Vŕba – liek pre dušu i telo
Snáď každý má tajomstvo, ktoré by nepovedal nikomu. Možno by ste ho pošepli iba bútľavej vŕbe. Zdá sa však, že tento krajinotvorný prvok sa z našich dedín pomaly vytráca.
Snáď každý má tajomstvo, ktoré by nepovedal nikomu. Možno by ste ho pošepli iba bútľavej vŕbe. Zdá sa však, že tento krajinotvorný prvok sa z našich dedín pomaly vytráca.
V oblasti Vnútrozemskej delty Dunaja v katastri obce Bodíky, sme v roku 2020 rozšírili pastvu kráv na nivných lúkach o približne 8ha. Na podporu biodiverzity sme okrem pastvy na lokalite, orezávali hlavové vŕby.
Koncom februára sme pomáhali prírode v Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Stretli sme sa s pracovníkmi Správy CHKO, so strážou prírody a dobrovoľníkmi.
Náš maďarský projektový partner Pisztráng Kör, pre účely projektu kúpil tzv. Microtus microbus.
Dopravný prostriedok budú využívať ako pojazdné laboratórium pre deti – najmä na školské exkurzie, ktoré budú vďaka zariadeniu vzdelávať o témach ochrany prírody.
V poľnohospodárskej krajine na Dolnom Žitnom ostrove sme obnovili celkovo 60 mokradí v rámci projektu LIFE Ostrovné lúky. Toto prostredie bolo v minulosti formované veľriekou Dunaj, voda tu vytvárala väčšie aj menšie mokrade, niektoré dočasné, iné permanentné. Oblasť prekvitala biodiverzitou, význam mal každý výškový centimeter, ktorý v krajine vytváral rôznorodosť prostredí. Aj malé zmeny majú obrovský význam…
Aktuálne sú totiž mokrade na Veľkolélskom ostrove plné vody.
Pred pár rokmi sme totiž urobili takú vec – zmenili sme sklon dna v odvodňovacom kanáli. Bol to kanál určený na odvádzanie vody z Veľkolélskeho ostrova. Bol vybudovaný v minulosti, aby voda z ostrova po záplavách odtiekla skôr a ľudia mohli lúky čím skôr využívať na pastvu dobytka.
Každoročne, 2. februára oslavujeme Svetový deň mokradí.
BROZ oslavuje tento rok Svetový deň mokradí aktívnou prácou na ich revitalizácii – aktuálne prebiehajú terénne úpravy pre rozsiahlu obnovu dynamického vodného režimu mokradí pri obci Klížska Nemá.
Návod na orez hlavových vŕb
Prečo a pre koho orezávať?
Hlavová vŕba nie je druh vŕby, ale veľmi dômyselný spôsob hospodárenia. Hlavové vrbiny boli v minulosti v našej nížinnej podmáčanej krajine pomerne časté.
Petícia za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja, ktorú podpísalo až 11 603 ľudí, slúži ako základ k rokovaniam s Vodohospodárskou výstavbou a Ministerstvom životného prostredia o zvýšení prietokov vo Vnútrozemskej delte Dunaja.
V spolupráci s miestnym družstvom sme začali pastvu na 18 hektároch v Tisovskom krase. Na lokalite sa nachádza niekoľko sysľov, ktorých kolónia sa stále zmenšovala práve v dôsledku nevhodného hospodárenia v minulosti.