Zavedenie overených postupov ochrany motýľov v strednej a východnej Európe

Projekt je zameraný na ochranu 15 druhov motýľov uvedených v prílohách II a IV smernice EÚ o biotopoch, v troch členských štátoch (Slovensko, Maďarsko a Rumunsko) a biotop 6210 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae).

Cieľom projektu je zlepšenie podmienok výskytu cieľových druhov prostredníctvom vhodného manažmentu biotopov, obnovy už vyhynutých populácií, a tiež zmiernenia úbytku opeľovačov a skvalitnenia prepojení siete chránených území. 

Motýlí manažment musí prebiehať v rukavičkách

Na tejto lokalite v UEV Holubyho kopanice je to s menežmentom ešte zložitejšie, lebo sa tu nachádza aj ohniváčik veľký (Lycaena dispar) aj spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), z ktorých má každý iné nároky, iné živné rastliny a chceme im vyhovieť všetkým.

Beckovské skalice navštívil vzácny askalafus škvrnitokrídly

A potvrdil nám, že to, že sme to tu vyčistili, už objavujú niektoré druhy. Pamätáte si ešte, čo je to "hilltopping"? V lete nás potešil tento živočích -  askalafus škvrnitokrídly (Libelloides macaronius), ktorý pre svadobné lety vyhľadáva v rámci lokality svojho výskytu nezarastené vyvýšené miesta.

Mokrade a ich význam pre motýle

Maloplošné mokrade v poľnohospodárskej krajine sú doležité nielen pre obojživelníky, vtáky a cicavce, ale sú domovom aj pre mnohé druhy motýľov a hmyzu. Často tu rastú orchideje a iné vzácne rastliny.

Pestroň vlkovcový potrebuje vlkovec. Sadíme mu ho z projektu

Pestroň vlkovcový, vzácny druh motýľa európskeho významu  je svojim výskytom viazaný iba na najteplejšie oblasti Slovenska. Vývoj jeho monofágnych húseníc prebieha na rastline s názvom vlkovec. Obnova porastov vlkovca priamym výsevom je možná, no zdĺhavá. Vlkovec sa však veľmi dobre  rozmnožuje podzemkami.

Začali sme s pastvou na Beckovských skaliciach

Na Beckovských skaliciach sme začali pastvu kôz a oviec v spolupráci so Salašom Beckov na skalnatých a horšie prístupných lokalitách. Farma Beckov zas pasie kravy na rovinatej ploche. Vytvoria sa tak rozdielne spásané plochy, na ktorých budú aj iné rastliny, ktoré zas preferuje aj iný hmyz

Monitorujeme živné rastliny pre húsenice jasoňa chochlačkového

Túto lokalitu  - ÚEV Holubyho Kopanice sme dohodli na čistenie a pastvu. Pustíme sa však do nej až na jeseň, pretože v tomto období hľadáme, označujeme a plánujeme. Chochlačky, ktoré tu rastú, sú živnými rastlinami húseníc jasoňa chochlačkového (Parnassius mnemosyne).

Živné rastliny pre húsenice a ich vysádzanie

Motýle sú svojou konštitúciou fragilné živočíchy, ktoré potrebujú stabilné prírodné podmienky na svoje prežitie. Stabilita vs. fragilita, ktoré sa v motýľom svete potrebujú dopĺňať. Potrebujú veľmi špecifickú kombináciu biotopov pre svoje prežitie. Preto, aby prežili húsenice a tým pádom aj motýle, sú dôležité tzv. živné rastliny.

Solitérne stromy sú dôležité pre motýle

Dôležitým eko stabilizujúcim prvkom v krajine sú solitérne stojace stromy. Záchrana a sanácia starých ovocných drevín plní jednak funkciu záchrany a zachovania nášho pôvodného genofondu, no súčasne vo svojich dutinách poskytujú vhodné biotopy pre výskyt celého radu bezstavovcov, dutinových hniezdičov, bútľavín pre plchy.

V Beckovských skaliciach sme motýľom pripravili vhodné biotopy

V území európskeho významu Beckovské skalice sme vyčistili "výsypky" v starom kameňolome. Výsypky si môžete predstaviť ako kôpky sute a hornín, ktoré zostali po ťažbe. Takéto miesta - dostatočne oslnené s riedkym vegetačným krytom a  obnaženým substrátom sú biotopom výskytu nie len suchomilných druhov motýľov, ale aj koníkov, pavúkov a blanokrídlovcov.

Čistenie lokalít na Beckovských skaliciach vol.1

Väčšina druhov motýľov, ale aj iných opeľovačov, nie je schopná dlhodobo prežívať na malých izolovaných stanovištiach, ktoré zarastajú náletovými drevinami a zabraňujú prístupu svetla.

Názor projektu: Zavedenie overených postupov ochrany motýľov v strednej a východnej Európe

Projektová schéma: LIFE, Príroda a Biodiverzita

Projektový akronym: LIFE Metamorphosis

Kód projektu: LIFE21 NAT/SK/101074487

Trvanie: 01/09/2022 – 31/03/2029

Celkový rozpočet: 5 498 521,28 EUR (60 % je financovaných z príspevku Európskej komisie)

Partneri projektu: BROZ, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Fundatia ADEPT Transilvania, Őrségi Nemzeti Park, Ústav zoológie Slovenskej akadémie vied

Zameranie projektu:

Projekt je zameraný na osvedčené postupy v ochrane motýľov, ktoré boli predmetom viacerých projektov realizovaných v Európe, ako aj priamo projektovými partnermi, ktorí pridali aj inovačné aktivity. Jeho skrátený názov Metamorphosis odkazuje nielen na komplikovaný životný cyklus a premenu motýľov, ale aj pozitívne premeny ich biotopov, dosiahnuteľné zmenou manažmentov a postupov, ktoré povedú k zastaveniu úbytku vybraných ohrozených druhov a opeľovačov celkovo.

Hlavnými príčinami poklesu motýlích populácií v projektovom území sú degradácia a úbytok veľmi rôznorodých ekosystémov a upustenie od tradičných foriem využívania krajiny. Moderné poľnohospodárstvo a má na svedomí vytvorenie rozsiahlych homogénnych trávnych porastov na intenzívne spásanie alebo kosenie, ale znehodnotilo aj veľmi unikátne prechodové biotopy medzi lesmi a pasienkami, kde sa darí rôznym druhom motýľov. Odvodňovaním a rozorávaním vlhkých lúk došlo k úbytku mokradí a malých vodných plôch, využívaných ako napájadlá pre rôzne živočíchy. Na druhej strane, mnohé lokality boli pre zlý prístup techniky opustené a postupne zarastajú vegetáciou. Cieľové druhy a biotopy projektu boli nepriaznivo ovplyvnené aj zmenami v lesnom hospodárstve, predovšetkým výsadbou nevhodných drevín (napr. borovica čierna, borovica lesná, agát biely), ničením nížinných lesov s výskytom jaseňov a vtáčieho zobu alebo zánikom pastvy v lesoch, čo viedlo k vytváraniu hustých porastov nevhodných pre výskyt cieľových druhov. 

 

Hlavné ciele projektu:

  1. Obnova biotopov – odstraňovanie náletových drevín, pastva a kosba trávnatých porastov, vytváranie širokých prechodných biotopov medzi trávnatými porastami a lesmi, tvorba mokradí a miest s obnaženou pôdou, výsadba živných rastlín 
  2. Obnova vyhynutých lokálnych populácií 6 druhov motýľov prostredníctvom reštitúcií (vypustenia umelo odchovaných jedincov)  alebo premiestnením jedincov z dostatočne silných populácií
  3. Zlepšenie siete chránených území pre motýle zaradením troch nových lokalít do sústavy NATURA 2000 a desiatich ďalších lokalít ako „hotspots biodiverzity hmyzu“ podľa národnej legislatívy
  4. Získanie relevantných vedeckých údajov o cieľových druhoch, najmä o genetickej štruktúre populácií, na ktoré sú zamerané reštitúcie
  5. Zmapovanie výskytu cieľových populácií s dôrazom na vyhľadávanie možných populácií žltáčika zanoväťového (Colias myrmidone) na Slovensku a v Rumunsku a „hotspots biodiverzity hmyzu“ 
  6. Zabezpečenie dlhodobého manažmentu biotopov a trvalej udržateľnosti v spolupráci s miestnymi subjektmi a komunitami
  7. Vývoj inovatívnej schémy kreditov za biodiverzitu pre motýle
  8. Zvyšovanie povedomia zainteresovaných strán a verejnosti o cieľových druhoch, ochranárskych opatreniach a ich význame pomocou projektu o mapovaní motýľov a ďalších aktivít na šírenie informácií (školský program, filmy, dobrovoľnícke podujatia, prehliadky so sprievodcom, informačné panely)
  9. Replikovanie najvhodnejších postupov v ochrane motýľov so záujmovými stranami na projektových lokalitách aj mimo projektových lokalít
  10. Šírenie poznatkov projektu v iných regiónoch SR a štátoch EÚ s výskytom cieľových druhov (konferencie, networkingové návštevy a ďalšie podujatia)
  11. Nadviazanie a rozvoj spolupráce s Európskou schémou monitorovania motýľov (eBMS)
Spolufinancovaný Európskou úniou
Natura 2000 logo

Spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria)  

Dospelé jedince majú dennú aktivitu a najmä v júli až auguste ich možno pozorovať na kvetoch bazy (Sambucus sp.) a konopáča (Eupatorium sp.). Larvy sú polyfágne a živia sa mnohými nízko rastúcimi rastlinami. Ide stále o lokálne bežný druh s výskytom najmä v údoliach a na okrajoch lesov. Je však potrebné zabezpečiť vhodné biotopy pre existujúce populácie.

Žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone)  

Najohrozenejší druh projektu, pôvodne rozšírený východoeurópsky motýľ, známy bol od povodia Dunaja až po západnú Áziu. Na väčšine územia strednej Európy vyhynul a v EÚ je kriticky ohrozený. Na západnom Slovensku bol rozšírený v metapopulácii, ktorá sa vyskytovala na väčšine územia západného Slovenska. Dnes je tu ohrozený vyhynutím s izolovaným výskytom na zopár lokalitách v projektovom území. V Rumunsku zmizol z mnohých lokalít, prežil len v pohorí Apuseni a v povodí Giurgeu-Ciuc. V Maďarsku už vyhynul. 

Motýle lietajú v dvoch generáciách: máj-jún a júl-august na nížinných lúkach a svahoch. Hostiteľkou rastlinou pre húsenice je zanoväť (Chamaecytisus sp). Jeho úbytok je spôsobený ničením alebo zmenou biotopov, zvyšovaním alebo opustením využívania pôdy, nadmerným spásaním alebo naopak úplným upustením od tradičnej pastvy, klimatickými zmenami, zalesňovaním nepôvodnými drevinami (ako sú borovica čierna a agát biely) a intenzívnym veľkoplošným kosením lúk v rovnakom čase.

Je nutné pokračovať v ochranných opatreniach pre tento druh na Slovensku, ktoré sa týkajú vhodne načasovanej extenzívnej kosby a pastvy a zabezpečiť stále ešte početné, ale klesajúce populácie v Rumunsku.

Priadkovec trnkový
Priadkovec trnkový (Foto: Ľubomír Víťaz)

Priadkovec trnkový (Eriogaster catax

Larvy preferujú slnečné xerotermné biotopy s výskytom živných rastlín: hloh (Crataegus sp.), slivka trnková (Prunus spinosa). Vyhýba sa veľkým kríkom v zatienených formáciách, zatiaľ čo nízke kríky na spásaných pasienkoch sú pre tento druh ideálne. Húsenice žijú v apríli – máji v hniezdach a v júni sa jednotlivo rozliezajú. Dospelé motýle lietajú v noci v priebehu septembra a októbra. Na Slovensku ich populácie klesajú a zmenšuje sa aj rozloha historicky veľkých vhodných biotopov, keďže motýle sú viazané na iniciálne štádiá zarastania lúk a pasienkov. Na zachovanie jeho populácií je potrebný selektívny manažment zameraný na obnovu tak priestorovej, ako aj vekovej štruktúry hlohových kriačin.

Hnedáčik chrastavcový (Euphydryas aurinia)  

Izolované populácie žijú v mokradiach s živnou rastlinou čertkus lúčny (Succisa pratensis) alebo na otvorených suchých trávnatých plochách, kde sa húsenice živia na hlaváči šedavom a fialovom (Scabiosa canescens, S. columbaria) a na chrastavci roľnom (Knautia arvensis). Imága lietajú v jednej generácii, a to v máji a júni. 

Populácie na Borskej nížine boli vyhubené rozsiahlym používaním insekticídov a zalesňovaním suchých trávnatých porastov (Bežnisko), prípadne intenzívnym kosením mokradí (Abrod) v júli, keď sú húsenice najzraniteľnejšie voči ničeniu. Stabilná izolovaná populácia bola nedávno objavená na východnom Slovensku (Dukla). Pri obmedzení nevhodného manažmentu je možná obnova historických lokalít tohto mimoriadne vzácneho druhu. V projektovom území v Maďarsku sa nachádzajú posledné vhodné lokality pre výskyt tohto druhu, ale aj tu stavy populácií vplyvom nevhodného hospodárenia v poslednom desaťročí prudko poklesli.

Ochranárske opatrenia sú zamedzenie sukcesii a  časovo vhodne nastavená mozaiková kosba s naprostým vylúčením mulčovania. 

Hnedáčik osikový (Euphydryas (Hypodryas) maturna)  

Tento druh sa vyskytuje v izolovaných a lokálnych populáciách na okrajoch a svetlinách nížinných lesov a údolí s porastom starých aj mladých nízkych stromov a kríkov. Dospelé jedince lietajú v jednej generácii koncom mája až júna. Húsenice sa vyvíjajú na listoch jaseňa štíhleho alebo vtáčieho zobu od júna a po prezimovaní v hniezdach až do začiatku mája nasledujúceho roku.  Na väčšine lokalít je tento druh ohrozený zmenou druhovej, priestorovej a vekovej štruktúry pôvodných nížinných lesov a používaním insekticídov v priľahlých poľnohospodárskych pozemkoch. Populácie sa zmenšujú najmä v dôsledku intenzívnych lesníckych metód a prevodu lesov na vysokokmenné porasty s vysokým zapojením korunovej etáže. 

Mlynárik východný
Mlynárik východný (Foto: Ľubomír Víťaz)

Mlynárik východný (Leptidea morsei

Typický druh denného motýľa svetlých pasienkových lesov. Jeho výskyt je v súčasnosti na  Slovensku v poslednej dobe známy iba zo Spiša a Liptova. Na ostatnom území Slovenska je jeho výskyt novšie nepotvrdený. Rovnako nie je novšie potvrdený ani  území Maďarska.  V Rumunsku je tento druh známy z Transylvánie a severnej Muntenie, môže sa vyskytovať aj v oblasti Oltenie. V Transylvánii stále prežívajú niektoré z najväčších známych populácií v Európe. Monitorovanie tohto druhu je tak na Slovensku ako aj v  Rumunsku nedostatočné. Obtiažnosť monitoringu spočíva aj v jeho podobnosti s príbuznými mlynárikmi rodu Leptidea, ktoré sa s ním vyskytujú na spoločných lokalitách.    

Mlynárik východný obýva riedke, dobre presvetlené lesy, lesné čistiny a lemy v podhorskom pásme. Limitujúcim faktorom pre výskyt druhu je hojná prítomnosť jeho živných rastlín, ktorými je viacero druhov hrachorov (Lathyrus sp.) resp. viky lesnej (Vicia sylvatica

Motýle lietajú  podľa polohy a miesta výskytu v jednej alebo  dvoch generáciách najskôr od polovice apríla do polovice júna a neskôr v júli až auguste. Samica kladie v nižších polohách vajíčka hlavne na hráchor jarný a čierny (Lathyrus vernus, L. niger), ale v Transylvánii častejšie aj na hráchor Hallesteinov (L. hallersteinii). Samice populácií z vyšších polôh výskytu kladú vajíčka na viku lesnú (Vicia sylvatica) Motýle citlivo reagujúce na nepriazeň počasia a majú pomalý let. Hlavným zdrojom nektáru sú pre ne  kvety bôbovitých rastlín (Fabaceae sp.)

Očkáň mätonohový (Lopinga achine)  

Eurosibírsky druh vytvárajúci uzavreté izolované populácie. Na Slovensku bol historicky rozšíreným denným motýľom pasienkových lesov. Dnes je jeho výskyt obmedzený len na riedke presvetlené lesy a lesostepi na východnom Slovensku (napr. Slovenský kras – Horný vrch, Fabiánka) alebo vo Volovských vrchoch.. Dospelé jedince lietajú v júni až začiatkom júla na presvetlených miestach so špecificky vyvinutou krovitou etážou, ktorá zohráva nezastupiteľnú úlohu pri svadobných letoch a párení sa imág. Húsenice sa živia trávami (Brachypodium sp.). V Rumunsku sa vyskytuje v kopcovitých oblastiach. Je veľmi vzácny, prežíva len z niekoľkých, veľmi malých populácií v oblasti Bukurešti. Aj v Maďarsku je tento druh prísne chránený a mimoriadne vzácny, jeho výskyt je obmedzený na otvorené porasty a lesné čistinky. 

Tento očkáň je  dobrým indikátorom pôvodných svetlých pastevných lesov s vinutou mozaikou krovitej etáže a súčasne hojným porastom bylín. V súčasnej ére prevládajúceho hospodársky využívaného vysokokmenného lesa s vysokým percentom korunového zapojenia a zatienenia  sa jedná o veľmi riedko sa vyskytujúce unikátne biotopy hostiace obrovskú rozmanitosť rastlinných a hmyzích druhov.

Ohniváčik veľký
Ohniváčik veľký (Foto: Ľubomír Víťaz)

Ohniváčik veľký (Lycaena dispar

Teplomilný druh, ktorý veľmi lokálne obýva  bylinami porastené brehy tečúcich aj stojatých vôd  a vlhšie údolné lúky s dobre zachovalým vodným režimom. Imága lietajú v dvoch generáciách v máji až júni a júli až auguste na nížinných suchých a vlhkých lúkach s hojným výskytom živných rastlín štiavec kučeravý, konský a vodný (Rumex crispus, R. hydrolapathum, R. aquaticus). Motýľ ani v minulosti nebol na lokalitách výskytu hojný. Veľmi citlivo reaguje na zmeny v prostredí.  Dôvodmi úbytku tohto motýľa je úbytok vody v krajine. V neposlednom rade zintenzívnenie poľnohospodárskych postupov a postupné zarastanie prirodzených vlhkých lúk a pramenísk  kríkmi. Hlavným ochranným opatrením je udržanie, resp. obnova vodného režimu a zamedzenie zarastania lokalít sukcesnými drevinami. 

Ohniváčik hadovníkový (Lycaena helle

Na Slovensku nezvestný,  v Maďarsku sa nevyskytuje. Druh s relatívne kompaktným rozšírením v Škandinávii a na Sibíri. V Rumunsku ostali životaschopné populácie len v okolí Baia Mare, Satu Mare a Șercaia. Za posledných 100 rokov následkom degradácie lokalít  vyhynulo viacero  populácií v Čechách na Morave a v Poľsku. V súčasnosti úspešne reštituovaný na Šumave. Vyskytuje sa veľmi lokálne na mezohygrofilných lúkach alebo lesných čistinách a prameniskách  s výskytom  hadovníka väčšieho (Polygonum bistorta), ktorý je výhradnou živnou rastlinou pre larvy. Dospelé jedince lietajú v dvoch generáciách: máj – polovica júna a júl – polovica augusta. Samce sú silne teritoriálne. Prezimovávajú v štádiu kukly. Hlavným ochranným opatrením je bezpodmienečné zachovanie nenarušeného vodného režimu a vhodný manažment lokalít jeho výskytu. Mozaiková kosba a zamedzenie sukcesie. U tohto druhu je okrem obnovy zničených biotopov očakávaným opatrením aj presun jedincov z lokalít, kde sa ešte vyskytuje.

Modráčik čiernoškvrnný (Phengaris (Maculinea) arion)  

Všetky modráčiky rodu Phengaris resp. Maculinea spp. sú striktne  myrmekofilné a húsenice trávia väčšinu svojho vývoja v mraveniskách adoptované mravcami rodu Myrmica. Preto aj modráčik čiernoškvrnný potrebuje pre svoj výskyt lokality s dostatočnými kolóniami mravcov tohto rodu. Jedná sa o typický pasienkový druh modráčika, ktorý obýva  predovšetkým extenzívne využívané a spásané trávnaté porasty s výskytom materinej dúšky (Thymus sp.) a pamajoránu obyčajného (Origanum vulgare). Má len jednu generáciu ročne. Mnohé miestne populácie vyhynuli v dôsledku zmien vo využívaní pôdy a zánikom extenzívnej pastvy. Väčšina zvyšných populácií je malá a izolovaná. Pre prípadné  budúce translokácie sú nevyhnutné genetické štúdie na určenie špecifického stavu každej populácie. 

Súčasný stav tohto druhu v Rumunsku nie je známy, preto je nevyhnutné monitorovať a identifikovať nové populácie. Hlavným ochranným opatrením je obnova extenzívnej kosby a pastvy.

Modráčik bahniskový
Modráčik bahniskový (Foto: Jakub Cíbik)

Modráčik bahniskový (Phengaris (Maculinea) nausithous)   

Jeho areál rozšírenia je na Slovensku obmedzený na vlhké lúky v Borskej nížine (Abrod, Rudava), Bielych Karpatoch (Holubyho kopanice) a Turčianskej kotline, kde je zvyčajne sympatrický a synchrónny s modráčikom krvavcovým. Niekoľko miestnych populácií vyhynulo v dôsledku zintenzívnenia poľnohospodárskych postupov a odvodňovania mokradí.

Dospelé jedince modráčikov bahniskových lietajú koncom júla až augusta a kladú vajíčka do kvetov krvavca lekárskeho (Sanquisorba officinalis). Vývoj lariev je podobný ako u predchádzajúceho druhu. 

Jeho najväčšiu populáciu v Maďarsku možno nájsť v oblasti Őrség v zmiešaných populáciách s modráčikom krvavcovým a modráčikom horcovým (Maculinea alcon). Pre jeho výskyt sú dôležité aj krovinaté okraje vlhkých lúk, ktoré v posledných rokoch poľnohospodári eliminovali, aby zvýšili dotovanú plochu. Niektoré z jeho biotopov boli zarastené inváznou zlatobyľou obrovskou (Solidago gigantea).

Modráčik krvavcový
Modráčik krvavcový (Foto: Ľubomír Víťaz)

Modráčik krvavcový (Phengaris (Maculinea) teleius)  

Druh vyžadujúci vlhké lúky s hojným výskytom živnej rastliny – krvavca lekárskeho (S. officinalis), do ktorého kvetov kladú vajíčka. Mladé larvy sa živia kvetmi a larvy 4. instaru si mravce (Myrmica sp.) odnášajú do svojich podzemných mravenísk, kde sa vyvinú, zakuklia a objavia sa ako dospelé jedince nasledujúce leto. Podobne ako u ďalších modráčikov aj mnohé populácie modráčikov krvavcových vyhynuli v dôsledku zintenzívnenia poľnohospodárskych postupov a odvodňovania mokradí.

V Maďarsku je tento druh bežný v oblasti Őrség, ale v poslednom desaťročí prešiel prudkým poklesom. Jeho prežitie závisí od vhodného načasovania kosenia a dostupnosti nepokosených plôch. 

