V časopise Auenmagazin, ktorý vydáva 2-krát ročne nemecké vzdelávacie centrum Auenzentrum Neuburg-Ingolstad, bol uverejnený v spolupráci s BROZ článok o revitalizačných aktivitách na slovenskom úseku Dunaja.

V rámci projektu LIFE Microtus II sme pripravili prvý plán obnovy Istragovskej mokrade, ktorého cieľom je celoročná prítomnosť vody na Istragove.

V Dunajských luhoch sme zorganizovali workshop pre odborníkov z rôznych odvetví ochrany prírody, hospodárstva aj energetiky.

Sysle, ktoré boli súčasťou prvej časti odchytov v dňoch 18.-25.3.2022, sú už vo svojich nových domovoch a očividne sa im darí.

Cez víkend sme začali s odchytom sysľov na bratislavskom letisku, v týchto dňoch pokračujeme v Slovenskom krase a nasledovať bude Muránska planina.

Web stránka, ktorá propaguje hospodárov hospodáriacich šetrne k prírode a prepája ich s odberateľmi ich produktov je takmer hotová. Stránka s názvom Krajina živá bude spustená čoskoro a postupne sa do nej môžu hlásiť hospodári, ktorí pasú extenzívne – s menším počtom zvierat, alebo na veľkých plochách a takýmto spôsobom prispievajú k biodiverzite poľnohospodárskej krajiny.

Z viacerých lokalít na Slovensku nám hlásia, že sa sysle prebúdzajú.

Vŕby orezávame túto zimu zase na viacerých lokalitách na Podunajsku – na Istragove a v Bodíkoch -vo Vnútrozemskej delte Dunaja a na Veľkolélskom ostrove. Spolu zhruba 150 hlavových vŕb.

Na hraniciach ÚEV Čiližské močiare, ktoré je domovom veľkej populácie hraboša severského panónskeho, sme preňho vysadili stromoradie hlohov, dubov a jelší a doplnili to pásom agátových kolov.

Čiližský potok predstavuje významný biotop a migračný koridor pre druhy v poľnohospodárskej krajine a je zároveň jedným z posledných vodných tokov s prirodzeným charakterom v slovenskej časti Podunajskej nížiny. Od 17. storočia však tento potok utrpel viacero zásahov, kvôli ktorým sa postupne skracoval a jeho časti vysychali.

Chránený areál (CHA) Svarkovica je maloplošné chránené územie ležiace v CHKO Strážovské vrchyv k. ú obce Prečín. Zároveň patrí do rovnomenného územia európskeho významu (ÚEV) Strážovské vrchy, na ktoré je ako jedno zo 17-tich slovenských ÚEV sústredný projekt LIFE endemic PANALP. Len v Strážovských vrchoch by sme chceli v nasledujúcich rokoch obnoviť podobné biotopy a pastvu na desiatkach plôch, na čom postupne pracujeme. Práca okrem Svarkovice v súčasnosti prebieha aj na ďalších 4 miestach v rámci ÚEV.

Pamätáte si ešte našu petíciu Za živú krajinu? Všetci, ktorí ste ju podpísali ste v nej spolu s nami apelovali na Ministerstvo pôdohospodárstva, aby sa do Spoločnej poľnohospodárskej politiky dostali opatrenia, ktoré prispejú k ozeleneniu našej poľnohospodárskej krajiny a zlepšia podmienky pre biodiverzitu na našich poliach a pasienkoch. Jednoduchšie povedané, aby v našej poľnohospodárskej krajine…

Nedávno sme informovali o výsledkoch monitoringu obojživelníkov v Dunajských luhoch v rokoch 2019 a 2020 a vplyve simulovaných záplav na ich populácie. Dnes držíme v rukách správu z pozorovaní za rok 2021, ktoré realizoval zoológ Peter Mikulíček v čase pred aj po záplave v cieľovom území.

Oblasť tzv. vnútrozemskej delty Dunaja medzi Bratislavou a Sapom kedysi prekypovala životom. Unikátny systém riečnych ramien, periodické záplavy a zdravé lužné biotopy ponúkali optimálne prostredie pre rozmnožovanie rýb a obojživelníkov.

