Obnovujeme kvitnúce stráne
Projekt LIFE endemic PANALP sa venuje obnove suchomilných travinno-bylinných spoločenstiev, ktoré sú v súčasnosti ohrozené zarastaním náletovými drevinami, inváznymi druhmi a výsadbami nepôvodných druhov drevín. Obnova týchto biotopov prebieha primeraným odstránením drevín a následne obnovou trvalo udržateľného pôvodného hospodárenia (pasenia a kosenia), ktoré tu chýba už niekoľko desaťročí. To prináša benefity nielen pre cieľové biotopy a druhy, ale aj pre miestnych poľnohospodárov, s ktorými pri obnove hospodárenia spolupracujeme. Na Slovensku projekt prebieha na 17 územiach európskeho významu v západnej časti krajiny od Malých Karpát až po Strážovské vrchy, v Maďarsku na ďalších 7 územiach. Cieľom projektu na Slovensku je taktiež zlepšenie stavu populácií a biotopov vzácnych druhov európskeho významu. Z rastlín ide o endemické taxóny klinček včasný Lumnitzerov (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri) a veľmi ohrozený popolavec dlholistý moravský (Tephroseris longifolia subsp. moravica). Z bezstavovcov sú cieľovými druhmi fuzáč veľký (Cerambyx cerdo),priadkovec trnkový (Eriogaster catax), modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne) a jasoň červenooký (Parnassius apollo). V Maďarsku sú cieľovými vzácne endemické rastliny – feruľa Sadlerova (Ferula sadleriana), ľan (Linum dolomiticum), luskáč (Vincetoxicum pannonicum) a kontinetálny stepný druh katran tatársky (Crambe tataria).
Partnermi projektu sú Štátna ochrana prírody SR, pre lokality v Maďarsku Správa Národného parku Duna–Ipoly a Lesná správa Pilisi Parkerdő.
Ďakujeme správam CHKO Ponitrie, CHKO Biele Karpaty, CHKO Malé Karpaty, CHKO Strážovské vrchy, CHKO Záhorie, Správe NP Duna–Ipoly, Lesnej správe Pilisi Parkerdő Správe a miestnym farmárom, lesníkom a vlastníkom pozemkov za ich pomoc s realizáciou projektu.
Pre viac informácií o projektových druhoch, biotopoch, ale aj spôsoboch ich obnovy, prípadne pre navigáciu pri vašich vlastných snahách na podobných lokalitách sa môžete poradiť s našimi kolegami:
Mário Duchoň, duchon@broz.sk, tel. číslo: 0915 165 677
Pavol Littera, littera@broz.sk, tel. číslo: 0948 177 555
- Novinky & Aktivity
- Základné info
- Cieľové druhy
- Projektové územie
- Aktivity
- Výsledky
- Návody a príručky
- Partneri
- Ľudia
Československý ochranársky víkend na Vršatecku prispel k záchrane skalných stepí
Hoci si 28. október na Slovensku ako štátny sviatok nepripomíname, odkaz prvej spoločnej republiky je pre mnohých z nás ešte stále živý. Platí to aj pre českých ochranárov zo Skupiny JARO či vedcov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Tí sa rozhodli svoj predĺžený októbrový víkend stráviť na Slovensku, konkrétne v severnej časti Bielych Karpát. Viac…
Obnovili sme pastvu v sedle Chmeľovej na Vršatských bradlách
V rámci projektu LIFE Endemic Panalp úspešne pokračujeme v obnove kvitnúcich lúk a tradičnej pastvy. Najnovšie sa vďaka projektu po dlhých desaťročiach hospodárske zvieratá opätovne pasú v sedle pod Chmeľovou, ktorá je druhým najvyšším vrchom Bielych Karpát. Zaujímavosťou je, že cez sedlo prechádza veľmi frekventovaná turistická trasa aj náučný chodník Okolo Vršatca. Aby sme zachovali…
Hostili sme restoration camp v Smoleniciach
Počas posledného augustového týždňa sme na Molpíre pri Smoleniciach hostili medzinárodný mládežnícky tábor. Zorganizovalo ho združenie Strom života a prišlo naň bezmála 30 mladých ľudí zo Slovenska, Fínska, Holandska a Grécka. Spoločnými silami sa nám podarilo vyčistiť viac než kilometrový koridor, v ktorom sme zároveň začali pripravovať elektrický ohradník pre kozy. Okrem toho sme vyzbierali…
Na obnovené stráne sa vracajú vzácne druhy rastlín
Náš projekt LIFE Endemic Panalp, zameraný na ochranu viacerých endemických druhov a biotopov suchých trávnikov, sa nedávno prehupol do druhej polovice. Čo sa nám teda podarilo počas tej prvej? – V prvom rade sme v Strážovských vrchoch, Považskom Inovci, Malých a Bielych Karpatoch obnovili dohromady viac než 80 hektárov kvitnúcich strání! Tie boli desaťročia zarastené náletovými…
Realizujeme zimnú a skorú jarnú pastvu. Aké sú jej prínosy?
