Opätovné sprístupnenie štôlne pre netopiere vykonalo naše združenie v roku 2017 a to v spolupráci s občianskym združením SAOLA – ochrana prírody a Štátnou ochranou prírody SR.
Pozývame všetky rodiny na každoročnú akciu – Zelený deň v obci Dömös v Maďarsku, ktorá sa uskutoční 9. 9. 2017. Čakajú vás najrozličnejšie aktivity pre deti aj dospelých v srdci krásnej prírody dunajských lužných lesov.
Pozrieť video Rozkvitnutý Waitov lom Od roku 2013 tu prebieha obnova lúčnych a lesostepných biotopov formou spásania. Zvieratá potláčajú náletové a invázne dreviny a napomáhajú vytvárať biotopy pre vzácnych zástupcov flóry a fauny. Aj najintenzívnejšie spásané plochy Waitovho lomu zakvitli množstvom jedincov orchidey. Pasta bude preto tento rok na týchto plochách časovo posunutá tak, aby…
Obnova potravných habitatov pasením začalo po niekoľkých stretnutiach v CHVÚ Dolné Pohronie v k.ú. Radvaň nad Dunajom, v blízkosti obce Virt. Plocha vo veľkosti 12 ha bola oplotená novým elektrickým ohradníkom s celkovou dĺžkou 2000 metrov. Batéria oplotenia je dobíjaná solárnym panelom zabezpečeným projektom. Po oplotení plochy tu pasie miestny farmár Alexander Varga kone a…
Aktivita začala na jar 2016. Na jar 2017 boli vysadené všetky zvyšné stromy. Vysádzali sa tieto pôvodné druhy stromov: Salix alba, Populus alba, Populus nigra, Alnus glutinosa, Quercus robur, Fraxinus angustifolia v CHVÚ Dunajské luhy podľa štúdie A3. Stromy boli vysadené na 18 lokalitách namiesto plánovaných 27. Dôvodom bola dostupnosť vhodných voľných plôch na výsadbu a časový…
V priestoroch hydraulického laboratória Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) vytvorili pracovníci fyzický model časti ramennej sústavy. Model optimalizuje hlavné parametre, pozíciu a konfiguráciu priečnych štruktúr s cieľom dosiahnuť optimálne podmienky toku. Na základe neho a nadväzujúcich terénnych meraní a výpočtov pomocou numerických modelov bude možné vybrať najvhodnejšie opatrenia pre realizáciu v rámci projektovej aktivity C1. Obnova prietočnej kapacity a longitudinálnej spojitosti systému…
Obnova hniezdnych stien v Bátorových Kosihách bola pripravená a realizovaná v úzkej spolupráci s miestnym zastupiteľstvom a starostom ako aj s miestnym občianskym združením „Brehuľa“. Na miestach, kde prebiehali práce boli umiestnené informačné tabuľa, ktoré oboznamovali miestnych obyvateľov s činnosťou, ktorá tam prebiehala. Lokality v Bátorových Kosihách boli obsadené aj pred rekonštrukčnými prácami, ale hniezdne…
Karloveské rameno je jedným z mála čiastočne tečúcich dunajských ramien na celom slovenskom úseku Dunaja a obteká ostrov Sihoť – významný zdroj pitnej vody. V minulosti realizované vodohospodárske aktivity, mali za následok výrazné narušenie prepojenosti ramena s hlavným korytom Dunaja. Rameno pravidelne vysychalo a po vyšších vodných stavoch sa v ňom ukladali naplaveniny. Dôsledkom toho bola narušená prirodzená vodná dynamika ramena. Na celom úseku…
Kolmé riečne brehy a hniezdne steny boli obnovené BROZ v rámci aktivity C1 v Zlatnej na Ostrove vo februári 2017 – v dĺžke 35 metrov a v Dobrohošti v máji 2017 – v dĺžke 40 m. Obidve lokality sa nachádzajú v CHVÚ Dunajské luhy.
