Vplyvom zintenzívnenia poľnohospodárskej výroby, lesného hospodárstva a regulácii vodných tokov postupne zanikajú biotopy, na ktorých zavisí prežívanie mnohých druhov. Hraboš severský panónsky (Microtus oeconomus mehelyi) obýva práve takéto biotopy. Hlavnou príčinou jeho ohrozenia je vysúšanie mokradí, rozorávanie lúk, kosenie a zber trstiny. Na jeho ochranu sme opätovne zaviedli na územie Podunajska tradičné spôsoby hospodárenia.

Trvanie projektu: 1.1.2010 – 31.12.2015
Krajiny: Slovensko, Maďarsko, Rakúsko
Žiadateľ: Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ)Slovenská republika

Rozpočet projektu:

Celkové náklady: 3 626 018 €

Príspevok Európskej komisie: 2 719 513 € (75%)
Príspevok žiadateľa a partnerov: 906 505 € (25%)

Ciele projektu

Hlavný cieľ

Zlepšenie nepriaznivého stavu ochrany hraboša severského panónskeho.

V súčasnosti je celá populácia silne fragmentovaná v dôsledku zmeny obhospodarovania územia a zániku vhodných biotopov pre prežívanie druhu. Projekt prinesie stratégiu pre úspešnú obnovu populácie hraboša, najmä obnovením biotopov alebo zlepšením ich stavu na vybraných lokalitách.

Čiastkové ciele

  • Obnova biotopov vybraných mokradí
  • Obnova biokoridorov prepájajúcich dôležité lokality mokradí
  • Obnova mokraďových lúk ako biotopov hraboša severského panónskeho a nárazníkových zón medzi mokraďami a ornou pôdou
  • Získanie relevantných vedeckých údajov o cieľovom druhu a jeho biotopoch
  • Prenájom alebo kúpa pozemkov a následné zavedenie vhodného manažmentu biotopov
  • Zvýšenie povedomia u kľúčových ľudí v administratíve a verejnosti

Žiadateľ projektu

 

Partneri projektu

Hraboš severský panónsky (Microtus oeconomus mehelyi)

Biológia

Hraboš severský panónsky je takmer výlučne rastlinožravý. Jeho potravu tvoria najmä ostrice (Carex), trste (Phragmites), pálky (Typha)  a trávy (napr. Molinia) . Obdobie rozmnožovania trvá od mája do septembra, počet vrhov do roka je 1-3 a veľkosť vrhu sa pohybuje medzi 5 až 11 mláďatami. Na jar samice privedú na svet svoj prvý vrh ešte na zimoviskách. Priestorová aktivita hraboša nie je veľká, je obmedzená charakterom biotopu a jeho celkovou rozlohou. Sezónne migrácie sú známe z rôznych lokalít výskytu tohto druhu. Počas neskorej jari hľadajú jedince vlhšie letné biotopy a v neskorom lete mladé jedince hľadajú suchšie biotopy na prezimovanie. Tieto sezónne migrácie môžu byť ovplyvnené lokálnymi podmienkami biotopu. Prepojenie pomocou biokoridorov je jedným z podstatných faktorov pre odvrátenie izolovanosti populácií.

Biotop

Hraboš severský panónsky je druhom obývajúcim močiare, bažiny, luhy alebo brehy s hustou vegetáciou. Jeho nároky na prostredie sú špecifické, uprednostňuje stanovištia s pravidelným vodným režimom (stabilná hladina spodnej vody, pravidelné záplavy) a súvislým porastom vlhkomilnej vegetácie prevažne ostrice (Carex sp.) vytvárajúcej v podmočenom teréne vyvýšené útvary – bulty.

Ostrica vytvárajúca bulty                                                                     Zmiešané porasty ostríc, trstiny a pálky

 

Príčiny ohrozenia

Napriek tomu, že ochrana hraboša severského panónskeho začala už pred niekoľkými desaťročiami vo všetkých krajinách so známym výskytom tohto poddruhu, je jedným z najohrozenejších druhov drobných zemných cicavcov v tomto regióne. Najväčšiu hrozbu stále predstavuje strata vhodných biotopov. Hlavnou príčinou sú intenzívne meliorácie a odvodňovacie systémy, orba nížinných lúk, vysúšanie mokradí, opustenie tradičného využívania nížinných lúk na pastvu, kosenie a zber trstiny a všeobecne intenzifikácia produkcie v poľnohospodárstve a lesníctve. Následkom týchto činností človeka sa priemerná výška vodnej hladiny v rôznych častiach projektového územia podstatne znížila. V niektorých častiach územia je vodný režim umelo regulovaný. Predošlé prirodzené sezónne výkyvy vodnej hladiny v území sú teraz silne potlačené, v dôsledku čoho boli oblasti s prechodnou vodou, plytčiny, rákosie a ostrice zredukované, čo viedlo ku kompletnému vysušeniu niektorých území. Najvážnejší dopad bol na pôvodné mokrade, ktoré zostali bez povrchovej vody. Kombinácia týchto vplyvov zvyšuje expanziu ruderálneho vegetačného porastu, čo spôsobuje fragmentáciu a rozsiahly úbytok vhodných biotopov hraboša severského panónskeho. Zvýšená miera fragmentácie populácie, spolu s redukciou vhodného biotopu, môže vyústiť do genetickej degradácie a vyhynutia hlavne u malých izolovaných populácií.

