Nie je hraboš ako hraboš

Určite ste už čo to o hrabošoch počuli. Asi najznámejším je hraboš poľný, ktorý často figuruje v správach ako hlavný páchateľ, keďže si rád pochutnáva na poľnohospodárskych plodinách. Avšak nie je hraboš ako hraboš. Skrytý v mokradiach Podunajskej nížiny žije hraboš severský panónsky (Microtus oeconomus mehelyi). Narozdiel od niektorých svojich príbuzných neholduje poľnohospodárskym plodinám a je významnou súčasťou mokradných biotopov. 

Projekt LIFE Microtus II, nadväzuje na úspešný projekt uskutočnený v rokoch 2010 až 2016 a je zameraný na ochranu tohto prioritného európsky významného druhu prostredníctvom obnovy jeho biotopov a vybudovania biokoridorov. Ide totiž o chránený druh živočícha, ktorý žije pri riekach, v mokradiach a vlhkých lúkach, a ktorého biotopy vplyvom zintenzívnenia poľnohospodárskej výroby, lesného hospodárstva a regulácie vodných tokov postupne zanikajú. Ochranou vzácneho druhu navyše nechránime len daného živočícha, ale aj množstvo ďalších druhov, ktoré žijú v rovnakom biotope. Hraboš severský panónsky sa tak stáva dáždnikovým druhom, ktorý pomáha chrániť aj ostatné mokradné druhy. 

Misia LIFE

Nedávno sa konala každoročná kontrola aktivít projektu LIFE Microtus II, takzvaná monitorovacia misia, ktorú vedie externý monitor Európskej komisie.

Obnova Istragovskej mokrade

V rámci projektu LIFE Microtus II sme pripravili prvý plán obnovy Istragovskej mokrade, ktorého cieľom je celoročná prítomnosť vody na Istragove.

Workshop v Dunajských luhoch

V Dunajských luhoch sme zorganizovali workshop pre odborníkov z rôznych odvetví ochrany prírody, hospodárstva aj energetiky.

Aj hraboš severský má svoje hranice

Na hraniciach ÚEV Čiližské močiare, ktoré je domovom veľkej populácie hraboša severského panónskeho, sme preňho vysadili stromoradie hlohov, dubov a jelší a doplnili to pásom agátových kolov.

Obnovou Čiližského potoka prepojíme dve významné mokrade

Čiližský potok predstavuje významný biotop a migračný koridor pre druhy v poľnohospodárskej krajine a je zároveň jedným z posledných vodných tokov s prirodzeným charakterom v slovenskej časti Podunajskej nížiny. Od 17. storočia však tento potok utrpel viacero zásahov, kvôli ktorým sa postupne skracoval a jeho časti vysychali.

Monitoring hraboša pokračuje

Tohtoročný jesenný monitoring priniesol potešujúce výsledky. Zistili sme, že na lokalite pri obci Čiližská Radvaň, ktorá je jednou z najvýznamnejších lokalít na Slovensku, sa počet hrabošov v porovnaní s predošlými rokmi zvýšil.

Keď mokrade vzdelávajú

Mokrade využívame priamo na vzdelávanie verejnosti. V Maďarsku jazdí Microtus mikrobus, v Rakúsku sa môžete plaviť medzi trstinou.

Obnova biokoridorov a mokradí na Istragove

Začali sme s postupným vytváraním biokoridorov, tzv. “diaľníc”, pre hraboše severské, ktoré im umožnia jednoduchší presun medzi lokalitami. Vytváranie koridorov je v dnešnej dobe kľúčovým bodom ochrany živočíchov, ktoré žijú v izolovaných populáciách. 

Mikrobusom za Microtusom

Náš maďarský projektový partner Pisztráng Kör, pre účely projektu kúpil tzv. Microtus microbus. Dopravný prostriedok budú využívať ako pojazdné laboratórium pre deti – najmä na školské exkurzie, ktoré budú vďaka zariadeniu vzdelávať o témach ochrany prírody.

Hľadanie biokoridorov pre hraboša severského panónskeho

Od začiatku roka sme spolu s partnermi projektu Prírodovedeckou fakultou UK a Štátnou ochranou prírody SR spustili pravidelné terénne monitorovanie potencionálnych biokoridorov -„diaľnic“ pre hraboša severského panónskeho.

Mokrade a ich význam

Mokraď možno charakterizovať ako biotop, ktorého existencia je podmienená vodou. Toto územie môže byť nasiaknuté vodou trvalo alebo sezónne.

Monitoring hraboša severského panónskeho

Teriológovia* z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa štúdiu hraboša severského panónskeho venujú už viac ako desať rokov. Skúmajú ho v teréne ale aj molekulárnymi metódami v laboratóriu.

Čistenie lokalít pre hraboša

V marci 2020 sme na projektových lokalitách realizovali odstraňovanie náletových topoľov. Za účelom zachovania priaznivého stavu biotopu pre hraboša severského panónskeho.

Názov projektu: Obnova biotopov pre hraboša severského panónskeho *Microtus oeconomus mehelyi

Projektová schéma: Program LIFE, Podprogram Životné prostredie, prioritná oblasť Príroda a biodiverzita

Projektový akronym: LIFE Microtus II

Koordinujúci príjemca:

Bratislavské regionálne ochranárske združenie (SVK)

Pridružení príjemcovia:

Výskumný ústav vodného hospodárstva (SVK)

Univerzita Komenského v Bratislave (SVK)

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (SVK)

Észak-dunántúli Vízügyi Igazgatóság (HUN) – Severodunajské vodné riaditeľstvo

Pisztráng Kör Waldorf Természetvédő és Természejáró Egyesület (HUN) – Združenie Cyklus Pstruha

Nationalparkgesellschaft Neusiedler See – Seewinkel (AUT) – Správa národného parku Neusiedler See – Seewinkel

 

Hlavný cieľ projektu:

Projekt LIFE Microtus II je v prvom rade zameraný na obnovu biotopov pre hraboša severského panónskeho Microtus oeconomus mehelyi prostredníctvom jednorazových opatrení, ktorými sa obnovia alebo upravia mokraďové biotopy ako napr. močiare, slatiny, vlhké lúky, miesta s prírodnou tečúcou a aj stojatou vodou a nastaví sa vhodná trvalo udržateľná starostlivosť o ne. Projektové opatrenia vytvoria biotopy vhodné pre hraboša v rozsahu 580 hektárov.

Špecifické ciele:

  1. Obnova mokradí
  2. Obnova vlhkých lúk a nárazníkových zón medzi mokraďami a obhospodarovanou krajinou
  3. Budovanie biokoridorov a interakčných prvkov
  4. Získanie vedeckých údajov o cieľovom druhu a jeho ohrození inváznymi druhmi
  5. Zabezpečenie podmienok pre dosiahnutie priaznivého stavu mokraďových biotopov a trvalo udržateľného obhospodarovania lokálnymi stakeholder-mi
  6. Zvyšovanie povedomia verejnosti a relevantných stakeholder-ov o cieľovom druhu, ochranárskych opatreniach a dôležitosti mokraďových biotopov

Hraboš severský panónsky (Microtus oeconomus mehelyi) je glaciálnym reliktom druhu hraboš severský (Microtus oeconomus). Hraboš severský má holarktické rozšírenie od Fínska na severe a východného Nemecka cez Poľsko, Bielorusko, Rusko až po východnú Aljašku. Izolované reliktné populácie boli nájdené v Holandsku, južnej Škandinávii, na fínskom pobreží a v západnej časti Panónskej nížiny.

 

Európska populácia pozostáva z niekoľkých poddruhov: Microtus oeconomus ratticeps na severe Ruska; Microtus oeconomus medius v Škandinávii; Microtus oeconomus stimmingi od Nemecka cez Poľsko až po Rusko; Microtus oeconomus finmorchicus v Nórsku a na Vesterålských ostrovoch; Microtus oeconomus arenicola v Holandsku a Microtus oeconomus mehelyi v západnej časti Panónskej panvy.

 

Výskyt poddruhu Microtus oeconomus mehelyi je obmedzený na lokality pri jazere Neusiedler a priľahlom Seewinkel v Rakúsku, ktoré sú priamo prepojené s maďarskými pri jazere Fertő. Ďalšia populácia obýva sústavu blízkych fragmentovaných mokradí oblasti Hanság východne od jazera. Izolovaná populácia sa nachádza v oblasti jazera Balaton, malé populácie sú aj na dunajskom ostrove Szigetköz. Odtiaľ areál rozšírenia pokračuje na Slovensko, kde bol výskyt hraboša severského zaznamenaný na Podunajskej nížine, v blízkosti Szigetköz a taktiež na niekoľkých iných mokraďových lokalitách podunajskej nížiny. Izolovaná lokalita výskytu bola objavená na Parížskych močiaroch Hronskej pahorkatiny, ktorá reprezentuje najvýchodnejšiu doteraz známu populáciu Microtus oeconomus mehelyi.

 

Hraboš severský panónsky je takmer výlučne rastlinožravý. Jeho potravu tvoria najmä ostrice (Carex), trste (Phragmites), pálky (Typha) a trávy (napr. Molinia). Obdobie rozmnožovania trvá od mája do septembra, počet vrhov do roka je 1-3 a veľkosť vrhu sa pohybuje medzi 5 až 11 mláďatami. Na jar samice privedú na svet svoj prvý vrh ešte na zimoviskách. Priestorová aktivita hraboša nie je veľká, je obmedzená charakterom biotopu a jeho celkovou rozlohou. Sezónne migrácie sú známe z rôznych lokalít výskytu tohto druhu. Počas neskorej jari hľadajú jedince vlhšie letné biotopy a v neskorom lete mladé jedince hľadajú suchšie biotopy na prezimovanie. Tieto sezónne migrácie môžu byť ovplyvnené lokálnymi podmienkami biotopu. Prepojenie pomocou biokoridorov je jedným z podstatných faktorov pre odvrátenie izolovanosti populácií.

A.1 Vypracovanie databáz o využívaní a vlastníctve pôdy v projektovej oblasti

A.2 Vypracovanie návrhu siete biokoridorov a interakčných prvkov

A.3 Štúdia a technická dokumentácia o obnove mokradí

B.1 Kúpa pôdy a dlhodobý prenájom pôdy

C.1 Obnova biotopov hraboša severského panónskeho na Slovensku

C.2 Obnova biotopov hraboša severského panónskeho v Maďarsku

C.3 Obnova biotopov hraboša severského panónskeho v Rakúsku

C.4 Vytvorenie biokoridorov a interakčných prvkov

C.5 Regulácia negatívnych dopadov na biotopy hraboša severského panónskeho

D.1 Monitorovanie populácie a biotopov hraboša severského panónskeho

D.2 Monitorovanie priestorovej aktivity a využívania biotopov hraboša severského panónskeho

D.3 Hodnotenie socio-ekonomického vplyvu projektu

D.4 Hodnotenie ekosystémových služieb

D.5 Monitorovanie ukazovateľov výkonnosti LIFE

E.1 Zvyšovanie povedomia verejnosti

E.2 Vzdelávanie zamerané na školy a verejnosť

E.3 Vzdelávanie a odborná príprava zameraná na kľúčových stakeholder-ov a riadiace subjekty v projektovom území

E.4 Výmena a šírenie informácií, poznatkov a získaných ponaučení, spolupráca s inými projektmi, replikácia projektových aktivít

F.1 Projektový manažment

2022

  • dodanie draft verzie štúdie na obnovu mokradí (A.3)
  • 0,32 ha kúpených pozemkov v SKUEV0077 Dunajské trstiny a SKUEV1227 Čiližské močiare (B.1)
  • obnova 70 ha mokradí bagrovaním prívodných kanálikov na Istragove – SKUEV0090 Dunajské luhy (C.1)
  • výber alternatívnej lokality na realizáciu revitalizácie mokradí v Maďarsku – Kucsérok – HUFH30004 Szigetköz (C.2)
  • obnova 33 ha biotopov v Rakúsku – kosením a odstraňovaním inváznych druhov drevín – AT1110137 Neusiedler See (C.3)
  • výsadba vetrolamu na hranici SKUEV1227 Čiližské močiare v dĺžke 300 metrov (C.4)
  • bagrovanie prívodných kanálikov na Istragove – 1500 m – SKUEV0090 Dunajské luhy (C.4)
  • vytyčovanie časti hranice SKUEV1227 Čiližské močiare popri vysadených stromoch – 12 kolov (C.5)
  • výroba projektových šálok Keepcup (E.1)
  • výroba projektových peňaženiek (E.1)
  • workshop pre expertov z oblasti ochrany prírody o revitalizácii mokradí (E.4)

2021

  • dodanie odbornej štúdie na obnovu biokoridorov a stepping stones (A.2)
  • 0,43 ha kúpených pozemkov v SKUEV0077 Dunajské trstiny (B.1)
  • obnova 0,2 ha mokradí prehĺbením depresie a prekopaním prívodného kanála na Istragove – SKUEV0090 Dunajské luhy (C.1)
  • vytvorenie 550 m biokoridoru prehĺbením existujúceho kanála v SKUEV0090 Dunajské luhy (C.4)
  • výsadba vetrolamu na hranici SKUEV1227 Čiližské močiare v dĺžke 350 metrov (C.4)
  • Dosadenie stromov na lesnej pôde ako stepping stones a vytýčenie hraníc pozemkov v užívaní BROZ. Celková rozloha 2,34 ha v dĺžke 1720 metrov v SKUEV0077 Dunajské trstiny (C.4)
  • vytyčovanie časti hranice SKUEV0077 Dunajské trstiny (C.5)
  • zamestnanie strážcu/terénneho pracovníka zo ŠOP SR od 1.11.2021 (C.5)
  • vykonaný monitoring populácií a biotopov a monitoring priestorovej aktivity a využívania biotopov hraboša severského panónskeho (D.1,D.2)
  • výber dodávateľa na produkciu filmu (E.1)
  • tlač projektových tričiek (E.1)
  • účasť na konferencii Jak zadržet vodu v krajine a na Virtual LIFE Platform meeting Connectivity ‐ Lessons from LIFE on ecological connectivity towards a coherent, functional and resilient network of protected areas (E.4)

2020

  • 117,8 ha zakúpených pozemkov v katastrálnych územiach obcí Číčov, Kližská Nemá, Veľké Kosihy a Gabčíkovo v rámci SKUEV0077 Dunajské trstiny, SKUEV0227, SKUEV1227 Čiližské močiare a SKUEV0090 Dunajské luhy ako aj SKCHVU007 Dunajské luhy (B.1)
  • 8,38 ha obnovených trvalých trávnatých porastov v SKUEV1227 Čilížske močiare (C.1)
  • 5,50 ha obnovených trvalých trávnatých porastov v SKUEV0090 Dunajské luhy (C.1)
  • 30 ha obnovených trstinových pásov vďaka upravenej pastve dobytka v rámci AT1110137 Neusiedler See (južne a severne od biologickej stanice vIllmitz) (C.3)
  • 6,6 km vytvorených biokoridorov (C.4)
  • zamestnanie strážcu/terénneho pracovníka zo ŠOP SR od mája 2020 (C.5)
  • vykonaný monitoring populácií a biotopov a monitoring priestorovej aktivity a využívania biotopov hraboša severského panónskeho (D.1,D.2)
  • vytvorenie tabuľky kľúčových ukazovateľov projektu (KPI) cez webtool a jeho zaslanie v rámci Progress reportu vo Februári 2020 (D.5)
  • tlač informačných letákov v podobe pohľadnice v Decembri 2020 (E.1)
  • organizácia odborného workshopu pre vodohospodárov v Maďarsku v septembri 2020 (E.3)

2019

  • vytvorenie databázy majiteľov pozemkov (B.1)
  • 5,27 ha zakúpených pozemkov v katastrálnych územiach obcí Čilížska Radvaň, Ižop, Číčov, Kližská Nemá, Veľké Kosihy a Marcelová v rámci SKUEV0227, SKUEV1227 Čiližské močiare, SKUEV0182, SKUEV1182 Číčovské luhy, SKUEV0077 Dunajské trstiny a SKUEV0395 Pohrebište (B.1)
  • 12,28 ha obnovených trvalých trávnatých porastov v SKUEV1227 Čilížske močiare (C.1)
  • vykonaný monitoring populácií a biotopov a monitoring priestorovej aktivity a využívania biotopov hraboša severského panónskeho (D.1,D.2)
  • vykonaný prvý socio-ekonomický monitoring (D.3)
  • vybraný externý dodávateľ pre ekosystémové služby (D.4)
  • tlač a distribúcia prvých propagačných materiálov – ručne potlačené tričká, zápisníky a biodegradovateľné perá (E.1)
  • zaobstaraný Microtus microbus slúžiaci ako vonkajšie laboratórium v júni 2019 (E.2)
  • organizovanie školského náučného programu v Maďarsku a na Slovensku, prvé podujatie prebehlo v septembri s 260 účastníkmi (E.2)
  • organizovanie 3 workshopov pre úradníkov z ministerstiev a lokálne záujmové skupiny ako farmári, lesníci, poľovníci a študenti zo Slovenska a Maďarska (E.3)
  • organizovanie prvej konferencie – Györ, október 2019 (E.4)
  • organizovanie jedného workshopu pre úradníkov a jedného školenia pre študentov (E.4)

2018

  • Zamestnanie projektového personálu – projektový manažér, finančný manažér, projektový asistent, terénny asistent (F.1)
  • 1,81 ha zakúpených pozemkov v katastrálnych územiach obcí Číčov a Kližská nemá v rámci SKUEV0077 Dunajské trstiny, SKUEV0227, SKUEV1227 Čiližské močiare a čiastočne aj v SKCHVU007 Dunajské luhy (B.1)
  • spustenie webstránky projektu (E.1)
Empty tab. Edit page to add content here.

Jakub Sigmund – projektový manažér

sigmund(at)broz.sk

Zdieľať obsah na: