Priebežné výsledky monitoringu obojživelníkov v sezónach 2019 a 2020
Oblasť tzv. vnútrozemskej delty Dunaja medzi Bratislavou a Sapom kedysi prekypovala životom. Unikátny systém riečnych ramien, periodické záplavy a zdravé lužné biotopy ponúkali optimálne prostredie pre rozmnožovanie rýb a obojživelníkov. Tie predstavujú potravnú základňu pre mnohé druhy vtákov ako volavky, bociany, kormorány či nášho najväčšieho dravca orliaka morského.
Po zregulovaní Dunaja, vystavaní vodného diela a narušení vodného režimu ramennej sústavy sa situácia pre obyvateľov dunajských luhov značne zhoršila. A tak sa v posledných rokoch človek snaží naprávať škody prostredníctvom revitalizácie ramien a simulovaných záplav (momentálne jarná v apríli – máji, letná v máji – júni). Dotácia vodného režimu ramennej sústavy z nápustného objektu v Dobrohošti v rámci simulovanej záplavy predstavuje v súčasnosti kľúčový moment pre rozmnožovanie obojživelníkov tejto oblasti. Ramená, terénne depresie, ako aj priľahlé lúky a lužné lesy sa po jej spustení zalievajú životodarnou vodou.
V rámci projektu LIFE Dunajské luhy pravidelne prebieha monitoring rastlín a živočíchov, za účelom zistenia vplyvu revitalizačných opatrení na stav vybraných lokalít pozdĺž Dunaja. Monitoring obojživelníkov s dôrazom na dva druhy európskeho významu – kunku červenobruchú a mloka dunajského bude prebiehať aj v nasledujúcich sezónach. Porovnaním výskytu a početnosti jednotlivých druhov pred a po realizácii opatrení zameraných na zlepšenie vodného režimu mokradí, prietočnej kapacity, pozdĺžnej spojitosti a laterálneho prepojenia dunajských ramien tak získame obraz o význame týchto revitalizácií pre lužné biotopy.
V mesiacoch marec – júl sa na vybraných lokalitách Dunajských luhov zisťuje prítomnosť žiab a mlokov – mladých a dospelých jedincov, žubrienok a znášok vajíčok – v terénnych depresiách vyplnených vodou, mŕtvych riečnych ramenách, zvyškoch ramien a kanáloch so stojatou alebo pomaly tečúcou vodou. Žaby boli zaznamenávané podľa akustických prejavov samcov, priamym pozorovaním a odchytom jedincov všetkých vývinových štádií. Odchytávané boli pomocou sieťky alebo do ruky v prípadoch, kedy len prosté pozorovanie znemožňovalo ich zaradenie do druhu. Všetky jedince žiab aj mlokov boli po odchyte vypustené na mieste, kde boli nájdené. V prípade nálezu vajíčok na vysychajúcich lokalitách, sú tieto premiestnené do najbližšej vody.
Monitoring priniesol zaujímavé pozorovanie rozmnožovania ropúch bradavičnatých, ktoré sa za bežných okolností rozmnožujú skoro na jar (koniec marca, apríl). Keďže ramená bývajú v tomto čase bez vody, ropuchy nemali možnosť vyklásť vajíčka. Po napustení ramena situáciu ihneď využili a začali sa rozmnožovať aj v takomto neskorom období. Naopak, skokany štíhle, ktoré sú na lokalite tiež početné a kladú vajíčka v marci až apríli, sa v sezóne nerozmnožili, ak bola lokalita zavodnená príliš neskoro.
Zo žiab boli v oblasti ramennej sústavy v rokoch 2019 až 2020 pozorované druhy kunka červenobruchá (Bombina bombina), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), rosnička zelená (Hyla arborea), hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus) a viaceré druhy skokanov – skokan štíhly (Rana dalmatina), skokan ostropyský (Rana arvalis) skokan rapotavý (Pelophylax ridibundus) a skokan zelený (Pelophylax esculentus). Mloky sú zastúpené dvoma druhmi – mlok dunajský (Triturus dobrogicus) a mlok bodkovaný (Lissotriton vulgaris).
Z monitoringu obojživelníkov vyplýva, že na lokalitách by bolo vhodné zabezpečiť optimálny vodný režim už skoro na jar (marec, apríl), aby sa mohli rozmnožiť aj druhy ako skokan štíhly, ropucha bradavičnatá a oba druhy mlokov. Simulovaná záplava výrazne zlepšila stav vody na lokalitách, no po jej ukončení na mnohých miestach zase hladina rýchlo opadá. Okrem skoršej záplavy by pre úspešný vývin obojživelníkov pomohlo zabezpečiť, aby zostávali reprodukčné lokality aj počas neskorej jari a leta naďalej zavodnené. Toto sú kľúčové predpoklady zlepšenia stavu populácií žiab a mlokov v ramennej sústave Dunaja.
(autor fotografií: Peter Mikulíček)