V Rumunsku sú životaschopné populácie známe z Transylvánie, Bukoviny, Crișany, Satu Mare a Maramureș, ale doteraz bolo zistených príliš málo populácií, preto je žiadúci aj ďalší monitoring. 

Ochranným opatrením populácií  Modráčika bahniskového (Phengaris (Maculinea) nausithous)   a Modráčika krvavcového (Phengaris (Maculinea) teleius) je predovšetkým zachovanie a obnova vodného režimu lokalít. Zamedzenie sukcesii a vhodné načasovanie kosby. 

Jasoň červenooký (Parnassius apollo)  

Druh je existenčne viazaný na ranné sukcesné štádiá lokalít s obnaženým geologickým podkladom predovšetkým vo vápencových oblastiach stredných horských polôh.   Dospelé jedince lietajú koncom júna až augusta na skalnatých stráňach a lúkach s hojným výskytom hostiteľských rastlín húseníc: rozchodník biely (Sedum album), rozchodníkovec zubatý a najväčší (Hylotelephium argutum, H. maximum) a skalničník výhonkatý (Jovibarba globifera). Na niektorých lokalitách pravdepodobne využívajú aj rozchodnicu ružovú (Rhodiola rosea) a rôzne druhy skalníc (Sempervivum sp.). Kvety bodliakov (Cirsium sp., Carduus sp.) sú dôležitým zdrojom nektáru pre imága, ktoré žijú 1-2 mesiace. V minulosti bol tento motýľ rozšírený na vhodných nezalesnených lokalitách  takmer vo všetkých vápencových a niektorých žulových pohoriach Slovenska.  V súčasnosti je na väčšine lokalít vyhynutý a je alarmujúce, že historicky známe početné populácie z 570 lokalít sa zredukovali na 40–50 existujúcich izolovaných kolónií. Lokality, ktoré mali v minulosti tisíce jedincov, sú dnes náchylné na vyhynutie s menej ako stovkou alebo niekoľkými stovkami jedincov. Hlavným ochranárskym opatrením je obnova biotopov spojená s odstránením nevhodnej výsadby a náletu sukcesných drevín, prípadne obnova pastvy vhodným druhom zvierat. 

Jasoň chochlačkový
Jasoň chochlačkový (Foto: Ľubomír Víťaz)

Jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne)   

Ekologicky náročný heliofilný druh vyskytujúci sa veľmi lokálne od nížin až po stredné horské polohy. Lieta v jednej generácii v máji a júni na lúkach, lesných čistinách a v riedkych okrajoch lesov s dobre vyvinutou bylinnou etážou.  Hostiteľskými rastlinami húseníc sú chochlačka dutá a plná (Corydalis cava, C. solida) a ďalšie príbuzné druhy. 

Dôsledkom prevodu extenzívne obhospodarovaných pastevných lesov na vysokokmenné lesné porasty s vysokým zatienením  došlo na území Slovenska k redukcii pôvodne veľkých a vzájomne prepojených populácií.  Táto fragmentácia má v posledných desaťročiach za následok  lokálne vymieranie populácií.

 V oblasti Őrség je zatiaľ bežným druhom, najmä v údoliach potokov s rozšírenými vlhkými lesmi, lesné čistinky a lúky priľahlé k lesom, na ktorých nachádzajú potravu imága, ubúdajú.

Ochranné opatrenia spočívajú predovšetkým v  obnove štruktúry nezapojených lesných okrajov s početným výskytom živných rastlín húseníc jasoňa  chochlačiek (Corydalis sp.)

Modráčik (Pseudophylotes bavius)  

Tento modráčik je viazaný na stepné lúky na hlinitých alebo vápenatých pôdach. Dospelé jedince lietajú od konca apríla do polovice mája. Vajíčka kladú na súkvetia šalvie (Salvia nutans), na ktorých sa následne vyvíjajú húsenice. 

Je známy z Balkánu, Turecka, Ukrajiny, severného Iránu, Sýrie, západného Kazachstanu a južného Ruska s niekoľkými poddruhmi. Na Slovensku a v Maďarsku sa nevyskytuje. V Rumunsku je rozšírený mimoriadne lokálne, v malých a izolovaných populáciách. Poddruh P. b. hungarica je endemický pre západnú polovicu Transylvánskej depresie. Populácie z Dobrudže, ktoré sú tiež ohrozené, patria do iného poddruhu. Je potrebné presné zmonitorovanie každej populácie.

Pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena

Teplomilný, mimoriadne lokálne sa vyskytujúci  druh, ktorého imága  lietajú  v jednej generácii v apríli a máji. Jeho monofágne húsenice sa živia listami a kvetmi vlkovca obyčajného (Aristolochia clematitis). Na živných rastlinách sa vyskytujú v júni až júli. Neskôr sa na živnej rastline i kuklia. Kukla pestroňa prečkáva pripradená na stonkách vlkovca  do jari, kedy sa liahne nová generácia imág. Počas tohto obdobia je väčšina lúk so živnými rastlinami pokosená resp. pomulčovaná  a väčšina húseníc a kukiel  zničená. Intenzifikácia využívania pôdy je hlavnou hrozbou pre jeho veľmi lokálne populácie.

Okrem druhovej ochrany sa projekt zameriava aj na obnovu biotopov typu 6210 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae). Vyskytujú sa na teplých polohách od nížin až po podhorské oblasti, na vápencoch, dolomitoch alebo vápnitých pieskovcoch. Vyznačujú sa vysokou biodiverzitou a výskytom mnohých vzácnych druhov, najmä orchideí napr. červenohlav ihlanovitý (Anacamptis pyramidalis), hmyzovník včelovitý a Holubyho (Ophrys apifera, O. holubyana). Na udržanie vhodného stavu je potrebné každoročné kosenie alebo extenzívna pastva. Mnohé porasty sú v súčasnosti opustené a v dôsledku rýchleho náletu krovín sa zmenšila ich plocha a kvalita. Ohrozuje ich tiež zalesňovanie borovicami a absencia tradičného spôsobu hospodárenia pastvou a kosením. 

Projektové územia

SKUEV0117 Abrod

SKUEV0274 Baske

SKUEV0566 Beckovské skalice

SKUEV0172 Bežnisko

SKUEV0267, SKUEV1267 Biele hory

SKUEV0278, SKUEV1278 Brezovské Karpaty

SKUEV0359 Dechtárske vinice

SKUEV0280 Devínska Kobyla

SKUEV0366, SKUEV2366 Drienčanský kras

SKUEV0669 Drieňové

SKUEV0048 Dukla

SKUEV0355 Fabiánka

SKUEV0125, SKUEV1125 Gajarské alúvium Moravy 

SKUEV0367, SKUEV2367 Holubyho kopanice

SKUEV0356 Horný vrch

SKUEV0375 Krasín

SKUEV0566 Kyseľová a Mníchová úboč

SKUEV0362, SKUEV1362 Pieskovcové chrbty

SKUEV0117 Rudava

SKUEV0256 Strážovské vrchy

ROSCI0427 Pajiștile de la Liteni – Săvădisla

ROSCI0439 Valea Chiuruților

ROSCI0323 Munții Ciucului

ROSCI0274 Agârbiciu

ROSCI0253 Trascău

ROSCI0227 Sighisoara-Târnava Mare

ROSCI0074 Făgetul Clujului – Valea Morii

ROSCI0035 Cheile Turzii

ROSCI0002 Apuseni

HUON20018 Őrség

Mapovanie, genetický skríning vybraných druhov, prehľad plánovaných činností na obnovu biotopov, premiestnenia a reštitúcie, stratégie reštitúcie

Na projektových lokalitách sa bude monitorovať početnosť a distribúcia všetkých cieľových druhov. Zhodnotená bude aj kvalita biotopov, spôsoby ich obhospodarovania, dostupnosť hostiteľských rastlín a celková biologická diverzita. 

Vďaka týmto aktivitám budeme mať k dispozícií: 

  • mapové údaje o populáciách a lokalitách cieľových druhov motýľov podľa smernice o biotopoch
  • rozmiestnenie vhodných alebo potenciálnych biotopov a biokoridorov v blízkosti existujúcich populácií
  • genetický skríning najmenej 6 druhov na účely reštitúcie
  • výsledky mapovania, ktoré sa využijú nielen na obnovu a zlepšenie podmienok existujúcich populácií motýľov, ale aj na zlepšenie konektivity a dynamiky metapopulácií. 

Ochranárske aktivity na Slovensku

Obnova biotopov bude prebiehať osvedčenými postupmi pre cieľové druhy motýľov. Realizované bude predovšetkým odstraňovanie náletovej vegetácie, prerieďovanie lesov, tvorba širších ekotónov medzi lesmi a trávnatými porastami. Podporíme zmenu hospodárenia z intenzívneho obrábania veľkoplošných monokultúrnych lúk a pasienkov na extenzívne využívanú mozaiku biotopov s úpravou režimu pastvy, znížením počtu zvierat na plochu, preferovaním zmiešaných stád kôz, oviec, kráv, koní a somárov, s ponechávaním nepokosených línií vegetácie a solitérnych stromov a kríkov, a tiež s vylúčením mulčovania zo spôsobov hospodárenia. 

Mnohé populácie motýľov lokálne vyhynuli kvôli degradácii vhodných podmienok a tiež kvôli obmedzenej schopnosti migrovať na väčšie vzdialenosti. Po obnove optimálnych podmienok na týchto lokalitách, chceme populácie obnovovať buď prostredníctvom jedincov získaných z umelého chovu alebo odchytených z dostatočne početných populácií.

