Od začiatku roka sme spolu s partnermi projektu Prírodovedeckou fakultou UK a Štátnou ochranou prírody SR spustili pravidelné terénne monitorovanie potencionálnych biokoridorov -„diaľnic“ pre hraboša severského panónskeho. Tak ako my nemáme diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc tak isto hraboš severský panónsky postráda prepojenie svojich lokalít. Postupným premieňaním mokradí na poľnohospodársku pôdu prichádza tento vzácny endemit Európy o svoje refúgiá a jeho lokality sa stávajú viac a viac izolovanými. Vďaka mnohoročnému monitoringu pracovníkov Prírodovedeckej fakulty-UK vieme, že intenzívnym poľnohospodárstvom a odvodňovaním krajiny boli hraboše vytlačené do 3 vzájomne slabo alebo vôbec prepojených oblastí. Prvú oblasť predstavujú Dunajské luhy, ktoré sa ale vďaka postupnému vysychaniu stávajú čoraz nehostinnejším útočiskom pre hraboša. Na druhej strane Dunaja sa nachádza druhá lokalita, ktorá má centrum v oblasti Čilížských močiarov a pozdĺž Čilížskeho potoka. Tretie centrum predstavuje Alúvium strarej Nitry spolu s fragmentami močiarov ako Listové jazero, Pohrebište alebo Martovská mokraď.
Vďaka skoro ročnému prieskumu potenciálnych biokoridorov a „stepping stones“ boli na základe biotopových, priestorových ale aj vlastníckych pomerov, navrhnuté mnohé potencionálne biokoridory. Následne boli posledné týždne prechádzané a kontrolované priamo v teréne ako peši tak aj za pomoci dronu, ktorý nám zabezpečuje lepší náhľad na prepojenia jednotlivých močiarnych fragmentov. Veríme, že široká profesijná rôznorodosť účastníkov týchto monitorovacích prieskumov zabezpečí identifikovanie najvhodnejších a najdôležitejších líniových aj plošných prvkov. Následne budeme zabezpečovať ich vhodný stav a čo najvyššiu konektivitu, čo by malo zabezpečiť znovu-prepojenie troch najvýznamnejších lokalít výskytu hraboša severského panónskeho.
V prvej fáze bol prieskum zameraný na prepojenie oblasti okolo Alúvia starej Nitry na oblasť okolo Čilížskeho potoka, ktorý je po dlhom období znova plný vody. Čilížsky potok (ktorého dolný úsek bol obnovený z prvého LIFE projektu Ochrany hraboša severského panónskeho) je jedným z najdôležitejších biokoridorov, ktorý by mal v budúcnosti aj vďaka jeho plánovanému napojeniu na kanál Číčovských rybníkov spolu s vytvorením mokrade pri Lyonskom kanále, predstavovať nosný pilier zabezpečujúci konektivitu medzi jednotlivými lokalitami výskytu hraboša severského panónskeho. Lebo iba vďaka prepájaniu rokmi fragmentovaných populácií zabezpečíme geneflow, ktorý je nevyhnutný pre udržanie zdravých populácií týchto „močiarnych mišov“.