Revitalizačné opatrenia projektov LIFE v ramennej sústave Dunaja
Územie Dunajských luhov medzi obcami Dobrohošť a Sap je súčasťou tzv. vnútrozemskej delty Dunaja – unikátneho a vzácneho systému rozvetvených riečnych ramien. Kedysi tieto ramená voľne meandrovali v náplavoch dunajských štrkov a pieskov, ktoré sem prúd rieky prinášal. V obrovskom náplavovom kuželi, ktorý môže mať hrúbku 80 až 200 metrov, sa vytvorila dôležitá zásobáreň pitnej vody. Zároveň bol tento priestor jednou z najvýznamnejších oblastí pre neresenie rýb a rozmnožovanie ďalších živočíchov viazaných na vodné biotopy Dunaja.
V priebehu posledných dvoch storočí ľudia postupne menili ramennú sústavu Dunaja budovaním ochranných protipovodňových hrádzí, reguláciou koryta Dunaja pre podmienky plavby, a neskôr aj využívaním rieky pre energetické účely v spojení s výstavbou umelého plavebného kanála (vodné dielo Gabčíkovo). Pôvodne rozsiahla a predovšetkým pravidelne a s rôznou intenzitou zaplavovaná oblasť dunajských ramien sa ocitla v dôsledku úprav odrezaná od hlavného koryta rieky. Vtedy začal dlhodobý proces, ktorého dôsledky v prvých rokoch neboli až také zreteľné, ale po desaťročiach trvania negatívnych vplyvov je situácia naozaj kritická. Ramená sú už desiatky rokov vplyvom nedostatku vody a malej rýchlosti prúdenia zanášané jemnými sedimentmi, zarastajú vegetáciou, ich kapacita sa zmenšuje a ekosystém prúdiacch ramien je v pokročilom štádiu degradácie. Niektoré ramená v dôsledku narušeného vodného režimu zanikajú. Tam, kde chýba prúdenie vody, vznikajú nánosy bahna a dochádza k rozkladu organických zvyškov. Stojatá voda, ktorá sa v lete prehrieva spôsobuje nárast hnilobných procesov a následný nedostatok kyslíka vo vode. Bahno, ktoré nahradilo nádherné štrkové dno je pre neresenie prúdomilných druhov rýb nevhodné a rovnako nevyhovujúce aj pre mnohé druhy na hľadanie potravy.
Po odklonení hlavného prúdu Dunaja do prívodného kanála vodnej elektrárne sa do pôvodného starého koryta dostáva len nízky regulovaný prietok vody v priemere 400 m3/s. Pre porovnanie pred výstavbou vodného diela Gabčíkovo to bolo okolo 2 000 m3/s.
Dotácia vody do odrezanej časti ramenného systému na slovenskej strane Dunaja sa uskutočňuje iba cez nápustný objekt pri obci Dobrohošť. Dlhodobo sa tak do ramennej sústavy dostáva konštantné množstvo vody – v zimnom (mimovegetačnom) období okolo 20 m3/s a v letnom (vegetačnom) období 30 m3/s. Takýto stabilný prietok, a tým aj ustálené hladiny, nie sú vhodné pre dynamické riečne procesy, mokrade ani vegetáciu lužného lesa, pôvodne viazaného na periodické záplavy.
Aby celý odrezaný ramenný systém nevyschol resp. nevytiekol do starého koryta Dunaja, ktoré je kvôli nedostatku vody o 3-4 m nižšie ako samotný ramenný systém, v celej oblasti bola vybudovaná sústava línií prehrádzok (A – J). Jedna línia pretína zväčša viacero ramien, a tak je v ramennej sústave umiestnených celkovo až 30 prehrádzok. Na každej z nich sa nachádza jeden alebo viacero objektov na prevádzanie vody – rámových priepustov, rúr alebo prelivných brodov.
Účelom prehrádzok je zadržanie vody v lokalite a zvýšenie hladín v kaskáde zavzdutých úsekov. Pomocou systému prehrádzok sa síce zabezpečilo zadržanie vody v území aj výšky hladín porovnateľné so stavom pred prehradením Dunaja avšak bez prirodzenej fluktuácie hladín a dynamiky prúdenia, ktoré sú pre riečny ekosystém a teda aj pre ramenný systém nevyhnutné. Stojatá alebo len veľmi pomaly tečúca voda nevytvára podmienky pre prirodzené riečne procesy – chýba tu rozkolísanie prietokov a hladín a cyklické zatápanie a vysušovanie brehových plytčín a rozsiahlych okolitých mokradí. Podmienky prúdenia v ramennej sústave nie sú dobré a vyžadujú nápravu. Všetky prehrádzky sú prekážkou aj pre migrujúce ryby, zatiaľ jedinou výnimkou je prehrádzka C2, ktorá bola v roku 2021 upravená tak, aby umožňovala migráciu rýb proti prúdu. Súvislá prietočnosť celého systému je nevyhnutná pre pravidelné preplachovanie ramien počas záplav a spomalenie ich zanášania sedimentmi. Navyše sústava ramien je vplyvom zaklesávania dna Dunaja a postupným zanášaním inundácie odrezaná od hlavného koryta, kedy v starom koryte môže byť hladina vody nižšia až o 3,5 metra. Tým je narušená interakcia medzi Dunajom a jeho ramenným systémom.
V priebehu posledných rokov v rámci aktivít projektov LIFE sa ochranárske združenie BROZ v spolupráci so strategickými partnermi usiluje o obnovu vodnej dynamiky riečnych ramien vnútrozemskej delty Dunaja a spriechodnenie migračných bariér pre ryby. Pilotným opatrením v rámci projektu LIFE BeeSandFish bolo odstránenie nefunkčnej prehrádzky C2 na línii C, jej rekonštrukcia a súčasné vybudovanie rybovodu, ktorý plní svoju funkciu pri nízkych prietokoch, ale aj počas vysokých prietokov v období simulovaných záplav. Prehrádzka križuje v minulosti mimoriadne bohaté Šulianske rameno. Prúdenie vody v tejto časti ramena bolo pred revitalizáciou minimálne a migrácia rýb takmer nemožná. V ramene dochádzalo k sústavnému zanášaniu koryta jemnými sedimentmi, vtoková oblasť bola výrazne zúžená oproti jej pôvodnej šírke. V rámci úprav sa podarilo prehrádzku zrekonštruovať a boli obnovené časti ramena nad aj pod ňou. Vtoková oblasť bola rozšírená do pôvodnej veľkosti so zachovaním stredového ostrovčeka, čím sa zjednodušilo natekanie vody do ramena. Pre dosiahnutie podstatne vyššieho prietoku v ramene boli pôvodné úzke rúrové priepusty nahradené štyrmi rámovými priepustmi s dostatočným priemerom. V predĺžení priepustov bol vybudovaný rybovod vo vyhovujúcom sklone, ktorého parametre boli nastavené tak, aby za predpokladaných prietokov počas takmer celého roka umožňoval migráciu vodných živočíchov.
Následne, v rámci projektu LIFE Dunajské luhy, boli navrhnuté komplexné obnovné opatrenia pre celú ramennú sústavu Dunaja. Odborníci z Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) vypracovali na základe terénnych meraní a výsledkov hydrodynamického a fyzikálneho modelovania odbornú štúdiu zameranú na obnovu prietočnosti a pozdĺžnej kontinuity celého ramenného systému Dunaja v uvedenom úseku. Na realizácii jednotlivých revitalizačných zásahov pracujú partneri projektu BROZ a Vodohospodárska výstavba, š. p.
Na základe vypracovanej technickej dokumentácie na obnovu vodného režimu dolného Vojčianskeho ramena a po získaní všetkých potrebných súhlasov a stavebného povolenia sa v auguste 2023 začali stavebné práce. Cieľom je zlepšiť pôvodný nevyhovujúci stav ako nedostatok vody, slabé prúdenie či úplne suché úseky a nahradiť nepostačujúce rúrové priepusty za kapacitnejšie rámové s vyššou svetelnosťou a lepšou priechodnosťou. Rekonštrukciou dvoch prehrádzok, prehĺbením dvoch vetiev ramena a rozšírením úzkych úsekov dôjde k zlepšeniu vodného režimu na dĺžke 3,7 km. Zámer bol úzko komunikovaný aj so zástupcami Slovenského rybárskeho zväzu, ktorí dlhodobo evidovali lokalitu ako problémovú vzhľadom na nedostatok vody a museli tu viac krát vykonávať záchranný odlov rýb.
V októbri 2023 začali obnovné práce aj na prehrádzke E3 línie E. Problémom tu bol nedostatok vodnej dynamiky spolu s nevhodným betónovým sklzom pôvodne vybudovaným pre rekreačné plavidlá, ktorý nespĺňal požiadavky ani pre rekreačnú plavbu ani pre migráciu rýb. Bolo preto potrebné prehrádzku prerobiť a doplniť o funkčný rybovod. Počas simulovaných povodní síce bývalo na tomto mieste vody viac, ale pretekaním cez hrádzu a strmý sklz dosahovalo prúdenie nevhodné rýchlosti pre migráciu rýb. Okrem toho si na svoje prídu aj vodáci. V prípravnej fáze vzišla z ich strany požiadavka na vytvorenie bezpečných miest pre nastupovanie a vystupovanie z plavidiel na úrovni prehrádzky.
Na jaseň 2023 pod vedením Vodohospodárskej výstavby, š. p. boli zahájené aj obnovné práce na prehrádzke D2a línie D, ktorých cieľom je zabezpečenie obnovy prietočnosti menšieho ramena prepájajúceho Šulianske rameno s Bodíckym ramenom. Pod vybudovaným priepustom vznikne výrazný vodný skok, a tak zmiernenie dopadu na migráciu rýb a stabilita dna brehov na tomto mieste budú zabezpečené vybudovaním balvanitého sklzu v kombinácii s vývarom. Aj v tomto prípade boli zohľadnené požiadavky vodákov, osadené rozmernejšie priepusty a vybudované spevnené miesta na manipuláciu s plavidlami.
Okrem toho bude Vodohospodárska výstavba zlepšovať migračné podmienky pre ryby aj na starej prehrádzke Bst., kde bude koruna prehrádzky znížená o 1,3 m na takmer 30 metroch svojej dĺžky.
Ďalšia lokalita, na ktorú sa BROZ chystá opäť prinavrátiť život, je Kráľovská lúka. Ide o pôvodne prietočné, no v súčasnosti úplne suché rameno, ktoré bude spolu s jeho dvoma prítokovými vetvami obnovené v celkovej dĺžke 4 470 metrov. Hlavné rameno Kráľovskej lúky má možnosť byť napájané vodou z Bakanskej ramennej sústavy. Aktuálne je ale problémom, že len pár metrov pod oblasťou vtoku je rameno presypané zeminou a o kúsok nižšie ho križuje lesná cesta s upchávajúcim sa nepostačujúcim rúrovým priepustom. Tieto prekážky bránia natekaniu a voľnému prúdeniu vody. Rúrové priepusty v oblasti vtoku, ako aj výtoku budú nahradené kapacitnejšími rámovými priepustmi. Po dohode s Lesmi Slovenskej republiky, štátnym podnikom hospodáriacim v tejto lokalite, budú rámové priepusty opatrené manipulovateľnými hradidlami, aby bolo možné regulovať prietok vody v prípade potreby. Okrem toho bude koryto ramena na viacerých miestach prehĺbené, a to predovšetkým v miestach kde nahromadená zemina alebo naplavený materiál vytvára prekážky v toku. Na vybraných miestach v upravenom koryte budú lokálne umiestnené väčšie kamene s cieľom znížiť rýchlosti prúdenia podľa požiadaviek na migráciu rýb.
Okrem spriechodňovania bariér v rámci ramenného systému sa BROZ spolu s odborníkmi z oblasti vodohospodárstva a ochrany prírody dlhodobo usiluje v rámci projektov LIFE Ochrana vtáctva Podunajska, LIFE NATURA 2000 BA a LIFE Microtus II o zavodnenie reliktov menších ramien a depresií, vybudovanie prívodných kanálov do mokradí či vytvorenie migračných biokoridorov (Dunajské kriviny, Bačianske ramená, Ostrov orliaka morského, Istragov, Dedinský ostrov,…), čo spolu s aktuálne prebiehajúcimi opatreniami činí 18 518 metrov pozitívne ovplyvnených vodných tokov a 76,55 hektárov obnovených mokradí v oblasti ľavostrannej ramennej sústavy Dunaja medzi obcami Dobrohošť a Sap.
Čo sa týka spriechodňovania bariér ramennej sústavy – celý koncept pre zlepšenie vodného režimu a predovšetkým pre zlepšenie migrácie rýb a návrat dynamiky do oblasti je len na začiatku. Výzva je veľká, degradácia celej oblasti prebieha desiatky rokov a úbytok množstva rýb v Dunaji a jeho ramenách je dramatický (pokles početnosti o 70 % za posledných 50 rokov). Je teda čo robiť. V revitalizácii ďalších lokalít ramennej sústavy bude BROZ spolu s partnermi pokračovať napríklad aj v rámci projektu LIFE Living Rivers, ktorý je zameraný na implementáciu Vodného plánu Slovenska vo vybraných povodiach.
Navyše okrem samotných technických úprav na dunajských ramenách sú pre oblasť vnútrozemskej delty nevyhnutné umelé záplavy, ktoré významnou mierou napomáhajú zlepšeniu vodného režimu oblasti. Cieľom umelej záplavy je dotovať človekom značne pozmenené územie, pôvodne pravidelne zaplavovanej dunajskej krajiny, množstvom vody blížiacim sa k prirodzeným prietokom aspoň na niekoľko dní v roku (počas jarnej a letnej záplavy). Počas obdobia viac ako dvoch dekád neboli zvýšené prietoky riadne vykonávané. V prvom kroku bolo preto nevyhnutné simulované záplavy resp. zvýšené prietoky doslova oživiť a naštartovať, čo sa podarilo vďaka komunikácii ochranárov a vodohospodárov. So zvyšovaním prietoku v období umelých záplav na 90 m3/s sú sprietočnené aj malé prepájacie ramienka vďaka ktorým dochádza k zaplaveniu terénnych zníženín a pozostatkov ramien. V auguste 2023 sa po dlhom úsilí podarilo otestovať zvýšený prietok 120 m3/s, ktorý do ramennej sústavy skúšobne prúdil necelé štyri dni.
Pravidelné simulované záplavy dlžíme dunajskej krajine. Je to injekcia po dlhej dobe, počas ktorej toto územie trpelo suchom. Po dočasnom zaplavení lužných lesov a naplnení ramien a mokradí vodou vznikajú vhodné podmienky pre rozmnožovanie obojživelníkov a neresenie rýb. Zvýšený prietok vody počas simulovaných záplav by mal byť celospoločenským záujmom ochrany biodiverzity, klímy a vodných zdrojov.
Vodný režim ramennej sústavy Dunaja sa postupne darí obnovovať vďaka spolupráci ochranárov, vodohospodárov, zástupcov urbariátov aj obhospodarovateľov okolitých pozemkov. Revitalizačné opatrenia sú súčasťou projektov LIFE, financovaných zo zdrojov Európskej komisie a Ministerstva životného prostredia SR a prebiehajúcich na lokalitách v rámci siete chránených území NATURA 2000.