Na lokalite jasoňa červenookého, jedného z našich najvzácnejších motýľov sme vyčistili približne 1 hektár sutín od náletových drevín. Keďže tento svetlomilný druh motýľa je náročný na dostatočný priestor s živnými a nektárodajnými rastlinami. Veríme, že tento zásah veľmi pomôže udržaniu tohto druhu na území a okrem iného podporí aj ďalšie druhy vzácnych rastlín a hmyzu.

Detská ochranárska kniha Príbehy z lúk a mokradí je na svete. Môžete si ju teraz objednávať u nás alebo v kníhkupectvách.

Hľadáme posilu do nášho tímu Ekonomického oddelenia, s dlhoročnou praxou na EO v neziskových organizáciách.

Koncom minulého týždňa sme v rámci projektu LIFE endemic PANALP pripravili dvojdňovú terénnu exkurziu na lesnú správu Duchonka, kde sme si k diskusiám prizvali pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR z Správa CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty a Správa CHKO Ponitrie, ale aj lesníkov z viacerých odštepných závodov Lesov SR.

Tohtoročný jesenný monitoring priniesol potešujúce výsledky. Zistili sme, že na lokalite pri obci Čiližská Radvaň, ktorá je jednou z najvýznamnejších lokalít na Slovensku, sa počet hrabošov v porovnaní s predošlými rokmi zvýšil.

Dva somáriky zo ZOO Bojnice minulý týždeň pricestovali na Salaš Šurice. Nachádza sa tam územie európskeho významu, vyhlásené pre sysľa pasienkového a niekoľko ďalších vzácnych a chránených živočíchov, s názvom Soví hrad.

Koncom minulého týždňa sme v rámci projektu LIFE endemic PANALP pripravili dvojdňovú terénnu exkurziu na lesnú správu Duchonka, kde sme si k diskusiám prizvali pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR z Správa CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty a Správa CHKO Ponitrie, ale aj lesníkov z viacerých odštepných závodov Lesov SR.

V jeseni absolvovali odbornú prehliadku na Dunaji v rakúskom národnom parku Donau- Auen neďaleko slovenských hraníc

DM podporila náš projekt pastvy kôz a obnovy suchomilných trávnych biotopov na Devínskej Kobyle

Náš dokumentárny film Príbeh krajiny Lúk bol súčasťou medzinárodného filmového festivalu zameraného na produkciu potravín a udržateľný rozvoj Agrofilm, kde sa nám za neho podarilo získať ocenenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Za ocenenie, ako aj príležitosť predstaviť náš film, veľmi pekne ďakujeme organizátorom a porote festivalu! Festival Agrofilm prebieha každý rok, podrobný program a…

V sobotu sa oslavovalo! Rakúsky národný park Donau-Auen oslavoval 25 rokov svojej existencie a na túto udalosť sme boli ako dlhodobý projektový partner národného parku, pozvaní. Na oslave sa zúčastnil predseda BROZ Tomáš Kušík, ktorý si oslavu užil v spoločnosti viacerých významných osobností ochrany prírody v Rakúsku.

S partnermi DANUBEPARKS začíname nový projekt zameraný na celý tok Dunaja, ktorý prinesie obnovu bočných ramien a revitalizáciu ostrovov.

Tučný syslík, zdravý syslík. Treba to zopakovať. Syslíky môžu dosiahnuť hmotnosť až viac ako 500 g. Na jar vážia okolo 200 g. Ak vidíte v tomto období chudého syslíka, vidíte ho posledný raz.

V auguste sme pripravili ďalší oplotok na pastvu oviec, aby sa sysľom lepšie darilo. Tentokrát sme postavili viac ako 1 km oplotenia v obci Jesenské v Cerovej vrchovine a pastva na 4,4 hektároch sysľoviska sa môže začať.

Počas celého mesiaca júl bola aktívna crowdfundingová kampaň na financovanie vydania našej detskej rozprávkovej knihy – Príbehy z lúk a mokradí. S radosťou môžeme konštatovať, že kampaň bola úspešná.

Hladina Dunaja stúpla v posledných dňoch zhruba o 4 metre. Do krajiny a prírody Podunajska to prinieslo životodarné záplavy. Dunaj sa vybrežil a rieka sa rozliala do okolitej krajiny.

V Bratislavskom regionálnom ochranárskom združení sme sa rozhodli vydať knižku detských rozprávok a preložiť tak environmentálne súvislosti do reči detí.