 

Ochrana hraboša severského panónskeho v legislatíve

  • Národná legislatíva – zákon o ochrane prírody č. 543/2002
  • Vyhláška č. 492/2006, príloha 4 – prioritný druh európskeho významu, na ktorého ochranu sa vyhlasujú chránené územia
  • Vyhláška č. 492/2006, príloha 6 – chránený druh európskeho významu, spoločenská hodnota 1000 €
  • Bernská konvencia – Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, annex 3
  • Smernica 92/43/EEC – Smernica o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcej faune a flóre, annex 2 a 4
  • Červený zoznam druhov Slovenska: Červený zoznam (Žiak D. & Urban P., 2001): ohrozený poddruh

Projektové územie pokrýva celé známe územie výskytu hraboša severského panónskeho, endemického poddruhu, ktorý sa vyskytuje len na juhozápadnom Slovensku, vo východnom Rakúsku a severozápadnom Maďarsku. Všetky tieto oblasti sú súčasťou výnimočnej kultivovanej krajiny so vzácnou flórou a faunou, ktorá je mozaikou extenzívne a citlivo využívaných krajinných štruktúr a plôch s intenzívnym využívaním krajiny na poľnohospodárske, lesnícke a rekreačné aktivity.

Mokrade sú územia, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody, či už stálou alebo dočasnou, tečúcou alebo stojatou. Mokrade, ktoré sú jedným z najohrozenejších biotopov na svete, sú domovom pre rôzne ohrozené druhy rastlín, vtákov, hmyzu a obojživelníkov. Pomáhajú regulovať množstvo vody pri povodniach. Fungujú ako prirodzené čističky, ktoré zlepšujú kvalitu vody, regulujú odtok vody z krajiny a zlepšujú mikroklimatické podmienky územia. Priamy význam majú pre človeka ako plochy na produkciu surovín a rekreačné aktivity.

Nížinné lúky sa vytvorili vplyvom dlhodobého kosenia a pasenia dobytka ako druhovo bohaté biotopy vhodné pre prežívanie mnohých vzácnych rastlín a živočíchov. Počas niekoľkých posledných desaťročí bola väčšina lúk opustená, zmenila sa na ornú pôdu alebo bola ponechaná bez využitia a zarástla invazívnymi a expanzívnymi rastlinami.

Porasty trstiny predstavujú typický biotop podunajského regiónu. V minulosti bol manažment trstín a brehových porastov bežným spôsobom využívania krajiny. Trstina sa sekala a zbierala ako konštrukčný materiál na výrobu striech, stavieb a plotov. Tento spôsob využívania krajiny mal pozitívny dopad na kvalitu trstiny, diverzifikáciu brehových porastov a na presúvanie živín a biomasy z mokradí. Existujúcim brehovým porastom chýba takáto starostlivosť už desaťročia. Nahromadená biomasa vo veľkej miere prispieva k sedimentácii a nánosom v mokradiach a ústupu hladiny podzemnej a povrchovej vody.

ÚZEMIA EURÓPSKEHO VÝZNAMU v projektovom území:

 

Rozloha: 33,89 ha
Kraj: NITRIANSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Martovce

SKUEV0073 Listové jazero

Rozloha: 41,97 ha
Kraj: NITRIANSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Nesvady, Vrbová nad Váhom

SKUEV0077 Dunajské trstiny

Rozloha: 164,85 ha
Kraj: NITRIANSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Zemianska Olča, Veľké Kosihy, Klížska Nemá

SKUEV0090 Dunajské luhy

Rozloha: 4297,89 ha
Kraj: TRNAVSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Baka,Bodíky,Dobrohošť, Gabčíkovo, Kyselica, Mliečno, Rohovce, Sap, Vojka nad Dunajom

SKUEV0093 Severný Bodícky kanál

Rozloha: 2,9 ha
Kraj: TRNAVSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Baka, Bodíky

SKUEV0155 Alúvium Starej Nitry

Rozloha: 408,19 ha
Kraj: NITRIANSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Hurbanovo, Komárno, Martovce, Svätý Peter

SKUEV0160 Karáb

Rozloha: 75,93 ha
Kraj: TRNAVSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Boheľov, Dolný Štál

SKUEV0182 Číčovské luhy

Rozloha: 459,6 ha
Kraj: NITRIANSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Číčov, Kľúčovec, Trávnik

SKUEV0227 Čiližské močiare

Rozloha: 61,48 ha
Kraj: TRNAVSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Boheľov, Gabčíkovo, Padáň, Pataš, Vrakúň

SKUEV0270 Hrušov

Rozloha: 33,14 ha
Kraj: BRATISLAVSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Kalinkovo, Podunajské Biskupice

SKUEV0279 Šúr

Rozloha: 433,71 ha
Kraj: BRATISLAVSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Svätý Jur, Chorvátsky Grob

SKUEV0293 Kľúčovské rameno

Rozloha: 539,82 ha
Kraj: TRNAVSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Kľúčovec, Medveďov, Sap

SKUEV0295 Biskupické luhy

Rozloha: 869,03 ha
Kraj: BRATISLAVSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Kalinkovo, Nové Košariská, Podunajské Biskupice,Ružinov

SKUEV0395 Pohrebište

Rozloha: 85,83 ha
Kraj: NITRIANSKÝ KRAJ
Katastrálne územie: Marcelová

V projekte budú realizované tieto aktivity, ktorých stručný popis je uvedený nižšie. Aktivity sú definované a označené podľa požiadaviek programu LIFE, cez ktorý je projekt financovaný. O výsledkoch aktivít budeme informovať priebežne na tejto stránke projektu.

A. Prípravné aktivity

A.1  Štúdia súčasného výskytu hraboša severského panónskeho v projektovom území 

Výskum Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v spolupráci s kolegami z Rakúska, Maďarska, Slovenska a Holandska sa zameriava na súčasné poznanie rozšírenie hraboša severského panónskeho na Slovensku, v Maďarsku a Rakúsku. Zahŕňa terénny výskum (odchyty do živolovných pascí) a jeho analýzu, ako aj spracovanie doteraz publikovaných informácií. Prieskum je zameraný na preverenie lokalít výskytu tohto druhu, odhadu populácie a veľkosti plôch, na ktorých sa populácie hrabošov vyskytujú.Skúmajú sa aj vzdialenosti medzi jednotlivými lokalitami výskytu druhu, ale aj lokalitami, na ktoré sa po ukončení projektu môžu hraboše rozšíriť.

A.2  Podkladový výskum populačnej ekológie, genetickej variability a biotopových nárokov hraboša severského panónskeho 

Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského vypracováva taktiež genetickú a ekologickú štúdiu hraboša severského panónskeho slúžiacu na odhad relatívnej genetickej variability a stupňa izolácie jednotlivých populácii druhu ako aj štúdiu optimálnych vlastností biotopu pre tento druh.

A.3  Vypracovanie odbornej štúdie obnovy vodného režimu Čiližského potoka a jeho povodia v oblasti Gabčíkovo – Číčov

V rokoch 2010 a 2011 pracoval Výskumný ústav vodného hospodárstva na odbornej štúdii, vrátane hydrodynamického, topografického, numerického, simulačného a fyzikálneho modelu, grafov a máp, ktoré slúžia ako podklad k plánovaniu, projektovej dokumentácii a realizácii obnovných a revitalizačných opatrení na zmenu vodného režimu a celkovú obnovu Čiližského potoka.

A.4  Vypracovanie odbornej štúdie na obnovu vodného režimu iných vybraných mokradí dôležitých pre hraboša severského panónskeho

Pre plánovanú obnovu mokradí s výskytom hraboša realizuje Výskumný ústav vodného hospodárstva štúdiu zameranú na zlepšenie režimu podzemných a povrchových vôd v spomínaných mokradiach. Pomocou nástrojov numerického modelovania sa overujú rôzne možnosti zvýšenia hladiny podzemných a povrchových vôd tak, aby výstavbou prehrádzok a priepustov na malých kanáloch v súčasnosti slúžiacich na odvodňovanie mokradí vznikli ideálne podmienky pre obnovu močiarov.

A.5  Príprava technickej dokumentácie k obnovovacím aktivitám a konštrukcii technických objektov

Spoločnosť zaoberajúca sa projektovaním vodohospodárskych stavieb vypracovala projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie aj stavebné povolenie – projekty na dve zhybky (prvú na mieste križovania Čiližského potoka a Chotárneho kanála a druhú na mieste križovania Čiližského potoka a kanála Vrbina-Holiare), stavidlo na začiatku Červeného kanála.

A.6  Odborná štúdia na revitalizáciu nížinných lúk a manažmentu brehových porastov

Štúdia bola vyhotovená za účelom zmapovania všetkých potenciálnych miest pre obnovu nížinných lúk a obnovný manažment trstinových porastov.

A.7  Odborná štúdia na vytvorenie biokoridorov medzi lokalitami výskytu hraboša severského panónskeho

Cieľom štúdie bolo zmapovať vhodné miesta pre vytvorenie biokoridorov medzi miestami so súčasným, ale aj potenciálnym, výskytom populácií hraboša severského panónskeho.

 

B. Nákup a prenájom pôdy

Cieľom nákupu a prenájmu pôdy je zaviesť vhodné hospodárenie v územiach, kde prírodný charakter územia vyžaduje vhodné ochranárske opatrenia (ako napríklad obnova trávnatých porastov alebo kosenie trstiny) alebo umožniť aktivity na obnovu biotopov (zvyšovanie hladiny vody v mokradiach, zavodnenie nových území, sprietočnenie Čiližského potoka).

