PROJEKT: Obnova a manažment dunajských lužných biotopov
jarné simulované záplavy ramennej sústavy

Aktuálna jarná simulovaná záplava vnútrozemskej delty prebieha tento rok veľmi skoro a vysoké prietoky sú nastavené na jej začiatku. Pre ktoré druhy je to dobré?

Vyšší prietok realizovaný na začiatku jarnej záplavy je výhodnejší nakoľko dochádza k naplneniu bočných mokradí, zvýšeniu hladiny vody v ramenách a mokradiach na začiatku vegetačnej sezóny a hniezdnej sezóny. Je to obdobie, kedy ešte neprebieha hniezdenie druhov stavajúcich si hniezda v brehoch, na vodnej hladine, v spodných etážach trstinových a ostricových porastov a teda nehrozí ich vyplavenie, prípadne zničenie znášok.

Posunom jarnej záplavy na skorší termín je podporené rozmnožovanie a vývin lariev obojživelníkov využívajúcich mokrade na rozmnožovanie začiatkom marca. Súčasne sú podporené vtáčie druhy, ktorým pri neskoršom termíne jarnej záplavy hrozí vyplavenie hniezd.

Jarná záplava je mimoriadne dôležitá pre vytvorenie dostatočnej potravnej bázy pre mnohé druhy živočíchov, ktoré sú na biotopy ramenného systému a okolitých mokradí viazané potravne. Skoré jarné záplavy využíva pre svoje rozmnožovanie veľké množstvo drobných kôrovcov, ktoré tvoria významnú časť zooplanktónu. Zooplanktón je jedným zo základných prvkov potravnej pyramídy mokradí riečneho ekosystému.

Jarná záplava má pozitívny efekt aj na mladé porasty lužného lesa, ktoré nemajú dostatočne vyvinutý koreňový systém a zle prekonávajú čoraz častejšie jarné obdobia sucha (marec-apríl). Vzhľadom na významne zmenený režim v ramennej sústave, kolmatáciu dna ramenného systému (upchanie pórov v štrku a pôde jemným sedimentom) je aj významne znížená pôdna vlhkosť v takmer celej ramennej sústave, čo negatívne ovplyvňuje predovšetkým mladé porasty lužného lesa v ramennom systéme. Jarná záplava porastov, resp. v blízkosti porastov zlepšuje mieru pôdnej vlhkosti a zlepšuje podmienky pre mladé stromy počas jarného obdobia s nedostatočnou mierou zrážok.

Jarné záplavy a voda vyliata v lesoch a na lúkach sú dôležité aj na neresenie rýb. Voda v lesných porastoch a mokradiach bude po kulminujúcom prietoku 120 m3/sec. na niektorých miestach zahradením udržiavaná na vyšších hladinách v rámci dlhšieho obdobia a bude opadávať pomaly. Po tom ako sa prirodzene ohreje na 10-12 stupňov začne sa neresenie kaprovitých rýb, ktoré sa budú v húfoch vytierať na vegetácii. Ale to už sa bavíme o neskorších fázach záplav a ich vplyve na ekosystémy, ku ktorým sa dostaneme v ďalšom článku nášho cyklu – simulované záplavy na pokračovanie :).