Národná prírodná rezervácia Apálsky ostrov s najvyšším 5. stupňom ochrany predstavuje jednu z výnimočných a vzácnych projektových lokalít BROZ. Toto územie s rozlohou 85,97 ha bolo vyhlásené v roku 1954 z dôvodu zabezpečenia ochrany jedinečných spoločenstiev vŕbovo-topoľového lužného lesa. V území neprebieha žiadna lesohospodárska činnosť, vďaka čomu je tu možné pozorovať lesné biotopy v rôznych vývojových fázach. Prítomnosť prirodzených procesov, ktoré nie sú ovplyvňované nežiadúcimi ľudskými zásahmi, dáva priestor pre výskyt mnohých vzácnych a chránených lužných a mokraďových druhov flóry a fauny.
Rezervácia je zároveň súčasťou sústavy chránených území NATURA 2000 ako Územie európskeho významu Dolnovážske luhy a slúži ochrane biotopov a druhov európskeho významu. Územím nevedie žiadny turistický chodník, a teda vstup na lokalitu nie je pre bežných návštevníkov povolený. Do územia vstupujú len pracovníci Štátnej ochrany prírody, zoológovia a botanici, za účelom monitoringu chránených druhov a biotopov alebo za účelom aktívneho manažmentu územia.
Národná prírodná rezervácia Apálsky ostrov leží v záplavovom území na sútoku riek Váhu a Starej Nitry. Jedná sa v podstate o riečny polostrov. V minulosti to bol ostrov, ale rameno, ktoré ho obtekalo už neexistuje, vplyvom postupného zanášania sedimentmi došlo k jeho zazemneniu.
Okrem lesných porastov časť rezervácie tvoria aj lúčne biotopy, kam kedysi ľudia z miestneho družstva chodievali pásť hovädzí dobytok. Lúčne porasty patriace do viacerých spoločenstiev mokrých, slatinných lúk sú zastúpené bohatou zmesou rastlinných druhov, z ktorých mnohé sú ohrozené a chránené. Rastie tu napr. bleduľa letná (Leucojum aestivum), plamienok celistvolistý (Clematis integrifolia), skorocel najvyšší (Plantago altissima) a ďalšie.
Územie je významné aj po stránke zoologickej, a to predovšetkým výskytom rôznych druhov vtákov, z ktorých mnohé tu aj hniezdia. Apálsky ostrov poskytuje bezpečné hniezdiská vodnému vtáctvu a útočiská sťahovavým druhom vtákov. Na lokalite bol zaznamenaný rybárik riečny (Alcedo atthis), volavka popolavá (Ardea cinerea), bocian čierny (Ciconia nigra) i náš najväčší dravec orliak morský (Haliaeetus albicilla).
Z plazov sa tu vyskytuje napr. užovka obojková (Natrix natrix), slepúch lámavý (Anguis fragilis), z obojživelníkov kunka žltobruchá (Bombina variegata), hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus) či mlok bodkovaný (Lissotriton vulgaris). Významný je tiež výskyt viacerých druhov rýb, cicavcov a pestré spektrum hmyzu.
Zatiaľ čo lesným biotopom prospieva ponechanie na samovývoj, kedysi kosené alebo spásané lúky po zanechaní starostlivosti zarastajú náletovými a inváznymi druhmi a strácajú svoj pôvodný charakter. Typický krajinný ráz lužných oblastí tvoria lúčne biotopy s mohutnými solitérnymi drevinami, často tzv. hlavovými vŕbami. Ide o ohrozený a pre množstvo druhov mimoriadne významný biotop. BROZ v rámci projektu LIFE Obnova a manažment dunajských lužných biotopov realizuje viaceré opatrenia zamerané na obnovu týchto biotopov – odstraňovanie inváznych a náletových drevín, obnova a následná pravidelná starostlivosť o trávnaté biotopy, ako aj pravidelné orezávanie hlavových vŕb.