Obnova prietočnosti ramena na Kráľovskej lúke pokračuje
Práce v strednej časti ramena, ktorých cieľom bolo pripojenie dvoch bočných vetiev k toku, sú už hotové, voda sem natiekla a je plná života – ryby, žaby, slimáky, vážky…
Práce v strednej časti ramena, ktorých cieľom bolo pripojenie dvoch bočných vetiev k toku, sú už hotové, voda sem natiekla a je plná života – ryby, žaby, slimáky, vážky…
Nesmierne nás teší, že Rada Európskej únie definitívne schválila Zákon o obnove prírody (Nature Restoration Law). Napriek tomu, že cesta k jeho prijatiu bola až nečakane tŕnistá a vyžiadala si okresanie pôvodne ambicióznejších cieľov, sme presvedčení, že tento zákon významne prispeje k obnove najviac degradovaných častí našej krajiny. Ako ľudia priamo z ochranárskej praxe vidíme, že mnohé ekosystémy sú dnes už v tak zlom stave, že nevyžadujú už iba ochranu, ale aj cielenú obnovu.
Náš projekt LIFE Endemic Panalp, zameraný na ochranu viacerých endemických druhov a biotopov suchých trávnikov, sa nedávno prehupol do druhej polovice. Čo sa nám teda podarilo počas tej prvej?
Revitalizácie starých bočných dunajských ramien sa dajú nazvať jedným slovom „proces“. Tak, ako k ich degradácii dochádzalo postupne, vplyvom úprav pre potreby plavby, tak aj ich oživenie na miestach, kde to má zmysel pre cenné biotopy lužných lesov, vtáky, ryby aj obojživelníky, pre dotáciu podzemných vôd a protipovodňovú ochranu pre nás ľudí, bude postupné.
Ako finalisti sme do Bruselu išli a ako finalisti ideme domov. Ocenenie Natura 2000 award sme síce nevyhrali, ale bolo nám cťou zúčastniť sa tejto prestížnej európskej súťaže a byť medzi 6 nominovanými projektami v našej kategórii. Vyhral írsky projekt, kde ochranári pomohli zmeniť nastavenie dotácií pre farmárov, aby následne mohli prírode bližšie obhospodarovať územia Natura 2000 a neboli ukrátení.
V máji sme sa spolu so stakeholdermi projektu Microtus II boli inšpirovať v Národnom parku Šumava. Študijnej cesty sa zúčastnili predstavitelia Ministerstva životného prostredia (MŽP), Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), Vodohospodárskej výstavby (VV), Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a okresného úradu Dunajská Streda. Navštívili sme najmä projektové lokality LIFE for MIRES. Projekt sa zameriava na obnovu pramenísk. V ich okolí…
Počas celej jari to na lúkach s prítomnosťou sysľov kvitne. Sysľoviská sú totiž poväčšine aj pasienky, takže táto vhodná kombinácia spolupôsobenia druhov prináša svoje „ovocie“.
Ten by sa skôr mohol volať priadkovec hlohový, pretože jeho samičky znášajú vajíčka primárne na hlohy. Tento motýľ ako jeden z mála, znáša vajíčka na jeseň a musia na kríku prečkať celú zimu. Preto ich samica obalí do obalu, ktorý má na sebe akoby chĺpky a sú tak chránené pred vodou, mrazom a inými poveternostnými podmienkami. Samička vyhľadáva na kladenie znášky veľmi nízke kríky hloha, pretože, neskôr, keď sa z nich vyliahnu v skorších jarných mesiacoch húsenice, musí byť tento obal čo najbližšie k zemi, aby húsenice pohlcovali čo najviac sálavého zemského tepla z prvých jarných lúčov.
Ak by ste hľadali rozkvitnutú májovú čerešňu, nájdete ju v Bielych Karpatoch na Vršatci. A spolu s ňou aj živé kosačky – stádo kôz a zopár oviec. Pásť sa tu začali výnimočne už v apríli na dvoch vyhradených miestach. Po vypasení toho bližšie k hlavnej ceste sme ich presunuli o kúsok ďalej a zhruba o desať dní odídu na inú lokalitu. Takúto skorú rotačnú pastvu sme na Vršatci zaviedli z dôvodu, aby tu mohli vykvitnúť nektáronosné byliny, ktoré by inak kozy spásli.
Pamätáte si ešte na korytnačky močiarne, ktorých vajíčka sme chránili pomocou psa Rexy? Tak, že ich najprv Rexa so svojou psovodkou Peťou vyňuchala a následne sa na nainštalovali ochranné mriežky, aby ich ochránili pred predátormi a poľnohospodárskymi strojmi. No tak hlásime, že už tretia generácia takýchto podunajských korytnačiek sa úspešne vyliahla a už sú takmer všetky úspešne vo vode a samostatne žijú svoj mokraďný život, v obkolesení žiab a vážok a občas aj väčších korytnačiek.