Bratislavské regionálne ochranárske združenie aktuálne čelí mediálnemu tlaku a tlaku zo strany verejnosti ohľadne manažmentov realizovaných na území Devínskej Kobyly. K vzniknutej situácii by sme sa preto radi vyjadrili a vysvetlili, čo realizáciou takýchto manažmentov riešime a ako máme tieto zásahy právne a administratívne podložené. Zároveň sme veľmi radi, že sa ľudia o toto územie…
Serényiho cisterna na Plešivskej planine v Slovenskom Krase bola postavená v roku 1913 pre zabezpečenie napájania dobytka a vylepšenie pastevných podmienok na planine.
Dnes tu však voda pre dobytok chýba, pretože cisterna je nefunkčná a svoju úlohu si už bohužiaľ neplní.
Od 15. mája je riečny ostrov s panensky čistou prírodou, lužnými lesmi, zdrojom pitnej vody, dynamicky tečúcim Karloveským ramenom, či napríklad najväčším európskym ďatľom tesárom čiernym chráneným areálom s druhým a tretím stupňom ochrany. Dnes ho za chránený areál slávnostne vyhlásili vo Vodárenskom múzeu.
V zasadačke Výskumného ústavu vodného hospodárstva na nábreží Dunaja s výhľadom na lesy nového Chráneného areálu Pečniansky les sa zišli zástupcovia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, Mestskej časti Petržalka, Štátnej ochrany prírody SR, rakúskeho Národného parku Donau-Auen, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a. s. a Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ), aby spoločne oslávili výsledok dlhoročného úsilia bratislavských…
V Bratislavskom regionálnom ochranárskom združení sme sa rozhodli vydať knižku detských rozprávok a preložiť tak environmentálne súvislosti do reči detí.
Konečne sa nám podarilo to, čo sme už dlho plánovali. Vydať brožúrku o význame pastvy v krajine – pre opeľovače, kvety, hmyz, vtáky – pre biodiverzitu celkovo.
Prečo potrebujeme hospodárenie v súlade s prírodou? Ako zmenilo intenzívne poľnohospodárstvo krajinu okolo nás? A aký to má dopad na životne dôležité opeľovače? Dokážu ochranári a farmári ťahať za jeden povraz?
Tento druh vyhlásila SOS/BirdLife SLovensko za Vtáka roka 2024, pretože chce poukázať na dôležitosť jeho ochrany. Na ceste z Afriky, kde jedince trávia zimné obdobie, prekonajú sokoly s červenými nohami viac ako 7000 kilometrov a mnoho nástrah.
„Hilltopping“ je párovacia stratégia, pri ktorej dospelé jedince hmyzu vyhľadávajú v krajine vyvýšené nezarastené miesta, na ktorých prebiehajú ich svadobné lety a párenie.