Obnova potravných habitatov pasením začalo po niekoľkých stretnutiach v CHVÚ Dolné Pohronie v k.ú. Radvaň nad Dunajom, v blízkosti obce Virt. Plocha vo veľkosti 12 ha bola oplotená novým elektrickým ohradníkom s celkovou dĺžkou 2000 metrov. Batéria oplotenia je dobíjaná solárnym panelom zabezpečeným projektom. Po oplotení plochy tu pasie miestny farmár Alexander Varga kone a…
Dobrá Voda je jednou z mála obcí, ktoré ležia ukryté uprostred masívu Malých Karpát. Väčšina ich územia totiž ľuďom v minulosti neposkytovala príliš príhodné prostredia na iné ako lesné hospodárenie, a tak osídľovali skôr okraje tohto pohoria. To, čím je Dobrá Voda v tomto smere výnimočná, možno ľahko vytušiť už z jej názvu. Naši predkovia tu objavili bohaté vodné zdroje. Geologické podložie tu totiž tvoria druhohorné vápence a dolomity, ktoré sú ľahko priepustné pre vodu.
S miestnym hospodárom Arnoldom Dócsom sme rozbehli pastvu kôz v ÚEV Veľký Kopec na východnom Slovensku – nad Kráľovským Chlmcom. Pastva kôz v tomto území pomôže obnoviť cenné stepné biotopy a pasienkové dubiny, ktoré sú plné života, najmä toho hmyzieho a rastlinného.
Súľovské vrchy neoplývajú iba malebnými scenériami skalných brál a vežičiek, ale aj bohatstvom vzácnej flóry a fauny. Medzi botanikmi boli v minulosti okrem iného známe ako vychýrená botanická lokalita.
Druhové bohatstvo našej krajiny sa viaže na nelesné biotopy – patria k nim aj teplomilné a suchomilné lúky a pasienky, ktoré môžeme obdivovať aj v Slovenskom Krase. Tieto biotopy sú závislé od tradičného manažmentu – extenzívnej pastvy a kosenia. Žiaľ, na väčšine miest sa už viac ako 30 rokov tradične nehospodári. Dôsledkom toho pasienky zarastajú náletovými drevinami a expanzívnymi trávami.
Obnova zarastených lokalít nie je vôbec jednoduchý ani rýchly proces, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Zvyčajne si v prvom praktickom kroku vyžaduje dôkladné vyčistenie územia – výrub náletových či nepôvodných drevín, odpratávanie biomasy a často aj frézovanie pňov. Na niektorých miestach v obmedzenej miere využívame aj zemnú frézu. Následne sa budujú oplotenia a ďalšia potrebná infraštruktúra, ako sú prístrešky či napájačky na vodu.
Už prvý rok projektu LIFE Sub-pannonic sme začali s obnovou vzácnych suchomilných travinno-bylinných spoločenstiev. Jednou z lokalít je Fabiánka, časť najväčšej krasovej planiny Slovenského Krasu – Silickej planiny. Okrem špecifických podmienok prostredia je pre zachovanie tunajších travinno-bylinných biotopov dôležitá aj tradičná pastva. Na mnohých miestach sa však už niekoľko desiatok rokov nepáslo, a tak husto…
Mokrade boli kedysi v tunajšej krajine takou súčasťou života, že miestny obyvatelia mali vyše 20 rôznych výrazov pre „mokraď“. Pred odvodnením Žitného ostrova mal obrovský význam v regióne každý jeden centimeter nadmorskej výšky, a tieto morfologické rozdielnosti sa premietli do rôznych pomenovaní: gyűr, sziget, lapos.
Asi pred rokom sme začali riešiť obnovné aktivity na území európskeho významu Sedliská pri Hlohovci. Južnú časť tohto územia tvoria krásne xerotermné lúky s poniklecom a hlaváčikom, ktoré boli v minulosti využívané ako pasienky.
Pri hľadaní riešení klimatickej zmeny sú lužné lesy často prehliadané. Obnova lužných lesov však môže hrať veľmi dôležitú úlohu pri snahe znížiť koncentráciu CO2 v atmosfére.
Stromy majú schopnosť zachytávať veľké množstvá CO2 z atmosféry a ukladať ho v podobe uhlíka vo svojich tkanivách. Dospelý strom takto dokáže za jeden rok „vytiahnuť“ až 22kg CO2 z atmosféry.