Kúpa a dlhodobý prenájom pozemkov sú najefektívnejším a často jediným možným spôsobom, ako zaviesť ochranné opatrenia na súkromných pozemkoch. Pozemky sú vykupované a prenajaté najmä v oblastiach, kde opatrenia projektu obnovy spôsobia závažné zmeny v súčasnom využívaní pôdy, ako napríklad zvýšenie hladiny vody, zaplavenie ornej pôdy, zmena ornej pôdy na trvalé trávne porasty alebo vysádzanie biokoridorov na ornej pôde, prioritne v katastroch obcí Čiližská Radvaň, Číčov a Veľké Kosihy. Vlastníctvo alebo prenájom pôdy sú možnosťou, ako kompenzovať vlastníkom pozemkov nižšie príjmy vyplývajúce z premeny ornej pôdy na lúky alebo mokrade.

 

C. Ochranárske aktivity

C.1a  Obnova Čiližského potoka

V minulosti boli v povodí Čiližského potoka početné mokrade. Väčšina z nich bola vysušená a pozmenená na ornú pôdu, v ostatných poklesla výška vodnej hladiny vzhľadom na vodohospodárke a melioračné zásahy v uplynulých storočiach. Plánované zmeny vodného režimu Čiližského potoka prispejú k zlepšeniu hydrologických podmienok; výška vodnej hladiny dosiahne taký stav, aký bol známy v období rokov 1950-1970, kedy bol hraboš severský panónsky v tejto oblasti oveľa početnejší.

C.1b Zaradenie obnovených území v okolí Čiližskeho potoka do siete NATURA 2000

Čiližský potok a priľahlé mokrade sú zahrnuté do siete NATURA 2000 iba čiastočne. Niektoré oblasti ovplyvnené projektom nepatria v súčasnosti do siete NATURA 2000, ale po úspešných ochranárskych opatreniach budú vyhlásené za súčasť tejto siete.

C.2 Obnova mokradí v oblasti Číčov – Gabčíkovo

C.3  Obnova vybraných mokradí dôležitých pre hraboša severského panónskeho

Na základe mapovania aktuálneho výskytu a stavu populácie (Aktivita A.1) boli vybrané ďalšie lokality pre zlepšenie životných podmienok hraboša severského panónskeho. Vodohospodársky výskum (aktivita A.4) preveril možnosti zlepšenia vodného režimu v týchto lokalitách. Opatrenia na obnovu mokradí zahŕňajú najmä výstavbu a rekonštrukciu menších objektov (priehradok a priepustov) na malých kanáloch a odvodňovacích priekopách, v súčasnosti slúžiacich na odvodňovanie mokradí.

C.4 Obnova trávnatých biotopov

Obnova trávnatých biotopov zahŕňa kosenie zanedbaných porastov na okraji polí a mokradí, ktoré zarastajú inváznymi a expanzívnymi druhmi ako aj premenu ornej pôdy na trvalý trávny porast vysievaním semien tráv a bylín typických pre túto oblasť a zavedením pravidelného manažmentu kosením na celkovej ploche najmenej 100 ha. Obnova trávnatých biotopov sa sústreďuje do lokalít s výskytom hraboša severského panónskeho s cieľom vytvoriť vhodné biotopy a rozšíriť tak lokality jeho výskytu.

C.5  Reintrodukcia manažmentu trstinových porastov

Väčšina lokalít výskytu hraboša severského panónskeho leží mimo aktívnej inundačnej zóny a rastúca trstina prispieva k sedimentácii a zanášaniu mokradí, čo po dlhšom čase vyúsťuje do zmeny ekosystémov na suché biotopy. Kosenie trstiny je dobrým spôsobom manažmentu mokradí a ich zachovania.

C.6  Vytváranie biokoridorov medzi lokalitami s výskytom hraboša severského panónskeho

Orná pôda predstavuje migračnú bariéru pre hraboša severského panónskeho a tak sa v intenzívne využívanej krajine po jej odvodnení a rozoraní jeho populácia fragmentovala na niekoľko izolovaných malých populácii. Izolácia týchto populácii môže spôsobiť úplné vyhynutie hraboša severského panónskeho v dôsledku genetických deformácií.

Vysádzaním stromov a krov pôvodných druhov a vytváraním pásov trávnatých porastov alebo vyššieho bylinného porastu vytvoríme pozdĺž vodných tokov, starých riečnych ramien, vlhkých depresií v krajine najmenej 10 500 m biokoridorov. Úlohou týchto koridorov je funkčne prepojiť populácie hraboša severského nielen pre zabezpečenie výmeny genetických informácii medzi jednotlivými populáciami ale aj distribúciu tohto druhu do nových lokalít a obnovených biotopov.

