Prípravok Ailantex, biologický prostriedok na reguláciu invázneho pajaseňa žliazkatého (Ailanthus altissima), je od tohto roku povolený na používanie aj na Slovensku. Ide o prelomový krok v boji proti tejto agresívnej inváznej drevine, ktorá sa v posledných rokoch rozšírila na mnohých miestach Slovenska a spôsobuje vážne problémy v prírodných biotopoch, na okrajoch miest aj v chránených územiach.
V minulom roku sme sa v rámci projektu LIFE Endemic PANALP pustili aj do obnovy síce neveľkej, no krásnej a hodnotnej lokality v srdci Bielych Karpát. Za chránenú bola vyhlásená najmä pre svoje geologické špecifiká, no nachádzajú sa tu aj vzácne sucho- a teplomilné „orchideové“ trávniky a borievkové porasty.
S veľkou radosťou oznamujeme, že po dvoch rokoch príprav sa na vrch Molpír konečne vrátila tradičná pastva hospodárskych zvierat. Oživenie areálu pravekého hradiska je výsledkom spolupráce s miestnym farmárom pánom Matiašovičom a obcou Smolenice.
Obnova zarastených lokalít nie je vôbec jednoduchý ani rýchly proces, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Zvyčajne si v prvom praktickom kroku vyžaduje dôkladné vyčistenie územia – výrub náletových či nepôvodných drevín, odpratávanie biomasy a často aj frézovanie pňov. Na niektorých miestach v obmedzenej miere využívame aj zemnú frézu. Následne sa budujú oplotenia a ďalšia potrebná infraštruktúra, ako sú prístrešky či napájačky na vodu.
Kosatec trávolistý (Iris graminea) je zo Strážovských vrchov známy iba z jedinej lokality. A práve na nej sme začali ešte na začiatku roka 2021 s obnovou kvitnúcich lúk v rámci projektu LIFE Endemic PANALP. Pod najvyšším vrchom Strážovských vrchov sme postupne obnovili biotopy a aj tradičnú pastvu na 17 hektároch.
Len málokto tuší, že Súľovské vrchy ukrývajú jeden z najvzácnejších botanických klenotov Slovenska. Pod ikonickými skalnými vežami sa tu rozprestiera množstvo doliniek a jedna z nich vyniká mimoriadnou druhovou pestrosťou orchideí. Na ploche len 0,1 km² tu rastie minimálne 22 druhov, pričom niektoré z nich sú v tomto regióne extrémne vzácne.
Motýle sú nielen krásne, ale aj mimoriadne citlivé ukazovatele stavu prírody. Sú ako lakmusový papierik krajiny. Ich úbytok signalizuje problémy v krajine, ktoré majú dopad aj na iné živočíchy – vrátane človeka. Vďaka Motýlej polhodinke zbierame údaje, ktoré pomáhajú vedcom sledovať zmeny v prírode a chrániť miesta dôležité pre život motýľov – kvitnúce lúky, pastviny či svetlé lesy.
Tím ZooLab z Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied začal s odberom vzoriek eDNA (environmentálna DNA) na našej lokalite Čiližské močiare. Ide o dôležitý krok v rámci našich monitorovania vplyvu našich opatrení na podporu biodiverzity mokradí.
Keď sa povie „endemická rastlina“, väčšine ľudí napadnú druhy ako lykovec muránsky, rumenica turnianska či poniklec slovenský. Málokto však pozná popolavec dlholistý moravský (Tephroseris longifolia subsp. moravica). Ide pritom o nesmierne vzácnu astrovitú rastlinu, ktorá na prelome mája a júna rozkvitá iba na zopár neveľkých lúkach v Bielych a Bílých Karpatoch, Strážovských vrchoch, Vtáčniku a Tríbeči.
Slovenské poľnohospodárstvo v súčasnosti čelí veľkej hrozbe v podobe ochorenia slintačky a krívačky (SLAK). Ochranárske združenie BROZ, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a program Krajina živá preto žiadajú širokú verejnosť aj farmárov samotných o maximálnu zodpovednosť a dodržiavanie platných bezpečnostných pravidiel a preventívnych hygienických opatrení, aby sme tak spoločne zabránili ďalšiemu šíreniu nákazy.