Kolmé riečne brehy a hniezdne steny boli obnovené BROZ v rámci aktivity C1 v Zlatnej na Ostrove vo februári 2017 – v dĺžke 35 metrov a v Dobrohošti v máji 2017 – v dĺžke 40 m. Obidve lokality sa nachádzajú v CHVÚ Dunajské luhy.
Obnova hniezdnych stien v Bátorových Kosihách bola pripravená a realizovaná v úzkej spolupráci s miestnym zastupiteľstvom a starostom ako aj s miestnym občianskym združením „Brehuľa“. Na miestach, kde prebiehali práce boli umiestnené informačné tabuľa, ktoré oboznamovali miestnych obyvateľov s činnosťou, ktorá tam prebiehala. Lokality v Bátorových Kosihách boli obsadené aj pred rekonštrukčnými prácami, ale hniezdne…
V rámci projektu LIFE BeeSandFish sa začiatkom marca 2021 začala na pravom brehu Dunaja (rkm 1865 až 1864) pod prístavným mostom naplánovaná obnova kolmého riečneho brehu ako prirodzeného hniezdneho biotopu brehule hnedej a rybárika riečneho.
V rámci projektu LIFE Microtus II sme pripravili prvý plán obnovy Istragovskej mokrade, ktorého cieľom je celoročná prítomnosť vody na Istragove.
Ako prebieha obnova mokradí a ramien Dunaja vám priblíži Karolína Sobeková tu. Relácia je v anglickom jazyku.
Obnova dolného Vojčianskeho ramena je doposiaľ naša najväčšia revitalizácia v oblasti vnútrozemskej delty Dunaja. Preto si zaslúžila aj krátke video spracovanie.
Chránený areál (CHA) Svarkovica je maloplošné chránené územie ležiace v CHKO Strážovské vrchyv k. ú obce Prečín. Zároveň patrí do rovnomenného územia európskeho významu (ÚEV) Strážovské vrchy, na ktoré je ako jedno zo 17-tich slovenských ÚEV sústredný projekt LIFE endemic PANALP. Len v Strážovských vrchoch by sme chceli v nasledujúcich rokoch obnoviť podobné biotopy a pastvu na desiatkach plôch, na čom postupne pracujeme. Práca okrem Svarkovice v súčasnosti prebieha aj na ďalších 4 miestach v rámci ÚEV.
Začali sme s postupným vytváraním biokoridorov, tzv. “diaľníc”, pre hraboše severské, ktoré im umožnia jednoduchší presun medzi lokalitami. Vytváranie koridorov je v dnešnej dobe kľúčovým bodom ochrany živočíchov, ktoré žijú v izolovaných populáciách.
Obchvat Svätého Jura, ktorý navrhuje BSK by mal viesť cez Národnú prírodnú rezerváciu Jurský Šúr. Je to návrh opatrenia, ktoré nezohľadňuje stratégiu adaptácie na zmenu klímy, stratégiu na ochranu biodiverzity ani stratégie posilňovania hromadnej dopravy na úkor individuálnej dopravy. Tu je naše stanovisko.
O tom aký je stav populácií sysľa pasienkového na Slovensku, aké sú jeho potreby a čo ich sysle ohrozuje sa dozviete v článku Denníka N. Článok ilustrovala Monika Pascoe Mikyšková.