Dunajské Kriviny boli v roku 2022 dobre zavodnené a poskytovali vhodné podmienky pre reprodukciu obojživelníkov. Vodný stav ešte zlepšili simulované záplavy. V rámci projektu LIFE Dunajské luhy pokračoval monitoring obojživelníkov aj počas sezóny 2022.
V území európskeho významu Beckovské skalice sme vyčistili „výsypky“ v starom kameňolome. Výsypky si môžete predstaviť ako kôpky sute a hornín, ktoré zostali po ťažbe. Takéto miesta – dostatočne oslnené s riedkym vegetačným krytom a obnaženým substrátom sú biotopom výskytu nie len suchomilných druhov motýľov, ale aj koníkov, pavúkov a blanokrídlovcov.
„Hilltopping“ je párovacia stratégia, pri ktorej dospelé jedince hmyzu vyhľadávajú v krajine vyvýšené nezarastené miesta, na ktorých prebiehajú ich svadobné lety a párenie.
Obchvat Svätého Jura, ktorý navrhuje BSK by mal viesť cez Národnú prírodnú rezerváciu Jurský Šúr. Je to návrh opatrenia, ktoré nezohľadňuje stratégiu adaptácie na zmenu klímy, stratégiu na ochranu biodiverzity ani stratégie posilňovania hromadnej dopravy na úkor individuálnej dopravy. Tu je naše stanovisko.
edávno sme sa aj napriek nepriazni počasia vybrali na teambuilding v podobe exkurzie spojenej s určovaním drevín v zimnom neolistenom lese. Povedali sme si niečo o problematike topoľov, rozširovaní semien dubov, lesných požiaroch, vlastnostiach dreva rôznych druhov… Určovali sme stromy počas celej cesty z Dlhých dielov do Devína, kde sme sa na záver mohli pokochať pohľadom na svahy Devínskej Kobyly, ktoré už niekoľko rokov pasú naše kozy a obnovujú tak tieto vzácne xerotermné lúčne biotopy. Atmosféra bola príjemná, zažili sme sneh, dážď, silný vietor, blato aj parádnu guľovačku.
Väčšina druhov motýľov, ale aj iných opeľovačov, nie je schopná dlhodobo prežívať na malých izolovaných stanovištiach, ktoré zarastajú náletovými drevinami a zabraňujú prístupu svetla.
Veľký Kopec sa pod nami otriasol!
Boli sme si tam cez víkend zamakať s dobrovoľníkmi na odstraňovaní náletov a rozširovaní miest na pastvu kôz.
Kedysi ľudia s vodou v krajine žili. Rieky prinášali do krajiny vodu, ktorá sa vsakovala do brehov, neexistovali betónové hranice medzi nimi a okolitou krajinou. Okrem toho raz-dva krát ročne prišla s nimi z hôr povodeň a zaplavila široké okolie, preto si ľudia museli svoje obydlia a infraštruktúru stavať s rešpektom. Voda ale po niekoľkých dňoch opadla, zobrala si so sebou lístie a organický materiál, naniesla úrodné bahno a všetko sa vrátilo do starých koľají. A takto veky- vekov, dookola.
Syseľ pasienkový bol v roku 2019 zaradený na červený zoznam IUCN do kategórie kriticky ohrozený a populačné krivky v celej Európe vykazujú stále klesajúci trend.
Napriek týmto trendom sa počet slovenských sysľov po desiatkach rokov naďalej zvyšuje. Vďaka ničomu inému, ako vďaka projektu LIFE Syseľ.
