Adaptujeme sa na zmenu klímy

Hlavným cieľom projektu „DELIVER: DEveloping resilient, low-carbon and more LIVablE urban Residential area – Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy“  je zvyšovať odolnosť sídlisk na dopady klimatickej zmeny a to za pomoci realizácie vyváženého spektra adaptačných a mitigačných opatrení. Týmto sa zároveň aj docieli zníženie tzv. „uhlíkovej stopy“, zlepšenie kvality života obyvateľov, zvýšená ochrana zdravia ako aj zníženie finančných nákladov na správu a údržbu majetku obyvateľov aj mestskej časti, ako aj podporu biodiverzity.

Viac informácií nájdete na stránke koordinátora projektu Mestskej časti Bratislava-Karlova Ves a na oficiálnej projektovej stránke http://odolnesidliska.sk.

Aktivita na kŕmidle (zima 2018/2019)

Správa o činnosti BROZ za rok 2023

Aj tento rok sa nám úspešne podarilo skompletizovať Správu o činnosti BROZ za rok 2023. Našou ambíciou pre jej vytvorenie je súhrnne informovať našich priaznivcov, podporovateľov, ale aj širokú verejnosť o našich celoročných aktivitách za rok 2023. Dalo nám to aj tento rok vcelku zabrať, keďže toho, ako v správe uvidíte, robíme počas roka naozaj dosť.

Návod na výrobu extenzívnej vegetačnej strechy

Vegetačné strechy sú efektívnym riešením v mestskom prostredí. Plnia viacero významných funkcií. Prispievajú, ako všetka urbánna vegetácia, k zmierňovaniu zmeny klímy (pohlcovaním uhlíka z atmosféry). Vďaka zvýšenej izolácii nie je pre zabezpečenie tepelného komfortu v budove potrebné aktívne strojové chladenie (napr. síce veľmi rozšírenými, ale z pohľadu mitigácie nevýhodnými klimatizačnými zariadeniami), čím sa znižuje spotreba…

Úspešne končíme inovatívny projekt zameraný na prípravu sídlisk na klimatickú zmenu

Vo štvrtok sme v spolupráci s našimi projektovými partnermi MČ Karlova Ves, Inštitútom pre klímu a rozvoj, Inštitútom pre pasívne domy a CI2 z projektu Odolné sídliská #LIFE_Deliver zrealizovali finálnu konferenciu tohto ambiciózneho klimatického projektu. Bol celý o príprave Karlovej Vsi na dopady klimatickej zmeny a zavádzaní pilotných opatrení, či už architektonických alebo krajinno-architektonických.

Jarné prebúdzanie v areáli ZŠ A. Dubčeka

Deti zo základnej školy A. Dubčeka spolu s učiteľmi a BROZkarmi sadili jedlé kríky a trvalky na jeseň minulého roku. Zdá sa že skoro všetky trvalky a kríky prežili zimu. Jarné kvety už začínajú ukazovať svoju krásu. A včielky samotárky, čmeliaky a pestrice sa tešia. Mladé stromy, zasadené v novembri 2019, opatrne vystierajú krehké lístky.

Deti navrhovali logo projektu LIFE DELIVER-Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy

Všetky deti vedia, čo je dobré a čo nie pre prírodu a nás….. A čo vy dospelí? Zabúdate? Prezrite si krásne a úprimné diela, ktoré vytvorili žiaci ZŠ A. Dubčeka pre náš projekt DELIVER: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy. Na aké problémy alebo na aké prírodné krásy, ktoré nás obklopujú v nich upozornili? Odpovede nájdete vo fotogalérii:

Prečo je potrebné kŕmiť vtáky na sídliskách?

Vďaka zimnému prikrmovaniu vtákov na sídliskách sa môžeme tešiť z ich spoločnosti po celý rok. Na jar, v lete a na jeseň si vedia nájsť potravu aj bez nás. Chytajú hlavne hmyz, červíky, chrobáky, húsenice, ktorých počet tak držia „na uzde“.

Výsadba v športovom a rekreačnom areáli ZŠ A. Dubčeka za účelom podpory biodiverzity a zmiernenia dopadov zmeny klímy

Športový a rekreačný areál po realizácii jednotlivých športovísk v roku 1992 -3 zostal nedotknutý. Na voľných plochách bola zasiata tráva a tam kde sa veľmi nekosilo tam sa uchytili náletové dreviny – topoľ biely a čierny, čerešňa mahalebka alebo vtáčia, jaseň štíhly, ale aj dva duby. Zo semien čo priniesli vtáky lebo vietor.

Ako správne umiestniť vtáčiu búdku pre spevavce

Niektoré spevavé vtáky hniezdia iba v dutinách. Dutiny vznikajú v starých stromoch, v skalách, alebo aj v starých domoch, povalách, humnách. Toto všetko na sídliskách chýba, hlavne teraz keď sú už skoro všetky paneláky zateplené. Stromy s dutinami už chýbajú nielen na sídliskách ale aj v lesoch. Keďže sa vtáky – dutinové hniezdiče nechcú naučiť stavať si hniezda, hrozí že vymiznú, lebo si nenájdu vhodné miesto na založenie ďalšieho potomstva.

Vylepšili sme dizajn zimného úkrytu pre ježka ?

Tento rok sme so siedmakmi zo ZŠ A. Dubčeka na Dlhých Dieloch urobili už štvrtý projektový úkryt pre ježka. Tento bol o niečo vylepšený oproti tým predchádzajúcim z minulého roka. Vylepšenie bolo v tom, že na spodok priestoru, ktorý vznikol spojením 4 paliet sme dali drevenú bedničku s otvormi

Hmyzie hotely postupne úspešne obsadzované

Skontrolovali sme hmyzie hotely v areáli ZŠ A. Dubčeka. Včielky sú už ubytované a pripravené prečkať zimu. Všetci z ríše hmyzu sú zdá sa pripravení na chladnú jeseň a zimu. Na jar pre nich chystáme prekvapenie – veľa novovysadených kvitnúcich trvaliek, kríkov a stromov!

Stromy a kry v mestách väčšinou sadíme. Dá sa to aj inak? Áno, napr. podporou prirodzeného zmladenia stromov a krov, ktoré už v mestách rastú.

Sadenie stromov a krov je štandardná prax pri starostlivosti a rozvoji zelene v mestách. Výsadbu stromov je dôležité dobre naplánovať (miesto, čas a druhové zloženie), správne realizovať, zároveň v súčasnosti, pri horúcich letách a nedostatku zrážok ako na jar, tak aj v lete, na jeseň a v zime, je potrebné zabezpečiť aj ich polievanie.

Ako sme robili úkryt pre jašterice, slepúchy, a možno aj pavúky, chrobáky a iný hmyz

S podporou Bratislavského samosprávneho kraja sme sa s deťmi zo ZŠ A. Dubčeka pustili do vytvorenia úkrytu pre jašterice a možno aj pre slepúchy. Aj keď sa nenasťahujú časom tieto plazy, tak určite úkryt prichýli aspoň pavúky, chrobáčiky možno aj čmeliaky, ktoré sa v mestách a na sídliskách nemajú takmer vôbec kde skryť.

Exkurzia do prírodných záhrad v Rakúsku a Čechách

V máji 2019 sa uskutočnila dvojdňová exkurzia do verejných prírodných záhrad v rámci projektu LIFE17 CCA/SK/000126 – LIFE DELIVER Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy v spolupráci s projektom Interreg V-A SK-AT Kvitnúca krajina pre motýle na Slovensku a v Rakúsku. Exkurziu podporil aj BSK.

