Názov projektu: Ochrana brehule hnedej, rybárika riečneho
a včelárika zlatého v dunajsko-moravskom regióne
Projektová schéma: LIFE+, Príroda a Biodiverzita
Projektový akronym: LIFE BeeSandFish
Kód projektu: LIFE12 NAT/SK/001137
Rozpočet: 3 676 064 € (50 % z príspevku Európskej komisie)
Partneri projektu: Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Vodohospodárska výstavba, š.p.,

Prečo projekt realizujeme:

V minulosti poskytoval dunajsko-moravský región rôzne prirodzené hniezdne možnosti pre vtáctvo. V súčasnej dobe na tomto území brehuľa hnedá, rybárik riečny a včelárik zlatý nenachádzajú dostatok vhodných hniezdnych a potravných možností (biotopov). Prirodzené kolmé riečne brehy a kolmé steny vhodné na hniezdenie ako aj malé riečne ramená, mokrade ako potenciálne potravné biotopy degradovali v dôsledku regulácie tokov a spevňovania brehov kameňmi alebo betónom. Upúšťanie od tradičných foriem hospodárenia v krajine (pasenie dobytka a kosenie) spôsobilo, že zmizli vhodné miesta pre život hmyzu, ktorý je potravou brehule hnedej a včelárika zlatého.

Stanovené ciele:

Hlavným cieľom projektu je zlepšenie stavu ochrany a populačných charakteristík cieľových druhov prostredníctvom obnovy nimi využívaných biotopov (potravných a hniezdnych). Projektové aktivity zahŕňajúce vhodné spôsoby obnovného manažmentu majú viesť k zlepšeniu podmienok pre tieto druhy vtákov v území, ochrane prírody celkovo a prírodných hodnôt v tomto regióne.

Čiastkové ciele a predpokladané výsledky projektu:

Kolmé hniezdne biotopy (riečne brehy, hlinito-piesčité a sprašové steny) budú obnovené na minimálne 1 750 m.

Kolmé hniezdne biotopy (riečne brehy, kolmé steny) budú ochránené ohradzovaním, uzatváraním prístupových ciest, umiestnením výstražných a zákazových tabúľ, redukciou vyrušovania človekom, kamerovým kontrolným systémom a sezónnou kontrolou ťažby piesku a štrku spolu na 15 lokalitách.

Vodné a mokradné biotopy budú obnovené na minimálne 8 lokalitách (3 riečne ramená na dĺžke 3 600 m a 5 mokradí spolu o rozlohe 13,2 ha).

Lesné biotopy budú obnovené na minimálne 30 lokalitách (výsadbou 20 000 stromov pôvodných druhov, vyznačovaním aspoň 1 500 starých a vzácnych stromov, ktoré tak budú ochránené pred ťažbou).

Trávnaté biotopy budú obnovené zavedením pastvy na minimálne 5 lokalitách, spolu na rozlohe 75 ha.

Obnovené trávnaté biotopy budú udržiavané ako lúky kosením na minimálne 3 lokalitách, spolu o rozlohe 25 ha.

Smernica o vtákoch – Príloha I. Veľkosť populácie v projektovom území – 120 párov. Hniezdič, zimujúci a stály vták. Stav ochrany – populácia rušená a ohrozená. Rybárik riečny žije vo vodách rôznych typov; hniezdi v strmých brehoch. Potrava pozostáva najmä z rýb. Optimálne ekologické podmienky: neregulované rieky s mozaikou tečúcich a stojatých vôd, stromy a kríky na brehoch, veľké množstvo rýb, strmé riečne brehy. V projektovom území sú obmedzené možnosti hniezdenia a potravnej ponuky.

Ochranárske problémy: redukovaná riečna dynamika spôsobuje stratu potenciálnych hniezdnych lokalít (strmé riečne brehy) a nedostatočnú potravnú ponuku (malé rybky); náhradné hniezdne možnosti sú nedostatočné (staré vyvrátené stromy). Projekt prispeje k zlepšeniu hniezdnych možností a ich trvalému udržaniu v projektovom území.

Brehuľa hnedá (Riparia riparia)

Smernica o vtákoch – Príloha I. Veľkosť populácie v projektovom území k 31.12.2011 – 0 – 300 párov (výrazné medziročné kolísanie). Hniezdič, migrant. Stav ochrany – ohrozený. Hniezdenie brehule hnedej v projektovom území je obmedzené kvôli opevneným brehom rieky a ramien, a takisto zníženou dynamikou vody – vnútri ramennej sústavy nevznikajú žiadne nové kolmé brehy. Vďaka ochranárskym aktivitám BROZ (odkrytie brehu a následné vytvorenie vhodných hniezdnych podmienok) sa v roku 2012 pri Chľabe podarilo úspešne zahniezdiť kolónii brehúľ o počte 970 párov.

V minulosti boli pozdĺž celého úseku Dunaja a Moravy veľké hniezdne kolónie tohto druhu. Pravidelný výskyt brehule hnedej a jej hniezdnych populácií je v súčasnosti výrazne redukovaný. Väčšina potenciálnych hniezdnych lokalít (strmé brehy) bola zakrytá kameňmi a redukovaná dynamika vody spôsobuje, že nové kolmé brehy vznikajú už len výnimočne. Navrhované aktivity projektu prispejú k výraznému zlepšeniu hniezdnych a potravných možností pre tento druh.

Včelárik zlatý (Merops apiaster)

Smernica o vtákoch – Príloha I. Veľkosť populácie v projektovom území – 100 párov (na Slovensku hniezdi podľa posledných odhadov 700 až 1300 párov). Hniezdič, migrant. Stav ochrany – takmer ohrozený. Značná časť populácia je sústredená v južnej polovici Slovenska, pričom jeho rozšírenie je podmienené ponukou vhodných hniezdnych biotopov. Včeláriky potrebujú k hniezdeniu kolmé sprašové resp. hlinito-piesčité steny. Najväčšiu časť potravy tvorí blanokrídly hmyz (osy, včely), vážky, motýle a rôzne chrobáky. Potravu loví za letu. Žije v kolóniách.

Ohrozenie predstavuje najmä degradácia kolmých hniezdnych stien – ich zarastanie náletovými drevinami, zakladanie skládok ako aj úbytok potravných zdrojov (veľkoplošné používanie insekticídov spôsobujúce výrazný úbytok potravy). Známe je aj priame prenasledovanie upchávaním hniezdnych nôr a zabíjanie vtákov v dôsledku nesprávneho pochopenia potravného správania druhu.

Súčasťou projektového územia je 5 Chránených vtáčích území (CHVÚ), ktoré patria do európskeho systému chránených území NATURA 2000.

SKCHVU004 Dolné Pohronie

Na tomto území sa nachádza množstvo sprašových a piesčitých stien na prirodzených terasách či v ťažobných priestoroch, ktoré sú obklopené zväčša poľnohospodárskou pôdou a lesmi. CHVU Dolné Pohronie pozostáva zo štyroch nezávislých územných častí nachádzajúcich sa vo východnej časti Podunajskej nížiny. Všetky štyri časti sú lokalizované v územiach s dominanciou viatych sedimentov – spraš a piesok, sú charakteristické prítomnosťou vysokých strmých stien. Tieto vysoké strmé steny sú umiestnené buď v častiach vytvorených po ťažbe pieskov alebo na hranách naplavených terás. Dolné Pohronie je jednou z troch najdôležitejších oblastí, kde hniezdi včelárik zlatý na Slovensku. Odhadovaná veľkosť populácie je okolo 70 hniezdnych párov. Strmé steny poskytujú hniezdne možnosti aj pre brehuľu hnedú, aj keď sa tu zatiaľ tento druh vyskytuje len ojedinele.

Najúrodnejšie časti územia boli zmenené na poľnohospodársku pôdu, iné zalesnené – zvyčajne nepôvodnými druhmi drevín, najčastejšie agátom. Menej hodnotné územia boli zanechané bez akéhokoľvek hospodárenia. Z tohto dôvodu opustené územia začali zarastať vegetáciou, krami a stromami vo väčšine prípadov nepôvodnými príp. invazívnymi druhmi.

SKCHVU005 Dolné Považie

Toto územie sa nachádza v Panónskej nížine pozdĺž spodnej časti riek Váh, Vážsky Dunaj, Nitra a Žitava. Vodný režim Váhu pokračujúci ako Vážsky Dunaj, Nitra a Žitava je determinujúcim faktorom vplývajúcim na biotopy územia. CHVÚ funguje ako biocentrum ale aj dôležitá migračná trasa pre rôzne druhy živočíchov, keďže je to miesto sútoku riek. Biotopy sú tu rôznorodé: vodné plochy, vlhké lúky, poľnohospodárska pôda, listnaté lesy, nelesné plochy ale aj iné. Z vodných biotopov sú zastúpené močiare, izolované ramená, vápnité rašeliniská, vlhké lúky, oblasti pozdĺž riek a ich priľahlé lužné systémy. V 19. a 20. stor. boli rieky silne zregulované. Vodný režim celého územia je do značnej miery ovplyvnený umelo vytvoreným systémom kanálov (často kopírujúce prirodzené depresie pôvodných korýt). Výška hladiny podzemnej vody sa zvyšuje počas záplav alebo dlhších daždivých období, kedy zaplní prírodné depresie, nižšie položené korytá riek, mŕtve ramená, močiare.

Pastva hospodárskych zvierat na lúkach prakticky vymizla. Väčšina týchto oblastí bola premenená na poľnohospodársku pôdu alebo sa obhospodaruje kosením. Veľká časť lesných porastov bola nahradená výsadbami šľachteného topoľa, len na veľmi malej časti územia môžeme stále nájsť pôvodné porasty ponechané na samovývoj. V rámci tunajšej poľnohospodárskej krajiny dôležitú úlohu plnia roztrúsené porasty drevín so zastúpením hlavových vŕb a domácich druhov topoľa.

SKCHVU007 Dunajské luhy

Toto územie zahŕňa 172 km dlhý úsek Dunaja medzi jeho ľavostrannými prítokmi Moravou a Ipľom. Nachádza sa tu rozsiahla sieť riečnych ramien a komplexov priľahlých mokradí. Najmä v hornej časti územia je na náplavovom kuželi vytvorený výnimočne bohatý systém ramien a vytvára takzvanú vnútrozemskú deltu Dunaja (medzi obcami Dobrohošť a Klížska Nemá). Mohutná aktivita rieky vytvorila unikátnu mozaiku rôznych biotopov, ktoré sú formované záplavovým režimom. Na tomto území nájdeme zmes mäkkého a tvrdého lužného lesa, fragmenty panónskeho lesa, suché lesostepi a kosné lúky. Vodné biotopy v území reprezentujú široké spektrum rozličných typov; hlavné faktory, ktoré určujú ich ekologické podmienky sú rýchlosť toku, veľkosť, vek, vodný režim a možné vysychanie v období s nedostatočným množstvom zrážok. Suchozemské biotopy sú formované režimom záplav, pôdnym typom, hladinou podzemnej vody a ľudským hospodárením. V minulosti bola rozsiahla časť tohto územia spásaná stádami dobytka a koní. V súčasnosti väčšina pôvodných pasienkov zostala premenená na ornú pôdu alebo sa využíva pre výsadbu šľachtených topoľov. Toto územie predstavuje významný migračný koridor a zimovisko pre viaceré druhy vtákov.

SKCHVU016 Záhorské Pomoravie

Toto územie zahŕňa slovenský úsek rieky Moravy medzi Skalicou a jej sútokom s Dunajom ako aj tie najvzácnejšie časti priľahlých luhov neďaleko hranice s Českou republikou a Rakúskom. V období socializmu bolo toto územie súčasťou „Železnej opony“, a teda prísne strážené. Vďaka absencii ľudskej aktivity dostali prírodné procesy zelenú a zachoval sa tu pôvodný charakter nížinnej krajiny. Dnes je toto územie súčasťou medzinárodného Zeleného pásu, ktorý sa tiahne naprieč Európou a spája Severné more s Čiernym. Nachádzajú sa tu rôznorodé biotopy – rieky, kanály, ramená, močiare, sezónne jazierka, vlhké lúky a lesy. Flóra je tu zastúpená približne 530 druhmi cievnatých rastlín, pričom mnohé z nich sú zapísané Červenom zozname ohrozených rastlín Slovenska. Vzhľadom na výskyt ohrozených a chránených vtáčích druhov patrí Záhorské Pomoravie k jedným z najvzácnejších území na Slovensku. Predstavuje dôležitý migračný koridor ako aj zimovisko vodného vtáctva a poskytuje mnohé potravné a hniezdne biotopy.

SKCHVU020 Parížske močiare

Parížske močiare sa nachádzajú na južnom Slovensku pri obci Gbelce v údolnej nive regulovaného potoka Paríž. Toto územie pozostáva z troch oddelených častí. Rozprestierajú sa pozdĺž asi 5 km úseku, močarisko pokračuje v úzkom páse ďalej na západ až po obec Strekov. Ide o lokalitu s rozsiahlymi močiarmi a porastmi trstiny, pálky a ostrice, miestami s výskytom pieskových terás, ktoré poskytovali v minulosti vhodné podmienky pre hniezdenie včelárika zlatého. Vodný režim je tu umelo regulovaný. Ide o dôležité územie z hľadiska hniezdenia vodného vtáctva a odpočinkové miesto migrujúcich druhov ako aj potravný biotop pre mnohé vtáky počas hniezdnej sezóny.

V projekte budú realizované tieto aktivity, ktorých stručný popis je uvedený nižšie. Aktivity sú definované a označené podľa požiadaviek programu LIFE, cez ktorý je projekt financovaný. O výsledkoch aktivít budeme informovať priebežne na tejto stránke projektu.

A. Prípravné aktivity, vypracovanie manažmentových a/alebo akčných plánov

A.1: Odborná štúdia pre úpravu kolmých riečnych brehov a stien

Cieľom štúdie je zmapovanie potenciálnych lokalít v rámci celého projektového územia a následná špecifikácia miest vhodných pre obnovné zásahy; v prípade kolmých riečnych brehov (prvá časť) bude štúdia vypracovaná na základe aktuálnych meraní, historických záznamov a máp, literárnych údajov o hniezdení cieľových druhov a súčasných hydrologických pomerov; druhá časť štúdie sa bude venovať výberu najvhodnejších lokalít pre obnovu hlinito-piesčitých a sprašových stien mimo záplavového územia.

 A.2: Odborná štúdia pre sprietočnenie ramenných systémov

Štúdia vyberie vhodné ramenné systémy a/alebo riečne ramená pre obnovu vodného režimu. V rámci štúdie budú navrhnuté konkrétne revitalizačné opatrenia; v prípade potreby budú vyhotovené hydrologické a matematické modely; ako druhá časť tejto aktivity bude vypracovaná detailná technická dokumentácia pre realizáciu konkrétnych opatrení v teréne, vrátane geodetických meraní.

A.3: Odborná štúdia na obnovu a ochranu brehových porastov

Štúdia má za úlohu zmapovať potenciálne miesta pre výsadbu pôvodných druhov stromov v projektovom území, a to hlavne v blízkosti tokov. V rámci štúdie bude prebiehať tiež mapovanie výskytu starých vzácnych stromov v rámci rozsiahlej výsadby šľachteného topoľa a iných komerčne sadených druhov a lesných porastov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti oblastí s výskytom rybárika riečneho.

A.4: Štúdia na obnovu potravných biotopov cieľových vtáčích druhov

Na základe tejto štúdie sa budú obnovovať potravné biotopy, ktoré v súčasnosti v území chýbajú v blízkosti hniezdisk cieľových druhov: mokrade, malé periodicky zaplavované terénne depresie, kosné lúky ako aj dobytkom spásané trávnaté biotopy.

B. Nákup a/alebo dlhodobý prenájom pôdy 

B.1: Výkup / prenájom pozemkov

Na ochranárske účely bude zakúpených 65 ha a prenajatých 40 ha pozemkov, ktoré sú lokalizované na strategických miestach pre cieľové druhy – hniezdiská, potravné biotopy, odpočinkové miesta pre migrujúce druhy vtákov a okolie týchto miest; tieto pozemky zahŕňajú prirodzené biotopy alebo degradované oblasti s potenciálom obnovy.

C. Konkrétne ochranárske aktivity 

C.1: Obnova kolmých riečnych brehov a stien ako hniezdnych biotopov

V 19. a 20. storočí bola na Slovensku veľká časť brehov Dunaja a Moravy opevnená lomovým kameňom alebo kamennou dlažbou, čo zapríčinilo stratu prirodzených hniezdnych biotopov pre brehule hnedé, rybáriky riečne a na niektorých miestach aj pre včeláriky zlaté, ktoré využívali vysoké obnažené kolmé riečne brehy podobne ako sprašové a pieskové obnažené terasy. Mnohé vhodné miesta boli zničené nadmernou sedimentáciou v dôsledku nešetrných zmien vodného režimu.

Našim cieľom je prostredníctvom tejto aktivity obnoviť prirodzené kolmé riečne brehy formou odstránenia kamenné resp. dlažbového opevnenie na niekoľkých úsekoch, v ktorých prirodzená erózia nijak negatívne nevplýva na činnosť človeka a v mnohých prípadoch môže byť prínosom pre pôvodné druhy živočíchov. Tieto opatrenia sú plánované aj v rámci hlavného toku Dunaja resp. Moravy. Druhá časť aktivity je zameraná na obnovu obnažených kolmých stien predstavujúcich prirodzené hniezdiská včelárika zlatého/ brehule hnedej v hlinito-piesčitých a sprašových terasách a valoch.

Uvedené úpravy zabezpečia zachovanie a prirodzenú obnovu hniezdnych biotopov a pomôžu znížiť degradáciu cieľových biotopov v dôsledku sedimentačných procesov. Takto obnovené riečne brehy budú udržiavané dynamikou toku samotného Dunaja, čo zabezpečí ich dlhodobé zachovanie a funkčnosť.

C.2: Sprietočnenie ramien/ ramenných systémov pre prirodzenú obnovu a  dlhodobé zabezpečenie hniezdnych možností kolmých riečnych brehov

Kompletná zmena vodného režimu ramien vnútrozemskej delty Dunaja v dôsledku ich oddelenia od hlavného toku (19. a 20. storočie) spôsobila stratu prirodzenej dynamiky a s ňou aj zánik niektorých biotopov dunajského riečneho ekosystému na Slovensku. Súčasne táto úprava zapríčinila postupnú degradáciu vedúcu vo väčšine prípadov k úplnému zániku hniezdnych možností cieľových druhov v dôsledku zvýšenej miery sedimentácie a následného zarastania prirodzených kolmých riečnych brehov.

Na základe výstupov z odbornej štúdie (A.2) a v súčinnosti s odborníkmi z rôznych oblastí (štátna ochrana prírody, vodohospodárstvo, zoológia, ekológia ai.) bude obnovený vodný režim niekoľkých pôvodne tečúcich bočných ramien Dunaja resp. celých ramenných systémov. Na základe podrobných technických dokumentácií budú prepojené izolované úseky ramenných systémov, bočné ramená budú napojené na hlavný tok Dunaja, odstránené resp. upravené budú aj existujúce bariéry v toku. Tieto opatrenia pomôžu obnoviť prirodzenú dynamiku vodného režimu, čo povedie postupne k prirodzenej obnove a predovšetkým dlhodobému udržaniu hniezdnych biotopov cieľových druhov s pozitívnym efektom pre mnohé pôvodné dunajské druhy živočíchov a rastlín. Nakoľko množstvo potenciálnych lokalít presahuje možnosti tohto projektu, pre obnovu budú vybrané tie s najväčším potenciálom.

C.3: Obnova a ochrana brehových porastov v hniezdnych biotopoch rybárika riečneho

Charakter mnohých brehových porastov sa v dôsledku radikálnych zmien vodného režimu významne zmenil. V dôsledku straty dynamiky toku už nedochádza k prirodzenej erózii brehov a jej vplyvu na brehové porasty vrátane tvorby hniezdnych možností pre rybáriky riečne. V dôsledku nedostatku odhalených kolmých brehov bol rybárik nútený nájsť si alternatívne spôsoby hniezdenia v koreňových systémoch vyvrátených starých stromov. Vhodný brehový porast tak dokáže tomuto druhu poskytnúť sekundárne možnosti pre hniezdenie ako aj získavanie potravy (postriežky na konároch nad hladinou). Intenzívne lesné hospodárenie však významne zredukovalo výskyt prirodzených brehových porastov a spôsob hospodárenia v tesnej blízkosti ramenných systémov a mokradí negatívne vplýva na ich charakter ako aj dôležitú biologickú funkciu.

V rámci tejto aktivity budú vyhľadávané a následne značené pôvodné staré stromy nachádzajúce sa priamo alebo v tesnej blízkosti brehových porastov. Zaznamenávané budú aj vyvrátené stromy, ktorých zachovanie bude komunikované s vlastníkmi/ užívateľmi uvedených porastov/ pozemkov. Cieľom je čo najviac takýchto stromov ochrániť pred ťažbou resp. odstránením a to predovšetkým v oblastiach, kde nie je možné inými opatreniami obnoviť prirodzené biotopy tohto druhu. Pre zlepšenie stavu prirodzených brehových porastov budú odstraňované kry a invázne druhy drevín, ktoré svojím hustým zárastom znemožňujú využitie brehu na zahniezdenie cieľových druhov. Následne budú vysadené vhodné skladby pôvodných druhov drevín v okolí riečnych ramien v územiach.

C.4: Obnova potravných biotopov

V rámci tejto aktivity je plánovaná obnova potravných biotopov nachádzajúcich sa v blízkosti hniezdisk cieľových druhov. Pozornosť bude venovaná obnove malých mokradí, močiarov, terénnych depresií a trávnatých kosných ako aj spásaných porastov (podporou pasenia a obnovy nížinných lúk).

Mokrade budú obnovované na miestach predošlých močaristých oblastí, ktoré boli vysušené človekom, alebo budú vytvorené nové v blízkosti hniezdisk. Mokrade sa obnovia otvorením pôvodných vtokových oblastí, ktoré boli zasypané alebo vyhĺbením nových prívodných kanálov resp. úpravou nápustných objektov ak je to nevyhnutné. Technické objekty (stavidlá) budú slúžiť na zadržanie vody a reguláciu vodnej hladiny.

Okrem toho bude v rámci tejto aktivity sledovaná potravná preferencia včelárika zlatého ako aj možný vplyv kolónií tohto druhu na včelstvá. Na základe výsledkov tohto prieskumu ako aj sumarizáciou známych údajov z literatúry budú definované odporúčania pre chovateľov včiel.

C.5: Ochrana hniezdisk cieľových druhov

Ochrana hniezdisk bude prebiehať viacerými spôsobmi: ohradzovanie hniezdisk, uzatváranie prístupových ciest k hniezdiskám, inštalácia výstražných a zákazových tabúľ, umiestnenie bezpečnostného kamerového systému a monitoring a sezónna regulácia ťažby piesku a štrku. Tieto opatrenia majú za úlohy obmedziť ľudskú činnosť v lokalitách, kde hniezdia tieto vzácne druhy vtákov a tak zabezpečiť ich úspešné hniezdenie.

D. Monitoring vplyvu projektových aktivít

D.1: Monitoring projektových druhov a vplyvu projektových aktivít

1) podrobný monitoring populácií cieľových druhov sa uskutoční v rámci projektových území pred realizáciou revitalizačných opatrení. Výstupy tejto časti monitoringu budú charakterizovať stav populácií pred realizáciou revitalizačných opatrení. Následne po začiatku realizácie obnovných opatrení bude prebiehať každoročne mapovanie populácií cieľových druhov vrátane monitoringu stavu vhodných hniezdnych biotopov a sčítania hniezdnych párov. Výsledky tohto monitoringu budú viazané na lokality, na ktorých sa budú realizovať jednotlivé opatrenia a budú slúžiť pre vyhodnotenie prínosu realizovaných aktivít.

2) sledovanie potravného správania a zloženia potravy u včelárika zlatého za použitia neinvazívnych metód

3) v obnovených vodných a mokradných biotopoch bude priebežne monitorované druhové zastúpene rýb ako indikátorov ekologického stavu daných lokalít. Podobne ako monitoring cieľových druhov aj v tomto prípade bude sledovaný stav pred realizáciou opatrení ako aj po ich ukončení.

D.2: Monitoring socio-ekonomických dopadov projektu

Aktivity projektu budú realizované na piatich lokalitách (CHVÚ). Ich povaha ovplyvní spektrum socio-ekonomických indikátorov. Monitoring socio-ekonomického dopadu projektových aktivít vypracujú odborníci štandardnými metódami a vyhodnotený bude za použitia adekvátnych štatistických metód. Po skončení projektu bude možné zistiť ako sa zmenila atraktivita územia nie len pre turistov, ale aj miestnych obyvateľov. Výsledkom tejto aktivity bude monitorovacia správa mapujúca socioekonomický dopad projektových aktivít na miestnu ekonomiku a populáciu.

E. Aktivity na zvyšovanie povedomia a šírenie výsledkov projektu

E.1: Web stránka projektu

Prostredníctvom web stránky v 3 jazykových mutáciách (SK, AJ, MJ) bude mať možnosť sa široká verejnosť, odborníci, študenti ale aj zástupcovia zainteresovaných skupín obyvateľov (stakeholderov) oboznámiť s informáciami o projektových aktivitách a výsledkoch ako aj cieľových druhoch a projektovom území.

E.2: Komunikácia a stretnutia so stakeholdermi

V rámci aktivity budú zorganizované stretnutia so všetkými relevantnými skupinami zainteresovaných obyvateľov (stakeholderov) ako sú zástupcovia obcí, vlastníci a užívatelia pôdy) a štátnymi orgánmi (obvodné a krajské úrady životného prostredia, obvodné a krajské lesné úrady, štátna a obecná polícia, SIŽP atď.). Na týchto stretnutiach budú riešené aktuálne ochranárske problémy projektového územia, ktorých riešenie je v kompetencii zahrnutých organizácií. Táto aktivita bude realizovaná pravidelne počas celého obdobia trvania projektu.

E.3: Inštalácia informačných panelov

Celkovo 10 informačných panelov bude umiestnených na strategických lokalitách projektového územia. Panely budú poskytovať komplexné informácie o projektových aktivitách, lužných ekosystémoch a ich vtáčích obyvateľoch. Doplnené budú tiež údaje o miestnej ochrane prírody, hlavne v súvislosti s implementáciou smernice o vtákoch a biotopoch. Informácie budú prednostne v slovenskom jazyku, ale taktiež v maďarskom, nemeckom či anglickom jazyku a to predovšetkým v prípadoch/ lokalitách kde to bude vhodné. Táto aktivita bude realizovaná postupne počas celého trvania projektu. Panely budú obsahovať aj informácie o sieti NATURA 2000, vrátane loga NATURA 2000, ako aj programu LIFE+ a informácie o jeho dôležitosti a úlohe v ochrane európskej krajiny a prírodného dedičstva.

E.4: Publikácia informačných, vzdelávacích a propagačných materiálov

Za účelom zvýšenia povedomia rôznych cieľových skupín budú pripravené letáky, brožúry, nálepky, kalendár, pexeso a mnohé ďalšie materiály. Brožúry a letáky budú publikované v slovenčine, angličtine a maďarčine.

Informačné materiály budú zostavené hlavne so zameraním na odbornú verejnosť a expertov v danej oblasti, členov dotknutých inštitúcií (zamestnanci úradov, štátnej ochrany prírody, členovia iných mimovládnych organizácií), ktorí môžu ťažiť zo skúseností a výsledkov získaných v rámci projektu. Informačné materiály budú koncipované tak, aby boli prínosom aj pre stakeholderov ako sú lesníci, farmári, včelári, vlastníci a užívatelia pozemkov, miestni obyvatelia, poľovníci, atď.).

Vzdelávacie a propagačné materiály budú distribuované taktiež širšej verejnosti (vrátané detí a študentov), so zameraním hlavne na návštevníkov území NATURA 2000, so snahou vysvetliť im vplyv ich správania na cenné biotopy a druhy chránených území.

E.5: Natočenie dokumentárneho filmu o projektových druhoch a lokalitách

V rámci projektu bude pripravený dokumentárny film zameraný na cieľové druhy projektu ich vzťah k prostrediu a ohrozenia, ktoré ovplyvňujú ich populácie. Vo filme chceme verejnosti priblížiť základnú biológiu druhov, ukážeme ich ekologické nároky a požiadavky na prirodzené biotopy, v ktorých žijú. Súčasťou filmu budú príklady optimálneho biotopu, ale aj negatívne faktory a činnosti spôsobujúce ich ohrozenie a pokles početnosti populácie. Vo filme bude zachytená situácia jednotlivých biotopov pred ich obnovou, ukážky z revitalizačných prác a pre porovnanie stav biotopov po ich obnove. Prostredníctvom dokumentu chceme prezentovať súčasnú situáciu týchto druhov a ich biotopov (hniezdnych a potravných) v dunajsko-moravskej oblasti a zdôrazniť potrebu ich ochrany. Časť filmu sa bude venovať LIFE+ projektu, jeho cieľom, dosiahnutým úspechom, obnovným opatreniam, monitoringu naplnenia cieľov a celkovo konceptu siete NATURA 2000. Film bude prezentovaný v médiách, na webstránke, distribuovaný na DVD pre verejnosť a stakeholderov. Plánovaná je jeho produkcia v troch jazykových verziách (SK, EN, HU).

E.6: Interaktívna putovná výstava

Výstava bude širokej verejnosti veľmi efektívnym spôsobom prezentovať dôležitosť ochrany cieľových druhov a ich biotopov. Zameraná bude na ekológiu rybárika riečneho, brehule hnedej a včelárika zlatého. Pútavým spôsobom priblíži zaujímavosti z ich života – hniezdenia, migrácie, hľadania potravy a súčasne návštevníkom vysvetlí špecifické nároky jednotlivých druhov na ich hniezdny a potravný biotop. V rámci výstavy budú prezentované aj základné faktory ohrozujúce život týchto vtákov. Výstava bude obsahovať rôzne interaktívne prvky určené pre rôzne vekové kategórie. Súčasťou výstavy bude interaktívny hra, v rámci ktorej sa na chvíľu návštevníci ocitnú v koži rybárika/ včelárika alebo brehule.

Výstava bude mať putovný charakter – počas projektu bude nainštalovaná na viacerých miestach v rámci Slovenska, Maďarska príp. Českej Republiky alebo Rakúska v prvej fáze predovšetkým na miestach, ktoré sú nejakým spôsobom spojené s projektovým územím. Postupne bude výstava putovať po všetkých významných centrách, ktoré majú podobné aktivity v svojom programe a súčasne sa zameriavajú na ekovýchovu a popularizáciu ochrany prírody vrátane cezhraničného regiónu.

E.7: Prezentácie a exkurzie pre študentov a verejnosť

V tejto aktivite budú zrealizované početné prezentácie a terénne exkurzie pre študentov a širokú verejnosť. Exkurzie budú organizované s odbornými sprievodcami, ktorí budú garantovať výbornú úroveň exkurzií, informácií o projekte, projektovom území, cieľových druhoch, ale aj o systéme chránených území NATURA 2000 ako aj o cieľoch a možnostiach poskytnutých Európskou Komisiou v rámci nástroja LIFE. Kvalita a skúsenosť prednášajúcich a sprievodcov zabezpečia účastníkom podujatí kvalitné informácie a príjemné zážitky (odborný výklad, odpovede na ich otázky, sprevádzanie po najatraktívnejších prírodných lokalitách v rámci projektového územia, pozorovanie divokej prírody, atď). Sprievodcovia budú počas exkurzií zároveň dohliadať na dodržiavanie pravidiel správania sa v prírode. Pre jednotlivé skupiny účastníkov budú zvolené odlišné náročnosti a dĺžka prednášok a v prípade exkurzií budú vybrané trasy s rôznym stupňom náročnosti. V ponuke budú aj atraktívne exkurzie loďou alebo na bicykloch spojené s pozorovaním vtákov.

Počas prezentácií pre študentov a verejnosť bude použitá moderná audiovizuálna technika (slide show, zvuky prírody, video záznamy). Prednášky pre študentov budú okrem informácií o projekte a sieti NATURA 2000 obsahovať aj informáciu o cieľových druhoch a ich biológii a budú vedené atraktívnou formou – vrátane demonštrácie základného výskumu, určovania druhov, vtáčích parazitov, atď.

Táto aktivita bude implementovaná počas celého trvania projektu.

E.8: Prezentácia projektu na konferenciách a v médiách

Táto aktivita má dva hlavné bloky: (1) propagácia projektu na konferenciách a (2) v médiách. Projekt bude propagovaný odbornému publiku na konferenciách a odborných stretnutiach, a verejnosti prostredníctvom médií. Propagácia projektu, jeho cieľov, metód a ochranárskych úspechov je užitočná pre získanie vyššej podpory implementácie projektu u miestnej populácie a na celkové zvýšenie povedomia verejnosti. Konferencie sa budú konať v projektových krajinách ale aj inde v zahraničí. Budú zavedené pravidelné kontakty s médiami – novinami, časopismi, rádiami, televíziami a na miestnej, regionálnej a národnej úrovni. Informácie pre tlač budú publikované pravidelne formou tlačových správ, mediálnych brífingov, interview, reportáží z terénu atď. Toto množstvo mediálnych výstupov bude propagovať projekt a jeho ciele. Táto aktivita bude realizovaná počas celého trvania projektu. Mediálne výstupy budú aktualizované aj na webovej stránke projektu.

F. Celkový manažment projektu

F.1: Manažment projektu

V rámci tejto aktivity bude zabezpečený celkový manažment projektu prostredníctvom projektového manažéra, asistenta a ďalších pozícií v projekte. Projektoví pracovníci budú zamestnaní počas celej doby trvania projektu. Externí subdodávatelia, poskytovatelia tovarov a služieb budú vyberaní verejnými tendrami podľa rozvrhu realizácie projektu. Projektová kancelária bude sídliť v Bratislave. Na začiatku projektu bude zo zástupcov projektových partnerov a zástupcov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, nezávislej vedeckej autority, ministerstva životného prostredia SR a najdôležitejších stakeholderov (napr. SVP, š.p.) menovaný Riadiaci výbor projektu, ktorí bude dohliadať na celý priebeh realizácie projektu.

F.2: Účtovníctvo a finančný manažment projektu

Táto aktivita je potrebná pre zabezpečenie celkového účtovníctva projektu a prípravu účtovníckych podkladov pre monitorovacie správy a reporty projektu rovnako ako podkladov pre audit.

F.3: Networking s inými projektmi a inštitúciami

Táto aktivita je zameraná na budovanie kontaktov personálu projektu s personálom podobných prebiehajúcich a ukončených projektov. V rámci vzájomných návštev si projektový personál vymení skúsenosti s realizáciou rôznych prístupov k riešeniu podobných ochranárskych problémov a zváži možnosti, negatíva a pozitíva navrhovaných projektových aktivít. V rámci kontaktov má možnosť rôzne prístupy prediskutovať so skúsenejšími alebo menej skúsenými partnermi a tak sa vyvarovať neúspechom navrhovaných aktivít v rámci tohto projektu alebo naopak pomôcť partnerským projektom predchádzať ich neúspechom a chybám. V rámci tejto aktivity budú nadviazané kontakty s podobnými projektmi zameranými na ohrozené vtáčie druhy, rieky, mokrade a lužné lesy a uskutočnia sa projektové návštevy. Pre networking budú vybrané chránené územia s podobnými problémami, prírodnými podmienkami a socioekonomickým pozadím. Preto budú uprednostňované projekty pozdĺž rieky Dunaj a Morava. Navrhované projektové riešenia budú konzultované s expertmi z iných projektových území. Mnohé skúsenosti budú odovzdané aj kľúčovým stakeholdrom a úradom. Táto aktivita bude realizovaná počas celého trvania projektu.

F.4: Audit

Všetky finančné výkazy pre Európsku komisiu budú overené  nezávislým audítorom. Táto aktivita bude realizovaná počas celého trvania projektu od nominácie nezávislého audítora.

F.5: Plán ochrany po ukončení projektu

Na konci projektu bude pripravený dokument – „Plán ochrany po ukončení projektu“, ktorý bude popisovať pokračovanie projektových aktivít po ich finalizácii tak, aby bola zabezpečená dlhodobá ochrana zrealizovaných opatrení a cieľových druhov a ich biotopov v projektovom území.

A. Prípravné aktivity, vypracovanie manažmentových a/alebo akčných plánov

Predtým ako je možné sa v rámci projektu pustiť do konkrétnych revitalizačných opatrení, je potrebné mať k dispozícii dostatok odborných podkladov, na základe ktorých je možné samotné revitalizačné opatrenia navrhnúť/ naprojektovať alebo v poslednej fáze realizovať. To platí pre obnovu kolmých riečnych brehov, sprietočnenie a obnovu riečnych ramien alebo ramenných systémov, ale aj pre obnovu lužných lesov prípadne potravných biotopov v podobe extenzívnych pasienkov, kosných nivných lúk alebo mokradí.

Do tejto dôležitej prípravnej fázy sú zapojení odborníci z rôznych oblastí technických a prírodných vied ako sú experti vodného hospodárstva, zoológovia, ekológovia, environmentalisti prípadne aj špecialisti na konkrétne oblasti, ktorých sa obnovné opatrenia týkajú.

A.1: Odborná štúdia pre úpravu kolmých riečnych brehov a stien

Populácie brehúľ hnedých, rybárikov riečnych a včelárikov zlatých v oblasti Dunaja a Moravy sú limitované vhodnými hniezdnymi možnosťami. Pre všetky tri druhy je typické hniezdenie v kolmých stenách, v ktorých si vytvárajú hniezdne nory. Cieľom aktivity bolo vypracovať odbornú štúdiu zameranú na strmé brehy riek a hniezdne steny mimo inundačnej zóny. Štúdia bola spracovaná z hydraulického aj hydrologického hľadiska (VUVH), ako aj z biologického a ekologického hľadiska (PriF UK). Súčasťou štúdie bola špecifikácia úsekov brehov pozdĺž slovenskej časti Dunaja a Moravy vhodných na obnovu. Boli zozbierané všetky dostupné hydrologické, topografické a technické údaje pre obe rieky, kde sa uvažovalo o obnove strmých brehov. Na všetkých vybraných úsekoch boli vykonané analýzy rýchlosti prúdenia, smeru prúdenia, vodnej hladiny, šmykového napätia a materiálu koryta.

Pri príprave biologickej a ekologickej časti expertnej štúdie odborníci z PriF UK zhrnuli historické a biologické údaje o cieľových druhoch a ich hniezdnych lokalitách v rámci projektových území. Spolu s hodnotením súčasných environmentálnych a hniezdnych podmienok každej lokality vypracovali druhú časť expertnej štúdie zameranú na ekologické parametre vybraných brehových úsekov. Na každej lokalite boli definované vybrané ekologické vlastnosti (napr. dostupnosť potravných biotopov, vhodná výška brehov riek na hniezdenie) a porovnané s dostupnými historickými údajmi o hniezdení cieľových druhov pozdĺž riek Dunaj/Morava.

Táto štúdia opisuje aj súčasný stav ochrany biotopov, ich hlavné hrozby a navrhuje najvhodnejšie spôsoby manažmentu obnovy v cieľových CHVÚ.

Súčasťou aktivity A.1 bolo aj vypracovanie technickej dokumentácie vybraných úsekov riečnych brehov, ktoré sme následne v rámci Aktivity C.1 revitalizovali. Nezanedbateľnou súčasťou aktivity A.1 sú aj povoľovacie procesy, ktoré sú časovo náročné. Okrem vydania súhlasu zo strany Okresných úradov – odbor Životné prostredie, bolo v prípade Dunaja  a Moravy potrebné žiadať súhlas s realizáciou opatrení aj na Komisii hraničných vôd, keďže v oboch prípadoch sa jedná o naše hraničné rieky. Neopomenuteľným krokom pri všetkých povoľovacích procesoch bol aj súhlas SVP, resp. niektorých súkromných vlastníkov pozemkov, na ktorých sa revitalizačné opatrenia realizovali.

A.2: Odborná štúdia pre sprietočnenie ramenných systémov

Aluviálne oblasti závisia od dynamiky. To znamená, že prúd rieky by mal viesť k erózii aj sedimentácii a že hladina vody prirodzene kolíše. Mnoho ohrozených druhov rastlín a živočíchov závisí od týchto meniacich sa podmienok. Napojenie bočných ramien na hlavný tok Dunaja aspoň časti dunajskej delty prinavráti jej pôvodnú funkciu – tepien v lužnom lese.

Aktivita bola rozdelená do niekoľkých fáz. Prvým krokom bolo vypracovanie expertnej štúdie, ktorá definovala potenciálne miesta na obnovu ramien spolu s technickými, hydrologickými a hydromorfologickými parametrami. Následne pokračovala vypracovaním technickej dokumentácie pre tri konkrétne bočné riečne ramená, prebiehali rokovania a získanie potrebných vyjadrení a stavebného povolenia. Súčasťou rokovaní boli zástupcovia SVP – ako správca toku, ktorí dali vyjadrenie na akú hladinu vody je možné ramená otvoriť a ako majiteľ pozemkov vydali súhlas s realizáciou revitalizácií konkrétnych ramien. Jednania s Lesy SR boli tiež náročnou súčasťou hľadania dohody, na ktorých lokalitách budú revitalizačné opatrenia realizované. Slovenský rybársky zväz sa tiež zúčastnil a pripomienkoval jednania. Po nájdení konsenzu sme mohli pristúpiť k poslednej etape tejto fázy revitalizácie a to k verejnému obstarávaniu na každé čiastkové opatrenie.

Hlavným cieľom odbornej štúdie vypracovanej VUVH, bolo navrhnúť a posúdiť revitalizačné opatrenia, ktoré by mohli zlepšiť laterálnu hydrologickú prepojenosť medzi hlavným vodným tokom Dunaja a jeho ramennými sústavami vo vybraných lokalitách.

Návrh opatrení bol vypracovaný s ohľadom na rámcovú smernicu o vode 2000/60/ES. Za účelom návrhu vhodných opatrení bola vypracovaná analýza historického a morfologického vývoja rieky Dunaj a jeho prítokovej sústavy. Boli zozbierané a analyzované hydrologické a hydraulické údaje a následne bol stanovený hydrologický režim na vybraných miestach.

V rámci aktivity A.2 boli vypracované technické dokumentácie na obnovu Kľúčovského, Šulianskeho a Veľkolélskeho ramena.

A.3: Odborná štúdia na obnovu a ochranu brehových porastov

Úlohou štúdie bolo zmapovanie potenciálne vhodných miest na obnovu porastov lužného lesa v blízkosti riečnych ramien a vytypovanie starých stromov v oblastiach výskytu rybárika riečneho, ktoré by mali byť označené a chránené pred výrubom ako možné náhradné hniezdiská pre rybáriky.

Odborná štúdia na obnovu brehových porastov zahŕňala dve hlavné časti:

Prvá časť bola zameraná na lokality s brehovou vegetáciou negatívne ovplyvnenou intenzívnym lesným hospodárením a druhá na miesta, kde sa podľa lesných hospodárskych plánov plánoval výrub porastov podľa aktuálneho lesohospodárskeho plánu platného pre dané obdobie. Pozornosť bola venovaná získavaniu a spracovaniu informácií o plánovaných lesných opatreniach v rámci projektovej lokality, najmä CHVÚ Dunajské luhy a Záhorské Pomoravie. Uskutočnilo sa aj množstvo stretnutí s odborníkmi zo ŠOP SR a Lesov SR s vysoko pozitívnymi výsledkami pre odbornú štúdiu aj následnú realizáciu aktivity C.3. Na základe získaných informácií a rokovaní, BROZ zrealizovalo viaceré zmeny v lesných hospodárskych plánoch na nasledujúce desaťročie. Dosiahla sa zmena kategorizácie viacerých lesných porastov z hospodárskych na lesy osobitného určenia vrátane niekoľkých brehových porastov v CHVÚ Dunajské luhy. Vďaka tomu tieto porasty neboli určené na komerčné využitie a staré stromy ostali zachované.

Druhou časťou aktivity A3 bolo mapovanie brehových porastov zamerané na vyhľadávanie starých stromov a pôvodných druhov drevín medzi monokultúrami hybridných topoľových porastov. Zmapované staré porasty a pôvodné druhy drevín v rámci týchto monokultúr určených na výrub, boli označené a zachované aj v lesných porastoch, ktoré sú intenzívne komerčne využívané. Zhruba 200 zmapovaných a identifikovaných stromov má mimoriadnu kvalitu, predstavujú typické príklady konkrétnych pôvodných drevín a spĺňajú parametre k potenciálnemu vyhláseniu za chránené stromy. Pre tieto stromy boli zaznamenané základné údaje ako druh dreviny, obvod kmeňa v prsnej výške aj GPS súradnice.

A.4: Štúdia na obnovu potravných biotopov cieľových vtáčích druhov

Na základe tejto štúdie sa obnovovali potravné biotopy, ktoré v projektovom území chýbali v blízkosti hniezdísk cieľových druhov: mokrade, malé periodicky zaplavované terénne depresie, kosné lúky ako aj dobytkom spásané trávnaté biotopy.

Realizácia aktivity A4 bola rozdelená na dve časti. V prvej fáze bola vypracovaná odborná štúdia a v druhej fáze bola vypracovaná technická dokumentácia na obnovu mokradí pri obci Klížská Nemá a získané potrebné stavebné povolenia. Štúdia zhrnula existujúce informácie o potravných biotopoch na celom území projektu. Na základe historických údajov, dostupnej literatúry, historických aj súčasných máp, boli vyhodnotené možnosti obnovy potravných biotopov, aj vzhľadom na existujúce a známe miesta rozmnožovania, aj na lokality, ktoré boli zahrnuté ako navrhované miesta na obnovu strmých brehov riek.

Prvá časť štúdie bola zameraná na potenciálne mokrade nachádzajúce sa pri brehoch riek (VUVH) a druhá časť hodnotila možnosti pasienkov a obnovu lúk (PriFUK). Odborníci z VUVH zozbierali podklady (hydrologické, hydrogeologické, topografické, historické mapy) pre vybrané projektové lokality na obnovu mokradí. Zamerali sa na analýzu historického a morfologického vývoja vo vybraných oblastiach, analýzu režimu povrchových a podzemných vôd, hydrodynamických pomerov, analýzu digitálnych modelov terénu a identifikáciu terénnych depresií. Existujúce údaje boli doplnené aj o aktuálne merania rýchlostí, rozbor hydrodynamických a hydrogeologických pomerov.

V druhej časti štúdie odborníci z PriFUK vyhodnotili a navrhli miesta vhodné na obnovu lúk, pasienkov a malých mokradí v blízkosti hniezdnych biotopov cieľových druhov vtákov. Do štúdie boli zahrnuté opatrenia pre všetky cieľové druhy v rámci všetkých projektových lokalít, ako aj špecifické manažmentové postupy vedúce k obnove potravných biotopov.

C. Konkrétne ochranárske aktivity 

C.1: Obnova kolmých riečnych brehov a stien ako hniezdnych biotopov

V 19. a 20. storočí bola na Slovensku veľká časť brehov Dunaja a Moravy opevnená lomovým kameňom alebo kamennou dlažbou, čo zapríčinilo stratu prirodzených hniezdnych biotopov pre brehule hnedé, rybáriky riečne a na niektorých miestach aj pre včeláriky zlaté, ktoré využívali vysoké obnažené kolmé riečne brehy podobne ako sprašové a pieskové obnažené terasy. Mnohé vhodné miesta boli zničené nadmernou sedimentáciou v dôsledku nešetrných zmien vodného režimu.

V rámci aktivity C1 boli obnovené strmé brehy riek a hniezdne steny na 2 236 m (oproti 1750 plánovaným metrom) na 13 lokalitách v rámci troch CHVÚ – Dunajské luhy, Záhorské Pomoravie a Dolné Pohronie. Celková dĺžka obnovených brehov a stien bola takmer o 28 % väčšia, ako sa pôvodne v projekte plánovalo. Terénne práce sa začali v roku 2017 a pokračovali do roku 2022.

Ako úplne prvá stena bol v roku 2017 obnovený kolmý breh vo Veľkolélskom ramene v k.ú. Zlatná na Ostrove v celkovej dĺžke 35 m

V roku 2017 sme ešte obnovili kolmé hniezdne steny na 3 lokalitách v Bátorových Kosihách v celkovej dĺžke 608 m (2017).

Poslednou lokalitou revitalizovanou v roku 2017 bol kolmý breh na ramene Dunaja v Dobrohošti v dĺžke 40 m.

V roku 2019 sme zrevitalizovali kolmý riečny breh v Bratislave Ružinove v celkovej dĺžke 281 m.

V roku 2020 boli obnovené hniezdne steny v CHVU Záhorské Pomoravie. Pre projektové druhy sa podarilo pripraviť  115 m v Gajaroch a 20 m v Plaveckom Štvrtku. Počas hniezdnej sezóny bola na lokalite zaznamenaná početná kolónia včelárikov zlatých. Revitalizačné práce boli zabezpečené v spolupráci so zástupcami CHKO Záhorie (ŠOP SR).

V októbri 2020 bolo odovzdané stavenisko na petržalskom brehu Dunaja. Začiatkom roka 2021 došlo k obnove cca. 420 m kolmého brehu na mieste známom hniezdením brehule hnedej v nedávnej minulosti. Na mieste v hniezdnej sezóne 2021 zahniezdilo približne 500 párov brehúľ hnedých.

V roku 2022 po predchádzajúcich rokovaniach s SVP závod Malacky a v spolupráci so Správou CHKO Záhorie sa nám podarilo obnoviť aj dva úseky brehov na rieke Morava, v katastrálnom území obce Garaji to bolo 150 m a v katastri obce Malé Leváre 115 m.

V roku 2022 sme obnovili aj dva krátke úseky brehov v Dunajských luhoch a to vo Veľkom Léli 50 m a v Iži 15 m.

Po získaní súhlasu od majiteľa pozemkov v oblasti plánovanej úpravy brehov v katastri obce Chľaba, iniciovali zástupcovia VVB získanie všetkých ostatných potrebných súhlasov tak, aby mohli byť práce realizované aj v tejto lokalite. V roku 2022 tu bolo obnovených 235 m kolmého riečneho brehu.

Posledným revitalizovaným úsekom bola časť brehu Istragovského ramena v dĺžke 150 m.

Celkovo sa obnovilo:

• 265 m na hlavnom vodnom útvare rieky Morava,
• dĺžka 1 003 m na hlavnom vodnom útvare Dunaja
• 225 m sa obnovilo v rámci ramenných sústav Dunaja.
• Hniezdne steny boli obnovené v celkovej dĺžke 743 m
• v CHVÚ Záhorské Pomoravie boli obnovené brehy aj steny v celkovej dĺžke 400 m
• v CHVÚ Dunajské luhy boli obnovené kolmé riečne brehy v dĺžke 1228 m
• v CHVÚ Dolné Pohronie boli obnovené hniezdne steny v dĺžke 608 m

Hniezdenie cieľových druhov bolo zaznamenané na 6 lokalitách priamo po obnove brehov / hniezdnych stien. Na ostatných lokalitách, ktoré boli obnovené v priebehu roka 2022, je vysoká pravdepodobnosť využitia hniezdnych možností v nasledujúcej hniezdnej sezóne. Všetky lokality budú za týmto účelom monitorované aj počas nasledujúcej hniezdnej sezóny.

C.2: Sprietočnenie ramien/ ramenných systémov pre prirodzenú obnovu a dlhodobé zabezpečenie hniezdnych možností kolmých riečnych brehov

Cieľom aktivity C2 bolo obnoviť 3 hlavné riečne ramená v celkovej dĺžke 3 600 m, čo zahŕňalo obnovu ich vodného režimu a dynamiky rieky. Obnova ramenných sústav je kľúčovou aktivitou projektu a obnovy prírodných procesov vedúcich k vytvoreniu hniezdnych možností a pestrej potravnej ponuky pre cieľové druhy vtákov.

V rámci projektu sa nám podarilo obnoviť tri riečne ramená v celkovej dĺžke 4878 m. Všetky obnovené ramená sa nachádzajú v CHVÚ Dunajské luhy a zahŕňajú:

     1. Kľúčovské rameno obnovené v roku 2019.

V novembri 2019 bolo po niekoľkých desaťročiach a niekoľko rokov trvajúcom úsilí obnovené prepojenie dolnej časti Kľúčovskej ramennej sústavy na Dunaj. Na mieste jedného z pôvodných vtokov do ramien na riečnom kilometri 1802,5 bol vybudovaný bočný prepad, vďaka ktorému do ramennej sústavy prúdi dunajská voda. Prečistený bol aj kilometer dlhý úsek koryta, čo prispeje k obnove dynamiky v ramene a súčasne významne zlepší kapacitu sústavy počas povodňových prietokov.

V roku 2020 už bola obnovená dynamika tejto časti ramennej sústavy zreteľná v celom úseku obnovenej časti Kľúčovského ramena až po výtok do Dunaja. Vďaka výdatným prietokom v Dunaji a teraz už aj v samotnom Kľúčovskom ramene v druhej polovici roka 2020 už Dunaj sám modeloval obnovené koryto a ryby sa do ramena dostali od sprietočnenia takmer nepretržite.

Vďaka obnove tu boli vytvorené nové potravné a hniezdne habitaty pre cieľové druhy projektu, ale aj mnohé iné druhy živočíchov a rastlín.

     2. Šulianske rameno obnovené v rokoch 2021 a 2022

Obnovu Šulianskeho ramena sme realizovali v dvoch etapách v rokoch 2021 a 2022. Hlavným opatrením v prvej etape bola výmena rúrových priepustov za prefabrikované rámové priepusty s vhodnými parametrami na prepúšťanie dostatočného množstva vody a zároveň umožňujúce migráciu vodných živočíchov. Vybudovali sme rybovod v dĺžke cca 125 m, ktorý umožňuje migráciu rýb medzi jednotlivými časťami ramena v obdobiach nízkych aj vysokých prietokov vyskytujúcich sa pri simulovaných povodniach. Práce sa začali v marci 2021 a skončili v októbri 2021.

Druhá etapa prác bola zameraná na obnovu oblasti prítoku a niekoľkých úsekov ramena. Za túto fázu bolo zodpovedné BROZ. Územie prítoku bolo rozšírené na pôvodnú šírku s malým stredovým ostrovčekom, čím sa zvýšilo množstvo vody prúdiacej do tejto časti ramena. K zlepšeniu dynamiky vody v ramene prispelo aj vyčistenie viacerých úsekov ramena a obnova strmých brehov v rámci bagrovacích prác.

     3. Veľkolélska ramenná sústava obnovená v r. 2021/2022

Práce na obnove vodného režimu v hornej časti Veľkolélskeho ramena zahŕňali:

• prepojenie bočného ramena na hlavný tok v hornej časti výstavbou nového prítokového objektu
• obnovu a prehĺbenie hornej časti ramennej sústavy v dĺžke 480 m
• bagrovanie vybraných úsekov bočných ramien, kde boli identifikované prekážky v toku, ktoré by negatívne ovplyvnili prúdenie vody vo Veľkolélskom bočnom ramene.

Veľkolélske rameno je jedným z najširších bočných ramien Dunaja na slovenskom úseku rieky. Pôvodne malo toto rameno šírku miestami až 200 m a bolo zásobované vodou z 5 širokých prítokových oblastí. Prijaté opatrenia výrazne prispeli k zlepšeniu podmienok a prietoku vody v rozsiahlej hornej oblasti prítokovej ramennej sústavy a umožnili viac ako zdvojnásobiť množstvo vody prúdiacej z hlavného koryta Dunaja. Vďaka realizovanému opatreniu sa výrazne zlepšili všetky hydrologické a hydromorfologické parametre ramena, na čo budú postupne reagovať všetky zložky bioty pôvodne viazané na dynamické prúdiace bočné ramenné systémy Dunaja vrátane cieľových druhov vtákov. Výsledky tejto aktivity majú dlhodobý efekt a v riečnych úsekoch bez umelej regulácie sú najdôležitejšie pre dosiahnutie dobrých hniezdnych podmienok a výrazné zlepšenie kvality  biotopov.

V rámci aktivity s cieľom ochrany starých stromov pôvodných druhov boli zmapované staré porasty a pôvodné druhy drevín v monokultúrach hybridných topoľov alebo iných lesných porastov určených na výrub. Boli označené a zachované aj v lesných porastoch, ktoré sú intenzívne komerčne využívané.

V CHVÚ Dunajské luhy a CHVÚ Záhorské Pomoravie bolo vyznačených všetkých plánovaných 1500 starých hodnotných stromov.

C.4: Obnova potravných habitatov cieľových druhov

Jedna z maloplošných obnovených mokradí sa nachádza v CHVÚ Dolné Pohronie v katastrálnom území Bátorove Kosihy (0,08 ha).

Podľa odbornej štúdie (A.4) v októbri 2020 pokračovala realizácia akcie obnovou veľkoplošných mokradí pri obci Klížská Nemá až do marca 2021.

Hlavnými realizovanými opatreniami boli: výstavba nového spojovacieho ramena s dĺžkou cca. 150 m, ktoré privádza dunajskú vodu do starého ramena a okolitých mokradí, vybudovanie napojenia na blízke mokrade (dĺžka napojení cca 45 m) a vybudovanie priepustu z rámových prefabrikátov na križovatke starého ramena s lesnou cestou.

Okrem toho sme v katastri Klížska Nemá vybudovali aj sériu permanentných mokradí vybagrovaním hlbších plôch, ktoré sú prepojené so spodnou vodou a nie sú až tak závislé od výšky hladiny vody v Dunaji.

Lúky obnovené zátrávnením a kosením

     1. Gabčíkovo: Prvá lokalita s obnovenými lúkami bola pri meste Gabčíkovo. Na ornej pôde boli obnovené tri oddelené, ale susediace časti spolu s rozlohou 10 ha. Územie bolo v minulosti využívané ako poľnohospodárska orná pôda. Pre obnovu bola vybraná a zasiata prírodná zmes pôvodných druhov tráv a bylín v priebehu apríla 2014. Na jar 2017 sa podarilo zväčšiť výmeru obnovených trávnych porastov v tejto lokalite o ďalších 4,3 ha a v auguste 2017 o ďalších 3,5 ha vďaka cielenému prenájmu pozemkov. Spolu boli na tejto lokalite obnovené lúky o celkovej výmere 18,7 ha. Všetky obnovené časti majú veľmi dobrú polohu vo vzťahu k hniezdiskám cieľových druhov – najmä včelárika zlatého.

     2. Bratislava – Petržalka a Bratislava – Ružinov: Na oboch stranách Dunaja priamo v hlavnom meste boli obnovené rozsiahle lúky s celkovou rozlohou 52,8 ha. Niekoľko rokov opustené lúky boli úplne zarastené zlatobyľou (Solidago gigantea, S. canadensis) a inými inváznymi rastlinami, kríkmi (Swida sanguinea, Rubus agg.) a stromami (Negundo aceroides, Fraxinus pensylvanica). Obe lokality sa nachádzajú za dlhým úsekom dunajských brehov a sú zahrnuté v expertnej štúdii potenciálnych lokalít vhodných na obnovu ako potravné habitaty cieľových druhov. Do roku 2012 na oboch brehoch pravidelne hniezdila brehuľa hnedá (Riparia riparia). Obnova trávnatých porastov v riešenom území začala frézovaním kríkov a mladých stromčekov a viacnásobným mulčovaním (apríl – september). Proces sa niekoľkokrát opakoval. Počas trvania projektu bolo obnovených 34,66 ha trávnatých porastov udržiavaných ako lúky kosením v Petržalke a 18,15 ha v Ružinove.

     3. Číčov: Na tomto území bolo spolu obnovených 5 častí lúk. Orná pôda bola osiata prírodnými osivovými zmesami na jar 2017 na dvoch lokalitách s celkovou rozlohou 5,5 ha a ďalšie 3 lokality s rozlohou 13 ha boli rovnakým spôsobom obnovené v roku 2022. Zmena ornej pôdy na trávnaté porasty bola umožnená vďaka odkúpeniu ornej pôdy od mnohých súkromných vlastníkov vrátane miestneho Poľnohospodárskeho družstva PD Sokolce.

     4. Kľúčovec: Obnova potravných biotopov na tejto lokalite bola realizovaná v roku 2022, kedy bola vykúpená rozptýlená orná pôda s výmerou 1,12 ha poskytnutá do užívania BROZ. Typ obnovy bol podobný – zmena ornej pôdy na lúku výsevom prírodnej semennej zmesi.

Pasienky

Živé kosačky prirodzeným spôsobom udržiavajú a významne obohacujú lúky v k. ú. Radvaň nad Dunajom (CHVÚ Dolné Pohronie), Veľké Kosihy a priamo na území Bratislavy v m. č. Ružinov (CHVÚ Dunajské luhy). Vďaka pastve bolo potlačené rozširovanie inváznych rastlín v neobhospodarovaných územiach, významne sa zvýšila biodiverzita rastlín a živočíchov a vďaka tomu aj zvýšila ponuka potravy aj jej pestrosť pre hmyzožravé brehule hnedé a včeláriky zlaté.

Obnova potravných habitatov pasením a zakladaním pasienkov bola náročnejšia, ako sa očakávalo. Počas trvania projektu prebehlo množstvo stretnutí a rokovaní s miestnymi farmármi v rámci CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Záhorské Pomoravie, CHVÚ Dolné Pohronie ako aj CHVÚ Dolné Považie. Iba v rámci CHVÚ Dunajské luhy a CHVÚ Dolné Pohronie boli pasienky založené na 3 lokalitách s celkovou rozlohou 35,9 ha.

1. Pasienok v k.ú. Radvaň nad Dunajom sa nachádza na piesočnej dune pri hniezdnej stene, ktorú využívajú na hniezdenie včeláriky a brehule. Okrem toho je z tejto lokality známe aj pomerne raritné hniezdenie včelárikov priamo v zemi. Počas prvej fázy obnovy (2017) bola plocha 12 ha oplotená novým elektrickým ohradníkom s celkovou dĺžkou 2 000 m. V areáli sa pásli zvieratá miestneho farmára (kone, ovce, kravy). V roku 2019 sa nám vďaka rokovaniam s majiteľmi pozemkov a miestnym farmárom podarilo dosiahnuť zväčšenie trávnatého porastu. V marci 2019 bola na siatie použitá špeciálna zmes (90 % trávy, 7,3 % bylín, 2,7 % ďateliny). V roku 2020 sa podarilo v CHVÚ Dolné Pohronie rozšíriť trvalé oplotenie pre pastvu koní a dobytka. Lúka ktorá bola v roku 2019 obnovená na zaorávaných častiach CHVÚ, tak bola a bude pravidelne udržiavaná pomocou živých kosačiek. Vďaka tejto úprave sa krásne extenzívne pastviny nachádzajúce sa v k.ú. Radvaň nad Dunajom rozšírili o 2,4 ha. Včeláriky a brehule hniezdiace na tejto lokalite tak majú k dispozícii rozsiahlejšie loviská s rôznorodou ponukou potravy.

     2. Veľké Kosihy: V máji 2016 bola v CHVÚ Dunajské luhy pri Komárne, v k.ú. Veľké Kosihy, obnovená malá zarastená lúka o výmere 1,5 ha frézovaním drevín a mulčovaním. Lokalitu od roku 2017 spásajú ovce miestnej farmárky.

     3. Bratislava – Ružinov: Obnovené územie v Bratislave – Ružinove sa od roku 2016 rozšírilo o ďalších 20 ha pasením oviec v hornej časti zarastených aluviálnych lúk. Nerovný terén sťažuje strojové mulčovanie a kosenie, preto je pastva optimálnym spôsobom obnovy a údržby tejto plochy. Pasienky v tejto rozsiahlej lokalite zvyšujú biodiverzitu a hustotu hmyzu a sú tiež dobrou kombináciou s obhospodarovanými lúkami, ktoré slúžia ako potravové habitaty brehúľ z hniezdnej kolónie na opačnom brehu Dunaja.

Úle

V roku 2016 bolo zakúpených 25 úľov so včelími rodinami a potrebným vybavením, ktoré boli umiestnené v CHVÚ Dunajské luhy. S miestnym včelárom bola podpísaná zmluva o spolupráci. Počas obdobia rozmnožovania sa sledovalo správanie včelárikov pri získavaní potravy a zloženie ich potravy.

Ďalších 25 úľov s včelími rodinami bolo zakúpených na jar 2018 a umiestnených v CHVÚ Dolné Pohronie. S miestnym včelárom z Marcelovej bola taktiež podpísaná zmluva o spolupráci. Úle sa nachádzali v blízkosti hniezdnej kolónie včelárikov, priamo na lokalite, kde sa realizovala obnova pasienku ako potravového habitatu.

Vďaka umiestneniu úľov na dvoch lokalitách s rozdielnym obhospodarovaním (pasienok vs. bez pasenia) bolo možné porovnať potravné správanie včelárikov zlatých v dvoch typoch habitatov. Toto porovnanie prinieslo veľmi užitočné a zaujímavé výsledky, ktoré boli intenzívne komunikované aj vo včelárskej obci.

• počas realizácie aktivity C.4 boli obnovené trávnaté porasty na 8 lokalitách, 3 pasienky s celkovou rozlohou 35,9 ha a 5 kosných lúk s celkovou plochou 90,1 ha
• mokrade boli obnovené minimálne na 15 ha v rámci 3 lokalít, pričom v závislosti od výšky hladiny vody v Dunaji sa táto plocha môže zväčšiť až na 29 ha.
• v blízkosti hniezdnych kolónií včelárikov boli inštalované aj dve samostatné mobilné jednotky úľov na monitorovanie potravného správania a zloženia potravy včelárika zlatého.

C.5: Ochrana hniezdnych biotopov dotknutých vtáčích druhov

Aktivita C5 bola realizovaná počas celého trvania projektu. Monitoring bol zameraný na CHVÚ Dolné Pohronie a CHVÚ Dunajské luhy a v neskoršej fáze aj na CHVÚ Záhorské Pomoravie.

Kamerový systém bol nainštalovaný a využívaný na aktívnych hniezdnych lokalitách počas hniezdnych období. Systém bude v prípade potreby využívaný aj pre ďalšie chovné sezóny a ďalšie lokality aj po ukončení projektu. Celkovo bolo počas trvania projektu inštalovaných 10 rámp a 30 značiek, z toho 9 dopravných a 21 informačných na 12 miestach v CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Dolné Pohronie a CHVÚ Záhorské Pomoravie. 

V roku 2017 bolo nainštalované mobilné oplotenie na lokalite Bátorove Kosihy ako ochrana obnovených hniezdnych stien v tejto lokalite. Súčasne s tým tam bol nainštalovaný aj kamerový systém na zaznamenávanie prípadných neželaných zákrokov do hniezd projektových druhov. V roku 2018 boli nainštalované rampy na zabránenie vjazdu motorovými vozidlami k hniezdiskám projektových druhov a ich rušeniu.

V roku 2019 a 2020 boli nainštalované zákazové a informačné značky v blízkosti známych hniezdisk a významných potravných biotopov cieľových druhov vtákov. Nainštalované boli aj na prístupové komunikácie vedúce do oblastí hniezdenia.

D. Monitoring vplyvu projektových aktivít

Včelárik zlatý vykazuje po realizácii opatrení populačný rast na lokalite v Bátorových Kosihách v priebehu niekoľkých rokov:

Na lokalite Radvaň nad Dunajom (SPA Dolné Pohronie) sa populácia včelárikov stabilizovala na vysokom čísle 34-37 hniezdiacich párov. Populácia je plne závislá od pasenia, pretože jedince hniezdia priamo v zemi na pasienku a potrebujú nízku vegetáciu. Obnova a podpora pastvy na tejto lokalite je nevyhnutná na dlhodobé udržanie populácie včelárika zlatého.

Brehule hnedé osídlili novovytvorené brehy v Bratislave Petržalke, kde sme zistili minimálne 300 hniezdiacich párov.

Uskutočnil sa rozsiahly monitoring zloženia potravy včelárikov a zistili sa, resp. potvrdili niektoré zaujímavé skutočnosti:

• Včely medonosné predstavujú významnú časť koristi včelárika zlatého.
• Vzhľadom na počet ulovených včiel, ako aj ich vek a zdravotný stav nedochádza k významnému ovplyvňovaniu včelstva.
• Prítomnosť kolónií včelárikov zlatých nemá vplyv na množstvo medu vyprodukovaného včelstvami v blízkosti týchto kolónií.
• Opatrenia na ochranu biodiverzity (napr. extenzívna pastva) môžu podporiť početnosť oboch populácií súčasne – včiel aj včelárikov.

Ichtyologický monitoring sa uskutočnil na miestach dvoch veľkých revitalizačných akcií a zdokumentoval zmeny v druhovom zložení rýb a početnosti, ktoré sa tu začali.

V rámci monitoringu obnoveného Kľúčovského ramena sa zistilo, že z hľadiska ochranárskeho statusu si pozornosť zasluhujú druhy európskeho významu, a druhy zahrnuté do červeného zoznamu druhov kruhoústych a rýb Slovenska. Z druhov európskeho významu sme zaznamenali Leuciscus aspius, Gymnocephalus schraetser, Rhodeus amarus, Romanogobio albipinnatus a Rutilus pigus. Podľa anotovaného červeného zoznamu mihúľ a rýb Slovenska patrili 3 druhy do kategórie zraniteľný (Gymnocephalus schraetser, Rutilus pigus a Sander volgensis), 3 druhy do kategórie takmer ohrozený (Chondrostoma nasus, Leuciscus idus a Romanogobio albipinnatus) a 11 druhov do kategórie menej dotknutý (Alburnus alburnus, Leuciscus aspius, Blicca bjoerkna, Cyprinus carpio (rybničná forma), Rhodeus amarus, Rutilus rutilus, Scardinius erythrophthalmus, Squalius cephalus, Perca fluviatilis, Sander lucioperca, Proterorhinus semilunaris). V prílohe č. III „Chránené druhy živočíchov“ Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) je zo zistených druhov uvedených sedem a to: Chondrostoma nasus, Gymnocephalus schraetser, Leuciscus aspius, Rhodeus amarus, Rutilus pigus, Proterorhinus semilunaris a Sander volgensis.

V rámci monitoringu Šulianskeho ramena bol potvrdený výskyt niektorých ohrozených druhov rýb. Z hľadiska ochranárskeho statusu si pozornosť zasluhujú druhy európskeho významu a druhy zahrnuté do červeného zoznamu druhov kruhoústych a rýb Slovenska. Z druhov európskeho významu sme zaznamenali Leuciscus aspius, Barbus barbus, Rhodeus amarus, Romanogobio vladykovi (albipinnatus), Rutilus virgo a Zingel streber. Podľa anotovaného červeného zoznamu mihúľ a rýb Slovenska patria 2 druhy do kategórie zraniteľný (Rutilus virgo a Zingel streber), 4 druhy do kategórie takmer ohrozený (Chondrostoma nasus, Leuciscus idus, Romanogobio belingii (albipinnatus), Vimba vimba) a 13 druhov do kategórie menej dotknutý (Esox lucius, Abramis brama, Alburnus alburnus, Leuciscus aspius, Barbus barbus, Blicca bjoerkna, Cyprinus carpio (rybničná forma), Rhodeus amarus, Rutilus rutilus, Scardinius erythrophthalmus, Squalius cephalus, Perca fluviatilis, Proterorhinus semilunaris). V prílohe č. III „Chránené druhy živočíchov“ Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) je zo zistených druhov uvedených sedem a to: Leuciscus aspius, Chondrostoma nasus, Rhodeus amarus, Rutilus virgo, Vimba vimba a Proterorhinus semilunaris, Zingel streber.

V prípade záujmu o podrobnejšie údaje o monitoringoch si pozrite Brožúrku pre stakeholderov.

D.2: Monitoring socio-ekonomických dopadov projektu

Odborníci z Prírodovedeckej fakulty UK z Katedry humánnej geografie monitorovali socio-ekonomický dopad projektu. Svoje zistenia následne vyhodnodili v monitorovacích správach.

Cieľom aktivity D2 bolo vypracovanie monitorovacích správ o sociálno-ekonomickom dopade aktivít projektu. Správy boli zamerané na (a) výsledky prieskumu medzi miestnymi obyvateľmi o ich vnímaní súčasného socioekonomického stavu územia, (b) výsledky prieskumu medzi miestnymi obyvateľmi o ich vnímaní ochrany prírody a vzťahu k cieľovým druhom a biotopom , (c) monitorovanie informovanosti o sústave NATURA 2000.

Počas realizácie projektu boli uskutočnené 3 kolá dotazníkového prieskumu. V rokoch 2016-2022 dotazníkový prieskum úspešne ukončilo celkovo 806 respondentov.

Význam ochranárskych aktivít ako obnova hniezdnych stien, ochrana hniezd, výsadba pôvodných drevín, obnova lúk kosením, obnova lúk spásaním, obnova mokradí a obnova ramennej sústavy respondenti v prieskume vysoko ocenili a dosiahli takmer štyri body z piatich bodov skóre (3,97 bodu z 5).

E. Aktivity na zvyšovanie povedomia a šírenie výsledkov projektu

E.2: Komunikácia a stretnutia so stakeholdermi

Doteraz prebehlo viac ako 45 stretnutí za účasti 314 partnerov v rôznych častiach záujmových území projektu (napr. Dobrohošť, Malacky, Gabčíkovo, Malé Leváre, Zlatná na Ostrove). Na stretnutiach sa zúčastnili zástupcovia Štátnej ochrany prírody SR, Lesov SR, obcí v projektovej oblasti, Vodohospodárskej výstavby, Slovenského vodohospodárskeho podniku a miestnych firiem. Počas týchto stretnutí sa diskutovali niektoré detaily cieľov projektu a akcie na ich dosiahnutie.

Realizovali sme všetky tri naplánované dvojdňové študijné cesty, kde účastníci mali možnosť vidieť revitalizačné opatrenia v Rakúsku v NP Donau Auen, v Rakúsku a v Českej republike v povodí rieky Moravy a v Maďarsku v oblasti Malého žitného ostrova (Sziketkoz).

E.3: Inštalácia informačných panelov

Celkovo bolo v projektovom území inštalovaných 10 informačných panelov. Informačné panely boli plánované najmä na miesta s priamym vplyvom projektu – na miestach s obnovenými biotopmi alebo výskytom cieľových druhov vtákov. Z tohto dôvodu bola výroba panelov synchronizovaná s konkrétnymi revitalizačnými aktivitami. Miesta umiestnenia panelov boli vybrané spoločne so zástupcami Štátnej ochrany prírody.

Sú umiestnené v troch CHVÚ Dunajské luhy, Dolné Pohronie a Záhorské Pomoravie.

4 v oblasti Biskupických luhov (realizuje sa tu pastva, bola obnovená kosná lúka  a bol obnovený kolmý riečny breh)

1 v k.ú. obce Kľúčovec pri obnovenom vtoku do ramennej sústavy

1 v k.ú. obce Bodíky pri revitalizovanom Šulianskom ramene

2 v k.ú. Bátorove Kosihy (obnovené hniezdne steny včelárikov a brehulí)

1 v k.ú. Radvaň nad Dunajom (zavedená pastva)

1 v k.ú. Malé Leváre (obnovený kolmý riečny breh)

E.4 Publikovanie informačných, vzdelávacích a propagačných materiálov

Vydali sme pre vás krásne pexeso, aby aj tí najmenší mali možnosť dozvedieť sa o krásach podunajskej prírody. Náš kamarát Tyrkys vás vovedie do svojho sveta.

V rámci projektu pre nás šikovné ruky vyrobili krásne prívesky s motívom rybárika riečneho, tak sa tešíme na stretnutie s vami na niektorej z našich akcií, kde si tieto prívesky budete môcť vysúťažiť.

Každého určite upútali krásne nálepky s projektovými druhmi a habitatmi, ako aj s našimi pomocníkmi – zvieratami, ktoré svojou pastvou udržiavajú potravné biotopy projektových druhov.

Projektové šálky, tričká, šiltovky, textilné tašky, perá sú praktickou súčasťou projektu a boli použité pri prezentácii projektu širokej verejnosti. Veľkej obľube sa tešili aj tetovačky s motívom projektových druhov a ich potravných druhov.

Nástenný kalendár vydaný z projektu zdobil steny domácností či pracovní v roku 2018.

Pre záujemcov chtivých dozvedieť sa viac o projektových druhoch sme vydali informačný leták a brožúrky o každom jednom druhu.

Pre stakeholderov hlavne z radov včelárom, sme pripravili a vytlačili zaujímavú brožúrku o včelárikoch a ich vzťahu ku včelám.

Sumár našich úspechov v rámci tohto projektu nájdete v Správe pre verejnosť.

E.6: Interaktívna putovná výstava

E.5: Dokumentárny film

Film „Krídla nad riekou“ bol dokončený v júni 2022, kedy bol distribuovaný aj na USB kľúčoch.

O jeho vysielanie prejavili záujem RTVS (Štátna televízia Slovenska), Maďarská štátna televízia, ako aj Česká štátna televízia. Počas nasledujúceho roka sa bude film šíriť aj prostredníctvom verejných premietaní spojených s diskusiami na festivaloch, ekocentrách a školách.

2.2.2017 – Vernisáž výstavy  v átriu MŽP

Výstava v MK v Petržalke

Výstava v Dropiom

Výstava v Šuranoch

Výstava v Kollárove

Výstava v Gyori

Výstava v Komárne

Výstava v Gbelcoch

Výstava v Piešťanoch

Výstava v Novej Dubnici

Výstava v Čadci

Výstava v Moravskom Svätom Jáne

Výstava vo Veľkom Léli

E.7: Prezentácie a exkurzie pre školy a verejnosť

Od začiatku projektu sme realizovali 76 podujatí pre 1799 účastníkov: 15 prezentácií pre študentov s 478 účastníkmi, 21 exkurzií pre študentov s 620 účastníkmi, 15 prezentácii pre verejnosť s 422 účastníkmi a 25 exkurzií pre verejnosť s 279 účastníkmi. V rámci prezentácií a exkurzií sme predstavili dotknuté vtáčie druhy, projektové lokality, ciele projektu ako aj program LIFE a Natura 2000.

Študenti aj verejnosť mali veľký záujem o projektové aktivity, jednotlivé revitalizačné opatrenia väčšina z nich vyjadrila podporu a ocenenie týmto aktivitám.

25. 09. 2015 – Prezentácia pre študentov (BROZ)

20.06.2015 – Prezentácia pre verejnosť (BROZ)

19.05.2015 – Prezentácia pre študentov (BROZ)

03.05.2015 – Exkurzia pre verejnosť (BROZ)

22.04.2015 – Prezentácia pre študentov (BROZ)

Rozhlasové médiá

24.1.2020 Rádio Slovakia International – Rebirth of the Danube (relácia v anglickom jazyku)

RNDr. Tomáš Kušík, PhD. – manažér projektu

kusik(at)broz.sk

Bružúra Včelárik a včely SK

Bružúra Včelárik a včely HU (A gyurgyalag és a méhek)

Bružúra Včelárik a včely EN (The bee-eaters and the bees)

Brožúra Brehuľa hnedá SK

Brožúra Brehuľa hnedá HU (Partifecske)

Brožúra Brehuľa hnedá EN (Sand Martin)

Bružúra Včelárik zlatý SK

Bružúra Včelárik zlatý HU (Gyurgyalag)

Bružúra Včelárik zlatý EN (European Bee-Eater)

Brožúra Rybárik riečny SK

Brožúra Rybárik riečny HU (Jégmadár)

Brožúra Rybárik riečny EN (Common Kingfisher)