Motýle sú nielen krásne, ale aj mimoriadne citlivé ukazovatele stavu prírody. Sú ako lakmusový papierik krajiny. Ich úbytok signalizuje problémy v krajine, ktoré majú dopad aj na iné živočíchy – vrátane človeka. Vďaka Motýlej polhodinke zbierame údaje, ktoré pomáhajú vedcom sledovať zmeny v prírode a chrániť miesta dôležité pre život motýľov – kvitnúce lúky, pastviny či svetlé lesy.
Ako to prebieha?
V týždni od 26. mája do 1. júna 2025 sa začína jarné kolo pozorovania denných motýľov – Motýlia polhodinka. Motýliu polhodinku organizuje česká ochranárska sieť Skupina JARO, ktorá sa podobne ako mi venuje praktickej ochrane prírody. Tento rok sme spojili sily a tak sa do tejto úspešnej iniciatívy po prvý raz môžu zapojiť aj ľudia na Slovensku. Stačí si vybrať jedno miesto, sledovať motýle počas polhodiny a pozorovania jednoducho zaznačiť do formulára, ktorý nájdete na www.motyliapolhodinka.sk.
Zapojiť sa môže každý
Pozorovanie motýľov je jednoduché – stačí si nájsť vhodné miesto, sledovať motýle od 10:00 do 17:00, ideálne pri teplote 20–30 °C a slnečnom počasí, a vyplniť záznamový formulár. Môžete sa zamerať len na základné druhy – pomôže vám prehľad najčastejších druhov na stiahnutie, alebo mobilná aplikácia iNaturalist, ktorá určí druh aj podľa fotky. V roku 2025 sa Motýlia polhodinka koná v dvoch kolách – jarnom (26. 5. – 1. 6.) a letnom (14. – 20. 7.). Minulý rok sa do prvého ročníka v Česku zapojilo viac ako 600 účastníkov a zaznamenali takmer 5000 pozorovaní. Tento rok chceme dáta rozšíriť aj na Slovensko a spoločne vytvoriť presnejšiu mapu výskytu motýľov v strednej Európe. Zapojiť sa môžu jednotlivci, rodiny, školy aj skupiny priateľov.
Prečo práve motýle?
Motýle patria medzi najohrozenejšie skupiny hmyzu v Európe. Mnohé z nich miznú spolu s pestrou krajinou – s kvitnúcimi lúkami, pasienkami, svetlými lesmi a remízkami. Namiesto toho pribúdajú veľké plochy monokultúr, chemicky ošetrované polia, dokonale pokosené trávniky bez kvetov a zarastajúce lúky bez extenzívneho obhospodarovania. Motýlie húsenice tak nemajú čo jesť, dospelé motýle nemajú kde klásť vajíčka, a chýba im nektár. Výsledkom je tichý, ale dramatický úbytok. Zmena klímy situáciu ešte zhoršuje – niektoré druhy sa šíria zo Stredomoria na sever, ale narážajú na nepriechodné bariéry v krajine. Iné zas ustupujú do vyšších nadmorských výšok, kde už sotva nájdu útočisko.
Viac informácií o iniciatíve, praktické pomôcky a sčítacie formuláre nájdete na www.motyliapolhodinka.sk.
Hlavní partneri projektu na Slovensku:
Slovenská entomologická spoločnosť, BROZ – ochranárske združenie, DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie a Biologické centrum AV ČR.