V rámci projektu Ochrana vtákov v CHVÚ Ostrovné lúky sme zorganizovali v SEV Dropie akciu na privítanie leta. Zúčastnili sa jej miestni obyvatelia, stakeholderi, žiaci základných škôl, ale aj zástupcovia Ministerstva životného prostredia a Európskej komisie na Slovensku.

Projektový tím trávi veľa času v teréne. Okrem stavania oplôtkov, dohadovania detailov s miestnymi hospodármi a riešenia rôznych ďalších aktivít pre samotné sysle, alebo biodiverzitu v okolí si niekedy dáme aj outdoorovú poradu vonku. V týchto dňoch v Tisovci a na Muránskej planine.

Prietok vody je nižší ako bolo dohodnuté
V tomto prebiehajú po dlhom čase 2 simulované záplavy ramennej sústavy. Po sérii rokovaní a úspešnej petícii sa nám podarilo presadiť to, čo je v manipulačnom poriadku k vodnému dielu Gabčíkovo schválené. Avšak doposiaľ sa organizácia záplav podriaďovala zložitému administratívnemu procesu.

Jeden z projektových výstupov Ochrana vtákov v CHVÚ Ostrovné lúky bol aj dokumentárny film, s názvom Príbeh krajiny lúk. Tento film sme spracovali cez príbehy krajiny na dolnom Žitnom ostrove, ktorá bola kedysi úzko spätá s vodou.

V letných mesiacoch – júl, august, už tak ako každoročne, organizujeme päť turnusov detských letných táborov na Veľkolélskom ostrove.

V zimnom období, kedy je najvhodnejšie obdobie na sadenie stromov, sme na prelome minulého a tohto roku, vysadili viac ako 30 000 stromov – pôvodných druhov drevín Dunajských luhov.

Tento rok sa budú realizovať dve záplavy tejto vzácnej mokrade. Tešíme sa, ale stále sme len na pol ceste.

V poslednej dobe nás kvária mnohé nedobré správy. Klesajú počty hmyzu, ale aj mnohých skupín stavovcov, historicky sú na minime výskytu obojživelníky či plazy. Rapídne klesli počty jarabíc v poľnohospodárskej krajine, pre ochranu dropa sa vyhlasujú osobitné územia ochrany, známy je problém poklesu počtu hlucháňa za veľmi krátku dobu.

Vedeli ste, že rieky a mokrade sú z hľadiska pestrosti života považované za jedny z najbohatších ekosystémov? Počas minulého storočia však bolo kvôli ľudským zásahom stratených takmer 90% z nich, s čím súvisí aj úbytok žiab. V minulosti boli preto „žabie koncerty“ počas jari bežnou súčasťou pobytu v prírode, v súčasnosti nájsť miesta, kde si ich môžeme užiť, je čoraz vzácnejšie.

Snáď každý má tajomstvo, ktoré by nepovedal nikomu. Možno by ste ho pošepli iba bútľavej vŕbe. Zdá sa však, že tento krajinotvorný prvok sa z našich dedín pomaly vytráca.

V oblasti Vnútrozemskej delty Dunaja v katastri obce Bodíky, sme v roku 2020 rozšírili pastvu kráv na nivných lúkach o približne 8ha. Na podporu biodiverzity sme okrem pastvy na lokalite, orezávali hlavové vŕby.

Náš maďarský projektový partner Pisztráng Kör, pre účely projektu kúpil tzv. Microtus microbus.
Dopravný prostriedok budú využívať ako pojazdné laboratórium pre deti – najmä na školské exkurzie, ktoré budú vďaka zariadeniu vzdelávať o témach ochrany prírody.

Aktuálne sú totiž mokrade na Veľkolélskom ostrove plné vody.
Pred pár rokmi sme totiž urobili takú vec – zmenili sme sklon dna v odvodňovacom kanáli. Bol to kanál určený na odvádzanie vody z Veľkolélskeho ostrova. Bol vybudovaný v minulosti, aby voda z ostrova po záplavách odtiekla skôr a ľudia mohli lúky čím skôr využívať na pastvu dobytka.

Petícia za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja, ktorú podpísalo až 11 603 ľudí, slúži ako základ k rokovaniam s Vodohospodárskou výstavbou a Ministerstvom životného prostredia o zvýšení prietokov vo Vnútrozemskej delte Dunaja.

O tom aký je stav populácií sysľa pasienkového na Slovensku, aké sú jeho potreby a čo ich sysle ohrozuje sa dozviete v článku Denníka N. Článok ilustrovala Monika Pascoe Mikyšková.

Ako vysádzať stromy v agrárnej krajine: 5 užitočných rád  Ak vás chytilo nadšenie pre vysádzanie stromov a chceli by ste zorganizovať výsadbovú akciu vo svojej obci, tu je niekoľko užitočných tipov:   Výsadbu v extraviláne (napríklad popri poľných cestách) najprv dohodnite s vlastníkmi a užívateľmi pozemku. Vlastníkom komunikácie zväčša býva obec, ktorá musí v výsadbou…

Už druhý víkend neodolali čaru dobrovoľníctva na Tokaji geokeškári z OZ Permoníci, tentoraz na Veľkom kopci (nad Mestom Kráľovský Chlmec).
Ručne sme vyčistili pasienky husto zarastené inváznym agátom a expanzívnymi drevinami.

Serényiho cisterna na Plešivskej planine v Slovenskom Krase bola postavená v roku 1913 pre zabezpečenie napájania dobytka a vylepšenie pastevných podmienok na planine.
Dnes tu však voda pre dobytok chýba, pretože cisterna je nefunkčná a svoju úlohu si už bohužiaľ neplní.

Ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi sme odovzdali petíciu Za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja, ktorú podpísalo 11 603 ľudí.

Na lokalite Starý vrch sa za uplynulé dva roky podarilo strojnásobiť početnosť vzácnej rastliny – katranu tatárskeho. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) tu v spolupráci so Štátnou ochranou prírody v roku 2018 obnovilo pastvu kráv, vďaka ktorej sa na tejto lokalite európskeho významu výrazne zmenilo druhové zloženie rastlín.

V máji bola z našej iniciatívy uskutočnená simulovaná záplava, podľa platného Manipulačného poriadku k VD Gabčíkovo, v ramennej sústave Dunaja. Táto simulovaná záplava, nie je to o čo sa snažíme v petícii.

Pri hľadaní riešení klimatickej zmeny sú lužné lesy často prehliadané. Obnova lužných lesov však môže hrať veľmi dôležitú úlohu pri snahe znížiť koncentráciu CO2 v atmosfére.

Stromy majú schopnosť zachytávať veľké množstvá CO2 z atmosféry a ukladať ho v podobe uhlíka vo svojich tkanivách. Dospelý strom takto dokáže za jeden rok „vytiahnuť“ až 22kg CO2 z atmosféry.

Vplyv klimatickej zmeny na južnom Slovensku je dnes už veľmi citeľný. Zvýšená teplota a nedostatok zrážok ovplyvňujú nielen poľnohospodárov, ale aj okolitú prírodu.

Asi pred rokom sme začali riešiť obnovné aktivity na území európskeho významu Sedliská pri Hlohovci. Južnú časť tohto územia tvoria krásne xerotermné lúky s poniklecom a hlaváčikom, ktoré boli v minulosti využívané ako pasienky.

Vrch Tarbucka sa rozprestiera nad obcami Streda nad Bodrogom, Veľký Kamenec a Malý Kamenec. Tarbucka hostí vďaka špecifickému podložiu a vhodným mikroklimatickým podmienkam vzácne sucho a teplomilné travinno-bylinné porasty a poskytuje domov mnohým chráneným druhom rastlín a živočíchov. Vďaka týmto prírodným hodnotám bola vyhlásená aj ako Územie európskeho významu.

V mesiaci február nám príroda dopriala vlahu aj na Veľkolélskom ostrove.

Na ostrov sa dalo dostať len v gumákoch.

Neveríte?

Pozrite sa 🙂

Ako prebieha obnova mokradí a ramien Dunaja vám priblíži Karolína Sobeková tu. Relácia je v anglickom jazyku.

Potešte seba alebo blízkych zmysluplným vianočným darčekom! ?
Noste tričko s MANDALOU DUNAJSKEJ PRÍRODY z dielne umeleckého grafika Riki Watzka na podporu ochrany dunajských luhov.
Podporte ochranu dunajských luhov sumou 20 a viac eur a my Vám ako poďakovanie pošleme naše originálne tričko z bio bavlny

Kľúčovské rameno – v poradí už ôsme, ktoré sa nám spolu s partnerskými organizáciami podarilo obnoviť v ramennej sústave Dunaja. Spoločne oslavujeme ďalší významný míľnik v snahe obnovovať vnútrozemskú deltu Dunaja. Práce sa začali v marci a zavŕšili tento mesiac. Na vtoku ramena bol vybudovaný bočný prepad, vďaka ktorému do ramennej sústavy prúdi dunajská voda.…

V dňoch 24.- 25.9.2019 sa konala exkurzia, na ktorej boli odprezentované ukážky revitalizačných opatrení realizovaných počas projektu a v rámci organizácie nielen v lužných biotopoch Dunaja.

V chránenom vtáčom území Ostrovné Lúky obnovíme maloplošné mokrade! Nielenže je to v tunajšej intenzívne poľnohospodárskej krajine obrovská podpora prie miestnu biodiverzitu, mokrade zároveň pomáhajú v krajine, ktorá už dlhodobo trpí suchom, zadržiavať vodu a taktiež hrajú významnú rolu pri odbúravaní CO2 z atmosféry a pomáhajú tak zmierňovať dopad klimatickej zmeny. Tešíme sa, že naše…

Tešíme sa z krásneho výsledku spolupráce nás, ochranárov prírody s ochranármi zvierat! Na fotkách môžete vidieť,ako to vyzerá, keď sa spoja 2 dobré veci. Tento mesiac sme rozbehli veľmi peknú spoluprácu s miestnou pani, ktorá zachraňuje vyradené a týrané kone. Hľadala pre nich pekné miesto, kde by sa mohli pásť a my sme jej radi…

Na jar 2018 sa nám podarilo revitalizovať kanál na Veľkolélskom ostrove a vytvoriť periodické mokrade o rozlohe skoro 41 ha. Kanál v minulosti bol vybudovaný na rýchle odvodnenie ostrovných lúk po záplavách. Teraz je upravený tak, aby v čase vyšších vodných stavov v Dunaji ( nad 3000 m3/ sec.) privádzal vodu do vysychajúceho stredu ostrova.…

Už prvý rok projektu LIFE Sub-pannonic sme začali s obnovou vzácnych suchomilných travinno-bylinných spoločenstiev. Jednou z lokalít je Fabiánka, časť najväčšej krasovej planiny Slovenského Krasu – Silickej planiny. Okrem špecifických podmienok prostredia je pre zachovanie tunajších travinno-bylinných biotopov dôležitá aj tradičná pastva. Na mnohých miestach sa však už niekoľko desiatok rokov nepáslo, a tak husto…

Od februára 2018 prebiehali v strede dunajského ostrova Veľký Lél revitalizačné práce na oživení kanála, ktorý vybieha z Veľkolélskeho ramena do stredu ostrova. Pôvodne bol tento kanál vybudovaný miestnymi obyvateľmi v minulých storočiach a mal opačný účel ako má dnes – mal zrýchliť odtok vody z pasienkov na ostrove, ktorá tam zostávala po pravidelných životodarných dunajských záplavách vyskytujúcich sa 2…

1. Septembra 2018 o 20:05 na :2 Dvojke, náš najnovší film, ktorý natočil Braňo Molnár. Film vznikol v rámci projektu LIFE10NATSK080 Ochrana a obnova území Natura 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy, v spolupráci BROZ – RTVS – Naturally s.r.o.. Námet: Jaromír Šíbl, Braňo Molnár Scenár: Tomáš Pašteka, Peter Lipovský Kamera: Braňo Molnár, Dušan Senko Hudba:…

Lúky predstavujú ekologicky mimoriadne hodnotné územia. V Dunajských luhoch boli v minulosti udržiavané pasením alebo kosením. Avšak v súvislosti so zmenou hospodárenia, začali postupne zanikať. V rámci obnovy tradičnej pastvy hospodárskych zvierat, sa nám podarilo prinavrátiť pastvu aj do tohto cenného územia. Pastva sa nachádza v blízkosti obce Bodíky a pasie sa približne na 30…

Po revitalizačnom zásahu na jar 2017 sa ukazujú prvé úspechy. V oblasti bývalej ramennej sústavy Dunaja, v rámci projektovej aktivity C.2, pri obci Vojka boli na jar obnovené ramená na úseku dlhšom ako 800 m a vznikli trvalé mokrade na rozlohe takmer 1 ha. Voda, ktorú sme revitalizačnými opatreniami doviedli tam, kde už dlhšie nemala prístup…

Pár týždňov pred Vianocami sa nám podarilo zabezpečiť inštaláciu cestnej zábrany na opustenej poľnej ceste na okraji NPR Apálsky ostrov pri Komárne (SKUEV0092 Dolnovážske luhy), ktorá má brániť vjazdu motorovým vozidlám do Národnej prírodnej rezervácie.