Pri príležitosti tohtoročného 25. výročia vzniku programu LIFE a 20. výročia vzniku Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia sa konal dňa 17.5. 2017 od 8:30 do 21:00 vo Vodárenskom múzeu v Bratislave „Deň otvorených dverí“ projektu LIFE14 NAT/SK/001306 Obnova a manažment dunajských lužných biotopov. Podujatia sa zúčastnili zástupcovia širokého spektra organizácií rôznych sektorov: štátne inštitúcie (Ministerstvo životného prostredia SR, Štátna ochrana prírody SR, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Národné lesnícke centrum, Vojenské lesy Záhoria, SHMÚ a ďalšie), zastúpenie EK
V máji 2017 sa podarilo obnoviť a vytvoriť nové mokrade v Dunajských luhoch pri Dobrohošti. Po prekopaní kanála sa voda dostala do terénnych depresií a vznikli tam ideálne podmienky pre pôvodných obyvateľov lužných lesov, napr. obojživelníky a vtáky viazané na otvorenú vodnú plochu. Okrem obojživelníkov sa tam vzápätí po ukončení prác objavili aj vzácne sťahovavé vtáky včeláriky zlaté (Merops apiaster), ktoré skúšali v obnažených pieskových brehoch kanála nájsť vhodné miesto na hniezdenie.
V dňoch 2.-3.5.2017 sa uskutočnila študijná cesta s názvom „Spolupráca a ochrana prírody v oblasti NP Neusiedler See – Seewinkel a Fertő tó“, ktorú organizovala Slovenská agentúra životného prostredia SEV Dropie. Študijná cesta bola určená prioritne pre samosprávu, projektových pracovníkov a kľúčové subjekty v CHVÚ Ostrovné lúky. Neziderské jazero a priľahlé lokality u obidvoch našich južných susedov patria medzi jedny z najvýznamnejších…
V apríli 2017 bolo v lesných porastoch v k.ú. Bodíky vysadených spolu 3375 ks sadeníc pôvodných druhov drevín lužných lesov. Výsadba bola zrealizovaná na tých otvorených plochách po ťažbe, kde neprebehlo prirodzené zmladenie minulý rok. K výsadbe sa pristúpilo, z dôvodu aby sa zabránilo šíreniu inváznych druhov drevín a zabezpečilo sa druhové zloženie typické pre tento biotop.
Ste základná škola a zaujímate sa o environmentálnu výchovu? Prihláste sa do envirosúťaže Hypericum, ktorá sa každoročne koná pod vedením Slovenskej agentúry životného prostredia. Súťaž sa uskutoční 19.4. 2017 (streda) v SEV SAŽP Dropie, Zemianska Olča. Je určená pre II. stupeň ZŠ a nosnou témou 18. ročníka sú Stromy v krajine. 18. ročník Hyperica pre…
V rámci projektu LIFE12 NAT/SK/001155 Ochrana vtákov v CHVÚ Ostrovné lúky sme sa zúčastnili inšpiratívnej študijnej cesty Ako zmeniť školskú záhradu? Navštívili sme Waldorfskú materskú a základnú školu v Brne, centrum LIPKA školské zařízení pro environmentální vzdelávaní – pracoviská Kamenná a Rozmarýnek (Brno) a Ekologický institut Veronica (Hostětín). Počasie nám vo štvrtok síce neprialo, ale program bol veľmi inšpiratívny a tešíme…
Od konca marca 2017 prebieha na rôznych lokalitách dotknutých revitalizačnými zásahmi v mokradiach monitoring obojživelníkov. Na viacerých miestach bol potvrdený výskyt vzácnych druhov – kunka červenobruchá (Bombina bombina) a mlok dunajský (Triturus dobrogicus). Na základe zozbieraných a vyhodnotených údajov o obojživelníkoch sa bude dať sledovať vplyv revitalizačných zásahov na populácie týchto druhov, ale aj na celé vzácne biotopy.…
Partnerovi projektu – NLC – sa podarilo vypestovať niekoľko druhov pôvodných drevín, ktoré sa budú v nasledujúcom období vysádzať do lesov – duby letné, plané hrušky a jablone, lipy a topole čierne. Spolu sa vypestovalo 4325 ks sadeníc. Zároveň sa zakladajú “materské hlavy” topoľov bielych a čiernych ako budúce zdroje odrezkov pre vegetatívne množenie.
Na začiatku jari 2017 sa v spolupráci s miestnymi poľnohospodármi podarilo zatrávniť dlhodobo podmáčané časti polí v SKUEV0227, SKUEV1227 Čiližské močiare, v k.ú. Číčov o rozlohe cca 23 ha. Tak sme spoločne úspešne rozšírili plochu trávnatých porastov v projektovom území. Zatrávnenie je súčasťou projektovej aktivity C.5 Obnova nížinných lúk a nelesných biotopov.
