Obnovujeme kvitnúce stráne

Projekt LIFE endemic PANALP sa venuje obnove suchomilných travinno-bylinných spoločenstiev, ktoré sú v súčasnosti ohrozené zarastaním náletovými drevinami, inváznymi druhmi a výsadbami nepôvodných druhov drevín. Obnova týchto biotopov prebieha primeraným odstránením drevín a následne obnovou trvalo udržateľného pôvodného hospodárenia (pasenia a kosenia), ktoré tu chýba už niekoľko desaťročí. To prináša benefity nielen pre cieľové biotopy a druhy, ale aj pre miestnych poľnohospodárov, s ktorými pri obnove hospodárenia spolupracujeme. Na Slovensku projekt prebieha na 17 územiach európskeho významu v západnej časti krajiny od Malých Karpát až po Strážovské vrchy, v Maďarsku na ďalších 7 územiach. Cieľom projektu na Slovensku je taktiež zlepšenie stavu populácií a biotopov vzácnych druhov európskeho významu. Z rastlín ide o endemické taxóny klinček včasný Lumnitzerov (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri) a veľmi ohrozený popolavec dlholistý moravský (Tephroseris longifolia subsp. moravica). Z bezstavovcov sú cieľovými druhmi fuzáč veľký (Cerambyx cerdo),priadkovec trnkový (Eriogaster catax), modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne) a jasoň červenooký (Parnassius apollo). V Maďarsku sú cieľovými vzácne endemické rastliny – feruľa Sadlerova (Ferula sadleriana), ľan (Linum dolomiticum), luskáč (Vincetoxicum pannonicum) a kontinetálny stepný druh katran tatársky (Crambe tataria).

Partnermi projektu sú Štátna ochrana prírody SR, pre lokality v Maďarsku Správa Národného parku Duna–Ipoly a Lesná správa Pilisi Parkerdő.

Ďakujeme správam CHKO Ponitrie, CHKO Biele Karpaty, CHKO Malé Karpaty, CHKO Strážovské vrchy, CHKO Záhorie, Správe NP Duna–Ipoly, Lesnej správe Pilisi Parkerdő Správe a miestnym hospodárom za ich pomoc s realizáciou projektu.

Pre viac informácií o projektových druhoch, biotopoch, ale aj spôsoboch ich obnovy, prípadne pre navigáciu pri vašich vlastných snahách na podobných lokalitách sa môžete poradiť s našimi kolegami:

Mário Duchoň, duchon@broz.sk, tel. číslo: 0915 165 677

Pavol Littera, littera@broz.sk, tel. číslo: 0948 177 555

Pre bližšie informácie o projekte môžete kontaktovať projektovú manažérku:

Katarína Klimová, klimova@broz.sk, tel. číslo: 0910 222 137

Suchomili alebo kto má sucho rád?

Sú biotopy, ktoré súčasné sucho zvládajú lepšie než hociktoré iné - voláme ich suchomilné biotopy alebo "xerotermy".

Krásy pestrej krajiny

Slovenské hory v sebe ukrývajú drobné poklady, o ktorých mnohí ani len netušia, že sa u nás vyskytujú. Sú nimi divorastúce orchidey a práve Strážovské a Súľovské vrchy sa môžu pýšiť jednou z najvyšších druhových rozmanitostí v Strednej Európe.

Obnova CHA Svarkovica v spolupráci s CHKO Strážovské vrchy

Chránený areál (CHA) Svarkovica je maloplošné chránené územie ležiace v CHKO Strážovské vrchyv k. ú obce Prečín. Zároveň patrí do rovnomenného územia európskeho významu (ÚEV) Strážovské vrchy, na ktoré je ako jedno zo 17-tich slovenských ÚEV sústredný projekt LIFE endemic PANALP. Len v Strážovských vrchoch by sme chceli v nasledujúcich rokoch obnoviť podobné biotopy a pastvu na desiatkach plôch, na čom postupne pracujeme. Práca okrem Svarkovice v súčasnosti prebieha aj na ďalších 4 miestach v rámci ÚEV.

Práca s dobrovoľníkmi na čistení lokalít

Jeden z cieľov projektu LIFE PANALP je zapojenie dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú so starostlivosťou o vzácne lokality v ich okolí. Na jeseň 2021 sme usporiadali niekoľko brigád.

Na lokalite v Strážovských vrchoch sme pomohli jasoňovi červenookému

Na lokalite jasoňa červenookého, jedného z našich najvzácnejších motýľov sme vyčistili približne 1 hektár sutín od náletových drevín. Keďže tento svetlomilný druh motýľa je náročný na dostatočný priestor s živnými a nektárodajnými rastlinami. Veríme, že tento zásah veľmi pomôže udržaniu tohto druhu na území a okrem iného podporí aj ďalšie druhy vzácnych rastlín a hmyzu.

Zachraňujeme biotopy so zamestnancami DINPD

Koncom minulého týždňa sme v rámci projektu LIFE endemic PANALP pripravili dvojdňovú terénnu exkurziu na lesnú správu Duchonka, kde sme si k diskusiám prizvali pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR z Správa CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty a Správa CHKO Ponitrie, ale aj lesníkov z viacerých odštepných závodov Lesov SR.

Zorganizovali sme lesnícku exkurziu

Koncom minulého týždňa sme v rámci projektu LIFE endemic PANALP pripravili dvojdňovú terénnu exkurziu na lesnú správu Duchonka, kde sme si k diskusiám prizvali pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR z Správa CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty a Správa CHKO Ponitrie, ale aj lesníkov z viacerých odštepných závodov Lesov SR.

Na návrat pastvy sa zameriava medzinárodný projekt

Na návrat pastvy ako na nástroj pre ochranu prírody sa zameriava medzinárodný projekt LIFE PANALP. Spolu s maďarskými partnermi sa bude Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) venovať ochrane viacerých druhov endemických rastlín a vzácnych živočíchov.

Podpíšte Petíciu za živú krajinu

Intenzívne poľnohospodárstvo na veľkých plochách doslova vygumovalo život z krajiny. Do veľkej miery za to môže aj zle nastavená poľnohospodárska politika podnecujúca intenzívny spôsob hospodárenia, ktorý vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie. Z vidieckej krajiny mizne pestrosť a s ňou aj vtáčí spev, motýle a opeľovače. Ak stratíme prírodnú rozmanitosť krajiny, stratíme aj jej zdravie a odolnosť.

Názov projektu: Ochrana endemických druhov a biotopov suchých trávnikov v kontaktnej zóne Panónskeho a Alpského bioregiónu
Projektová schéma: LIFE+, Príroda a Biodiverzita
Projektový akronym: LIFE endemic PANALP
Kód projektu: LIFE19 NAT/SK/000895
Trvanie: 01/09/2020 – 28/02/2027
Rozpočet: 5 279 511 € (75 % je financovaných z príspevku Európskej komisie)

Program LIFE

Zameranie projektu:

Hlavným cieľom projektu je zlepšenie stavu 3 prioritných biotopov európskeho významu, 6 druhov rastlín európskeho významu (z toho 5 endemických) a 5 druhov hmyzu európskeho významu na 17 lokalitách siete NATURA 2000 na Slovensku a na 7 lokalitách v Maďarsku. V súčasnosti sú projektové lokality kvôli upusteniu od tradičného obhospodarovania ohrozené zarastaním náletovými drevinami a expanzívnymi trávami, ako aj výsadbami a spontánnym šírením nepôvodných druhov. Populácie cieľových druhov sú často malé a fragmentované.

Vhodnými manažmentovými opatreniami projekt podstatne prispeje k budovaniu siete NATURA 2000 na Slovensku, k zlepšeniu jej funkčnosti a zachovaniu prírodného dedičstva regiónov Slovenska. Okrem zlepšenia stavu predmetných biotopov je cieľom projektu zabezpečiť pre obnovené plochy trvalo udržateľnú starostlivosť a obnoviť ekosystémové služby. Podstatná časť aktivít projektu bude realizovaná v spolupráci s miestnymi hospodármi a komunitami, čím projekt prinesie aj významné socio-ekonomické prínosy a prispeje k tvorbe pracovných miest v regiónoch.

Špecifické ciele:

  1. Obnova trávnych biotopov 6210*, 6240* (v Maďarsku aj biotopu 6190) a zabezpečenie dlhodobej starostlivosti o ne
  2. Zlepšenie stavu biotopov a populácií druhu Dianthus praecox lumnitzeri na Slovensku
  3. Zlepšenie stavu biotopov a populácií druhu Tephroseris longifolia moravica na Slovensku
  4. Zlepšenie stavu biotopu a populácie druhu Crambe tataria v Maďarsku
  5. Zlepšenie stavu biotopov a populácií druhu Ferula sadleriana v Maďarsku
  6. Zlepšenie stavu biotopov a populácií druhu Linum dolomiticum v Maďarsku
  7. Zlepšenie stavu biotopov a populácií druhu Vincetoxicum pannonicum v Maďarsku
  8. Zlepšenie stavu biotopov a populácií bezstavovcov Cerambyx cerdo, Eriogaster catax, Maculinea arion, Parnassius mnemosyne a Parnassius apollo na území Slovenska

Katran tatársky – Crambe tataria

Stepný druh, tzv. „stepný bežec“ dosahujúci v Panónii západný okraj svojho areálu. Ohrozený kvôli ustupovaniu tradičného hospodárenia a zarastaniu lokalít. Cieľový druh v Maďarsku.

 

Klinček včasný Lumnitzerov – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri


(c) Marián Mokráň

Endemický taxón rozšírený na skalných stepiach na vápencoch, dolomitoch a vulkanitoch v západnej Panónii a na úpätiach Karpát. Je ohrozený najmä zarastaním lokalít a výsadbami nepôvodných drevín. Cieľový druh na Slovensku.

 

Feruľa Sadlerova – Ferula sadleriana



(c) Róbert Šuvada

Panónsky endemit a relikt, jedna z najvzácnejších rastlín Európy. Lokality ohrozuje masový turizmus a ohryz početnou muflóniou zverou. Projekt zahŕňa 90% populácie druhu. Cieľový druh v Maďarsku.

 

Ľan  Linum dolomiticum

Endemit a pre-glaciálny relikt s limitovaným výskytom na cca 140 ha v Szénášskych kopcoch v Maďarsku. Bol zaznamenaný výrazne klesajúci trend veľkosti populácie. Lokalitu ohrozuje zošľap návštevníkmi, poškodenie zverou a zarastanie nepôvodnou borovicou čiernou.

 

Popolavec dlholistý moravský – Tephroseris longifolia subsp. moravica

Západokarpatský endemit s malým areálom viazaný na kosené lúky a lesné lemy, zvyčajne na strmých alebo iných ťažšie dostupných lokalitách. Populácie klesajú a sú ohrozené zánikom tradičného obhospodarovania, zarastaním lokalít drevinami,  čiastočne aj ohryzom zverou.

 

Luskáč – Vincetoxicum pannonicum



(c) Bérces Sándor

Panónsky endemit, projekt zahrňa všetky jeho lokality v troch územiach európskeho významu v Maďarsku. Je ohrozený zošľapom návštevníkmi, motocyklistami a zarastním lokalít nepôvodnou borovicou čiernou.

 

Fuzáč veľký – Cerambyx cerdo



(c) Ivan Klučiar

Druh viazaný na staré solitérne, oslnené duby. Jeho lokality zanikajú zarastaním bývalých pasienkov a výsadbou nepôvodných druhov drevín (borovica čierna). Jeden z našich najväčších chrobákov. Samce majú veľmi dlhé tykadlá – ich dĺžka je väčšia ako zvyšok tela.

 

Priadkovec trnkový – Eriogaster catax



(c) Martin Jagelka

Druh viazaný na riedko krovinaté stráne a lesné okraje v nižších, teplých polohách. Ohrozuje ho najmä zarastanie lokalít kvôli opusteniu pasenia. Dospelé motýle sú aktívne v noci, ale jeho prítomnosť možno zistiť podľa typických larválnych hniezd. Larvy sa vyskytujú najčastejšie na trnkách, hlohoch a divých hruškách.

 

Modráčik čiernoškvrnný – Maculinea arion



(c) Viliam Ridzoň

Druh viazaný na suché, extenzívne vypásané stepné trávniky s rozptýlenými krovinami. Ohrozuje ho zarastanie biotopov kvôli opusteniu pasenia a výsadby nepôvodných drevín (borovica čierna). Larvy sú viazané na kvety materinej dúšky a pamajoránu. Vývoj dokončujú v hniezdach mravcov (tzv. myrmekofília).

 

Jasoň červenooký – Parnassius apollo

Druh viazaný na južné svahy s erodovanými, skalnatými plochami s výskytom živných rastlín (rozchodníkov). Ohrozuje ho zarastanie lokalít z dôvodu opustenia pasenia a sekundárnej sukcesie, ako aj výsadby borovíc a iných drevín.

 

Jasoň chochlačkový – Parnassius mnemosyne


(c) Pavol Kolárik

Druh mezofilných aj suchších trávnatých biotopov a pasienkov na okrajoch lesov a lesných lúkach. Ohrozuje ho zánik malých lesných lúk, zarastanie lesných lemov krovinami a výsadby ihličnatých drevín.

 

Cieľové biotopy

6210* –  Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae)

Druhovo veľmi pestré spoločenstvá s dominanciou teplomilných, xeromezofilných druhov širokolistých tráv, ostríc, viacročných bylín, kríčkov a polokríčkov. Mnohé lokality sú významné výskytom druhov z čeľade Orchidaceae. Posledné dekády tieto biotopy postupne ubúdajú kvôli zastaveniu tradičného využívania, zarastajú krovinami, prípadne na nich boli vysadené monokultúry borovíc a iných drevín. Vzhľadom na veľkú biodiverzitu týchto spoločenstiev, výskyt vzácnych a biogeograficky významných druhov je potrebné udržať ich dostatočné zastúpenie a konektivtitu v krajine. Ako pomerne úživné pasienky majú aj hospodársky význam.

 

6240* – Subpanónske travinnobylinné porasty

Xerofilné trávniky s prevahou úzkolistých kostráv, viacročných teplomilných bylín, kríčkov, polokríčkov a početných na jar kvitnúcich terofytov. Typické stepné spoločenstvá na úpätiach Karpát a v Panónii viazané na suchšie a teplejšie oblasti, resp. plytšie a vysychavejšie pôdy než spoločenstvá biotopu 6210*. Kvôli opusteniu pasenia, sekundárnej sukcesii a vysádzaniu drevín – často nepôvodnej borovice čiernej lokality týchto spoločenstiev postupne zanikajú. Sú biotopom pre mnoho vzácnych druhov rastlín a živočíchov.

 

6190 –  Dealpínske travinnobylinné porasty

Spoločenstvá skalných stepí na vápencoch a predovšetkým dolomitoch s výskytom dealpínskych (horských) druhov rastlín, a taktiež so zastúpením rôznych endemických druhov. Ako málo produktívne, skalnaté biotopy boli často predmetom vysádzania borovice lesnej, borovice čiernej a jaseňa mannového, čo mnohé lokality značne poškodilo. Tento biotop je v rámci projektu cieľový iba v Maďarsku.

Aktivity

A. Prípravné aktivity

A.1: Odborná štúdia k ekológii a optimálnemu manažmentu pre druh Linum dolomiticum

A.2: Odborná štúdia pre obnovu a dlhodobý manažment cieľových biotopov na Slovensku

A.3: Získanie technickej dokumentácie a potrebných povolení pre infraštruktúru v rámci aktivity C.3

 

B. Nákupy/ dlhodobé prenájmy pôdy

B.1: Výkup a dlhodobý prenájom pozemkov

 

C. Konkrétne ochranárske aktivity

C.1: Obnovný manažment cieľových biotopov a biotopov cieľových druhov

C.2: Obnova extenzívneho pasenia

C.3: Presmerovanie tlaku masového turizmu a divej zveri od lokalít cieľových druhov

C.4: Vysievanie cieľových druhov na obnovených biotopoch v blízkosti existujúcich populáciíí

C.5: Obnovenie „nášľapných kameňov“ – teda biotopov potrebných na migráciu cieľových druhov hmyzu mimo vybrané územia EU významu

 

D. Monitoring dopadu projektových aktivít

D.1: Monitoring vplyvov projektových opatrení na cieľové druhy a biotopy

D.2: Monitoring indikátorov prínosu projektu LIFE

D.3: Hodnotenie vplyvu projektu na ekosystémové služby

D.4: Hodnotenie socio-ekonomických dopadov projektu

 

E. Aktivity na zvyšovanie povedomia a šírenie výsledkov projektu

E.1: Zvyšovanie povedomia verejnosti

E.2: Zvyšovanie povedomia kľúčových zúčastnených strán

E.3: Replikačné nástroje

E.4: Sieťovanie a tvorba strategických dokumentov

E.5: Rozvíjanie dobrovoľníckych aktivít pre ochranu prírody

 

F. Manažment projektu a monitoring napredovania projektu

F.1: Projektový manažment a reportovanie

F.2: Účtovníctvo, finančné riadenie a audit projektu

F.3: After-LIFE plán

Súhrn výsledkov projektu po 1 aj ¾ roku práce. Okrem nevyhnutných prípravných aktivít sme dokázali realizovať aj mnoho iných aktivít, o ktorých si môžete prečítať nižšie.

 

A. Prípravné aktivity 

A.1: Odborná štúdia k ekológii a optimálnemu manažmentu pre druh Linum dolomiticum (Maďarsko)

– bol zostavený tím odborníkov z vedeckých inštitúcií, ktorí skúmajú špecifické nároky tohto extrémne vzácneho a citlivého druhu, tak aby boli následné aktivity na zastavenie poklesu jeho populácie čo najefektívnejšie

Linum dolomiticum (foto M. Duchoň).
Linum dolomiticum (foto M. Duchoň).

 

A.2: Odborná štúdia pre obnovu a dlhodobý manažment cieľových biotopov na Slovensku 

– štúdia je takmer hotová, detailne popisuje prioritné lokality a vhodný manažment pre ich obnovu v rámci projektových území na Slovensku

 

A.3: Získanie technickej dokumentácie a potrebných povolení pre infraštruktúru v rámci aktivity C.3 (Maďarsko)

– povolenia boli získané

Súčasťou príprav bolo aj získanie úradných povolení na realizáciu terénnych prác súvisiacich s obnovou biotopov, tieto máme a postupujeme v súlade s požiadavkami orgánov ochrany prírody.

 

B. Nákupy/ dlhodobé prenájmy pôdy

– v Maďarsku už časť tejto projektovej aktivity prebehla. Na Slovensku boli vytipované lokality, kde by mal nákup/prenájom pôdy najväčšie opodstatnenie z hľadiska dlhodobej udržateľnosti projektových cieľov a začali jednania s vlastníkmi. V druhej polovici roka 2022 očakávame prvé prenájmy.

 

C.1 Obnovný manažment cieľových biotopov a lokalít cieľových druhov 

C.1.1 Odstraňovanie nepôvodných výsadieb borovíc (Pinus nigra, P. sylvestris) a porastov jaseňa mannového (Fraxinus ornus)

– aktivity prebiehajú najmä v Tematínskych vrchoch a v Strážovských vrchoch, dokopy bolo obnovených približne 14 ha vzácnych stepných a pasienkových biotopov

Tematínske vrchy
Tam kde boli ešte pred nedávnom tmavé zárasty borovíc bez vegetácie sú dnes pestré stepné trávniky, Tematínske vrchy (foto M. Duchoň).

 

C.1.2 Odstraňovanie nežiadúcich krovín a iných náletových drevín

– práce prebehli na 14 lokalitách predovšetkým v ÚEV Strážovské vrchy, Temešská skala, Baske, Omšenská baba a Vršatecké bradlá, dohromady na ploche vyše 11 ha

Čičmany
Obnova zarastených lokalít je pracná, Čičmany (foto V. Ruček).

 

Obnovené pasienky
Výsledky vo forme obnovených pasienkov s výskytom vzácnych biotopov a druhov však stoja za to, Čičmany (foto M. Duchoň).

 

C.1.3 Odstraňovanie inváznych drevín

– ohniská výskytu boli identifikované a na dvoch lokalítách už prebehla ich likvidácia

 

C.2 Obnova extenzívneho pasenia 

– pasenie bolo v spolupráci s lokálnymi poľnohospodármi obnovené na ploche približne 26 ha

Návrat pastvy
Pasenie vracia na trávnaté plochy biodiverzitu, vzácne rastliny, motýle a iný hmyz. Lokality vyčistené od náletových drevín vďaka obnovenej pastve spätne nezarastajú (foto M. Duchoň).

 

Ideálnymi na potlačenie zmladzujúcich drevín sú kozy
Ideálnymi na potlačenie zmladzujúcich drevín sú kozy (foto M. Duchoň).

 

C.3 Presmerovanie tlaku masového turizmu a divej zveri od lokalít cieľových druhov

– prvé ohrádky na ochranu endemického popolavca dlholistého moravského (Teproseris longifolia subsp. moravica) boli umiestnené na lokality. Ohryz zverou, ktorej stavy sú dnes veľmi vysoké by bol bez nich veľmi negatívnym vplyvom na populácie.

