Popri úspešných aktivitách v Strážovských vrchoch sme sa v rámci projektu LIFE Panalp pustili do obnovy vzácnych trávnatých biotopov aj v Malých Karpatoch. V najzápadnejšom slovenskom pohorí sme túto jar v spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy spustili pastvu na Devínskej hradnej skale.
V pondelok cestovali na Spiš ovce našeho pôvodného plemena – valaška, aby sa postupne zoznámili s novou maštaľou a pastierom. Už budúci týždeň sa ich totiž chystáme vypustiť na krásnu lokalitu, na lúku pri Spišskom Podhradí s výhľadom na Spišský hrad.
Pestroň vlkovcový, vzácny druh motýľa európskeho významu je svojim výskytom viazaný iba na najteplejšie oblasti Slovenska. Vývoj jeho monofágnych húseníc prebieha na rastline s názvom vlkovec. Obnova porastov vlkovca priamym výsevom je možná, no zdĺhavá. Vlkovec sa však veľmi dobre rozmnožuje podzemkami.
Túto jar sme boli svedkami nevšedného predstavenia. Hromadného liahnutia mláďat korytnačiek močiarnych. Počas minuloročnej sezóny, chodila na lokality, tzv. kladiská, kynologička so svojim špeciálne trénovaným psom, Rexou. Rexa vystopovala čerstvo nakladenú znášku a upozornila na ňu. Na zahrabanú znášku sa následne položila pevná kovová mriežka, ktorá ju mala ochrániť pre vyhrabaním predátormi. Podarilo sa!
V septembri 2022 tím projektu Micortus II zorganizoval prvú študijnú cestu, ktorá bola kvôli pandémii dlho odložená. Spolu s predstaviteľmi subjektov zainteresovaných do projektu (stakeholderov) Microtus II sme navštívili národný park Balaton-felvidéki.
Na Beckovských skaliciach sme začali pastvu kôz a oviec v spolupráci so Salašom Beckov na skalnatých a horšie prístupných lokalitách. Farma Beckov zas pasie kravy na rovinatej ploche. Vytvoria sa tak rozdielne spásané plochy, na ktorých budú aj iné rastliny, ktoré zas preferuje aj iný hmyz
V septembri 2022 sa projektový tím Microtus II (BROZ a PRIF UK) vydal na prieskum do Holandska. Tu totiž žije príbuzný nášho hraboša severského panónskeho. Ide taktiež o endemický poddruh hraboša severského – Microtus oeconomus arenicola.
Zimné obdobie je ideálne na prechod pôvodnými riečnymi ramenami. Obnažené majestátne topole a vŕby nám dávajú vedieť kadiaľ viedli ich cesty. V súčasnosti je väčšina bočných ramien zásobovaná vodou iba na veľmi obmedzené obdobie zvýšených prietokov v Dunaji. Všetky snahy s cieľom skrotiť naše rieky, viedli k zhoršeniu stavu biotopov mäkkého lužného lesa. V rámci projektu WILDisland plánujeme obnovu a prepojenie dvoch pôvodných reliktov ramien, ktoré kedysi tvorili veľmi dynamickú a pestrú Medveďovskú ramennú sústavu, s hlavným tokom Dunaja. Očakávame, že zvýšená infiltrácia podzemných vôd zlepší aj podmienky pre priľahlé lužné lesy.
V minulosti lesníci u nás zalesnili mnohé skalnaté bralá najmä porastami borovice čiernej. Okrem toho sa nich prestalo pásť a prerástli kríkmi. Takto o svoj habitat prišiel aj jasoň červenooký (Parnassius apollo).
Uprostred systému dunajských ramien, na úrovni medzi líniovými prehrádzkami F a G, sa nachádza Bakanská ramenná sústava. Do jedného z väčších bočných ramien tejto sústavy je zaústené práve nosné rameno lokality Kráľovská lúka – ich vodný režim sa chystáme v dohľadnej dobe obnoviť.
