Ochranári, poľovníci a farmári žiadajú ozelenenie vidieka
Rezort pôdohospodárstva a vládny kabinet žiadajú o to, aby motivovali farmárov k častejšiemu striedaniu plodín a k výraznému zmenšeniu výmery pôdnych blokov a ich rozčleňovaniu.
Rezort pôdohospodárstva a vládny kabinet žiadajú o to, aby motivovali farmárov k častejšiemu striedaniu plodín a k výraznému zmenšeniu výmery pôdnych blokov a ich rozčleňovaniu.
Na návrat pastvy ako na nástroj pre ochranu prírody sa zameriava medzinárodný projekt LIFE PANALP. Spolu s maďarskými partnermi sa bude Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) venovať ochrane viacerých druhov endemických rastlín a vzácnych živočíchov.
Mokrade boli kedysi v tunajšej krajine takou súčasťou života, že miestny obyvatelia mali vyše 20 rôznych výrazov pre „mokraď“. Pred odvodnením Žitného ostrova mal obrovský význam v regióne každý jeden centimeter nadmorskej výšky, a tieto morfologické rozdielnosti sa premietli do rôznych pomenovaní: gyűr, sziget, lapos.
Intenzívne poľnohospodárstvo na veľkých plochách doslova vygumovalo život z krajiny. Do veľkej miery za to môže aj zle nastavená poľnohospodárska politika podnecujúca intenzívny spôsob hospodárenia, ktorý vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie. Z vidieckej krajiny mizne pestrosť a s ňou aj vtáčí spev, motýle a opeľovače. Ak stratíme prírodnú rozmanitosť krajiny, stratíme aj jej zdravie a odolnosť.
Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) od septembra začína dva nové ochranárske projekty schválené Európskou Komisiou v rámci grantovej schémy LIFE, ktoré sú zamerané na ochranu ohrozených druhov a obnovu ich biotopov.
Mokraď možno charakterizovať ako biotop, ktorého existencia je podmienená vodou. Toto územie môže byť nasiaknuté vodou trvalo alebo sezónne.
Včelárik zlatý je vzácny druh vtáka, ktorý púta pozornosť najmä svojim výrazným sfarbením. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) v spolupráci s nadáciou Green Foundation a Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP SR) pripravilo podmienky pre návrat tohto jedinečného operenca v rámci Chráneného vtáčieho územia Záhorské Pomoravie. Projekt spočíval najmä v úprave pieskovej steny, ktorú včelárik využíva na hniezdenie.
Teriológovia* z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa štúdiu hraboša severského panónskeho venujú už viac ako desať rokov. Skúmajú ho v teréne ale aj molekulárnymi metódami v laboratóriu.
Druhové bohatstvo našej krajiny sa viaže na nelesné biotopy – patria k nim aj teplomilné a suchomilné lúky a pasienky, ktoré môžeme obdivovať aj v Slovenskom Krase. Tieto biotopy sú závislé od tradičného manažmentu – extenzívnej pastvy a kosenia. Žiaľ, na väčšine miest sa už viac ako 30 rokov tradične nehospodári. Dôsledkom toho pasienky zarastajú náletovými drevinami a expanzívnymi trávami.
Vďaka zimnému prikrmovaniu vtákov na sídliskách sa môžeme tešiť z ich spoločnosti po celý rok. Na jar, v lete a na jeseň si vedia nájsť potravu aj bez nás. Chytajú hlavne hmyz, červíky, chrobáky, húsenice, ktorých počet tak držia „na uzde“.