Obnova zarastených lokalít nie je vôbec jednoduchý ani rýchly proces, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Zvyčajne si v prvom praktickom kroku vyžaduje dôkladné vyčistenie územia – výrub náletových či nepôvodných drevín, odpratávanie biomasy a často aj frézovanie pňov. Na niektorých miestach v obmedzenej miere využívame aj zemnú frézu. Následne sa budujú oplotenia a ďalšia potrebná infraštruktúra, ako sú prístrešky či napájačky na vodu. Ide neraz o fyzicky aj organizačne náročnú prácu, ktorá je však kľúčová na to, aby sa pasienky mohli opäť stať živým priestorom pre pastvu aj biodiverzitu.
Ak je to možné, uplatňujeme aj alternatívny postup – vyčistíme iba úzke koridory pre oplotenie a na lokalitu hneď privezieme zvieratá. Kozy sa púšťajú do húštin a začínajú likvidovať krovie. Zvyšnú plochu dočisťujeme postupne, podľa toho, ako si zvieratá poradia s drevinami. Konkrétny postup vždy prispôsobujeme možnostiam danej lokality – časovým, finančným a personálnym, ako aj dostupnosti vhodných zvierat.
Dolné Lazy – vhodnými spásačmi na suchých lokalitách sú somáre. Ak doplnia kozy a ovce, je to ideálna kombinácia.
Ak sa napríklad v blízkosti záujmového územia nachádza zodpovedný chovateľ hovädzieho dobytka, radi s ním nadviažeme spoluprácu a začneme s obnovou pastvy – hoci sa na tento účel najmä v počiatočnej fáze zvyčajne viac hodia kozy. Výmladky drevín a nedopasky potom podľa potreby odstraňujeme krovinorezmi, mulčovačom alebo frézou. Mnohé dreviny ako hloh, svíb, ostružiny či šípky sa totiž nevzdávajú ľahko, a preto je dôležité začať s pastvou čo najskôr po úvodnom čistení. Kríky sú obľúbenou potravou nielen pre kozy, ale aj pre somáre a niektoré plemená kráv, ktoré si s nimi vedia rovnako dobre poradiť. Inde po kozách môžu nastúpiť ovce, kravy, somáre či kone – opäť v závislosti od konkrétnych okolností a možností.
Takto zvládli ohryz borievky na lokalite Dolné Lazy. Prebieha tu nátlaková pastva v prvých rokoch po masívnom odstránení krov.
Na rozdiel od bežných poľnohospodárskych prístupov, pri ktorých sa na vyčistené plochy vysievajú produkčné zmesi, my volíme prírode bližší spôsob – ponechávame plochu na obnovu z pôdnej banky a zo semien pôvodných druhov, ktoré sa do lokality dostanú vďaka vetru a zvieratám. Po vyčistení lokalít a návrate pastvy tak nastupuje celkom nový život. Obnažená pôda sa stáva priestorom pre rôzne druhy – bodliaky, pichliače, divozel, ale aj najrôznejšie lesné, lúčne či poľné rastliny. Vegetácia sa postupne mení, spestruje a stabilizuje. Takto vzniká druhovo bohatá krajina, ktorá je živým koncertom hmyzu a vtáctva. Biodiverzita na týchto lokalitách je výrazne vyššia než na lúkach pokosených v jednom termíne a v lepšom prípade usušených na seno. Často je však hmota len zavädnutá a balená do plastových obalov, kde bez prístupu vzduchu vzniká senáž.
Na Drietomskom bradle sme vlani začali s pastvou kôz a oviec, tento rok ich nahradili kravy miestneho gazdu.
Konkrétne príklady obnovy pastvy možno vidieť napríklad v územiach európskeho významu Drietomské bradlo a Dolné Lazy, kde sme túto aktivitu realizovali v rámci projektu LIFE Endemic PANALP. Na prvej lokalite sme vlani začali s pastvou vlastných kôz a oviec, ktoré tento rok nahradili kravy miestneho gazdu. Na druhej pasie zmiešané stádo oviec, kôz a somárov farmárky zo susedstva. Vďaka týmto zásahom sa do krajiny vracia nielen rozmanitosť života, ale aj tradičné formy hospodárenia a zmysluplná práca pre ľudí z regiónov.