svetovy den mokradi

2.2. je Svetový deň mokradí ?

 

Kedysi ľudia s vodou v krajine žili. Rieky prinášali do krajiny vodu, ktorá sa vsakovala do brehov, neexistovali betónové hranice medzi nimi a okolitou krajinou. Okrem toho raz-dva krát ročne prišla s nimi z hôr povodeň a zaplavila široké okolie, preto si ľudia museli svoje obydlia a infraštruktúru stavať s rešpektom. Voda ale po niekoľkých dňoch opadla, zobrala si so sebou lístie a organický materiál, naniesla úrodné bahno a všetko sa vrátilo do starých koľají. A takto veky- vekov, dookola.
Podzemná voda vtedy bez bariér komunikovala s povrchovou a zásobárne pitnej vody sa pravidelne dopĺňali. Neexistovali stohektárové polia bez medzí a remízok, ani holé betónové plochy, takže aj výpar z krajiny bol únosný. Aj lesy na horských svahoch boli prirodzené a zadržiavali vlahu zo zimného snehu a postupne ju uvoľňovali do potokov a púšťali do nížin.

Za takouto krajinou ani nemusíme chodiť do dávnej minulosti. Ešte zhruba 100 rokov dozadu to v prírode takto až „utopicky“ fungovalo. Čo je dnes utopická predstava bolo vtedy normálne.

Až tak normálne a bežné, že to ľudia nevedeli doceniť. S rastúcimi nárokmi na poľnohospodárstvo poľavili v nárokoch na zdravú (normálnu) krajinu, odvodnili nížiny, vyrúbali lesy, postavili hrádze. Začali rieky a zamokrené územia z krajiny vytláčať. Z vody a mokradí sa stalo niečo, čo už viac nebolo treba rešpektovať, a už vôbec nie sa toho báť.

O niekoľko rokov neskôr…a nie je to ani tak veľa sme zistili, čo sme napáchali. Táto krehká nestabilita síce bola nejaký čas naoko funkčná, ale neudržateľná. Povodne síce už neohrozujú krajinu, ale ani neprinášajú do nej vodu a nedopĺňajú jej zásoby na celý rok. Na odvodnených poliach nám pred očami vysychá úroda, ktorá je každoročne menšia. Počty populácií obojživelníkov, rýb a všetkých vodných živočíchov dramaticky klesajú. Krajina bez stromov a vegetácie sa prehrieva, výpar sa zvyšuje. A do tohto narušeného procesu vstúpila klimatická zmena a jej dôsledky, ktoré sú u nás také, že klíma sa otepľuje, máme menej zrážok aj v zime, aj v lete. Rieky sa v lete prehrievajú, niektoré vysychajú. Podzemné zásoby vody sa nestíhajú dopĺňať a zregulované rieky nezvládajú zmenšujúcim sa objemom vody zásobovať krajinu.

To nie je dystopická budúcnosť, to je dnešná realita. Takto nejako by sa dali opísať procesy tesne pred vodnou krízou, ktorá sa už začína diať.

Riešenie (aspoň čiastočné) však poznáme. Vodu, ktorá našou krajinou preteká musíme zadržať. Musíme jej dovoliť sa vsiaknuť do zeme a do brehov, spomaliť jej prúdenie a umožniť jej pomalšie sa vyparovať nad našim územím. Musíme ju zadržať v mokradiach, ktoré si s ňou budú hospodárne a šetrne narábať sami. Musíme jej umožniť sa rozliať a vyhradiť jej na to v krajine adekvátny priestor.
Riešením do budúcna sú slobodnejšie rieky a plné mokrade.
O jednu takú bojujeme momentálne v poľnohospodárskej krajine a na jej kúpu zbierame financie.

Ak chcete aj vy pre mokrade niečo urobiť, môžete napríklad podporiť našu zbierku – https://broz.darujme.sk/zachrante-mokrad/ 

Ďakujeme. ?
Zdieľať obsah na: