Aj tento rok orezávame hlavové vŕby
Vŕby orezávame túto zimu zase na viacerých lokalitách na Podunajsku – na Istragove a v Bodíkoch -vo Vnútrozemskej delte Dunaja a na Veľkolélskom ostrove. Spolu zhruba 150 hlavových vŕb.
Vŕby orezávame túto zimu zase na viacerých lokalitách na Podunajsku – na Istragove a v Bodíkoch -vo Vnútrozemskej delte Dunaja a na Veľkolélskom ostrove. Spolu zhruba 150 hlavových vŕb.
Na hraniciach ÚEV Čiližské močiare, ktoré je domovom veľkej populácie hraboša severského panónskeho, sme preňho vysadili stromoradie hlohov, dubov a jelší a doplnili to pásom agátových kolov.
V polovici februára sa stretli dobrovoľníci, aby opäť pomohli pasienkovým druhom v Území európskeho významu Veľký kopec. Lokalita je známa výskytom stepných a lesostepných biotopov.
Čiližský potok predstavuje významný biotop a migračný koridor pre druhy v poľnohospodárskej krajine a je zároveň jedným z posledných vodných tokov s prirodzeným charakterom v slovenskej časti Podunajskej nížiny. Od 17. storočia však tento potok utrpel viacero zásahov, kvôli ktorým sa postupne skracoval a jeho časti vysychali.
Chránený areál (CHA) Svarkovica je maloplošné chránené územie ležiace v CHKO Strážovské vrchyv k. ú obce Prečín. Zároveň patrí do rovnomenného územia európskeho významu (ÚEV) Strážovské vrchy, na ktoré je ako jedno zo 17-tich slovenských ÚEV sústredný projekt LIFE endemic PANALP. Len v Strážovských vrchoch by sme chceli v nasledujúcich rokoch obnoviť podobné biotopy a pastvu na desiatkach plôch, na čom postupne pracujeme. Práca okrem Svarkovice v súčasnosti prebieha aj na ďalších 4 miestach v rámci ÚEV.
Prvým krokom, ktorý sme pre ochranu korytnačky močiarnej urobili, bolo upratanie a vyvezenie nelegálneho odpadu z lokalít.
Pamätáte si ešte našu petíciu Za živú krajinu? Všetci, ktorí ste ju podpísali ste v nej spolu s nami apelovali na Ministerstvo pôdohospodárstva, aby sa do Spoločnej poľnohospodárskej politiky dostali opatrenia, ktoré prispejú k ozeleneniu našej poľnohospodárskej krajiny a zlepšia podmienky pre biodiverzitu na našich poliach a pasienkoch. Jednoduchšie povedané, aby v našej poľnohospodárskej krajine…
Nedávno sme informovali o výsledkoch monitoringu obojživelníkov v Dunajských luhoch v rokoch 2019 a 2020 a vplyve simulovaných záplav na ich populácie. Dnes držíme v rukách správu z pozorovaní za rok 2021, ktoré realizoval zoológ Peter Mikulíček v čase pred aj po záplave v cieľovom území.
Územie dunajských luhov medzi obcami Dobrohošť a Sap je súčasťou vnútrozemskej delty Dunaja. Ide o unikátny a vzácny systém rozvetvených riečnych ramien. Kedysi tieto ramená voľne meandrovali a materiál dunajských štrkov a pieskov, ktorý so sebou tok do krajiny prinášal, bol schopný zachytávať veľké množstvo podzemnej vody.
Súčasný projekt LIFE Obnova a manažment dunajských lužných biotopov nie je prvým, na ktorom BROZ spolupracuje s maďarským partnerom Národný park Dunaj-Ipeľ. Už v minulosti sme spojili naše ochranárske úsilie v rámci medzinárodnej siete chránených území na Dunaji Danubeparks, v rámci ktorej spolu realizujeme už štvrtý projekt.