Druhý hmyzí hotel taktiež hotový

Hmyzí hotel číslo 2 postavený ?. Týči sa na svahu športového areálu na Dlhých dieloch. Postavili sme ho spolu s ďalšou šikovnou skupinou detí zo ZŠ A. Dubčeka. Okrem strihania a prípravy zväzkov z trstiny, vŕtania dierok do polienok a vkladania “stavebného” materiálu do hotela, sme chytali aj hmyz ? do entomologickej siete

Prvý hmyzí hotel s pomocou žiakov je hotový

10. mája 2019 sme zrekonštruovali hmyzí hotel na Dlhých dieloch zhotovený pred pár rokmi organizáciou Živica. Veríme, že okrem hmyzu sa potešilo aj asi 100 žiakov s pani učiteľkami zo Základnej školy A. Dubčeka, ktorí nám prišli pomôcť s touto užitočnou “stavbou” aj so starostlivosťou o jedlé kríčky – egreše a ríbezle v jej okolí.

Plánovali sme spolu so žiakmi ZŠ A. Dubčeka ako bude vyzerať ich športový areál

Vo februári sme spolu so žiakmi 3., 5. a 7. triedy ZŠ A. Dubčeka plánovali zelené opatrenia pre zvýšenie biodiverzity v športovom areáli. Medzi opatreniami boli – výsadba stromov, krov (s jedlými plodmi), kvitnúcich trvaliek, založenie kvitnúcich lúk, hmyzie hotely, včelie úle, úkryty pre ježkov, jašterice, slepúchy, jazierka pre žaby a pitítka pre vtáky, motýle,…

Pomáhame zvieratám prežiť zimu

V silnejších zimách nejedno zviera bojuje o prežitie. Je viac možností, ako im pomôcť v tomto kritickom období. Na sídlisku Dlhé Diely v Bratislave sme sa rozhodli v spolupráci so Základnou školou A. Dubčeka a materskou školou na Kolískovej ulici vybudovať zimoviská – tzv. ježkovníky pre ježkov hľadajúcich úkryt na zimu. Jednoducho sme spojili tri drevené palety, umiestnili ich pri betónovom…

Ako pripraviť zimovisko pre ježa?

Reportáž o stavbe zimného úkrytu pre ježka   V utorok 23.10.2018 sme za pomoci 10 dobrovoľníkov z radov BROZ pripravili dva úkryty pre ježkov v areáli MŠ Kolískova na Dlhých Dieloch. (22.11.2018 pribudol ježkovník aj v areáli ZŠ A. Dubčeka) Materiál: – konáre – boli čiastočne dovezené z iného miesta a čiastočne boli pozbierané na mieste – veľa opadaného lístia –…

Extrémy počasia vo forme vĺn letných horúčav, dlhotrvajúceho suchá, či práve naopak zvýšeného počtu prívalových dažďoch, veterných smrští a iných extrémnych javov, nás nútia pripustiť, že negatívne dopady zmeny klímy sa už začali prejavovať v celej sile, pričom sa tieto dopady a ich dôsledky budú ešte znásobovať. Leto 2018 v Bratislave bolo poznačené dvoma vlnami horúčav, pričom prvá vlna bola s počtom 21 extrémne horúcich dní po sebe rekordná.
Takáto situácia nenastala od začiatku meraní v roku 1871. Dvakrát zasiahli naše mesto výdatné zrážky, ktoré zanechali viacero lokalít zaplavených, odstavili dopravu a spôsobili aj ďalšie obmedzenia. Dôsledky zmeny klímy sa podľa viacerých scenárov budú prejavovať stále výraznejšie a to osobitne v sídelnom prostredí. Zmena klímy pred nás teda stavia výzvy, na ktoré je potrebné urgentne reagovať.

