Návod na orez hlavových vŕb

 

Prečo a pre koho orezávať?

Hlavová vŕba nie je druh vŕby, ale veľmi dômyselný spôsob hospodárenia. Hlavové vrbiny boli v minulosti v našej nížinnej podmáčanej krajine pomerne časté. Naši predkovia v minulosti orezávali tieto stromy, najmä kvoli získavaniu palivového dreva a dreva a prútov na stavbu domov.  Využívali tak vysokú schopnosť obnovy vŕb, ktoré po oreze veľmi rýchlo vyháňajú nové výhonky s listami a veľmi rýchlo obnovia svoju korunu – veľmi rýchlo im narastie nová hlava J.

Aj veľa umeleckých diel, je dôkazom takéhoto hospodárenia ľudí v krajine. Hlavové vŕby nájdeme v maľbách Josefa Ladu, dokonca aj Vincenta Van Gogha.

Nie je to však len človek, ktorý ťaží z pestovania stromov „na hlavu“. Orezávanie pomáha množstvu druhov, aj samotným vŕbam, lebo vďaka orezu sa dožívajú dlhšieho veku. Kmene pravidelne orezávaných vŕb môžu narásť do skutočne impozantných rozmerov keď obvod ich kmeňa môže dosiahnuť až päť metrov. V ich strede sa postupne vytvárajú dutiny vyplnené rozkladajúcim sa drevom – práchnom. Tým, že vŕba je vyživovaná tesne pod kôrou, stromu to vôbec neprekáža a môže sa dožiť aj viac ako 120 rokov. Hlavové vŕby tak poskytujú útočisko živočíchom viazaným na odumreté drevo ako aj takým, ktoré na hniezdenie vyhľadávajú dutiny stromov.

Celá dutina vŕby tvorí jeden celý ekosystém, v ktorom žije množstvo druhov húb, lariev, chrobákov, motýľov, mravcov. Často tieto dutiny využívajú netopiere a kuny ako svoje úkryty, hniezdia v nich vtáci ako napríklad červienky alebo divé kačice.

Ktoré vŕby?

Orezávať by sme mali (pokiaľ teda nezakladáme cielene mladé hlavové vŕby)  iba také stromy, ktoré už v minulosti boli orezávané na hlavu. Možno máte informácie o takýchto orezoch vo vašom okolí, v obciach, alebo priamo na vašich pozemkoch, alebo si dokonca pamätáte orez konkrétnych stromov z mladosti alebo aj nedávnej minulosti. Treba sa v krajine prejsť a identifikovať takéto vŕby.
Mala by byť na nich zreteľne rozpoznateľná hlava – “šišaté” rozkonárenie zo zhrubnutej časti. Asi také ako na priloženom obrázku – strom vpravo. Na kmeni je aj zreteľne rozpoznateľná staršia kôra ako na konároch.

Jednou z možností je potenciálne stromy nafotiť a poslať nám ich na broz(at)broz.sk na konzultáciu. Radi vám poradíme.

Ako na to?

Konáre treba orezávať v “akurátnej” vzdialenosti -ani nie príliš blízko, ani nie príliš ďaleko. J Zhruba 4-7 cm od kmeňa.  Asi najjednoduchšie je, keď si to budete vedieť vizuálne predstaviť. Takže takto:

Rez treba robiť ideálne čo najčistejší a najplynulejší, v tomto najlepšie poslúži motorová píla. Dodržujte prosím zásady bezpečnosti a zdravia pri práci, používajte ochranné pomôcky. Vŕby treba vo väčšine prípadov orezávať z rebríka, tak o to väčší pozor treba dávať.

POZOR! Konáre si treba najskôr narezať zdola, približne do 1/3, pretože ak by sme ich začali rezať zhora, mohli by ťarcha konára zlupnúť celú koru.

Presný postup rezu je takýto (podľa Arboristického štandardu):

Rez konára „na trikrát“. Pri konároch s priemerom nad 50 mm (pri ktorých je riziko strhnutia kôry alebo rozštiepenia) sa vo vzdialenosti 100 – 200 mm od konárového krúžku vedie prvý rez odspodu konára kolmo na jeho os približne do 1/3 jeho priemeru. Druhý rez sa vedie približne vo vzdialenosti 300 – 400 mm od konárového krúžku zhora nadol. Vzniknutý pahýľ sa odstráni rezom na konárový krúžok.

Takto:

Vŕby treba orezávať v zimnom období, keď je utlmená cirkulácia živín. Treba to stihnúť ideálne do konca februára, maximálne polovice marca. Nikdy nie vtedy, ak už vyháňajú listy. hlavové vŕby je ideálne orezávať zrhuba každých 5-7 rokov, tak si pamätajte kedy ste ktoré orezali, aby ste to v tomto čase vedeli zopakovať J.

POZOR! Je potrebné si dobre identifikovať terén a okolie stromu vhodného na orez a zistiť či po oreze bude vystavený slnečnému žiareniu. Ak je v husto zapojenom poraste a okolité stromy neorezávame, tak asi nemá zmysel ho orezávať, lebo nemusí vyhnať nové výhonky a môžeme mu orezom uškodiť viac, ako pomôcť.

 

Čo na to treba z hľadiska povolení?

Na orez vŕb, pokiaľ nie sú priamo na vašom pozemku, potrebujete súhlas vlastníka pozemku. Pokiaľ je vlastníkom obec, alebo mesto, potrebujete teda súhlas od obce alebo mesta. Ak sa vŕby, ktoré chcete orezať nachádzajú na lesnom pozemku, treba kontaktovať príslušnú lesnú správu alebo ak poznáte tak rovno zodpovedného odborného lesného hospodára pre daný lesný celok.

To, o aký a koho pozemok ide, zistíte na tejto mapke:

www.mapka.gku.sk

Ak by sa jednalo o chránené územie, treba kontaktovať jeho príslušnú správu Štátnej ochrany prírody, ktorá musí skontrolovať, či je daný orez drevín v súlade s programom starostlivosti o predmetné chránené územie. Ak by ste mali problém nájsť konkrétneho človeka na správe, alebo identifikovať pozemok, na ktorom sa nachádzajú vŕby, ozvite sa nám na broz(at)broz.sk, alebo na telefónne číslo 0944 614 290, radi vám pomôžeme.

A na čo sa môžete tešiť po realizácii:

Želáme veľa zdaru!
Budeme radi ak sa s nami podelíte o zážitky a fotografie po realizácii na broz(at)broz.sk.