Už druhý víkend neodolali čaru dobrovoľníctva na Tokaji geokeškári z OZ Permoníci, tentoraz na Veľkom kopci (nad Mestom Kráľovský Chlmec).
Ručne sme vyčistili pasienky husto zarastené inváznym agátom a expanzívnymi drevinami.
Rezort pôdohospodárstva a vládny kabinet žiadajú o to, aby motivovali farmárov k častejšiemu striedaniu plodín a k výraznému zmenšeniu výmery pôdnych blokov a ich rozčleňovaniu.
Na návrat pastvy ako na nástroj pre ochranu prírody sa zameriava medzinárodný projekt LIFE PANALP. Spolu s maďarskými partnermi sa bude Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) venovať ochrane viacerých druhov endemických rastlín a vzácnych živočíchov.
Serényiho cisterna na Plešivskej planine v Slovenskom Krase bola postavená v roku 1913 pre zabezpečenie napájania dobytka a vylepšenie pastevných podmienok na planine.
Dnes tu však voda pre dobytok chýba, pretože cisterna je nefunkčná a svoju úlohu si už bohužiaľ neplní.
Mokrade boli kedysi v tunajšej krajine takou súčasťou života, že miestny obyvatelia mali vyše 20 rôznych výrazov pre „mokraď“. Pred odvodnením Žitného ostrova mal obrovský význam v regióne každý jeden centimeter nadmorskej výšky, a tieto morfologické rozdielnosti sa premietli do rôznych pomenovaní: gyűr, sziget, lapos.
V septembri sa otriasal vrch Tarbucka nielen pod kopytami pasúcich sa kôz, ale tentoraz aj pod nohami dobrovoľníkov.Dobrovoľníci a „geokeškári“ z OZ Permoníci pomáhali ručne vyčistiť tieto vzácne miesta od náletových drevín a tak urýchlili aktivity odvážneho miestneho chovateľa Juraja Kulčára s jeho rodinou.
Intenzívne poľnohospodárstvo na veľkých plochách doslova vygumovalo život z krajiny. Do veľkej miery za to môže aj zle nastavená poľnohospodárska politika podnecujúca intenzívny spôsob hospodárenia, ktorý vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie. Z vidieckej krajiny mizne pestrosť a s ňou aj vtáčí spev, motýle a opeľovače. Ak stratíme prírodnú rozmanitosť krajiny, stratíme aj jej zdravie a odolnosť.
Ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi sme odovzdali petíciu Za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja, ktorú podpísalo 11 603 ľudí.
Na lokalite Starý vrch sa za uplynulé dva roky podarilo strojnásobiť početnosť vzácnej rastliny – katranu tatárskeho. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) tu v spolupráci so Štátnou ochranou prírody v roku 2018 obnovilo pastvu kráv, vďaka ktorej sa na tejto lokalite európskeho významu výrazne zmenilo druhové zloženie rastlín.
V máji bola z našej iniciatívy uskutočnená simulovaná záplava, podľa platného Manipulačného poriadku k VD Gabčíkovo, v ramennej sústave Dunaja. Táto simulovaná záplava, nie je to o čo sa snažíme v petícii.
