O „našom“ sysľovi píše Denník N
O tom aký je stav populácií sysľa pasienkového na Slovensku, aké sú jeho potreby a čo ich sysle ohrozuje sa dozviete v článku Denníka N. Článok ilustrovala Monika Pascoe Mikyšková.
O tom aký je stav populácií sysľa pasienkového na Slovensku, aké sú jeho potreby a čo ich sysle ohrozuje sa dozviete v článku Denníka N. Článok ilustrovala Monika Pascoe Mikyšková.
Ako vysádzať stromy v agrárnej krajine: 5 užitočných rád Ak vás chytilo nadšenie pre vysádzanie stromov a chceli by ste zorganizovať výsadbovú akciu vo svojej obci, tu je niekoľko užitočných tipov: Výsadbu v extraviláne (napríklad popri poľných cestách) najprv dohodnite s vlastníkmi a užívateľmi pozemku. Vlastníkom komunikácie zväčša býva obec, ktorá musí v výsadbou…
Už druhý víkend neodolali čaru dobrovoľníctva na Tokaji geokeškári z OZ Permoníci, tentoraz na Veľkom kopci (nad Mestom Kráľovský Chlmec).
Ručne sme vyčistili pasienky husto zarastené inváznym agátom a expanzívnymi drevinami.
Rezort pôdohospodárstva a vládny kabinet žiadajú o to, aby motivovali farmárov k častejšiemu striedaniu plodín a k výraznému zmenšeniu výmery pôdnych blokov a ich rozčleňovaniu.
Serényiho cisterna na Plešivskej planine v Slovenskom Krase bola postavená v roku 1913 pre zabezpečenie napájania dobytka a vylepšenie pastevných podmienok na planine.
Dnes tu však voda pre dobytok chýba, pretože cisterna je nefunkčná a svoju úlohu si už bohužiaľ neplní.
Mokrade boli kedysi v tunajšej krajine takou súčasťou života, že miestny obyvatelia mali vyše 20 rôznych výrazov pre „mokraď“. Pred odvodnením Žitného ostrova mal obrovský význam v regióne každý jeden centimeter nadmorskej výšky, a tieto morfologické rozdielnosti sa premietli do rôznych pomenovaní: gyűr, sziget, lapos.
V septembri sa otriasal vrch Tarbucka nielen pod kopytami pasúcich sa kôz, ale tentoraz aj pod nohami dobrovoľníkov.Dobrovoľníci a „geokeškári“ z OZ Permoníci pomáhali ručne vyčistiť tieto vzácne miesta od náletových drevín a tak urýchlili aktivity odvážneho miestneho chovateľa Juraja Kulčára s jeho rodinou.
Intenzívne poľnohospodárstvo na veľkých plochách doslova vygumovalo život z krajiny. Do veľkej miery za to môže aj zle nastavená poľnohospodárska politika podnecujúca intenzívny spôsob hospodárenia, ktorý vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie. Z vidieckej krajiny mizne pestrosť a s ňou aj vtáčí spev, motýle a opeľovače. Ak stratíme prírodnú rozmanitosť krajiny, stratíme aj jej zdravie a odolnosť.
Na návrat pastvy ako na nástroj pre ochranu prírody sa zameriava medzinárodný projekt LIFE PANALP. Spolu s maďarskými partnermi sa bude Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) venovať ochrane viacerých druhov endemických rastlín a vzácnych živočíchov.
Ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi sme odovzdali petíciu Za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja, ktorú podpísalo 11 603 ľudí.