Druhové bohatstvo našej krajiny sa viaže na nelesné biotopy – patria k nim aj teplomilné a suchomilné lúky a pasienky, ktoré môžeme obdivovať aj v Slovenskom Krase. Tieto biotopy sú závislé od tradičného manažmentu – extenzívnej pastvy a kosenia. Žiaľ, na väčšine miest sa už viac ako 30 rokov tradične nehospodári. Dôsledkom toho pasienky zarastajú náletovými drevinami a expanzívnymi trávami.
Mokrade boli kedysi v tunajšej krajine takou súčasťou života, že miestny obyvatelia mali vyše 20 rôznych výrazov pre „mokraď“. Pred odvodnením Žitného ostrova mal obrovský význam v regióne každý jeden centimeter nadmorskej výšky, a tieto morfologické rozdielnosti sa premietli do rôznych pomenovaní: gyűr, sziget, lapos.
Kolmé riečne brehy a hniezdne steny boli obnovené BROZ v rámci aktivity C1 v Zlatnej na Ostrove vo februári 2017 – v dĺžke 35 metrov a v Dobrohošti v máji 2017 – v dĺžke 40 m. Obidve lokality sa nachádzajú v CHVÚ Dunajské luhy.
Obnova hniezdnych stien v Bátorových Kosihách bola pripravená a realizovaná v úzkej spolupráci s miestnym zastupiteľstvom a starostom ako aj s miestnym občianskym združením „Brehuľa“. Na miestach, kde prebiehali práce boli umiestnené informačné tabuľa, ktoré oboznamovali miestnych obyvateľov s činnosťou, ktorá tam prebiehala. Lokality v Bátorových Kosihách boli obsadené aj pred rekonštrukčnými prácami, ale hniezdne…
Začali sme s postupným vytváraním biokoridorov, tzv. “diaľníc”, pre hraboše severské, ktoré im umožnia jednoduchší presun medzi lokalitami. Vytváranie koridorov je v dnešnej dobe kľúčovým bodom ochrany živočíchov, ktoré žijú v izolovaných populáciách.
Jedným z hlavných opatrení projektu bude obnova mokradí vytvorením 3 nových vodných plôch na slovenskej strane a obnovením 2 zazemnených mŕtvych ramien na maďarskej strane. Tie zabezpečia vhodné biotopy pre korytnačku močiarnu a zároveň podporia lepšie zadržiavanie vody v krajine počas suchých období.
Neďaleko Šoporne spozorovali vzácnu krakľu belasú. Jej pozorovanie v hniezdnom období a to priamo loviacej nad biopásom ukazuje, že je tu šanca, že sa ako hniezdič vráti, ak jej k tomu pomôžeme cielenými ochranárskymi opatreniami.
Nie je žiadna novinka, že na bratislavskom letisku žije najväčšia populácia sysľov na Slovensku. No a tieto syslíky sa odtiaľ prirodzene rozbiehajú aj do voľnej krajiny a kosené trávnaté lúky medzi technickými budovami im poskytujú dobrý životný priestor.
Nahliadnite do hniezda strakoša kolesára kŕmiaceho svoje mladé v Chránenom vtáčom území Ostrovné Lúky. Toto územie podlieha poľnohospodárskej intenzifikácii, čím sa vytrácajú vhodné biotopy pre mnohé druhy, vrátane strakošov. Zvýšeným používaním chemických postrekov sa taktiež výrazne znížila dostupnosť hmyzu pre hmyzožravé vtáctvo. Zábery vznikli v rámci pripravovaného dokumentu o Ostrovných Lúkach a o našich ochranárskych…
V roku 2020, kedy sme začínali s projektom ich ochrany #LIFE_sysel, ich zostávalo na Slovensku približne 20 000. Ich počet sa nám teda vďaka aktivitám projektu podarilo už zvýšiť takmer štvornásobne a stále pracujeme na ich ochrane. Tento rok prebiehali syslie aktivity na všetkých projektových lokalitách.