Ak by ste hľadali rozkvitnutú májovú čerešňu, nájdete ju v Bielych Karpatoch na Vršatci. A spolu s ňou aj živé kosačky – stádo kôz a zopár oviec. Pásť sa tu začali výnimočne už v apríli na dvoch vyhradených miestach. Po vypasení toho bližšie k hlavnej ceste sme ich presunuli o kúsok ďalej a zhruba o…
Obnovujeme lesostep pri Plaveckom Petri
Uprostred lesov okolo Plaveckého Petra v Malých Karpatoch sa dajú nájsť zvyšky vzácnych trávnato – bylinných plôch na kamenistých úbočiach s krásnymi solitérmi dubov plstnatých, sem tam pretkaných kalinami alebo hlohmi. Na mnohých miestach však túto pôvodnú krásu doslova zhltli umelo vysadené nepôvodné borovice čierne. Preto sme sa od začiatku tohto roka pustili do vyčistenia…
Víkendovka (nielen) pre jasoňa dopadla na výbornú!
Tretiu marcovú sobotu strávil tím projektu LIFE Panalp na Vršatských bralách. Tu sa k nám pridalo približne 30 dobrovoľníkov, ktorým nie je ľahostajný osud jedného z našich najohrozenejších motýľov – jasoňa červenookého. Spoločný silami sa nám podarilo odpratať napílené konáre na viac než hektári vzácnych výslnných skalných spoločenstiev. Tie po zániku tradičnej pastvy začali zarastať…
S miestnou pastierkou sa staráme o chránený areál pri Topoľčanoch
Jednou z viac než stovky lokalít, kde sa nám doposiaľ podarilo obnoviť pastvu, je chránený areál Dolné lazy. Leží na juhovýchodnom úpätí Považského Inovca nad malou obcou Závada. Tvoria ho výslnné orchideové lúky s množstvom borievok, ktoré sa bez hospodárenia postupne strácali v tieni krovín. Dnes už je ale všetko úplne inak! Vďaka projektu LIFE Endemic PANALP…
S miestnymi farmármi úspešne obnovujeme pastvu v Zliechove
Náš projekt LIFE Endemic PANALP sa blíži k svojej polovici a sme veľmi radi, že sa nám darí napĺňať jeden z jeho hlavných cieľov – obnovu tradičnej pastvy na vzácnych suchomilných trávnatých biotopoch v Malých a Bielych Karpatoch a Strážovských vrchoch. Práve v poslednom menovanom pohorí sme zatiaľ vrátili zvieratá na najväčšiu plochu. Jedna z…
Šetrné odčervovanie hospodárskych zvierat
Návod na to, ako ochrániť vaše stáda pred parazitmi a súčasne neuškodiť koprofágnemu (trusom sa živiacemu) hmyzu. Vypracovali sme ho na základe odporúčaní britskej entomologičky a farmárky Dr. Sarah Beynon a našich skúseností s pastvou v chránených územiach. Návod sme pripravili v rámci projektu LIFE Endemic PANALP a programu Krajina živá. Viac sa o problematike…
Obnovujeme pastvu a kvitnúce stráne na pravekom hradisku Molpír
Posledný septembrový štvrtok strávil tím z nášho projektu LIFE Panalp v Smoleniciach, kde sme so zamestnancami spoločnosti Toyota pripravovali pôdu na obnovu pastvy na hradisku Molpír.
Obnova pasienkových biotopov v Súľove
Súľovské vrchy neoplývajú iba malebnými scenériami skalných brál a vežičiek, ale aj bohatstvom vzácnej flóry a fauny. Medzi botanikmi boli v minulosti okrem iného známe ako vychýrená botanická lokalita.
Keď sa pastva podarí
Už niekoľko rokov úspešne pasieme ovce a somáriky na hrade Devín a tento rok sa nám podarilo pastvu rozšíriť aj o devínske hradné bralo - ktoré sa nachádza v južnej časti, priamo pod hradbami.
Pastva kôz na Devínskom hradnom brale
Popri úspešných aktivitách v Strážovských vrchoch sme sa v rámci projektu LIFE Panalp pustili do obnovy vzácnych trávnatých biotopov aj v Malých Karpatoch. V najzápadnejšom slovenskom pohorí sme túto jar v spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy spustili pastvu na Devínskej hradnej skale.
Spravili sme v Bielych Karpatoch malý krok pre ľudstvo, ale veľký pre prírodu
Obnova pastvy v spolupráci s miestnymi obyvateľmi je aj jedným z cieľov projektu Life PANALP, z ktorého bola víkendová akcia finančne podporená. V Bielych Karpatoch dnes pasieme stáda kôz na neďalekých bralách Vršatca a Krasín. O návrat kopytníkov by sme sa chceli pokúsiť aj na Babinej a súčasne dúfame, že sa sem s nimi čoskoro podarí vrátiť aj motýlieho kráľa.
Spustili sme pastvu na vrchu Krasín
Vrch Krasín v Bielych Karpatoch, dostáva staro-novú podobu vďaka obnove pastvy.
Suchomili alebo kto má sucho rád?
Sú biotopy, ktoré súčasné sucho zvládajú lepšie než hociktoré iné - voláme ich suchomilné biotopy alebo "xerotermy".