Touto aktivitou obnovíme a vytvoríme:

  • 170 ha biotopov preriedením lesov, vyčistením opustených pasienkov a spásaním v lesoch
  • 30 km širokých okrajov medzi lesmi a pastvinami
  • 200 ha biotopov so zmeneným využívaním pôdy z intenzívneho na extenzívne; namiesto monokultúrnych trávnych porastov vzniknú mozaikovité spoločenstvá
  • na 30 miestach menšie mokrade alebo plôšky s obnaženou pôdou
  • 30 plôšok s vysadenými živnými rastlinami
  • minimálne osem populácií vybraných druhov motýľov pomocou umelého odchovu a vypustenia alebo premiestnením z dostatočne silných populácií
  • 3 nové lokality začlenené do siete NATURA 2000 a 10 ďalších lokalít ako „hotspots“ pre biodiverzitu

Ochranárske aktivity v Rumunsku

V spolupráci s komunitou budeme pracovať na vyriešení spoločenských príčin straty biotopov. Vybrané druhy sa budú reštituovať na lokality, ktoré už nie sú ohrozené stratou biotopov.

Na projektových lokalitách v Rumunsku:

  • zlepšíme stav 500 ha trávnatých porastov, tak aby vyhovoval cieľovým druhom
  • budeme reintrodukovať druhy ohniváčik hadovcový a modráčik krvavcový na vhodné lokality
  • modráčika Pseudophylotes bavius rozšírime na obnovené biotopy, aby sa zabránilo jeho postupnému vyhynutiu  
  • podporíme drobné hospodárenie minimálne v 6 obciach resp. údoliach s celkovou rozlohou cca. 1200 ha

Ochranárske aktivity v Maďarsku

Pri realizácií ochranárskych opatrení budú využívané skúsenosti z predošlých podobne zameraných projektov a bude sa zväčšovať územie obhospodarované metódami vhodnými pre cieľové druhy a tiež sa budú vytvárať prepojenia medzi jednotlivými lokalitami. 

Maďarský partner projektu docieli:

  • obnovenie 21 ha biotopov preriedením lesov a vytvorením otvorených pasienkov
  • kosenie na 131 ha zarastajúcich trávnatých porastoch
  • vysadenie živnej rastliny očkáňa mätonohového – ostrice traslicovitej (Carex brizoides) na ploche 200 m2
  • reštitúciu hnedáčika chrastavcového na dvoch lokalitách, z ktorých v minulosti vymizol

Monitorovanie a hodnotenie vplyvu

Monitoring bude zameraný jednak na priame sledovanie vplyvu projektových aktivít na cieľové druhy a tiež na hodnotenie zmien biotopov a biodiverzity so zameraním na opeľovače. Údaje budú zaznamenávané pomocou metodiky European Butterfly Monitoring Scheme (eBMS), pričom začlenenie výstupov z územia Slovenska a Rumunska je významným prínosom projektu, nakoľko sa doteraz na takomto monitoringu nezúčastňovali. Maďarsko už s eBMS spolupracuje a  údaje bude ďalej poskytovať. 

Hodnotenie ekosystémových služieb bude vypracované s cieľom využitia dosiahnutých výsledkov v iných projektoch a v argumentácií so zainteresovanými stranami, napr. poľnohospodármi a miestnymi obyvateľmi, aby chápali význam a benefity opatrení a pokračovali v ich aplikácií aj po skončení projektu. 

Šírenie výsledkov projektu a komunikácia

Prostredníctvom pravidelnej aktualizácie webstránky, komunikácie cez sociálne siete, tvorby informačných panelov a ďalších informačných materiálov, medializáciou projektu v TV a rádiách, organizovaním dobrovoľníckych podujatí a prehliadok so sprievodcom. Vytvorené budú tiež krátke filmy o motýľoch a v NP Őrség aj špecializované náučné motýlie ihrisko.  

Udržateľnosť, replikácia a využitie výsledkov projektu

Úlohou projektu je aj podpora diskusie a spolupráce záujmových skupín, akými sú farmári, vedecká komunita, kľúčový pracovníci inštitúcií, úradov a samosprávy, mimovládne organizácie či dobrovoľníci. Chceme ich informovať o osvedčených postupoch pri obnove a manažmente biotopov motýľov a opatreniach na ich ochranu počas workshopov a prezentácií, či prostredníctvom publikácií.

Do monitoringu budú zapojení aj študenti vysokých škôl, ktorí budú schopní replikovať svoje poznatky ďalej. Poznatky získané počas projektu budú prezentované a diskutované aj na pravidelných stretnutiach lepidopterológov v Maďarsku. 

Projekt podporí snahu o ochranu prírody u miestnych komunít prostredníctvom tzv. „replikačných balíčkov“, ktorými bude možné uhradiť náklady spojené napr. s vyčistením lokalít, nákupom zvierat, drobnej techniky alebo oplotenia, s výsadbou stromov na lokalitách, kde priamo projekt nezasahuje.  

Zdieľať obsah na: