Extrémy počasia vo forme vĺn letných horúčav, dlhotrvajúceho suchá, či práve naopak zvýšeného počtu prívalových dažďoch, veterných smrští a iných extrémnych javov, nás nútia pripustiť, že negatívne dopady zmeny klímy sa už začali prejavovať v celej sile, pričom sa tieto dopady a ich dôsledky budú ešte znásobovať. Leto 2018 v Bratislave bolo poznačené dvoma vlnami horúčav, pričom prvá vlna bola s počtom 21 extrémne horúcich dní po sebe rekordná.
Takáto situácia nenastala od začiatku meraní v roku 1871. Dvakrát zasiahli naše mesto výdatné zrážky, ktoré zanechali viacero lokalít zaplavených, odstavili dopravu a spôsobili aj ďalšie obmedzenia. Dôsledky zmeny klímy sa podľa viacerých scenárov budú prejavovať stále výraznejšie a to osobitne v sídelnom prostredí. Zmena klímy pred nás teda stavia výzvy, na ktoré je potrebné urgentne reagovať.

Na Slovensku žije na sídliskách, ktoré boli budované od polovice päťdesiatich rokov 20. storočia takmer jedna tretina obyvateľov. Aj keď sa panelové sídliská líšia v závislosti nielen od rokov, kedy boli vybudované, ale aj samotnej lokality, všetky sa vyznačujú vysokou mierou zastavanosti, väčšinou vysokou hustotou obyvateľov, ako aj nedostatkom zelených plôch a nízkou kvalitou verejných priestorov. Na základe rozličných štúdií, požiadavka na zabezpečenie spotreby energie v budovách predstavuje okolo 40% z celkovej spotreby energie. V prípade panelových budov je toto percento neporovnateľne vyššie. Klíma vo vnútri miest, obzvlášť v oblastiach sídlisk vybudovaných prevažne z panelových obytných domov zhoršuje kvalitu života ich obyvateľov. Hlavne počas leta, teda obdobia extrémnych horúčav a prívalových dažďov. Takéto sídliskové štvrte, ako súbory panelových obytných domov sa nachádzajú hlavne v mestách bývalého tzv. východného bloku. V minulosti slúžili ako lacné a rýchle riešenie nepostačujúcich bytových kapacít v rastúcich mestách.

MČ Bratislava-Karlova Ves môžeme z klimatického hľadiska charakterizovať ako:

• veľmi husto obývanú mestskú štvrť – akákoľvek klimatická zmena svojim negatívnym dopadom ovplyvní veľa ľudí a spôsobí značné materiálne škody
• nedostatok priestoru na niektoré priestorovo náročnejšie opatrenia
• zlé konštrukčné vlastnosti objektov a obytných domov a verejných budov, ktoré nie sú ani po zateplení odolné voči klimatickým zmenám
• obnovy fasád nepočítali s podporou zachovania biodiverzity a zredukoval sa počet vtákov a netopierov
• počet áut na tomto sídlisku je veľmi vysoký, čo za zvýšených teplôt predstavuje zdravotné zvýšené riziko pre jeho obyvateľov
• málo funkčných zelených priestranstiev, ktoré by ochladzovali prostredie a zmierňovali dopady zmeny klímy najmä počas horúčav

Z panelov sú v MČ Karlova Ves vybudované nielen bytové domy, ale aj školy, škôlky, jasle, obchody a iné zariadenia verejnoprospešných služieb. V súčasnosti technické vlastnosti týchto materiálov nevyhovujú technickým štandardom. Zlé tepelnoizolačné vlastnosti – v zime veľký únik tepla, v lete prehrievanie. Tým je vykurovanie takýchto budov veľmi energeticky náročné.
Všetky zrážkové vody zo striech a plôch v okolí budov sú odvedené do kanalizácie. Väčšina panelových domov už pristúpila k výmene okien za plastové a ku zatepleniu fasády. Ale tieto aktivity boli robené s rôznou kvalitou a nemyslelo sa pri tom na chránené živočíchy obývajúce škáry v paneloch, atikové otvory (napr. dážďovníky a netopiere). Pri zateplení fasád sa zničilo aj množstvo hniezd belorítok, ktoré si opätovne nemôžu hniezda postaviť, lebo fasáda je hladká a oni potrebujú drsný povrch aby mohli hniezdny materiál (blato) prilepiť. Zároveň veľa obyvateľov bytových domov, tieto hniezda zhadzovalo, lebo im vadil trus z hniezd. Náhradné hniezdne možnosti pre belorítky neboli vytvorené vôbec. Pre dážďovníky a netopiere boli vytvorené hniezdne možnosti na niektorých bytových domoch v podobe inštalácie hniezdnych búdok. Vtáky sú dôležitý regulátor množstva hmyzu a zabraňujú jeho premnoženiu na sídliskách, čo väčšina ľudí stále nechápe a vníma hniezdiace vtáky iba ako producentov nechceného trusu.
Na verejných budovách (základných školách, materských školách a pod.) neboli realizované žiadne opatrenia na zníženie energetickej náročnosti budov ani adaptačné opatrenia v podobe realizácie opatrení na zrážkovú vodu alebo opatrení pre podporu biodiverzity a zelenomodrej infraštruktúry. V rámci výstavby týchto panelových domov, ale aj škôl boli budované aj rozsiahle súvislé betónové plochy – chodníky, parkoviská, ihriská. Všetko toto v súčasnosti spôsobuje prehrievanie vnútra sídlisk a bytov, čo väčšina obyvateľov pociťuje ako nepríjemné.
Chladenie bytov si majitelia snažia zabezpečovať inštaláciou klimatických jednotiek, ktoré predstavujú ďalšiu energetickú záťaž.
Čo sa týka zelených plôch a verejných priestranstiev, na začiatku výstavby bol väčšinou ponechaný dostatočný priestor medzi bytovými domami pre výsadbu zelene na sídliskách.

Avšak po 90tych rokov, nastal nielen nárast podnikateľských developerských aktivít a priestranstvá medzi v minulosti postavenými panelákmi boli zahustené novými bytovými domami, ale zároveň s rozvojom automobilovej dopravy vzrástla požiadavka na parkovanie.
Najhoršia situácia v Bratislave je v MČ Karlova Ves – Dlhé Diely, kde je výstavba veľmi prehustená. Plochy medzi panelákmi, ktoré zostali nevybetónované nemajú požadovaný štandard zelene, lebo na konci výstavby sa už na to nevyčlenili prostriedky. Niečo si obyvatelia vysadili svojpomocne, ale nie je to dostatočné. V lete sa uplatňuje aj nadmerné kosenie a tým pádom sú trávniky spálené, suché a neplnia ochladzujúcu funkciu.
V rámci sídlisk existujú rozsiahle vybetónovaná plochy – parkoviská, široké chodníky, ihriská, malé námestíčka, terasy a pod., ktoré spôsobujú veľké prehrievanie vnútornej klímy.
V rámci sídlisk chýbajú prvky na ochladenie klímy – väčšie stromy, súvislejšie porasty kríkov, napr. popri cestách a chodníkoch, parkovacie miesta s priepustnými povrchmi, mierne terénne depresie fungujúce na zachytávanie prívalových zrážok, chýbajú napájadlá pre živočíchy žijúce na sídliskách. Všetká voda zo striech budov aj chodníkov a betónových plôch je odkanalizovaná do splaškovej kanalizácie.
Je zavedený nevhodný režim kosenia – kosia sa aj plochy, ktoré by mohli zostať nepokosené – fungovali by ako lúky pre včely a kosí sa aj keď je úplne sucho a tráva je veľmi krátka a suchá.
Po kosení sa ešte viac vysuší a zostane spálená od slnka, také zelené plochy neplnia skoro žiadnu ochladzovaciu funkciu. Nadmerné kosenia má za následok tiež zbytočne vysoké emisie CO2. Chýbajú prvky ktoré by zvýšili biodiverzitu, ale aj vlhkosť na sídliskách – kvitnúce stromy, kvitnúce záhony trvaliek, lúčne porasty, staré drevo (ako úkryt pre hmyz – včely, čmeliaky, chrobáky), napájadlá pre vtáky, hmyz a ježkov, kopy suchého dreva ako úkryt pre ježkov, kopy kamenia ako úkryt pre jašteričky a pod.