 

E. Povedomie verejnosti a propagácia výsledkov

Projekt na ochranu hraboša severského panónskeho sa nezameriava len na jeho ochranu a obnovu biotopov, ale aj na informovanie verejnosti o tomto vzácnom a ohrozenom druhu. Spolupráca s verejnosťou ako aj rôznymi záujmovými skupinami v území hrá kľúčovú rolu nielen pri podpore aktivít projektu a ich úspešnej realizácii ale najmä pri ochrane druhu po ukončení projektu.

A – Prípravné aktivity

A.1  Štúdia súčasného výskytu hraboša severského panónskeho v projektovom území 

Bol vytvorený aktuálny zoznam lokalít so zisteným výskytom hraboša severského a aktuálna mapa jeho rozšírenia. Výskum zameraný na zistenie prítomnosti drobných zemných cicavcov bol v priebehu rokov 2010 – 2012 vykonaný na 73 lokalitách, prítomnosť hraboša severského panónskeho bola potvrdená na 29 lokalitách,pričom bolo odchytených viac ako 300 jedincov. Tieto lokality sú sústredené do troch relatívne izolovaných zhlukov -v okolí Čiližského potoka (najmä pri Pataši a Čiližskej Radvani), okolo Dunaja (najmä v mokradiach pri Veľkých Kosihách a Číčove) a blízko pôvodného koryta rieky Nitry (v okolí Martoviec). Najvýznamnejšou lokalitou výskytu hraboša severského panónskeho na Slovensku je mokraď pri obci Čiližská Radvaň. V roku 2013 bola zistená prítomnosť hraboša severského panónskeho na lokalite západne od Gabčíkova v ramennej sústave Dunaja, kde sa predpokladalo, že sa už nevyskytuje vďaka vplyvom vodného diela Gabčíkovo a následnej zmeny vodného režimu.

A.2  Podkladový výskum populačnej ekológie, genetickej variability a biotopových nárokov hraboša severského panónskeho 

Na lokalitách, na ktorých bol potvrdený výskyt hraboša severského panónskeho sa pomocou opakovaných odchytov do živolovných pascí realizuje dlhodobá populačná štúdia. Za takéto lokality boli vybrané mokrade v Čiližskej Radvani a Veľkých Kosihách. Predbežné výsledky poukazujú na existenciu štyroch geneticky odlišných a izolovaných populácii hraboša severského – v Holandsku, Rakúsku a na Slovensku. Štvrtú skupinu tvorí populácia, ktorá sa nachádza na Slovensku, avšak od iných Slovenských populácii je oddelená Dunajom a vodným dielom Gabčíkovo, jej príbuznosť s maďarskou populáciou je predmetom ďalšieho výskumu.

A.3  Vypracovanie odbornej štúdie obnovy vodného režimu Čiližského potoka a jeho povodia v oblasti Gabčíkovo – Číčov

Na sprietočnenie horného a stredného úseku Čiližského potoka boli navrhnuté dve zhybky v mieste križovania potoka s kanálmi ako aj vybudovanie nového meandrujúceho koryta pre zaústenie potoka do existujúce kanálovej sústavy. Na obnovu vodného režimu priľahlej mokrade v katastri obce Čiližská Radvaň bola navrhnutá rekonštrukcia stavidla na Hánskom kanály a výstavba stavidla na Červenom kanály. Pri úplnom zahradení objektov bude možné urobiť aj celkovú záplavu mokrade periodicky raz za niekoľko rokov.

A.4  Vypracovanie odbornej štúdie na obnovu vodného režimu iných vybraných mokradí dôležitých pre hraboša severského panónskeho

Obnova územia európskeho významu Listové jazero v katastri obcí Nesvady a Vrbová nad Váhom je navrhnutá zvýšením hladiny vzdúvacím objektom na Martovskom kanáli, čím sa zabezpečí potrebná výška hladiny v Divom kanáli na dotáciu vody cez prepojenie Divého kanála do Listového jazera. Na zlepšenie vodného režimu Martovskej mokrade je navrhované zvýšenie hladiny v kanáli Tátoš vybudovaním regulačného stavidla. Obnova  mokradí Alúvia Starej Nitry má navrhovaných niekoľko možností riešenia. Obnova mokrade v Dunajských trstinách je naplánovaná prehradením Tavarského kanála, ktorý odvádza vodu z mokrade. Rovnako je navrhnutá aj obnova mokrade Pohrebište, na ktorú stačí regulovať odtok vody z mokrade a zabrániť tak jej vysušeniu.

A.5  Príprava technickej dokumentácie k obnovovacím aktivitám a konštrukcii technických objektov

Technická dokumentácia bola vypracovaná v spolupráci s Výskumným ústavom vodného hospodárstva a Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p., závodom Šamorín a Bratislava. Po získaní stavebných povolení, súhlasu na zásah do mokrade a vypracovaní povodňového plánu sme začali na jar 2014 s revitalizáciou Čiližského potoka.