Krásy pestrej krajiny
Slovenské hory v sebe ukrývajú drobné poklady, o ktorých mnohí ani len netušia, že sa u nás vyskytujú. Sú nimi divorastúce orchidey a práve Strážovské a Súľovské vrchy sa môžu pýšiť jednou z najvyšších druhových rozmanitostí v Strednej Európe.
Obnova CHA Svarkovica v spolupráci s CHKO Strážovské vrchy
Chránený areál (CHA) Svarkovica je maloplošné chránené územie ležiace v CHKO Strážovské vrchyv k. ú obce Prečín. Zároveň patrí do rovnomenného územia európskeho významu (ÚEV) Strážovské vrchy, na ktoré je ako jedno zo 17-tich slovenských ÚEV sústredný projekt LIFE endemic PANALP. Len v Strážovských vrchoch by sme chceli v nasledujúcich rokoch obnoviť podobné biotopy a pastvu na desiatkach plôch, na čom postupne pracujeme. Práca okrem Svarkovice v súčasnosti prebieha aj na ďalších 4 miestach v rámci ÚEV.
Práca s dobrovoľníkmi na čistení lokalít
Jeden z cieľov projektu LIFE PANALP je zapojenie dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú so starostlivosťou o vzácne lokality v ich okolí. Na jeseň 2021 sme usporiadali niekoľko brigád.
Na lokalite v Strážovských vrchoch sme pomohli jasoňovi červenookému
Na lokalite jasoňa červenookého, jedného z našich najvzácnejších motýľov sme vyčistili približne 1 hektár sutín od náletových drevín. Keďže tento svetlomilný druh motýľa je náročný na dostatočný priestor s živnými a nektárodajnými rastlinami. Veríme, že tento zásah veľmi pomôže udržaniu tohto druhu na území a okrem iného podporí aj ďalšie druhy vzácnych rastlín a hmyzu.
Zachraňujeme biotopy so zamestnancami DINPD
Koncom minulého týždňa sme v rámci projektu LIFE endemic PANALP pripravili dvojdňovú terénnu exkurziu na lesnú správu Duchonka, kde sme si k diskusiám prizvali pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR z Správa CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty a Správa CHKO Ponitrie, ale aj lesníkov z viacerých odštepných závodov Lesov SR.
Zorganizovali sme lesnícku exkurziu
Koncom minulého týždňa sme v rámci projektu LIFE endemic PANALP pripravili dvojdňovú terénnu exkurziu na lesnú správu Duchonka, kde sme si k diskusiám prizvali pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR z Správa CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty a Správa CHKO Ponitrie, ale aj lesníkov z viacerých odštepných závodov Lesov SR.
Ochranári, poľovníci a farmári žiadajú ozelenenie vidieka
Rezort pôdohospodárstva a vládny kabinet žiadajú o to, aby motivovali farmárov k častejšiemu striedaniu plodín a k výraznému zmenšeniu výmery pôdnych blokov a ich rozčleňovaniu.
Podpíšte Petíciu za živú krajinu
Intenzívne poľnohospodárstvo na veľkých plochách doslova vygumovalo život z krajiny. Do veľkej miery za to môže aj zle nastavená poľnohospodárska politika podnecujúca intenzívny spôsob hospodárenia, ktorý vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie. Z vidieckej krajiny mizne pestrosť a s ňou aj vtáčí spev, motýle a opeľovače. Ak stratíme prírodnú rozmanitosť krajiny, stratíme aj jej zdravie a odolnosť.
Na návrat pastvy sa zameriava medzinárodný projekt
Na návrat pastvy ako na nástroj pre ochranu prírody sa zameriava medzinárodný projekt LIFE PANALP. Spolu s maďarskými partnermi sa bude Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) venovať ochrane viacerých druhov endemických rastlín a vzácnych živočíchov.
Názov projektu: Ochrana endemických druhov a biotopov suchých trávnikov v kontaktnej zóne Panónskeho a Alpského bioregiónu
Projektová schéma: LIFE+, Príroda a Biodiverzita
Projektový akronym: LIFE endemic PANALP
Kód projektu: LIFE19 NAT/SK/000895
Trvanie: 01/09/2020 – 28/02/2027
Rozpočet: 5 279 511 € (75 % je financovaných z príspevku Európskej komisie)
Zameranie projektu:
Hlavným cieľom projektu je zlepšenie stavu 3 prioritných biotopov európskeho významu, 6 druhov rastlín európskeho významu (z toho 5 endemických) a 5 druhov hmyzu európskeho významu na 17 lokalitách siete NATURA 2000 na Slovensku a na 7 lokalitách v Maďarsku. V súčasnosti sú projektové lokality kvôli upusteniu od tradičného obhospodarovania ohrozené zarastaním náletovými drevinami a expanzívnymi trávami, ako aj výsadbami a spontánnym šírením nepôvodných druhov. Populácie cieľových druhov sú často malé a fragmentované.
Vhodnými manažmentovými opatreniami projekt podstatne prispeje k budovaniu siete NATURA 2000 na Slovensku, k zlepšeniu jej funkčnosti a zachovaniu prírodného dedičstva regiónov Slovenska. Okrem zlepšenia stavu predmetných biotopov je cieľom projektu zabezpečiť pre obnovené plochy trvalo udržateľnú starostlivosť a obnoviť ekosystémové služby. Podstatná časť aktivít projektu bude realizovaná v spolupráci s miestnymi hospodármi a komunitami, čím projekt prinesie aj významné socio-ekonomické prínosy a prispeje k tvorbe pracovných miest v regiónoch.
Špecifické ciele:
- Obnova trávnych biotopov 6210*, 6240* (v Maďarsku aj biotopu 6190) a zabezpečenie dlhodobej starostlivosti o ne
- Zlepšenie stavu biotopov a populácií druhu Dianthus praecox lumnitzeri na Slovensku
- Zlepšenie stavu biotopov a populácií druhu Tephroseris longifolia moravica na Slovensku
- Zlepšenie stavu biotopu a populácie druhu Crambe tataria v Maďarsku
- Zlepšenie stavu biotopov a populácií druhu Ferula sadleriana v Maďarsku
- Zlepšenie stavu biotopov a populácií druhu Linum dolomiticum v Maďarsku
- Zlepšenie stavu biotopov a populácií druhu Vincetoxicum pannonicum v Maďarsku
- Zlepšenie stavu biotopov a populácií bezstavovcov Cerambyx cerdo, Eriogaster catax, Maculinea arion, Parnassius mnemosyne a Parnassius apollo na území Slovenska
Katran tatársky – Crambe tataria
Stepný druh, tzv. „stepný bežec“ dosahujúci v Panónii západný okraj svojho areálu. Ohrozený kvôli ustupovaniu tradičného hospodárenia a zarastaniu lokalít. Cieľový druh v Maďarsku.
Klinček včasný Lumnitzerov – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri
(c) Marián Mokráň
Endemický taxón rozšírený na skalných stepiach na vápencoch, dolomitoch a vulkanitoch v západnej Panónii a na úpätiach Karpát. Je ohrozený najmä zarastaním lokalít a výsadbami nepôvodných drevín. Cieľový druh na Slovensku.
Feruľa Sadlerova – Ferula sadleriana
(c) Róbert Šuvada
Panónsky endemit a relikt, jedna z najvzácnejších rastlín Európy. Lokality ohrozuje masový turizmus a ohryz početnou muflóniou zverou. Projekt zahŕňa 90% populácie druhu. Cieľový druh v Maďarsku.
Ľan – Linum dolomiticum
Endemit a pre-glaciálny relikt s limitovaným výskytom na cca 140 ha v Szénášskych kopcoch v Maďarsku. Bol zaznamenaný výrazne klesajúci trend veľkosti populácie. Lokalitu ohrozuje zošľap návštevníkmi, poškodenie zverou a zarastanie nepôvodnou borovicou čiernou.
Popolavec dlholistý moravský – Tephroseris longifolia subsp. moravica
Západokarpatský endemit s malým areálom viazaný na kosené lúky a lesné lemy, zvyčajne na strmých alebo iných ťažšie dostupných lokalitách. Populácie klesajú a sú ohrozené zánikom tradičného obhospodarovania, zarastaním lokalít drevinami, čiastočne aj ohryzom zverou.
Luskáč – Vincetoxicum pannonicum
(c) Bérces Sándor
Panónsky endemit, projekt zahrňa všetky jeho lokality v troch územiach európskeho významu v Maďarsku. Je ohrozený zošľapom návštevníkmi, motocyklistami a zarastním lokalít nepôvodnou borovicou čiernou.
Fuzáč veľký – Cerambyx cerdo
(c) Ivan Klučiar
Druh viazaný na staré solitérne, oslnené duby. Jeho lokality zanikajú zarastaním bývalých pasienkov a výsadbou nepôvodných druhov drevín (borovica čierna). Jeden z našich najväčších chrobákov. Samce majú veľmi dlhé tykadlá – ich dĺžka je väčšia ako zvyšok tela.
Priadkovec trnkový – Eriogaster catax
(c) Martin Jagelka
Druh viazaný na riedko krovinaté stráne a lesné okraje v nižších, teplých polohách. Ohrozuje ho najmä zarastanie lokalít kvôli opusteniu pasenia. Dospelé motýle sú aktívne v noci, ale jeho prítomnosť možno zistiť podľa typických larválnych hniezd. Larvy sa vyskytujú najčastejšie na trnkách, hlohoch a divých hruškách.
Modráčik čiernoškvrnný – Maculinea arion
(c) Viliam Ridzoň
Druh viazaný na suché, extenzívne vypásané stepné trávniky s rozptýlenými krovinami. Ohrozuje ho zarastanie biotopov kvôli opusteniu pasenia a výsadby nepôvodných drevín (borovica čierna). Larvy sú viazané na kvety materinej dúšky a pamajoránu. Vývoj dokončujú v hniezdach mravcov (tzv. myrmekofília).
Jasoň červenooký – Parnassius apollo
Druh viazaný na južné svahy s erodovanými, skalnatými plochami s výskytom živných rastlín (rozchodníkov). Ohrozuje ho zarastanie lokalít z dôvodu opustenia pasenia a sekundárnej sukcesie, ako aj výsadby borovíc a iných drevín.
