Obchvat vs. mokraď

Z dokumentu Ministerstva životného prostredia SR- Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy 2018, priamo vyplýva, že pre Slovenskú republiku je zachovanie a zveľaďovanie mokradí ako je NPR Šúr jedným zo strategických navrhovaných opatrení (bod 5.3. prírodné prostredie a biodiverzita).

Bratislavský samosprávny kraj opomenul túto stratégiu a plán Slovenskej republiky, keď vyhodnotil, že individuálna doprava má v BA kraji absolútnu prednosť?
Pred prírodou, pred verejnou dopravou- pred týmito najdôležitejšími verejnými záujmami. Samotný BSK tvorí mnohé dobré vlastné stratégie a plány na rozvoj verejnej dopravy. Budú však plány stačiť? Potrebujeme celosieťovo funkčné riešenia a citeľné rozvojové zmeny. To sú také, ktoré evidentne trvale prospievajú verejnej doprave a k jej vysokej úrovni a to v takej miere, že ju verejnosť využíva zo všetkého najradšej.

Namiesto prioritného prístupu k rozvoju verejnej dopravy, podpore vlakov, autobusov, električiek a nemotorovej dopravy, podpory životného prostredia a zachovania najzásadnejších prírodných hodnôt kraja pre úžitok širokej verejnosti, má BSK v roku 2023 v pláne použiť obrovské množstvo prostriedkov na trvalú podporu áut a veľkých ciest. A nejde len o náklady na výstavbu. O tie cesty by sa musel úrad BSK starať už navždy. Navždy by musel hradiť náklady za energie, za osvetlenie dopravných uzlov a križovatiek, zimnú a technickú údržbu aj odstraňovanie následkov havárií. Tieto prostriedky by už navždy chýbali v rozpočtoch na verejnú dopravu a jej rozvoj, na ochranu prírody a na adaptáciu na zmenu klímy. A pritom vieme, že pri zmene klímy je a bude naše prežitie závisieť od každého správneho rozhodnutia.

Čo je však pri zámere rovnako tragické, úplne pri tom ignoruje aj to, aká dôležitá je časť prírody, ktorá sa nachádza v koridore 1. variantu, kam štvorprúdovú „diaľnicu“ v projekte umiestnili. NPR Šúr je svojimi vlastnosťami a rozlohou široko-ďaleko najvýznamnejšia mokraď, unikátnosťou presahuje ďaleko za hranice Bratislavského kraja aj Slovenskej Republiky. Potrebujeme ju účinne chrániť a zveľaďovať a nie stavať v nej štvorprúdovú cestu.

BSK požiadali (povinnosť podľa zákona 24/2006 Z.z.) o posúdenie zámeru stavby Malokarpatského obchvatu v procese EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie). Avšak požiadali o posudzovanie len časti projektu, hoci by sa podľa nás mal projekt hodnotiť ako celok s kumulatívnymi vplyvmi. Ak by vyšiel tento zvláštny plán, po kúskoch by projekt „nakrájali“ salámovou metódou. Kto ju nepozná, to je taká, keď jedným odkrojeným kolieskom zo salámy žiadna škoda na nej prakticky nevznikne. Pri posudzovaní projektu to však znamená, že pri posudzovaní každej časti zvlášť by mohlo vyjsť, že časti vedúce a situované do menej komplikovaných území sú postupne viac alebo menej bez komplikácií prechodné, a bez väčších škôd na životnom prostredí by mohli byť aj postupne realizované. A až na konci pri posudzovaní posledného úseku projektu pri Svätom Jure, navrhnutom cez národne aj medzinárodne chránenú mokraď NPR Šúr, by sme zistili, že z tej „pomyselnej salámy,“ ktorá bola ešte nedávno celá a nedotknutá ostal pred nami len ten „Šúrsky kúsok“. V tejto hre praktického vydierania verejnosti by boli obrovské už vynaložené náklady a takmer dokončený projekt oproti kúsku „akejsi“ prírody, ktorým je v strednej Európe najväčší zachovaný zvyšok barinato-slatinného jelšového lesa – Šúr. Pre upresnenie, vieme aké rozsiahle kumulatívne negatívne vplyvy a škody by dopadali na Šúr počas výstavby obchvatu a po zvyšok času existencie zvyšku rezervácie.

Pri poslednej posudzovanej fáze, ktorá sa teda týka Svätého Jura a NPR Šúr, prichádzajú do úvahy dva, respektíve tri varianty:

1. cez NPR Šúr

2. razený tunel vo svahu pod mestom.

Náš kolega Peter Lipovský navrhoval 3. variant podzemného obchvatu, konkrétne popod teleso hlavnej cesty vo Svätom Jure, nová cesta zapustená pod úroveň súčasnej štvorprúdovej cesty, na vrchu prekrytá a na povrchu prekrytia by mohol vzniknúť nový moderný a pokojnejší mestský priestor s jednoduchou obslužnou cestou, cyklocestou, novými stromami a zeleňou aj parkovacími miestami pre obyvateľov aj návštevníkov mesta Svätý Jur. Spolu s aktivistom Michalom Bróskom vypracovali štúdiu, v ktorej návrh spracovali a koncom roka 2020 ju poskytli na prerokovanie vedeniu Bratislavského Samosprávneho Kraja. Mali sme stretnutie aj s pánom županom Jurajom Drobom, ktorý prízvukoval, že budú hľadať variant, ktorý nespôsobí škody na prírode.

Včera BSK zverejnil vo svojom článku na internete informáciu, že na tento 3. variant si dali vyhotoviť Technickú štúdiu, ktorá ho posúdila ako nedostatočne ekonomicky výhodnejší variant oproti tunelu, ktorý sa javí ako veľmi drahý. Požiadame o sprístupnenie štúdie.

Zapojili sme sa a sme účastníkom tohto konania posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA. Sme za to, že všetky varianty musia byť dôkladne posúdené tak, aby škody a negatívne vplyvy na životnom prostredí nevznikali alebo boli čo najnižšie a spôsobené škody budeme žiadať adekvátne kompenzácie. Zaslali sme pripomienky k zámeru, aj k spôsobu posudzovania. Žiadame o celistvé posudzovanie projektu v jednom konaní ako aj posúdenie 3. variantu.

Do úvahy pripadá aj variant 0., že to ostane tak ako to je. To by bola najlepšia možnosť, pri ktorej by Bratislavský samosprávny kraj mohol zrealizovať podobne veľký cielený a účinný projekt podpory verejnej dopravy v kraji. O kľúčových potrebách podpory verejnej dopravy počúvame zo všetkých strán už veľmi dlho. Nám obyvateľom krajiny však nestačí „chceme“ a „plánujeme,“. Potrebujeme „urobili sme“ a „robíme“. Keď to ide kvôli autám, veríme, že to pôjde aj kvôli prírode a kvôli ľudom.

Vývoj projektového zámeru v oblasti NPR Šúr budeme sledovať a pripomienkovať.