Na Slovensku žije na sídliskách, ktoré boli budované od polovice päťdesiatich rokov 20. storočia takmer jedna tretina obyvateľov. Aj keď sa panelové sídliská líšia v závislosti nielen od rokov, kedy boli vybudované, ale aj samotnej lokality, všetky sa vyznačujú vysokou mierou zastavanosti, väčšinou vysokou hustotou obyvateľov, ako aj nedostatkom zelených plôch a nízkou kvalitou verejných priestorov. Na základe rozličných štúdií, požiadavka na zabezpečenie spotreby energie v budovách predstavuje okolo 40% z celkovej spotreby energie. V prípade panelových budov je toto percento neporovnateľne vyššie. Klíma vo vnútri miest, obzvlášť v oblastiach sídlisk vybudovaných prevažne z panelových obytných domov zhoršuje kvalitu života ich obyvateľov. Hlavne počas leta, teda obdobia extrémnych horúčav a prívalových dažďov. Takéto sídliskové štvrte, ako súbory panelových obytných domov sa nachádzajú hlavne v mestách bývalého tzv. východného bloku. V minulosti slúžili ako lacné a rýchle riešenie nepostačujúcich bytových kapacít v rastúcich mestách.

MČ Bratislava-Karlova Ves môžeme z klimatického hľadiska charakterizovať ako:

  • veľmi husto obývanú mestskú štvrť – akákoľvek klimatická zmena svojim negatívnym dopadom ovplyvní veľa ľudí a spôsobí značné materiálne škody
  • nedostatok priestoru na niektoré priestorovo náročnejšie opatrenia
  • zlé konštrukčné vlastnosti objektov a obytných domov a verejných budov, ktoré nie sú ani po zateplení odolné voči klimatickým zmenám
  • obnovy fasád nepočítali s podporou zachovania biodiverzity a zredukoval sa počet vtákov a netopierov
  • počet áut na tomto sídlisku je veľmi vysoký, čo za zvýšených teplôt predstavuje zdravotné zvýšené riziko pre jeho obyvateľov
  • málo funkčných zelených priestranstiev, ktoré by ochladzovali prostredie a zmierňovali dopady zmeny klímy najmä počas horúčav

Z panelov sú v MČ Karlova Ves vybudované nielen bytové domy, ale aj školy, škôlky, jasle, obchody a iné zariadenia verejnoprospešných služieb. V súčasnosti technické vlastnosti týchto materiálov nevyhovujú technickým štandardom. Zlé tepelnoizolačné vlastnosti – v zime veľký únik tepla, v lete prehrievanie. Tým je vykurovanie takýchto budov veľmi energeticky náročné.
Všetky zrážkové vody zo striech a plôch v okolí budov sú odvedené do kanalizácie. Väčšina panelových domov už pristúpila k výmene okien za plastové a ku zatepleniu fasády. Ale tieto aktivity boli robené s rôznou kvalitou a nemyslelo sa pri tom na chránené živočíchy obývajúce škáry v paneloch, atikové otvory (napr. dážďovníky a netopiere). Pri zateplení fasád sa zničilo aj množstvo hniezd belorítok, ktoré si opätovne nemôžu hniezda postaviť, lebo fasáda je hladká a oni potrebujú drsný povrch aby mohli hniezdny materiál (blato) prilepiť. Zároveň veľa obyvateľov bytových domov, tieto hniezda zhadzovalo, lebo im vadil trus z hniezd. Náhradné hniezdne možnosti pre belorítky neboli vytvorené vôbec. Pre dážďovníky a netopiere boli vytvorené hniezdne možnosti na niektorých bytových domoch v podobe inštalácie hniezdnych búdok. Vtáky sú dôležitý regulátor množstva hmyzu a zabraňujú jeho premnoženiu na sídliskách, čo väčšina ľudí stále nechápe a vníma hniezdiace vtáky iba ako producentov nechceného trusu.
Na verejných budovách (základných školách, materských školách a pod.) neboli realizované žiadne opatrenia na zníženie energetickej náročnosti budov ani adaptačné opatrenia v podobe realizácie opatrení na zrážkovú vodu alebo opatrení pre podporu biodiverzity a zelenomodrej infraštruktúry. V rámci výstavby týchto panelových domov, ale aj škôl boli budované aj rozsiahle súvislé betónové plochy – chodníky, parkoviská, ihriská. Všetko toto v súčasnosti spôsobuje prehrievanie vnútra sídlisk a bytov, čo väčšina obyvateľov pociťuje ako nepríjemné.
Chladenie bytov si majitelia snažia zabezpečovať inštaláciou klimatických jednotiek, ktoré predstavujú ďalšiu energetickú záťaž.
Čo sa týka zelených plôch a verejných priestranstiev, na začiatku výstavby bol väčšinou ponechaný dostatočný priestor medzi bytovými domami pre výsadbu zelene na sídliskách.

Avšak po 90tych rokov, nastal nielen nárast podnikateľských developerských aktivít a priestranstvá medzi v minulosti postavenými panelákmi boli zahustené novými bytovými domami, ale zároveň s rozvojom automobilovej dopravy vzrástla požiadavka na parkovanie.
Najhoršia situácia v Bratislave je v MČ Karlova Ves – Dlhé Diely, kde je výstavba veľmi prehustená. Plochy medzi panelákmi, ktoré zostali nevybetónované nemajú požadovaný štandard zelene, lebo na konci výstavby sa už na to nevyčlenili prostriedky. Niečo si obyvatelia vysadili svojpomocne, ale nie je to dostatočné. V lete sa uplatňuje aj nadmerné kosenie a tým pádom sú trávniky spálené, suché a neplnia ochladzujúcu funkciu.
V rámci sídlisk existujú rozsiahle vybetónovaná plochy – parkoviská, široké chodníky, ihriská, malé námestíčka, terasy a pod., ktoré spôsobujú veľké prehrievanie vnútornej klímy.
V rámci sídlisk chýbajú prvky na ochladenie klímy – väčšie stromy, súvislejšie porasty kríkov, napr. popri cestách a chodníkoch, parkovacie miesta s priepustnými povrchmi, mierne terénne depresie fungujúce na zachytávanie prívalových zrážok, chýbajú napájadlá pre živočíchy žijúce na sídliskách. Všetká voda zo striech budov aj chodníkov a betónových plôch je odkanalizovaná do splaškovej kanalizácie.
Je zavedený nevhodný režim kosenia – kosia sa aj plochy, ktoré by mohli zostať nepokosené – fungovali by ako lúky pre včely a kosí sa aj keď je úplne sucho a tráva je veľmi krátka a suchá.
Po kosení sa ešte viac vysuší a zostane spálená od slnka, také zelené plochy neplnia skoro žiadnu ochladzovaciu funkciu. Nadmerné kosenia má za následok tiež zbytočne vysoké emisie CO2. Chýbajú prvky ktoré by zvýšili biodiverzitu, ale aj vlhkosť na sídliskách – kvitnúce stromy, kvitnúce záhony trvaliek, lúčne porasty, staré drevo (ako úkryt pre hmyz – včely, čmeliaky, chrobáky), napájadlá pre vtáky, hmyz a ježkov, kopy suchého dreva ako úkryt pre ježkov, kopy kamenia ako úkryt pre jašteričky a pod.

Špecifický cieľ 1: Zvýšenie vedomostnej bázy v oblasti vyhodnotenia klimatickej odolnosti a uhlíkovej stopy v prostredí sídlisk

Absencia jednoduchých nástrojov, ktorými by sa dala merať odolnosť na zmenu klímy na rozličných úrovniach ako aj zmeranie efektu navrhovaných adaptačných a mitigačných opatrení vedie k neistote v rozhodovacom procese či pri príprave projektov. Vytvorením jednoducho použiteľnej metódy/nástroja na posúdenie klimatickej odolnosti a uhlíkovej stopy bude nápomocný pri rozhodovaní o vhodných adaptačných a mitigačných opatreniach, ktoré je vhodné na zmiernenie dopadov zmeny klímy na sídliskách realizovať.

Špecifický cieľ 2: Ukázať a propagovať integrovaný prístup k použitiu jednotlivých adaptačných a mitigačných opatrení v MČ Bratislava-Karlova Ves (prístup podporujúci synergie a redukujúci antagonizmy) s dôrazom na podporu prírode blízkych riešení a biodiverzity.

Vo všeobecnosti na samosprávach chýbajú adaptačné a mitigačné plány zamerané na posilnenie klimatickej odolnosti sídliskových štvrtí, ktoré by zároveň obsahovali konkrétne opatrenia, ako aj časový rámec ich realizácie. Chýba tiež konkrétny príklad realizovaných  adaptačných a mitigačných opatrení na verejných a obytných budovách, ako aj verejných priestranstvách. Takáto situácia si vyžaduje riešenia, ktoré budú svojim charakterom inovatívne a demonštračné, slúžiace ako príklad pre iné podobné sídliská.

Špecifický cieľ 3: Zvýšiť zapojenie verejnosti do procesu boja proti klimatickej zmene s cieľom posilniť ich klimatickú odolnosť/bezpečnosť a zároveň podporiť biodiverzitu.

Zapojenie obyvateľov a komunít do posilňovania klimatickej odolnosti sídlisk je nevyhnutné. Zvýši sa tým tiež klimatická bezpečnosť samotných obyvateľov a podporí biodiverzita.

Špecifický cieľ 4: Navrhnúť zmeny a zlepšenia národnej legislatívy, ktorá sa týka klimatickej zmeny

Tieto návrhy by mali umožniť na národnej a lokálnej úrovni zmeny smerujúce k posilneniu klimatickej odolnosti uplatňovaním adaptačných a mitigačných opatrení pri výstavbe a obnove budov a ich okolia.

Špecifický cieľ 5: Zvýšiť povedomie a sprístupniť výsledky projektu DELIVER pre ostatné mestá v členských štátoch EU s podobnými problémami

1) Realizácia pilotných hĺbkových rekonštrukcií vybratých verejných budov v správe MČ Bratislava-Karlova Ves (ZŠ A. Dubčeka a MŠ Kolískova) s cieľom zníženia energetickej náročnosti.

2) Realizácia praktických opatrení na verejných priestranstvách a budovách na zmierňovanie a prispôsobovanie sa negatívnym dopadom zmeny klímy, so zameraním na ochranu biodiverzity (výsadba stromov, krov, klimatické jazierka, zelené steny, budovanie úkrytov pre drobné živočíchy, ochrana dážďovníkov, ukážkové úle,…).

3) Vytvorenie nástroja na meranie účinnosti jednotlivých opatrení.

4) Príprava katalógu opatrení, ktoré je možné realizovať na budovách a priestranstvách.

5) Vytvorenie Stratégie adaptácie na zmenu klímy v Karlovej Vsi.

6) Návrhy demonštračných opatrení na rezidenčných budovách.

7) Vybudovanie Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu.

Projektový tím MČ Bratislava-Karlova Ves:

Zuzana Hudeková, odborná garantka a komunikačná manažérka

tel.: 02/707 11 143, 0940 634 142, zuzana.hudekova(at)karlovaves.sk

Petra Vančová, projektová koordinátorka

tel.: 02/707 11 133, 0940 634 117, petra.vancova(at)karlovaves.sk

Eva Surovková, technická manažérka

tel.: 02/707 11 134, eva.surovkova(at)karlovaves.sk

Lenka Nemcová, finančná manažérka

tel.: 02/707 11 143, 0940 634 108, lenka.nemcova(at)karlovaves.sk

Zuzana Kosková, finančná a projektová asistentka, tel.: 02/707 11 216, zuzana.koskova(at)karlovaves.sk

 

Kontakty na projektových partnerov:

  • BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske združenie: Silvia Hálková, halkova(at)broz.sk
  • Ci2, o.p.s.: Jozef Novák, josef.novak(at)ci2.co.cz, Viktor Třebický, viktor.trebicky(at)ci2.co.cz
  • iEPD – Inštitút pre pasívne domy: Ľubica Šimkovicová, simkovicova(at)iepd.sk
  • KRI – Karpatský rozvojový inštitút: Andrej Steiner, steiner(at)kri.sk, Alena Kozlayová, kozlayova(at)kri.sk