Jasoň chochlačkový – Parnassius mnemosyne
(c) Pavol Kolárik
Druh mezofilných aj suchších trávnatých biotopov a pasienkov na okrajoch lesov a lesných lúkach. Ohrozuje ho zánik malých lesných lúk, zarastanie lesných lemov krovinami a výsadby ihličnatých drevín.
Cieľové biotopy
6210* – Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae)
Druhovo veľmi pestré spoločenstvá s dominanciou teplomilných, xeromezofilných druhov širokolistých tráv, ostríc, viacročných bylín, kríčkov a polokríčkov. Mnohé lokality sú významné výskytom druhov z čeľade Orchidaceae. Posledné dekády tieto biotopy postupne ubúdajú kvôli zastaveniu tradičného využívania, zarastajú krovinami, prípadne na nich boli vysadené monokultúry borovíc a iných drevín. Vzhľadom na veľkú biodiverzitu týchto spoločenstiev, výskyt vzácnych a biogeograficky významných druhov je potrebné udržať ich dostatočné zastúpenie a konektivtitu v krajine. Ako pomerne úživné pasienky majú aj hospodársky význam.
6240* – Subpanónske travinnobylinné porasty
Xerofilné trávniky s prevahou úzkolistých kostráv, viacročných teplomilných bylín, kríčkov, polokríčkov a početných na jar kvitnúcich terofytov. Typické stepné spoločenstvá na úpätiach Karpát a v Panónii viazané na suchšie a teplejšie oblasti, resp. plytšie a vysychavejšie pôdy než spoločenstvá biotopu 6210*. Kvôli opusteniu pasenia, sekundárnej sukcesii a vysádzaniu drevín – často nepôvodnej borovice čiernej lokality týchto spoločenstiev postupne zanikajú. Sú biotopom pre mnoho vzácnych druhov rastlín a živočíchov.
6190 – Dealpínske travinnobylinné porasty
Spoločenstvá skalných stepí na vápencoch a predovšetkým dolomitoch s výskytom dealpínskych (horských) druhov rastlín, a taktiež so zastúpením rôznych endemických druhov. Ako málo produktívne, skalnaté biotopy boli často predmetom vysádzania borovice lesnej, borovice čiernej a jaseňa mannového, čo mnohé lokality značne poškodilo. Tento biotop je v rámci projektu cieľový iba v Maďarsku.
ID | Názov ÚEV |
1 | Baske |
2 | Biele Hory |
3 | Brezovské Karpaty |
4 | Čachtické Karpaty |
5 | Devínska hradná skala |
6 | Dolné lazy |
7 | Kňazí stôl |
8 | Modransko-tŕňanské pustáky |
9 | Nitrické vrchy |
10 | Omšenská baba |
11 | Orlie skaly |
12 | Rokoš |
13 | Strážovské vrchy |
14 | Tematínske vrchy |
15 | Temešská skala |
16 | Vrchná hora |
17 | Vršatské bradlá |
N1 | Hrehorkové |
N2 | Závlačná |
N3 | Drietomské bradlo |
18 | Borzsony |
19 | Budai hegység |
20 | Budaorsi kopárok |
21 | Kozponti-Gerecse |
22 | Nyugat-Cserhát és Naszály |
23 | Pilis és Visegrádi-hegység |
24 | Szársomlyó |
Aktivity
A. Prípravné aktivity
A.1: Odborná štúdia k ekológii a optimálnemu manažmentu pre druh Linum dolomiticum
A.2: Odborná štúdia pre obnovu a dlhodobý manažment cieľových biotopov na Slovensku
A.3: Získanie technickej dokumentácie a potrebných povolení pre infraštruktúru v rámci aktivity C.3
B. Nákupy/ dlhodobé prenájmy pôdy
B.1: Výkup a dlhodobý prenájom pozemkov
C. Konkrétne ochranárske aktivity
C.1: Obnovný manažment cieľových biotopov a biotopov cieľových druhov
C.2: Obnova extenzívneho pasenia
C.3: Presmerovanie tlaku masového turizmu a divej zveri od lokalít cieľových druhov
C.4: Vysievanie cieľových druhov na obnovených biotopoch v blízkosti existujúcich populáciíí
C.5: Obnovenie „nášľapných kameňov“ – teda biotopov potrebných na migráciu cieľových druhov hmyzu mimo vybrané územia EU významu
D. Monitoring dopadu projektových aktivít
D.1: Monitoring vplyvov projektových opatrení na cieľové druhy a biotopy
D.2: Monitoring indikátorov prínosu projektu LIFE
D.3: Hodnotenie vplyvu projektu na ekosystémové služby
D.4: Hodnotenie socio-ekonomických dopadov projektu
E. Aktivity na zvyšovanie povedomia a šírenie výsledkov projektu
E.1: Zvyšovanie povedomia verejnosti
E.2: Zvyšovanie povedomia kľúčových zúčastnených strán
E.3: Replikačné nástroje
E.4: Sieťovanie a tvorba strategických dokumentov
E.5: Rozvíjanie dobrovoľníckych aktivít pre ochranu prírody
F. Manažment projektu a monitoring napredovania projektu
F.1: Projektový manažment a reportovanie
F.2: Účtovníctvo, finančné riadenie a audit projektu
F.3: After-LIFE plán
Na tejto stránke si môžete preštudovať súhrn výsledkov projektu po prvej polovici jeho implementácie (31.12.2023). Okrem nevyhnutných prípravných, monitorovacích a administratívnych aktivít sme dokázali realizovať aj množstvo konkrétnych ochranárskych aktivít (aktivity C a E), o ktorých si môžete prečítať nižšie a takisto v článkoch na úvodnej stránke projektu.
