Mokrade boli kedysi v tunajšej krajine takou súčasťou života, že miestny obyvatelia mali vyše 20 rôznych výrazov pre „mokraď“. Pred odvodnením Žitného ostrova mal obrovský význam v regióne každý jeden centimeter nadmorskej výšky, a tieto morfologické rozdielnosti sa premietli do rôznych pomenovaní: gyűr, sziget, lapos.
V septembri sa otriasal vrch Tarbucka nielen pod kopytami pasúcich sa kôz, ale tentoraz aj pod nohami dobrovoľníkov.Dobrovoľníci a „geokeškári“ z OZ Permoníci pomáhali ručne vyčistiť tieto vzácne miesta od náletových drevín a tak urýchlili aktivity odvážneho miestneho chovateľa Juraja Kulčára s jeho rodinou.
Intenzívne poľnohospodárstvo na veľkých plochách doslova vygumovalo život z krajiny. Do veľkej miery za to môže aj zle nastavená poľnohospodárska politika podnecujúca intenzívny spôsob hospodárenia, ktorý vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie. Z vidieckej krajiny mizne pestrosť a s ňou aj vtáčí spev, motýle a opeľovače. Ak stratíme prírodnú rozmanitosť krajiny, stratíme aj jej zdravie a odolnosť.
Na návrat pastvy ako na nástroj pre ochranu prírody sa zameriava medzinárodný projekt LIFE PANALP. Spolu s maďarskými partnermi sa bude Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) venovať ochrane viacerých druhov endemických rastlín a vzácnych živočíchov.
Ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi sme odovzdali petíciu Za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja, ktorú podpísalo 11 603 ľudí.
Na lokalite Starý vrch sa za uplynulé dva roky podarilo strojnásobiť početnosť vzácnej rastliny – katranu tatárskeho. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) tu v spolupráci so Štátnou ochranou prírody v roku 2018 obnovilo pastvu kráv, vďaka ktorej sa na tejto lokalite európskeho významu výrazne zmenilo druhové zloženie rastlín.
V máji bola z našej iniciatívy uskutočnená simulovaná záplava, podľa platného Manipulačného poriadku k VD Gabčíkovo, v ramennej sústave Dunaja. Táto simulovaná záplava, nie je to o čo sa snažíme v petícii.
Pri hľadaní riešení klimatickej zmeny sú lužné lesy často prehliadané. Obnova lužných lesov však môže hrať veľmi dôležitú úlohu pri snahe znížiť koncentráciu CO2 v atmosfére.
Stromy majú schopnosť zachytávať veľké množstvá CO2 z atmosféry a ukladať ho v podobe uhlíka vo svojich tkanivách. Dospelý strom takto dokáže za jeden rok „vytiahnuť“ až 22kg CO2 z atmosféry.
Vplyv klimatickej zmeny na južnom Slovensku je dnes už veľmi citeľný. Zvýšená teplota a nedostatok zrážok ovplyvňujú nielen poľnohospodárov, ale aj okolitú prírodu.
Dnes je 22. apríl – Deň Zeme. Rozhodli sme sa preto dnes o našu Zem zabojovať na mieste, ktoré môžeme ovplyvniť. Presne dnes preto spúšťame petíciu za záchranu vnútrozemskej delty Dunaja, najväčšej sústavy mokradí na Slovensku.
https://www.peticie.com/peticia_za_zachranu_poslednych_zvyk…