Rudava je zatiaľ jednou z najzaujímavejších a najrôznorodejších obnov vodného toku, ktoré realizujeme.

Ten by sa skôr mohol volať priadkovec hlohový, pretože jeho samičky znášajú vajíčka primárne na hlohy. Tento motýľ ako jeden z mála, znáša vajíčka na jeseň a musia na kríku prečkať celú zimu. Preto ich samica obalí do obalu, ktorý má na sebe akoby chĺpky a sú tak chránené pred vodou, mrazom a inými poveternostnými podmienkami. Samička vyhľadáva na kladenie znášky veľmi nízke kríky hloha, pretože, neskôr, keď sa z nich vyliahnu v skorších jarných mesiacoch húsenice, musí byť tento obal čo najbližšie k zemi, aby húsenice pohlcovali čo najviac sálavého zemského tepla z prvých jarných lúčov.

Povyše Podmanína, na úpätí Manínca a Veľkého Manína v Súľovských vrchoch sa rozlieha dnes už neveľká nelesná stráň, ktorá na prvý pohľad vyzerá vyprahnuto a bez života. No vôbec to nie je tak. Práve takéto teplé slnečné stráne totiž prekypujú životom. Nájdeme tu stovky, možno až tisíce druhov teplomilných živočíchov, rastlín, lišajníkov, húb a iných organizmov. Niektoré z nich sú už na Slovensku na pokraji vyhynutia.

Tejto lokalite v UEV Holubyho kopanice, na ktorej sa už tento modráčik dlhodobo nevyskytoval, sme sa venovali od roku 2023 v rámci nášho projektu ochrany motýľov #LIFE_Metamorphosis. Čistili sme ju od náletových drevín, obnovili sme na nej malú mokraď a podmáčanú lúku, ktorú sme pravidelne kosili a vysadili sme aj živné rastliny krvavca a mnoho ďalších nektáronosných rastlín. Skrátka, vyrobili sme tu všetku potrebnú jemnú „infraštruktúru“, aby sa tu náročnému modráčikovi, ale aj iným vzácnym motýľom páčilo.

Pamätáte si ešte na korytnačky močiarne, ktorých vajíčka sme chránili pomocou psa Rexy? Tak, že ich najprv Rexa so svojou psovodkou Peťou vyňuchala a následne sa na nainštalovali ochranné mriežky, aby ich ochránili pred predátormi a poľnohospodárskymi strojmi. No tak hlásime, že už tretia generácia takýchto podunajských korytnačiek sa úspešne vyliahla a už sú takmer všetky úspešne vo vode a samostatne žijú svoj mokraďný život, v obkolesení žiab a vážok a občas aj väčších korytnačiek.

Kosatec trávolistý (Iris graminea) je zo Strážovských vrchov známy iba z jedinej lokality. A práve na nej sme začali ešte na začiatku roka 2021 s obnovou kvitnúcich lúk v rámci projektu LIFE Endemic PANALP. Pod najvyšším vrchom Strážovských vrchov sme postupne obnovili biotopy a aj tradičnú pastvu na 17 hektároch.

Farebné lúky a pasienky neboli vždy samozrejmosťou. Ich vznik súvisel s rozvojom poľnohospodárstva v období neolitu. Človek potreboval vytvárať priestory bez lesa pre chov dobytka a pestovanie plodín.