Za akým účelom vznikli a čo s nimi bude ďalej?
Územie dunajských luhov medzi obcami Dobrohošť a Sap je súčasťou vnútrozemskej delty Dunaja. Ide o unikátny a vzácny systém rozvetvených riečnych ramien. Kedysi tieto ramená voľne meandrovali a materiál dunajských štrkov a pieskov, ktorý so sebou tok do krajiny prinášal, bol schopný zachytávať veľké množstvo podzemnej vody. Územie sa tak stalo obrovskou a cennou zásobárňou pitnej vody.
V priebehu posledných dvoch storočí ľudia postupne menili obraz Dunajských luhov budovaním ochranných protipovodňových hrádzí, reguláciou koryta Dunaja pre podmienky plavby a neskôr aj využívaním rieky pre energetické účely (výstavba vodného diela Gabčíkovo). Okrem toho je územie pod vplyvom intenzifikácie poľnohospodárstva, lesníctva a odvodňovania pozemkov. Pôvodne rozsiahla pravidelne zaplavovaná oblasť ramien sa ocitla odrezaná od hlavného koryta. Takéto toky vplyvom nedostatku vody a malej rýchlosti prúdenia často zarastajú vegetáciou a degradujú, a mnohé v dôsledku narušenia vodného režimu zanikajú.
Po odklonení hlavného prúdu Dunaja do prívodného kanála vodnej elektrárne sa do pôvodného starého koryta dostáva len nízky regulovaný prietok vody (v priemere 400 m3s-1). Dotácia ramenného systému na slovenskej strane Dunaja sa uskutočňuje iba cez nápustný objekt v Dobrohošti. Dlhodobo sa tak do ramennej sústavy dostávalo konštantné množstvo vody (v zimnom mimovegetačnom období 20 m3/s a v letnom vegetačnom období 30 m3/s). Takýto stabilný prietok, a tým aj ustálené hladiny nie sú vhodné pre prirodzené riečne procesy a vegetáciu lužného lesa, pôvodne viazaného na periodické záplavy.
Ramenná sústava je tiež vplyvom zaklesávania dna Dunaja a postupným zanášaním inundácie odrezaná od hlavného koryta (3,5 m rozdiel). Tým je narušená interakcia medzi hlavným tokom a ramenným systémom aj počas povodní, pričom väčšie prirodzené povodne, ktoré dokážu zaplaviť ramennú sústavu sa vyskytujú už len zriedkavo.
Na celom úseku ramennej sústavy je vybudovaných 12 línií prehrádzok (úrovne A – J). Ide o kaskádu zavzdutých “nádrží“ s veľmi pomaly tečúcou vodou a vysokou mierou zanášania jemnozrnnými sedimentami (pôvodne mali ramená štrkové dno). Deliace stavby rozčleňujú ramenný systém na 4 hlavné sústavy – Vojčianskú, Šulianskú, Bodíkovskú a Bakanskú. Úlohou prehrádzok je zvyšovanie hladiny a zadržanie vody v oblasti.
Línie prehrádzok A – H boli vybudované už pred výstavbou vodného diela z násypu lomového kameňa a boli dotované z Dunaja. Po výstavbe vodného diela boli prehrádzky zvyšované, utesnené preliatím betónom a doplnené o hradené regulačné priepusty. V 90. rokoch 20. storočia boli dobudované línie I – J2. Na jednej línii je situovaných viacero ramien, a tým aj viacero paralelných prehrádzok, a tak je celkovo v ramennej sústave 30 prehrádzok. Na každej z nich sa nachádza jeden alebo viacero objektov na prevádzanie vody – rámových priepustov, rúr alebo prelivných brodov.
Neskôr boli prehrádzky upravené tak, aby nimi vedeli pri bežných prietokoch prejsť chodci a autá. Pri vyšších prietokoch počas záplav sú už brody neprejazdné. A preto sa plánovanie umelých záplav musí pre zabezpečenie bezpečnosti ohlasovať a odsúhlasovať organizáciami, ktoré v ramennej sústave vykonávajú činnosť (lesníci, poľovníci), a tiež starostami a obyvateľmi okolitých obcí, ktorí k ramenám chodia loviť ryby alebo na prechádzky.
Pomocou systému prehrádzok sa síce zabezpečili výšky hladín porovnateľné so stavom pred prehradením Dunaja avšak bez prirodzenej fluktuácie hladín a dynamiky prúdenia, ktoré boli charakteristické pre ramenný systém v minulosti. Na malých bočných ramenách sú priepusty tvorené len úzkymi rúrami, ktoré sa výrazne upchávajú naplavenými konármi. Mnohé prehrádzky nemajú vôbec priepusty a počas bežného obdobia cez ne neprúdi voda. Z pohľadu migrácie rýb sú v súčasnosti všetky deliace stavby nepriechodné.
Súvislá prietočnosť celého systému je nevyhnutná pre pravidelné preplachovanie ramien a spomalenie ich zanášania sedimentmi. Dotované prietoky sú natoľko nízke, že ramená so starým korytom komunikujú až v čase záplav. Stojatá alebo len veľmi pomaly tečúca voda v ramenách je dôkazom, že tento systém si vyžaduje nápravu. V rámci projektu LIFE Dunajské luhy bol pod vedením Výskumného ústavu vodného hospodárstva realizovaný monitoring, hydrodynamické a fyzikálne modelovanie a následne 19 autorov spoločne vypracovalo odbornú štúdiu zameranú na obnovu prietočnosti a pozdĺžnej kontinuity celého ramenného systému Dunaja. Navrhované opatrenia majú prispieť k ozdraveniu lužných biotopov a druhov závislých na riečnej dynamike.
Ramenná sústava predstavuje veľmi zložitý a rozsiahly systém, v súčasných podmienkach výrazne modifikovaný. Komplexné opatrenia smerujúce k zásadnej zmene by vyžadovali zahrnúť do riešenia celý medzihrádzový systém, predovšetkým staré koryto Dunaja a ramenné sústavy na slovenskej i maďarskej strane inundácie. Hoci boli overené aj možnosti dotovania ramennej sústavy z hlavného koryta Dunaja (presun existujúcej hate v hlavnom koryte), takýto scenár je finančne a technicky náročný, vyžaduje dohodu oboch krajín, a teda presahuje možnosti nášho projektu. Preto sa štúdia zameriava na pomerne jednoduché opatrenia s cieľom dosiahnuť čo najvýraznejšie zlepšenie vodného režimu v sústave ramien.
Bolo zistené, že prietokový a hladinový režim sa v hornej časti ramenného systému (Dobrohošť – Bodíky) líši od tej dolnej (Bodíky – Gabčíkovo), z čoho vyplýva aj odlišný typ navrhovaných opatrení.
Vzhľadom na dostatočný prietok aj sklon v hornej oblasti (línie A – C) je možné prebudovať vybrané prehrádzky a umožniť tak sprietočnenie viacerých paralelných ramien, rozdistribuovaním prietokov medzi nimi. Je potrebné vybudovať nové priepusty (ideálne v kombinácii s rybovodmi) na tých prehrádzkach, cez ktoré veľkú časť roka neprechádza žiadny prietok a stojatá voda v ramenách zahníva. Príliš úzke ramená zas vyžadujú rozšírenie prietočného profilu.
Takéto opatrenia nie sú však vhodné pre spodnú časť pod prehrádzkou D, kde je hlavné rameno rozdvojené (Bodícke horné a dolné rameno). Vplyvom tohto členenia dochádza v ramenách k výraznému zníženiu rýchlosti a dynamiky prúdenia, preto by ďalšie opatrenia zamerané na sprietočňovanie a zapájanie ďalších neaktívnych ramien situáciou ešte zhoršili. Už teraz tu ramená počas leta výrazne zarastajú vodnou vegetáciou, a to následne ešte viac spomaľuje prúdenie. Pre zlepšenie súčasného stavu by bolo potrebné zvýšiť prietokové množstvá vody. To je možné zabezpečiť úpravou prevádzkového režimu v prospech zlepšenia dynamiky vodného režimu na nápustnom objekte v Dobrohošti.
Kľúčovou je teda aj úprava režimu simulovaných záplav. So zvyšovaním prietoku na 90 m3/s sú sprietočnené aj malé prepájacie ramená a dochádza k pomerne rozsiahlemu vybreženiu najmä menších ramien a k zaplaveniu lokálnych terénnych zníženín a pozostatkov ramien. Do budúcna je cieľom púšťať do ramennej sústavy v období umelých záplav aspoň 120 m3/s, čo sú hodnoty blížiace sa prirodzenému stavu záplavovej aktivity. Zvýšený prietok vody počas simulovaných záplav by mal byť celospoločenským záujmom ochrany biodiverzity, klímy a vodných zdrojov. Dlžíme to našej krajine a prírode, ktorú sme pre svoj prospech využili.
(zdroj: Holubová, K. Čomaj, M., Lukáč, M., Mravcová, K., Polák, V., Čuban, R., Krčmář, D., Studený, M., Baránek, P., Bušovský, J., Matok, P., Ando, M. Šporka, F., Horváthová, G., Baláži, P., Očadlík, M. (2018). Štúdia obnovy prietočnosti a pozdĺžnej kontinuity ramenného systému Dunaja s využitím hydrodynamického modelovania, LIFE 14 NAT/SK/001306, VÚVH, Bratislava)