Dňa 14.11.2017 sa uskutočnil networking so zástupcami rakúskeho LIFE projektu Revitalizácia nív Dolnej Moravy, ktorý bol zameraný na vodné revitalizácie. Networking prebehol medzi zástupcami BROZ a rakúskymi organizáciami Via Donau a WWF, ktorý sa zameriavajú v rámci prebiehajuceho LIFE projektu na revitalizáciu bočných ramien rieky Morava, ako aj na manažment nivných lúk formou pastvy. Účastníci vzájomne diskutovali…

Vypočujte si zaujímavý rozhovor o prírode Dunajských luhov a ich ochrane s projektovou manažérkou Silviou Hálkovou.    

Partnerovi projektu – NLC – sa podarilo vypestovať niekoľko druhov pôvodných drevín, ktoré sa budú v nasledujúcom období vysádzať do lesov – duby letné, plané hrušky a jablone, lipy a topole čierne. Spolu sa vypestovalo 4325 ks sadeníc. Zároveň sa zakladajú „materské hlavy“ topoľov bielych a čiernych ako budúce zdroje odrezkov pre vegetatívne množenie.

Cieľom celého podujatia – Ekologický manažment a revitalizácia vodných tokov – bolo informovať odborníkov z oblasti vodného hospodárstva a ochrany prírody o aktuálnych trendoch v ekologickej správe a revitalizáciách vodných tokov, podnietiť ich k vzájomnej spolupráci na riešení otvorených problémov v oblasti úprav a správy vodných tokov a podporiť ich účasť na integrovanom riadení a ochrane vôd.

V septembri 2017 sa ukončila revitalizácia toku Porec v úseku medzi železnicou a diaľnicou v dĺžke cca 600m. Samotná úprava začína cca 150m od železnice a končí pri priepuste na poľnej ceste cca 80m od diaľnice, v dĺžke 496m. Trasa je v priestore parcely vo vlastníctve DAPHNE IAE navlnená tak, aby zhruba zodpovedala starému trasovaniu…

Bývalá štôlňa pod vrchom Slovinec, predstavovala v minulosti významné miesto pre zimovanie netopierov. V roku 2011 došlo k uzavretiu štôlne, čím bol zamedzený vstup pre tieto vzácne živočíchy. Opätovné sprístupnenie štôlne pre netopiere vykonalo naše združenie v roku 2017 a to v spolupráci s občianskym združením SAOLA – ochrana prírody a Štátnou ochranou prírody SR.

V priestoroch hydraulického laboratória Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH)  vytvorili pracovníci fyzický model časti ramennej sústavy.  Model optimalizuje hlavné parametre, pozíciu a konfiguráciu priečnych štruktúr s cieľom dosiahnuť optimálne podmienky toku. Na základe neho a nadväzujúcich terénnych meraní a výpočtov pomocou numerických modelov bude možné vybrať najvhodnejšie opatrenia pre realizáciu v rámci projektovej aktivity C1. Obnova prietočnej kapacity a longitudinálnej spojitosti systému…

V máji 2017 sa podarilo obnoviť a vytvoriť nové mokrade v Dunajských luhoch pri Dobrohošti. Po prekopaní kanála sa voda dostala do terénnych depresií a vznikli tam ideálne podmienky pre pôvodných obyvateľov lužných lesov, napr. obojživelníky a vtáky viazané na otvorenú vodnú plochu. Okrem obojživelníkov sa tam vzápätí po ukončení prác objavili aj vzácne sťahovavé vtáky včeláriky zlaté (Merops apiaster), ktoré skúšali v obnažených pieskových brehoch kanála nájsť vhodné miesto na hniezdenie.

Partnerovi projektu – NLC – sa podarilo vypestovať niekoľko druhov pôvodných drevín, ktoré sa budú v nasledujúcom období vysádzať do lesov – duby letné, plané hrušky a jablone, lipy a topole čierne. Spolu sa vypestovalo 4325 ks sadeníc. Zároveň sa zakladajú “materské hlavy” topoľov bielych a čiernych ako budúce zdroje odrezkov pre vegetatívne množenie.

Devínska Kobyla je jednou z najčastejšie navštevovaných oblastí obyvateľmi hlavného mesta. Vyznačuje sa vysokou rozmanitosťou fauny a flóry. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a zároveň patrí do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2000. Projektový manažér v Devínskonovoveskej televízii priblížil význam nášho projektu pre ochranu prírody na Devínskej Kobyle. Pozrieť diskusiu 

Dňa 28.1.2017 prebehol v projektovom území SKUEV Dunajské luhy odborný workshop. Cieľom bolo predstaviť územie Dunajských luhov, manažment a skúsenosti pri ochrane prírody v tejto lokalite. Workshop viedol projektový manažér Andrej Devečka, ktorý sa bližšie venoval najmä aktivitám: C.1 Obnova pôvodného drevinového zloženia a zvyšovanie biodiverzity lesných biotopov, B.1 Dlhodobý prenájom pozemkov a C.5 Revitalizácia…

Cieľom je obnova pôvodného drevinového zloženia a zvyšovanie biodiverzity nasledovnými zásahmi do lesných porastov: odstraňovanie invazívnych druhov, výsadba pôvodných druhov drevín, vyznačovanie a ochrana cenných stromov a modifikácia ťažby. Krátke dokumentačné video.  

V NPR Devínska Kobyla sa skončila prvá fáza obnovy vzácnych lúk. Práce koordinoval Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie v spolupráci so  Správou CHKO Malé Karpaty. Výrub náletových drevín sa na strmých juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly realizoval v zime, v čase vegetačného pokoja. Od začiatku novembra 2015 do konca februára 2016 bolo postupne vyčistených od náletových a nepôvodných drevín…

Devínske rameno sa začína približne kilometer od sútoku riek Dunaja a Moravy a obmýva Slovanský ostrov v blízkosti hradu Devín. Voda však ostrov obteká len zriedka, keď je hladina Dunaja vysoká. Väčšinou je totiž v Devínskom ramene len stojatá voda alebo je koryto úplne suché. BROZ práve v týchto dňoch začína práce na jeho revitalizácii.…

Motto tohtoročného Svetového dňa mokradí zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú mokrade zohrávajú v životoch nás všetkých. Budúcnosť ľudstva závisí od mokradí. Mokrade zadržiavajú a čistia vodu, poskytujú ryby, ryžu a plodiny, ktoré živia milióny ľudí sveta. Mokrade fungujú ako prírodné špongie, zmierňujú klimatické extrémy, povodne i obdobia sucha. Prekypujú bohatstvom života rastlín a živočíchov a veľký…

„V Devínskej Novej Vsi bola aspoň jedna koza v rodine ešte pred sto rokmi úplnou samozrejmosťou. Dedina mala svojho obecného pastiera, ktorý každé ráno zvieratá pozbieral z dvorov a vyhnal na obecnú pastvinu na Devínskej Kobyle…“ dozviete sa priamo z rozprávaní miestnych obyvateľov. Rozšírenie lúk na svahoch Devínskej Kobyly priamo súviselo s hospodárskou činnosťou človeka,…

Z pohľadu mokradí medzi najzávažnejšie zásahy patrilo odrezanie dunajských ramien od hlavného toku, čo spôsobilo ich postupné zazemňovanie a negatívnym spôsobom ovplyvnilo mnohé rastlinné a živočíšne druhy. Vďaka jednému z novších projektov – Ochrana a obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy (LIFE10 NAT/SK/080) sa BROZ podieľa na prípravách lepšieho napojenia na Dunaj a sprietočnenia troch dunajských ramien na území Bratislavy: Karloveského,…

Koncom roka BROZ opäť realizovala výsadbu pôvodných druhov drevín v lokalite Dunajských luhov. Do výsadby plánovanej už na jar tohto roku sa môžu zapojiť aj školské triedy a verejnosť, aktivita bude spojená s odbornou prednáškou a krátkou exkurziou na lokalite.    

Na základe predošlej návštevy kolegov z Českého středohoři, ktorí na jar navštívili spolu so starostami a úradníkmi Devínsku Kobylu, sme boli pozvaní k ním do CHKO s cieľom ukázať nám ich projektové územia a typy manažmentu stepných biotopov.