A.6  Odborná štúdia na revitalizáciu nížinných lúk a manažmentu brehových porastov

Štúdia obsahuje zhodnotenie súčasného stavu lokalít navrhnutých na manažment, výsledky fytocenologického výskumu, návrh optimálneho manažmentu lúk, najvhodnejšie metódy a modely kosenia ako aj  spôsob kosenia na znovuzavedenie manažmentu trstinových porastov.

A.7  Odborná štúdia na vytvorenie biokoridorov medzi lokalitami výskytu hraboša severského panónskeho

Štúdia obsahuje návrh biokoridorov v územiach európskeho významu Dunajské trstiny, Čiližské močiare (niekoľko lokalít na Čiližskom potoku a lokality Pataš – Bahno a Čiližská Radvaň) a v oblasti Starej Nitry (Alúvium Starej Nitry a Martovská mokraď). Sú spracované miesta vhodné na výsadbu pôvodných drevín, ekologické nároky druhu na biokoridory ako aj optimálne zloženie vegetácie biokoridorov.

 

B – Nákup a prenájom pôdy

V Čiližskej Radvani sme získali pozemky o rozlohe 27,72 hektára, ktoré sa nachádzajú v území európskeho významu Čiližské močiare a sú v susedstve lokality s dosiaľ zaznamenaným najvyšším počtom jedincov hraboša severského panónskeho. Na pozemkoch, ktoré boli ešte donedávna rozorávané sme obnovili vlhkú lúku, aby sme tak rozšírili lokalitu vhodnú pre prežívanie druhu.

Od mája 2014 do septembra 2015 sme vykúpili ďalších 4,43 ha pôdy v katastroch Číčov a Klížska Nemá nachádzajúcich sa v územiach európskeho významu Čiližské močiare a Dunajské trstiny.

Do konca projektu sa ďalej podarilo získať kúpou alebo zámenou pozemky o rozlohe 20,63 ha v územiach európskeho významu Číčovské luhy, Čiližské močiare, Dunajské luhy, Dunajské trstiny, Kľúčovské rameno a Pohrebište. Celkovo sme tak za projekt získali 100,60 ha pôdy.

 

C – Ochranárske aktivity

C.1a  Obnova Čiližského potoka

Obnova Čiližského potoka v celej jeho dĺžke 33,5 km patrí medzi najvýznamnejšie projektové aktivity. Odstránenie zhybky na mieste križovania Čiližského potoka a Chotárneho kanála bola najväčšou a najnáročnejšou stavbou v procese revitalizácie potoka. V apríli 2014 bola nefunkčná zhybka odstránená, práce na vybudovaní novej zhybky začali koncom júla 2016 a ukončené v októbri 2016. Práce na obnove mokrade začali na jar 2014 výstavbou regulačného stavidla na Červenom kanáli. Od ukončenia výstavby stavidla v lete 2014 je mokraď pravidelne monitorovaná partnerom projektu – Výskumným ústavom vodného hospodárstva (Aktivita E.2). Rozloha obnovenej mokrade po vybudovaní stavidla je celkovo 82,5 hektárov.

C.1b Zaradenie obnovených území v okolí Čiližskeho potoka do siete NATURA 2000

Ministerstvo životného prostredia SR poslalo na schválenie Európskej komisii Doplnok národného zoznam území európskeho významu. Medzi 97 nových alebo rozšírených území európskeho významu na Slovensku bolo zaradené aj územie európskeho významu Čiližské močiare pod kódom SKUEV1227. Navrhované územie bude rozšírením už existujúceho územia európskeho významu Čiližské močiare (SKUEV0227) a bude zahŕňať centrálnu časť Čiližského potoka ako aj mokraď v Čiližskej Radvani. Týmto sa chránené územie rozšíri o 329,58 hektárov (súčasná výmera je 61,48 ha) a bude zasahovať do šiestich katastrálnych území (obcí Číčov, Čiližská Radvaň, Ižop, Kľúčovec, Pataš, Gabčíkovo a mesta Veľký Meder).

C.2 Obnova mokradí v oblasti Číčov – Gabčíkovo

V roku 2013 sa začala obnova Číčovských mokradí na rozlohe 46,5 ha v Hámskom tŕstí. Na existujúcom odtokovom kanáli z mokrade sa zrekonštruovalo hradidlo na udržiavanie požadovanej hladiny vody v mokradi.

Obnova mokrade Hámske tŕstie v UEV Číčovské luhy pokračovala v roku 2015 – zahradením odvodňovacieho kanála sa obnovilo ďalších 31,1 hektárov. Mokraď o rozlohe 24,8 hektárov pozostávajúca z močarín, plytkých jazierok, trstín či ostríc bola obnovená na ploche, kde sa predtým uskladňovalo a prevážalo vyťažené drevo z okolitých lesov. Obnova ďalších mokradí na lokalitách Číčov – Gabčíkovo začali v auguste r. 2014, a to nasledovné: Vojka (24,3 hektárov), Baka 1 (14,2 hektárov), Baka 2 (3,7 hektárov), Baka 3 (1,7 hektárov), Číčov 2 (6,22 hektárov),  Baka 4 (3,1 hektárov) Baka 5 (1,7 hektárov), Baka 6 (2,71 hektárov) a Baka 7 (6,2 hektárov). Celkovo sa v oblasti Číčov – Gabčíkovo obnovilo od začiatku projektu 166,23 hektárov, čím sme dosiahli o 16 hektárov väčšiu rozlohu mokradí pre cieľový druh oproti plánovanej v projekte.

C.3  Obnova vybraných mokradí dôležitých pre hraboša severského panónskeho

V UEV Alúvium Starej Nitry bola v roku 2015 úspešne obnovená jedna z mokradí v spolupráci s miestnym poľnohospodárskym družstvom, čím sa vytvorilo 9,8 hektárov mokrých lúk a trstín. Ďalších 48,6 hektárov bolo obnovených inštaláciou stavidla na priepuste odvodňovacieho kanála z mokrade. V južnej časti UEV Dunajské trstiny  sa koncom roka 2015 postavilo nové stavidlo na Tavarskom kanáli, ktoré zadržiava vodu v mokradi a obnovil sa tak vodný režim na108,9 hektároch v južnej časti územia, v severnej časti bolo obnovených 18,7 hektára zavzdutím hladiny vody v kanáli pomocou kamennej hrádzky. Vodný režim v UEV Pohrebište bol obnovený na ploche 47,5 hektárov rekonštrukciou stavidiel na priepuste odvodňovacieho kanála z mokrade a zvášením hladiny vody v kanáli pomocou kamenného prahu a v Martovskej mokradi na ploche 33,6 hektárov takisto rekonštrukciou stavidla na odvodňovacom kanáli.

V projekte sme tak obnovili mokrade na vysušených územiach alebo zlepšili vodný režim v existujúcich mokradiach v miestach výskytu hraboša sverského panónskeho na clekovej ploche 267,1 hektára, o 21 hektárov viac ako sme predpokladali.

C.4 Obnova trávnatých biotopov

V rokoch 2011 a 2012 bolo z projektu pokosených 11,3 ha lúk na menších plôškach v územiach európskeho významu (z toho 6,3 ha v Dunajských trstinách a 5 ha v Šúri). V katastri Čiližskej Radvane sme v roku 2012 začali v území európskeho významu SKUE1227 Čiližské močiare zakladať trvalé trávnaté porasty na ploche 16,2 ha, v roku 2013 sme pokračovali na ďalších 6,2 hektároch. Tieto trávnaté porasty vznikajú na mieste ornej pôdy intenzívne využívanej na poľnohospodársku produkciu a po výstavbe stavidla na Červenom kanály (Aktivita 1a) budú periodicky zaplavované.

Mulčovaním a kosením sme obnovili aj zarastenú mokraď v Dunajských luhoch na ploche 4,9 hektárov a mokraď v Čiližskej Radvani  na ploche 12,6 hektárov.

Neskôr boli v sezóne 2014/2015 obnovené ďalšie lúky – 26,2 hektárov v UEV Číčovské luhy, 8 hektárov v UEV Dunajské luhy, 6,5 hektárov v UEV Alúvium Starej Nitry a 11,6 hektára v UEV Martovská Mokraď. Obnova zahŕňala kosenie, mulčovanie či vysievanie nových trávnych porastov.

Celkovo sa nám podarilo obnoviť 100,5 hektárov vlhkých lúk ako dôležitého biotopu pre hraboša severského panónskeho.

C.5  Reintrodukcia manažmentu trstinových porastov

Prvé kosenie sme začali v zimnou období na prelome rokov 2011 a 2012 v území európskeho významu Dunajské trstiny na ploche 13,5 ha. Kosenie trstiny sa vykonáva v zimných mesiacoch mimo hniezdneho obdobia vtákov využívajúcich trstinu, pričom pri kosení sa taktiež ponechávajú pásy nepokosenej trstiny slúžiace ako dočasné útočiská pre živočíchy, kým pokosená trstina znovu nenarastie. V sezóne 2012/2013 sme pridali 38,1 hektárov a v sezóne 2013/2014 až 86,11 hektárov v územiach európskeho významu Dunajské trstiny a Číčovské luhy.

Lokality kosené v minulých sezónach sa v zimnej sezóne 2014/2015 kosili znova – UEV Dunajské trstiny a UEV Číčovské luhy. Pridali sa aj dve nové lokality na kosenie trstiny – UEV Čiližské močiare (5,4 hektára a 6,3 hektára) a nová lokalita v UEV Dunajské trstiny (6 hektárov). V zimnej sezóne 2015/2016 sa pokračovalo v kosení trstiny v UEV Dunajské trstiny a UEV Číčovské luhy Celkovo bola obnovená kosba v trstinových porastoch počas projektu  na rozlohe 155,48 hektára.