Devínska Kobyla je jednou z najčastejšie navštevovaných oblastí obyvateľmi hlavného mesta. Vyznačuje sa vysokou rozmanitosťou fauny a flóry. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a zároveň patrí do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2000. Projektový manažér v Devínskonovoveskej televízii priblížil význam nášho projektu pre ochranu prírody na Devínskej Kobyle. Pozrieť diskusiu
Dňa 28.1.2017 prebehol v projektovom území SKUEV Dunajské luhy odborný workshop. Cieľom bolo predstaviť územie Dunajských luhov, manažment a skúsenosti pri ochrane prírody v tejto lokalite. Workshop viedol projektový manažér Andrej Devečka, ktorý sa bližšie venoval najmä aktivitám: C.1 Obnova pôvodného drevinového zloženia a zvyšovanie biodiverzity lesných biotopov, B.1 Dlhodobý prenájom pozemkov a C.5 Revitalizácia…
Žiaci piateho ročníka zo Základnej školy na Hargašovej ulici v Bratislave, sa v rámci ich výskumného projektu, zamerali na monitoring našich kozičiek na pastve v areáli Geologického múzea. Deti navštívili našu pastvu, kde im manažér projektu Ing. Andrej Devečka porozprával o našom projekte a význame pastvy pri ochrane prírody na Devínskej Kobyle. Na samotný monitoring pohybu využívali GPS systém.…
Žiaci piateho ročníka zo Základnej školy na Hargašovej ulici v Bratislave, sa v rámci ich výskumného projektu, zamerali na monitoring našich kozičiek na pastve v areáli Geologického múzea. Deti navštívili našu pastvu, kde im manažér projektu Ing. Andrej Devečka porozprával o našom projekte a význame pastvy pri ochrane prírody na Devínskej Kobyle. Na samotný monitoring pohybu využívali GPS systém.…
Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) v týchto dňoch ukončilo práce na sprietočnení Čiližského potoka a obnove jeho vodného režimu. Za účasti predstaviteľov vodohospodárov, miest a obcí na Podunajsku, úradov a inštitúcií, napustili dnes ochranári vodu do vyschnutého potoka. Stavbu slávnostne otvoril minister životného prostredia László Sólymos. Meandrujúci tok Čiližského potoka je pozostatkom bočného ramena Dunaja a jeho kedysi rozsiahlej…
V novembri 2016 sme v rámci projektu Ochrana vtákov v CHVÚ Ostrovné lúky vysadili 60 kusov starých odrôd ovocných stromov, ktoré sú charakteristické pre Žitný ostrov – marhule, čerešne a hrušky. Ďakujeme Dropie za organizáciu sadenia aj výber meista pre stromčeky, pomôcť nám prišli aj ľudia z aktivačných prác z Čalovca, spolu nám to išlo…
Štolňa Medené Hámre sa nachádza v území európskeho významu Homoľské Karpaty v katastrálnom území Borinka. Samotná štôlňa je vyrazená na vápencoch,má dva vchody a celkovú dĺžku prístupných chodieb vyše 500 m. Ide o veľmi významné zimovisko netopierov. Od roku 1993 tu prebieha monitoring netopierov, ktorý realizuje Základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Miniopterus.…
V novembri sme spolu s dobrovoľníčkami z Mary Kay a s podporou Bratislavského samosprávneho kraja realizovali výsadbu pôvodných druhov drevín v Biskupických Luhoch. Akcia sa vydarila aj napriek nepriaznivému počasiu, všetky dámy statočne odolávali celodennému mrholeniu a podarilo sa im vysadiť až 300 ks topoľov čiernych a bielych. Veľmi pekne ďakujeme!
Slnečné ráno 25. 10. 2016 sa všetci schádzame na Dolnom Žitnom ostrove v Stredisku environmentálnej výchovy Slovenskej agentúry životného prostredia Dropie, ktoré obklopuje Chránené vtáčie územie Ostrovné lúky.
Pozývame Vás na workshop pre poľnohospodárov Agroenvironmentálne schémy v CHVÚ Ostrovné lúky, ktory sa uskutoční 3.novembra 2016 o 10:00 v SEV SAŽP Dropie, Kolárovská 55, 946 14 Zemianska Olča.
V rámci konferencie Nationalparks Austria Jahreskonferenz 2016, riaditelia šiestich rakúskych národných parkov navštívili 3.10.2016 Bratislavu. Tu im predseda BROZ Tomáš Kušík prezentoval revitalizáciu Devínskeho ramena a Andrej Kovarík zo Štátnej ochrany prírody im odprezentoval Sedláčkov ostrov. Rakúski ochranári pozitívne zhodnotili stav prírodného prostredia na týchto lokalitách a zároveň vyjadrili podporu zámeru vyhlásenia NP Podunajsko.