 

C.4 Vysievanie cieľových druhov na obnovených biotopoch v blízkosti existujúcich populácií 

– prvé výsevné plochy popolavca dlholistého moravského (Teproseris longifolia subsp. moravica) boli založené

Popolavec dlholistý moravský
Popolavec dlholistý moravský –
Teproseris longifolia subsp. moravica (foto M. Duchoň).

 

C.5 Obnovenie „nášľapných kameňov“ – teda biotopov potrebných na migráciu cieľových druhov hmyzu mimo vybrané územia EU významu

– na základe obhliadky lokalít pripravujeme obnovu tých najhodnotnejších plôch

Jasoň chochlačkový
Motýle aj iné druhy hmyzu potrebujú dostatočnú spojitosť vhodných biotopoch, inak sú populácie izolované a chradnú – preto im treba udržiavať „nášľapné kamene“. Na fotke jasoň chochlačkový –
Parnassius mnemosyne  (foto M. Duchoň).

 

D.1 Monitoring dopadu projektu na cieľové biotopy a druhy

– odborníci boli zazmluvnení a monitoring na vybraných obnovených resp. plochách plánovaných na obnovu prebieha

Zakladanie monitorovacích plôch
Zakladanie trvalých monitorovacích plôch, Tematínske vrchy (foto M. Duchoň).

 

E.1 Zlepšovanie povedomia verejnosti o projektových aktivitách a ich prospešnosti

– 8 článkov o projekte bolo publikovaných v online a tlačených periodikách

– informačné panely k obnoveným plochám sú v štádiu príprav

– exkurzie pre lokálnu verejnosť a študentov boli realizované a ďalšie sú plánované

 

E.2 Zlepšovanie povedomia vlastníkov a obhospodarovateľov o projekte

– boli realizované desiatky osobných stretnutí s obhospodarovateľmi aj vlastníkmi území

 

E.3 Replikácie projektových výsledkov

– skupiny odborníkov a kontaktné osoby boli vybrané na poskytovanie informácií a šírenie dobrej praxe pre manažment prospešný obnove nelesných biotopov

– prebehli konzultácie s 3 subjektami, ktoré následne vo vlastnej réžii realizovali aktivity podobné projektovým v iných územiach na Slovensku

 

E.4 Sieťovanie s podobne zameranými jednotlivcami a inštitúciami

– 9 stretnutí bolo realizovaných

Exkurzia a konzultácia manažmentu
Exkurzia a konzultácia manažmentu pre vybrané druhy motýľov s entomológom (foto M. Duchoň).

 

E.5 Rozvíjanie dobrovoľníckych aktivít pre ochranu prírody

– viaceré dobrovoľnícke brigády (kosenie, hrabanie, odstraňovanie konárov) bolo realizovaných a účastníkom vysvetlený význam aktívnej starostlivosti o vzácne nelesné biotopy

Dobrovoľnícka brigáda pod Strážovom
Dobrovoľnícka brigáda pod Strážovom, uhadzovanie krovín na kopy (foto M. Duchoň).

 

F. Manažment projektu

– projektový tím bol kompletne zostavený a efektívne pracuje

Bratislavské regionálne ochranárske združenie - koordinujúci príjemca
Bratislavské regionálne ochranárske združenie - koordinujúci príjemca
Štátna ochrana prírody SR - pridružený príjemca
Štátna ochrana prírody SR - pridružený príjemca
Národný park Duna-Ipoly - pridružený príjemca
Národný park Duna-Ipoly - pridružený príjemca
Lesná správa Pilisi Parkerdő - pridružený príjemca
Lesná správa Pilisi Parkerdő - pridružený príjemca

Pre viac informácií o projektových druhoch, biotopoch, ale aj spôsoboch ich obnovy, prípadne pre navigáciu pri vašich vlastných snahách na podobných lokalitách sa môžete poradiť s našimi kolegami:

Mário Duchoň, duchon@broz.sk, tel. číslo: 0915 165 677

Pavol Littera, littera@broz.sk, tel. číslo: 0948 177 555

Pre bližšie informácie o projekte môžete kontaktovať projektovú manažérku:

Katarína Klimová, klimova@broz.sk, tel. číslo: 0910 222 137

Zdieľať obsah na: