Ako simulované záplavy ovplyvňujú rozmnožovanie žiab a mlokov
V rámci projektu LIFE Dunajské luhy pokračoval monitoring obojživelníkov aj počas sezóny 2022. Sledované boli viaceré plochy v rámci šiestich rôznych lokalít. Rozmnožovanie obojživelníkov bolo do veľkej miery ovplyvnené režimom simulovaných záplav; v tomto roku jarná trvajúca od 14. mája po dobu 30 dní a letná od 13. júna s trvaním 16 dní.
Dunajské Kriviny boli v roku 2022 dobre zavodnené a poskytovali vhodné podmienky pre reprodukciu obojživelníkov. Vodný stav ešte zlepšili simulované záplavy. Obojživelníky lákala aj mokraď, ktorá tu bola vytvorená v lužnom lese, kde stromy postupne odumierajú a plocha sa tým presvetľuje.
V Dobrohošti vznikla zatopením viacerých plôch jedna veľká súvislá mokraď, kde mali obojživelníky možnosť nájsť dostatok reprodukčných miest od skorej jari až do leta.
Dunajské Kriviny aj Dobrohošť sa nachádzajú blízko nápustu, ktorým sa voda privádza do ramennej sústavy. Vďaka tomu sa tu prejavia simulované záplavy pomerne intenzívne a plochy sú dobre zavodnené.
Iná situácia bola na plochách okolo Kráľovskej lúky, Bakanského ramena a na Istragove. Na viacerých miestach tu bolo v apríli sucho. Aj napriek dobrému zavodneniu v júni tu bol pozorovaný nízky počet jedincov, čo zrejme súviselo s nepriaznivým jarným stavom vody. Lokalitám by prospel skorší nástup jarnej simulovanej záplavy, už koncom marca a začiatkom apríla, aby sa stihli rozmnožiť aj skoro na jar sa rozmnožujúce druhy.
Na plochách okolo Kráľovskej lúky a na Istragove bolo počas záplavy síce dosť vody, no už v polovici júla boli vyschnuté. V izolovaných mlákach boli nachádzané napr. žubrienky kunky červenobruchej, ktoré ale určite nestihli zmetamorfovať pred úplným vyschnutím kaluží.
Na Istragove boli v roku 2022 vybudované nové kanály, ktoré boli po napustení vodou obsadené obojživelníkmi. Vďaka simulovanej záplave boli zavodnené aj okolité mokrade, no čoskoro po jej odoznení voda opadla a zostali bez vody. Predĺženie letnej záplavy by umožnilo úspešné zmetamorfovanie lariev obojživelníkov a zlepšenie stavu ich populácií.
Pre výskyt a rozmnožovanie obojživelníkov je kľúčové zavodnenie lokalít. Niektoré druhy vyskytujúce sa na Podunajsku (skokan štíhly, skokan ostropyský, ropucha bradavičnatá, mlok bodkovaný a mlok dunajský) sa začínajú rozmnožovať skoro na jar (marec, apríl). Pre tieto druhy by preto bolo vhodné vytvoriť také podmienky, aby boli ich reprodukčné lokality zavodnené už skôr (aspoň od polovice marca). Naopak iné druhy (rosnička zelená, hrabavka škvrnitá, kunka červenobruchá, vodné skokany) sa rozmnožujú od apríla do začiatku júna a ich larvy sa vo vode vyvíjajú až do konca júla, začiatku augusta. Pre rozmnožovanie a larválny vývin týchto druhov by bolo vhodné, aby boli plochy zavodnené aspoň do konca júla.
Tu nájdete zhrnutie výstupov z monitoringu obojživelníkov v rokoch 2019, 2020 a 2021.
(monitoring a jeho vyhodnotenie, fotografický materiál: doc. Mgr. Peter Mikulíček, PhD., Katedra zoológie, Univerzita Komenského v Bratislave)