C.1 Obnovný manažment cieľových biotopov a lokalít cieľových druhov
C.1.1 Odstraňovanie nepôvodných výsadieb borovíc (Pinus nigra, P. sylvestris) a porastov jaseňa mannového (Fraxinus ornus):
– aktivita prebieha najmä v Tematínskych a Strážovských vrchoch, kde bolo dokopy obnovených už približne 20 ha vzácnych stepných a pasienkových biotopov,
– v Maďarsku prebiehajú nevyhnutné prípravné práce na túto aktivitu, ktorá by mala byť spustená na jeseň 2024.
Tam kde boli ešte pred nedávnom tmavé zárasty borovíc bez vegetácie sú dnes pestré stepné trávniky, Tematínske vrchy (foto M. Duchoň).
C.1.2 Odstraňovanie nežiadúcich krovín a iných náletových drevín:
– práce prebehli a stále prebiehajú na viac ako 15 lokalitách predovšetkým v ÚEV Strážovské vrchy, Temešská skala, Baske, Omšenská baba, Vršatské bradlá a Brezovské Karpaty, dohromady na ploche viac než 60 ha,
– v Maďarsku sa táto aktivita uskutočnila v rámci aktivity E.5 s dobrovoľníkmi na projektových miestach Budaörs, Pilis-tető a Nagy Szénás doposiaľ na ploche cca. 15 ha.
Obnova zarastených lokalít je pracná, Čičmany (foto V. Ruček).
Výsledky vo forme obnovených pasienkov s výskytom vzácnych biotopov a druhov však stoja za to, Čičmany (foto M. Duchoň).
C.1.3 Odstraňovanie inváznych drevín:
– na Slovensku boli identifikované viaceré dôležité ohniská inváznych drevín, ktoré sme doposiaľ odstránili alebo injektovali na ploche takmer 12 ha, a to najmä na projektových lokalitách v pohorí Malé Karpaty. Išlo najmä o jedince pajaseňa žliazkatého, agátu bieleho a krídlatky japonskej,
– v Maďarku prebiehala injektáž inváznych drevín od júna 2022 do októbra 2023, pričom sa podarilo ošetriť 39 ha v dvoch projektových územiach Rád a Budaörs.
C1.4 Výsadba pôvodných stromov na extrémnych dolomitických biotopoch na vytvorenie vhodnej mikroklímy a biotopových podmienok pre *Linum dolomiticum:
– aktivita je každoročne vykonávaná zamestnancami DINPD a začala sa v októbri 2022, opatrenie by sa malo úspešne implementovať do predpokladaného konečného dátumu.
C.2 Obnova extenzívneho pasenia:
– celková plocha obnovenej pastvy na Slovensku je zatiaľ 84,5 ha a ďalšie lokality (min. cca 104 ha) pripravujeme na obnovu pastvy v roku 2024,
– úspech tejto aktivity má veľmi pozitívny vplyv na cieľové biotopy, druhy aj biodiverzitu ako celok. Obnova pasienkov prináša aj vysoké sociálno-ekonomické výhody pre miestnych farmárov, spoločne s ktorými pastvu obnovujeme, a zlepšuje tiež informovanosť a pozitívnu víziu ochrany prírody a Európskej únie vo vidieckych komunitách,
– v Maďarsku sa táto akcia začne začiatkom roku 2025, nakoľko je najskôr potrebné cieľovú plochu (projektová lokalita Rád) vyčistiť od nežiaducich krovín a mŕtveho dreveného materiálu, ktorý bol predtým ošetrený v rámci aktivity C1.3.
Pasenie vracia na trávnaté plochy biodiverzitu, vzácne rastliny, motýle a iný hmyz. Lokality vyčistené od náletových drevín vďaka obnovenej pastve spätne nezarastajú (foto M. Duchoň).
Ideálnymi na potlačenie zmladzujúcich drevín sú kozy (foto M. Duchoň).
C.3 Presmerovanie tlaku masového turizmu a divej zveri od lokalít cieľových druhov
C3.1 Presmerovanie turistického tlaku od druhu *Ferula sadleriana:
– v Maďarsku sa PP dohodla s DINPD na konečných plánoch v súvislosti s investíciou do výstavby plošiny na lokalite Pilis. Verejné obstarávanie na výstavbu by sa malo uskutočniť začiatkom roka 2024.
C3.2 Presmerovanie turistického tlaku od druhu *Linum dolomiticum:
– v júni 2023 bola zazmluvnená firma na výstavbu turistického prístreška pozdĺž náučného chodníka Szénások,
– v novembri 2023 bola zazmluvnená firma na komplexnú obnovu tohto náučného chodníka.
C3.3 Odklonenie tlaku zveri od cieľových druhov v Maďarsku:
– táto aktivita sa začala terénnym plánovaním technických parametrov budúceho oplotenia na lokalite Gerecse. Potrebné povolenie od orgánu ochranu prírody bolo získané a prijaté. Zazmluvnenie firmy sa uskutoční v lete 2024 a implementácia sa uskutoční v zime 2024.
C3.4 Odklonenie tlaku zveri na druh *Tephroseris longifolia ssp. moravica:
– ohrádky na ochranu endemického popolavca dlholistého moravského boli umiestnené v počte 70-90 na lokalitách Vršatské bradlá a Omšenská Baba. Ohryz zverou, ktorej stavy sú dnes enormne vysoké, by bez nich vplýval na obe populácie veľmi negatívne.
C.4 Vysievanie cieľových druhov na obnovených biotopoch v blízkosti existujúcich populácií
– na Slovensku boli založené prvé výsevné plochy popolavca dlholistého moravského (Teproseris longifolia subsp. moravica) na lokalitách v ÚEV Vršatské bradlá a Omšenská baba,
– v Maďarsku bol za účelom vysievania cieľových druhov Linum dolomiticum, Vincetoxicum pannonicum, Crambe tataria a Ferula sadleriana zazmluvnený externý odborník, a to do roku 2026. Prvá výskumná správa bola predložená v decembri 2023 a prvý výsev rastlín sa očakáva v roku 2024.
Popolavec dlholistý moravský – Teproseris longifolia subsp. moravica (foto M. Duchoň).
C.5 Obnovenie „nášľapných kameňov“, teda biotopov potrebných na migráciu cieľových druhov hmyzu mimo vybrané územia EU významu
– pre možnú realizáciu tejto akcie boli počas prvých rokov projektu projektovým tímom, ako aj odborníkmi počas prípravy štúdie (A.2) identifikované mnohé vhodné lokality. Vzhľadom na nízky rozpočet tejto akcie si pre realizáciu tejto akcie postupne vyberáme lokality s najvyššími ochranárskymi hodnotami,
– pre ochranu motýľa jasoňa chochlačkového sme doposiaľ obnovili cca 2,5 ha nášľapných kameňov na lokalitách Molpír, Horná Pustá Ves a Krasín, pre jasoňa červenookého cca 1,8 ha na Klapoch a Babinej a pre modráčika čiernoškvrnného 0,3 ha plôch v Rajeckej doline a Beckovských skaliciach.
Motýle aj iné druhy hmyzu potrebujú dostatočnú spojitosť vhodných biotopoch, inak sú populácie izolované a chradnú – preto im treba udržiavať „nášľapné kamene“. Na fotke jasoň chochlačkový – Parnassius mnemosyne (foto M. Duchoň).
A. Prípravné aktivity
A.1: Odborná štúdia k ekológii a optimálnemu manažmentu pre druh Linum dolomiticum (Maďarsko):
– DINPI zostavilo tím odborníkov z vedeckých inštitúcií, ktorí skúmajú špecifické nároky tohto extrémne vzácneho a citlivého druhu, tak aby boli následné aktivity na zastavenie poklesu jeho populácie čo najefektívnejšie,
– tím odborníkov pripravil odporúčania, na základe ktorých DINPI zakúpila vrstvy LIDAR pre celý biotop L. dolomiticum a v roku 2023 zazmluvnila cenologického experta,
– počas celého projektu DINPI pripravuje výročnú správu o stave ochrany L. dolomiticum, ktorá poskytuje pravidelné podklady pre prácu odborného tímu.
Linum dolomiticum (foto M. Duchoň).
A.2: Odborná štúdia pre obnovu a dlhodobý manažment cieľových biotopov na Slovensku :
– štúdia je hotová, detailne popisuje prioritné lokality a vhodný manažment pre ich obnovu v rámci projektových území na Slovensku,
– štúdia okrem nich obsahuje aj zoznam tzv. nášľapných kameňov, ako aj tri územia mimo projektových území (ÚEV Hrehorkové, Závlačná a Drietomské bradlo), ktoré sú mimoriadne vhodné na implementáciu projektových aktivít C.1 a C.2 a preto sme požiadali o ich doplnenie do projektu.
A.3: Získanie technickej dokumentácie a potrebných povolení pre infraštruktúru v rámci aktivity C.3 (Maďarsko):
– všetky potrebné povolenia boli získané,
– súčasťou príprav bolo aj získanie úradných povolení na realizáciu terénnych prác súvisiacich s obnovou biotopov, ktoré sa nám takisto podarilo získať a postupujeme v súlade s požiadavkami orgánov ochrany prírody.
B. Nákupy/dlhodobé prenájmy pôdy
– DINPI v Maďarku vykúpilo 14,7 ha pôdy vhodnej na projektové aktivity, čím splnilo cieľ projektu,
– na Slovensku úspešne prebehol prenájom pozemkov v ÚEV Dolné Lazy a Vršatské bradlá, kde zároveň uskutočňujeme projektové aktivity C.1 a C.2 a zároveň prebiehajú jednania s vlastníkmi pozemkov o možných výkupoch a prenájmoch na ďalších lokalitách.
D. Monitoring vplyvu projektových aktivít
D.1 Monitoring dopadu projektu na cieľové biotopy a druhy
– odborníci boli zazmluvnení a všetky plánované projektové monitoringy prebiehajú na vybraných obnovených plochách, resp. plochách plánovaných na obnovu.
Zakladanie trvalých monitorovacích plôch, Tematínske vrchy (foto M. Duchoň).
D.2 Monitorovanie ukazovateľov výkonnosti programu LIFE (LPI):
– monitoring LPI sa vykonáva pravidelne od začiatku projektu.
D.3 Posúdenie vplyvu projektu na ekosystémové služby:
– obstarali sme a zazmluvnili externého poskytovateľa tohto monitoringu. Ten uskutočnil sa prvotné zmapovanie a vyhodnotenie súčasného stavu ekosystémov a ich služieb.
D.4 Hodnotenie sociálno-ekonomických dopadov projektov a vplyvu šírenia výsledkov:
– obstarali sme a zazmluvnili externého poskytovateľa monitorovania a hodnotenia vplyvu aktivít projektu. Dizajn odborných rozhovorov a online dotazníkov pre rôzne cieľové skupiny verejnosti boli prediskutované a odsúhlasené na jar 2022, pričom obdobie zberu dát prebiehalo do augusta 2022.
– správa o priebehu projektu za strednodobý horizont bola dokončená a odovzdaná v máji 2023.
E. Povedomie verejnosti a diseminácia projektových aktivít
E.1 Zlepšovanie povedomia verejnosti o projektových aktivitách a ich prospešnosti:
– vytvorili sme komunikačný plán projektu, ktorý je pravidelne aktualizovaný podľa aktuálnych potrieb a spustili sme webstránku projektu, ktorá je pravidelne aktualizovaná, výsledky projektu sú komunikované aj prostredníctvom sociálnych médií projektových partnerov,
– o projekte bolo publikovaných viac ako 30 článkov v online aj tlačených médiách,
– na obnovovaných plochách bolo umiestnených 10 informačných panelov na Slovensku a 8 v Maďarsku,
– pripravili sme a distribuovali prvú várku propagačných materiálov o projekte,
– zrealizovali sme viaceré exkurzie pre lokálnu verejnosť a študentov a ďalšie stále plánujeme.
E.2 Zlepšovanie povedomia vlastníkov a obhospodarovateľov o projekte:
– zrealizovali sme desiatky osobných stretnutí s obhospodarovateľmi aj vlastníkmi území,
– zorganizovali sme terénne semináre o odstraňovaní inváznych drevín s lesníkmi a štátnymi ochranármi.
E.3 Replikácie projektových výsledkov:
– vybrali sme skupiny odborníkov a kontaktné osoby na poskytovanie informácií a šírenie dobrej praxe pre manažment prospešný obnove nelesných biotopov,
– prebehli konzultácie s 5 subjektami, ktoré následne vo vlastnej réžii realizovali aktivity podobné projektovým v iných územiach na Slovensku (Kysuce, Ponitrie).
E.4 Sieťovanie s podobne zameranými jednotlivcami a inštitúciami:
– zrealizovali sme množstvo stretnutí s podobne zameranými organizáciami,
– spoluorganizovali sme kampaň Za živú krajinu, ktorá viedla k lepšiemu nastaveniu pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023-2027 na Slovensku,
– zapojili sme sa do nastavovania plánov starostlivosti o les v projektových územiach s cieľom zlepšiť možnosti ochrany cieľových biotopov a podieľali sme sa na rozšírení siete území Natura 2000.
Exkurzia a konzultácia manažmentu pre vybrané druhy motýľov s entomológom (foto M. Duchoň).
E.5 Rozvíjanie dobrovoľníckych aktivít pre ochranu prírody:
– na Slovensku sme zorganizovali viac ako 25 dobrovoľníckych akcií, zameraných na rôzne ochranárske aktivity (kosenie, hrabanie, odstraňovanie konárov), účastníkom sme vysvetlili význam aktívnej starostlivosti o vzácne nelesné biotopy,
– zorganizovali sme medzinárodnú ochranársku misiu Apollo 11, ktorej sa na Vršatských bradlách a okolí zúčastnilo viac ako 70 dobrovoľníkov zo Slovenska, Čiech a Francúzska,
– maďarskí partneri zorganizovali 15 dobrovoľníckych aktivít, pričom v oboch krajinách sa do nich zapojilo dokopy viac ako 800 dobrovoľníkov.
Dobrovoľnícka brigáda pod Strážovom, uhadzovanie krovín na kopy (foto M. Duchoň).
F. Manažment projektu
– projektový tím bol kompletne zostavený a efektívne pracuje na plnení projektových aktivít.
Pre viac informácií o projektových druhoch, biotopoch, ale aj spôsoboch ich obnovy, prípadne pre navigáciu pri vašich vlastných snahách na podobných lokalitách sa môžete poradiť s našimi kolegami:
Mário Duchoň, duchon@broz.sk, tel. číslo: 0915 165 677
Pavol Littera, littera@broz.sk, tel. číslo: 0948 177 555