Motýlia ríša je mimoriadne druhovo bohatá a spôsoby prezimovania sú u rôznych druhov veľmi rozmanité. Motýle prezimujú v rôznych štádiách svojho životného cyklu – niektoré ako vajíčka, iné ako húsenice alebo kukly, a len niekoľko druhov, ako napríklad babôčky, dokážu prežiť zimu ako dospelý motýľ.
Motýle si počas zimy musia poradiť s mrazivými teplotami, na ktoré si vyvinuli dva hlavné spôsoby ochrany. Prvým je produkcia kryoprotektantov – špeciálnych látok ako glycerol alebo cukry, ktoré fungujú podobne ako nemrznúca zmes do auta. Tieto látky znižujú bod mrazu telesných tekutín, takže ani pri silnom mraze nevzniknú v tele nebezpečné ľadové kryštály. Druhým spôsobom je dehydratácia – motýľ aktívne odstráni až 70% vody zo svojich buniek a nahradí ju ochrannými zlúčeninami. Keď v bunkách nie je voľná voda, nemá čo zamrznúť. V oboch prípadoch ide o to isté: zabrániť tvorbe ľadových kryštálov v bunkách, ktoré by bunky roztrhali a zimujúce vývojové štádium motýľa zabili.
Motýle a klimatická zmena
Na tepoty hlboko pod bodom mrazu a výdatnú snehovú pokrývku sú tak populácie našich motýľov dobre adaptované. Naopak, mierne zimy s rozkolísaným priebehom teploty a minimálnou vrstvou snehovej pokrývky sa pre motýle stávajú ťažko prekonateľnou prekážkou. Zimujúce štádiá motýľov sa vplyvom krátkodobých prudko zvýšených teplôt v priebehu zimného obdobia preberú zo zimného spánku. V krajine bez kvetov a potravy však nemajú šancu prežiť. Spätný návrat k zimnému spánku po opätovnom ochladení im odčerpáva energiu, ktorú však nedokážu bez príjmu potravy nahradiť. Dôsledkom týchto neprirodzených energetických strát mnoho vývojových štádií motýľov nedokáže úspešne dokončiť zimovanie a predčasne hynie. Teplé a vlhké zimy tiež nebránia aktivite patogénnych organizmov, napríklad húb, plesní alebo baktérií, ktoré napádajú zimujúce štádia motýľov a spôsobujú ich úhyn.
Negatívny dôsledok výrazného kolísania teplôt v priebehu zimného obdobia a nedostatok snehovej pokrývky v priebehu posledných rokov sledujeme aj u jasoňa červenookého. Tento ikonický motýľ prečkáva zimné obdobie v štádiu vajíčka. Jeho plne vyvinutá húsenica prečkáva vo vaječnom obale. Jarné oteplenie je pre ňu signálom k vyliahnutiu sa z vaječného obalu. Predovšetkým na nižšie položených lokalitách však niekoľko dňové periódy teplých dní v priebehu zimných mesiacov dokážu húsenice oklamať. Dôsledkom je, že značná časť húseníc sa vyliahne z vajíčok predčasne. Predčasne vyliahnuté húsenice jasoňa však nie sú schopné pokračovať vo vývoji a následne všetky hynú. Následkom je prudký prepad početnosti populácií.
Mierne vlhké zimy bez výdatnejších snehových zrážok majú negatívny vplyv na vývoj početnosti populáci väčšiny druhov motýľov. Absencia dostatočnej snehovej vrstvy, ktorá prirodzene chráni zimujúce štádia motýľov ako izolácia má tiež nečakaný presah na populácie vlhkomilných druhov. Voda z postupne sa topiaceho snehu je nenahraditeľná pri jarnom napĺňaní lúčnych mokrín, pramenísk a močiarov. Po zimách s nedostatkom snehových zrážok tieto plochy vysychajú, dôsledkom čoho vlhkomilné druhy motýľov strácajú biotopy, na ktorých dokážu úspešne prežiť. Ešte v nedávnej dobe bežné druhy motýľov sa následkom týchto zmien stávajú zriedkavé.
Meniaca sa klíma, nárast teploty a iné časové rozloženie úhrnov atmosférických zrážok v priebehu roka stavajú naše prírodné spoločenstvá, motýle nevynímajúc, do zložitých podmienok i počas obdobia zimovania. Vyššiu šancu na úspešné prezimovanie majú dostatočne početné a geneticky pestré populácie motýľov. Pre podporu týchto populácií v rámci projektu LIFE Metamorphosis obnovujeme rôznorodé biotopy odstraňovaním náletových drevín, pastvou a kosbou trávnatých porastov, vytváraním mokradí a výsadbou živných rastlín. Meníme spôsob hospodárenia z intenzívneho na extenzívne – miesto monokultúrnych trávnych porastov tak vznikajú mozaikovité spoločenstvá, ktoré motýľom poskytnú to, čo potrebujú na prežitie a dajú im šancu čeliť výzvam meniacej sa klímy.