C.6  Vytváranie biokoridorov medzi lokalitami s výskytom hraboša severského panónskeho

Výsadba biokoridorov začala na jeseň 2013 na významnej lokalite výskytu hraboša severského panónskeho pri Čiližskej Radvani v celkovej dĺžke jeden kilometer. Do líniovej vegetácie sme vysadili až 13 druhov pôvodných stromov a krov, vhodných do vlhkejších podmienok, akými sú vŕby, topole, svíby, čremchy, jarabiny, hlohy v celkovom množstve 500 stromov a krov.

V roku 2014/2015 pokračovala aktivita výsadbou biokoridorov v ďalších UEV navrhnutých v štúdii. Biokoridory boli vytvorené v nasledovných UEV: Čiližské močiare (350 stromov bolo vysadených v lokalite Bahno v dĺžke 1,4 km a v lokalite Pataš pri Čiližskom potoku v dĺžke 250 m), v Dunajských trstinách vytvorené biokoridory prepojili lokality hraboša severského panónskeho v dĺžke 1,5 km vysadením 370 stromov, v UEV Dunajské luhy bolo vysadených 2000 stromov, čím sa vytvorilo 4 km biokoridorov a v UEV Číčovské luhy bolo vysadených 2,5 km biokoridorov.

 

E – Povedomie verejnosti a propagácia výsledkov

Počas projektu sme zrealizovali niekoľko vzdelávacích aktivít akými sú prednášky a exkurzie pre verejnosť, osadili sme informačné panely na Slovensku, Rakúsku a Maďarsku a vydali náučné letáky, plagáty, kalendáre a brožúry. Propagačné materiály dopĺňajú tričká, perá, plyšové hračky a nálepky s motívmi hraboša a jeho biotopov. V rokoch 2014/2015 sme vydali nové nálepky, pohľadnice, plagáty a hru pexeso s témou hraboša a jeho biotopov, v roku 2016 zas Správu pre verejnosť so zhrnutím aktivít počas trvania projektu a brožúru tematicky zameranú na revitalizáciu mokradí. Projekt bol priamo prezentovaný miestnym obyvateľom, študentom vysokých škôl prírodovedného zamerania, žiakom a študentom stredných a základných škôl, odborníkom a vedcom, ale aj širokej verejnosti. Spolu sme uskutočnili 36 prezentácií pre 734 ľudí a 35 exkurzií v projektových územiach pre 608 ľudí.  Počas projektu sme projekt prezentovali aj prostredníctvom 6 TV reportáží, 4 interview v rádiu či 72 článkov vydaných v tlačenej alebo online verzii. Nechýbala ani účasť a propagácia projektu na konferenciách (22x) na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, Nemecku a Luxemburgu.

V roku 2015 (18. – 20. mája) sme zorganizovali workshop na tému Microtus oeconomus v Illmitzi v informačnom centre Národného parku Neusiedler-See-Seewinkel. Prezentácie sa týkali výskumu hraboša severského panónskeho a manažmentu a obnovných aktivít na jeho ochranu. Exkurzie v rámci workshopu boli zorganizované v projektových územiach v Rakúsku a na Slovensku. Zúčastnilo sa 26 odborníkov zo štyroch krajín – Slovenska, Maďarska, Holandska a Rakúska.

Putovná výstava o živote hraboša severského panónskeho v mokradiach Podunajska má tvar nadživotnej hrabošej nory, pričom časťou expozície je aj panoramatické kino, kde sa premieta krátky dokumentárny film o hrabošovi a mokradiach, video laboratórium s analýzou sovích vývržkov, aktivity zmyslového poznávania, model potravného reťazca či magnetické tabule s interaktívnymi hrami. Za šesť rokov putovania videlo výstavu viac ako 12000 návštevníkov na 28 rôznych miestach na Slovensku a v Maďarsku.

O živote hraboša sme natočili polhodinový dokumentárny film, ktorý bol odvysielaný v Maďarskej televízii a bol tiež použitý v interaktívnej putovnej výstave. Je ho možné vidieť aj so slovenskými a anglickými titulkami.

Druhý film vytvorený v rámci projektu s názvom Tajomný obyvateľ mokradí pri Čiližskom potoku – Hraboš severský panónsky, má dĺžku 26 minút a dokumentuje práce BROZ v projekte LIFE na ochranu tohto vzácneho hraboša. Unikátne zábery z hrabošej nory striedajú pohľady na stavebné práce na obnove Čiližského potoka a na stavidlách zadržiavajúcich vodu v mokradiach. Život hraboša je tak počas jedného roka zachytený v súvislosti s ochranárskymi opatreniami na návrat vody do Podunajských mokradí a záchranu týchto ekosystémov. Film bol krátko po jeho dokončení odvysielaný v niekoľkých regionálnych televíziách Slovenska a Maďarska. Film obsahuje aj slovenské, anglické, nemecké a maďarské titulky a distribuuje sa verejnosti, televíziám a školám na Slovensku, Maďarsku a Rakúsku.

Obnova mokrade pri obci Vojka

PRED

PO