Komplexná obnova dunajských lužných biotopov a podpora ich odolnosti voči inváznym druhom rastlín
Projekt sa zameriava na potlačenie inváznych druhov rastlín v dunajských lužných biotopoch komplexnými opatreniami. Prirodzene je teda projekt spoluprácou organizácií zo Slovenska aj Maďarska. Prostredníctvom obnovenia vodného režimu a pôvodného druhového zloženia rastlín lužných lesov, ako aj prinavrátením pastvy na projektové lokality vytvoríme podmienky nevhodné pre invázne rastliny, ktoré potláčajú našu pôvodnú biodiverzitu. Pastvu obnovíme v spolupráci s lokálnymi farmármi. Súčasťou projektu je aj vývoj a testovanie softvéru na včasnú detekciu porastov inváznych druhov a ich rozširovania použitím satelitných a dronových snímok. Vplyv revitalizačných opatrení na živé organizmy budeme analyzovať prostredníctvom environmentálnej DNA Projekt zahŕňa aj viaceré inovatívne prístupy, ako napríklad vypestovanie sadeníc pôvodných druhov drevín lužných lesov s lokálnymi ektomykoríznymi hubami, ktoré budú odolné voči nepriaznivým podmienkam a budú môcť inváznym druhom konkurovať, alebo odstraňovanie invázneho pajaseňa žliazkatého pomocou jeho prirodzeného nepriateľa – húb Verticillium sp.
Názov projektu: Komplexná obnova dunajských lužných biotopov a podpora ich odolnosti voči inváznym druhom rastlín
Projektová schéma: LIFE Standart Action Projects (SAP), Nature and Biodiversity
Projektový akronym: NAT-SK-LIFE RESISTANCE
Kód projektu: 101148377
Trvanie: 1.6.2024 – 30.9.2030
Rozpočet: 6 465 129,60 € (67 % príspevok Európskej komisie – 4 331 636,84€)
Koordinujúci príjemca:
BROZ – ochranárske združenie
Ďalší príjemcovia:
Szomolanyi Lászlo
Centrum biologie rastlin a biodiverzity Slovenskej akademie vied
Výskumný ústav vodného hospodárstva
Jednou z najvýznamnejších príčin straty biodiverzity je rozšírenie inváznych druhov. Projekt predstavuje komplexný prístup na podporu odolnosti dunajských aluviálnych biotopov (*91E0, 6440, 3270, 91F0) voči týmto druhom. Je zameraný na 15 NATURA 2000 lokalít na Slovensku a v Maďarsku. Zmenený vodný režim, intenzívne lesné hospodárstvo, upustenie od tradičného hospodárenia, najmä extenzívnej pastvy. Tieto zásahy do prostredia iniciujú degradáciu biotopov a umožňuje šírenie inváznych druhov. Prostredníctvom viacerých doplňujúcich sa opatrení sa v rámci projektu obnoví 120 hektárov mokradí a 20 hektárov biotopov lužných lesov súčasne s 720 hektármi, kde bude obnovená prírode blízka pastva. Využitím synergie vyššie uvedených opatrení spolu s mechanickými, biologickými a chemickými metódami eradikácie sa odstránia invázne druhy rastlín na 850 hektároch. Vďaka opatreniam založeným na prírodných procesoch sa zlepšia ekologické podmienky biotopov a zvýši sa ich odolnosť voči inváznym druhom s dlhodobým a udržateľným výsledkom. V rámci projektu bude obnovený vodný režim a zaplavené prírodné depresie ako aj implementované šetrné lesnícke metódy. Opätovne sa zavedie pastva ako prirodzená a tradičná črta aluviálnych biotopov (vrátane lesov) pre zvýšenie diverzity aluviálnych biotopov, ich odolnosti voči inváznym druhom a podpory dynamických procesov rieky. V rámci projektu budú používané rôzne inovatívne metódy: komplexný prístup k včasnému manažmentu inváznych druhov rastlín, detekčný systém využívajúci dronové a satelitné dáta, biologická kontrola pajaseňa žliazkatého, zlepšenie prežívania sadeníc stromov pomocou využitia lokálnych mykoríznych húb a monitorovanie vplyvu projektu na faunu metódami metabarkódovania eDNA. Na zvyšovanie povedomia o inváznych druhoch a s tým spojených rizík ako aj rozširovanie výsledkov projektu s dôrazom na ich replikáciu boli navrhnuté komplexné aktivity pokrývajúce všetky relevantné cieľové skupiny (stakeholderi, odborníci, učitelia, študenti, deti aj verejnosť). Dôraz sa kladie aj na zahrnutie získaných skúsenosti v teréne do legislatívy a spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (habitat 91E0)
Lužným lesom, ktoré zahŕňajú druhy ako jelša lepkavá (Alnus glutinosa) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), sa darí v záplavových oblastiach riek a v pramenných údoliach.
Tieto lesy zahŕňajú druhy mäkkých drevín, ako sú vŕba (Salix alba) a topoľ čierny (Populus nigra), a sú nevyhnutné pre zachovanie biodiverzity. V minulosti pokrývali veľkú časť Panónskej nížiny, v súčasnosti však patria medzi najviac ohrozené a fragmentované biotopy na Slovensku.
Tieto biotopy sú kľúčové pre mnohé rastlinné a živočíšne druhy európskeho a národného významu. Na jar sa v nich vyskytujú geofyty ako snežienka nivalská (Galanthus nivalis) a ladoňka vindobonská (Scilla vindobonensis). Poskytujú tiež dôležité biotopy pre vtáky a netopiere.
Tieto lesy sú ohrozené najmä:
- zmenami vodného režimu
- nevhodným obhospodarovaním lesov vrátane výsadby nepôvodných druhov a intenzívneho využívania pôdy
- zamorením inváznymi druhmi
- neprítomnosťou pastvy
Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi (habitat 6440)
Tieto lúky sa nachádzajú v záplavových oblastiach veľkých nížinných riek, ktoré sú pravidelne zaplavované, ale v lete v dôsledku kontinentálneho podnebia vysychajú. Sú ovplyvňované frekvenciou, trvaním a načasovaním záplav, ktoré im dodávajú dôležité živiny.
V minulosti boli tieto lúky dôležité pre produkciu kvalitného sena a zvyčajne sú pasené alebo kosené raz alebo dvakrát ročne. Medzi dominantné druhy psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), metlica trsnatá (Deschampsia cespitosa), psinček poplazový (Agrostis stolonifera), lipnica močiarna (Poa palustris) a ostrica líščia (Carex vulpina). Vysoké porasty ostrice poukazujú na vysokú hladinu podzemnej vody aj v lete, často sa vyskytujú na nízkych terasách a v depresiách.
Na aluviálnych lúkach sa vyskytujú viaceré druhy európskeho významu, napríklad pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum), a národne chránené druhy ako fialka nízka (Viola pumila), cesnak hranatý (Allium angulosum) a halucha siličkolistá (Oenanthe silaifolia). Tieto lúky závisia od správneho poľnohospodárskeho obhospodarovania, aby sa zachovali ich ekologické funkcie vrátane pasenia a kosenia.
Tieto biotopy sú ohrozené najmä:
- intenzívnym poľnohospodárske využívaním pôdy vrátane nadmernej pastvy a častého zberu sena s hnojením
- zamorením inváznymi druhmi
- nevyužívaním pôdy, ktoré vedie k zarastaniu drevinami
- absenciou záplav
Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek (habitat 91F0)
Tieto lesy z tvrdého dreva, ktoré sa zvyčajne nachádzajú pozdĺž riečnych korýt, sú vystavené pravidelným záplavám a kolísaniu hladiny podzemnej vody. Medzi dominantné druhy stromov patria jasene (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), bresty (Ulmus minor, U. laevis) a dub (Quercus robur). Na Slovensku zaberajú vyššie aluviálne roviny s pôdami klasifikovanými ako fluvizeme a gleje.
V minulosti, kým výrazné ľudské osídlenie a rozvoj poľnohospodárstva neviedli k odlesňovaniu a fragmentácii, tieto lesy pokrývali veľké plochy Panónskej nížiny. V súčasnosti patria medzi najviac pozmenené ekosystémy na Slovensku, ktoré sú ohrozené intenzívnym lesným hospodárstvom, zmenami vodného režimu a inváznymi druhmi.
Tieto biotopy podporujú bohatú rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov. Na jar sa vyznačujú výskytom geofytov, ako sú snežienky (Galanthus nivalis) a kalina (Scilla vindobonensis). Krovinná vrstva je dobre vyvinutá a druhovo bohatá, zatiaľ čo bylinná vrstva sa na jar a v lete výrazne mení, pričom na jar prevládajú nízke geofyty a neskôr vyššie hemikryptofyty.
Tieto lesy sú ohrozené najmä:
- intenzívnym obhospodarovaním lesov
- zmenami hydrologických podmienok
- rozšírovaním inváznych druhov
- výsadbou nepôvodných druhov drevín a monokultúr
Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p. (habitat 3270)
Tieto biotopy charakterizujú spoločenstvá krátkovekých druhov rastúcich pozdĺž brehov riek na bahnitých až piesčitých miestach, ktoré sú pravidelne zaplavované. Na jar a začiatkom leta sa zvyčajne javia ako pusté, pretože vegetácia sa rozvíja neskôr v priebehu roka. V priaznivých podmienkach sa tu vyskytujú druhy európskeho významu, ako zeler plazivý (Apium repens) a lindernia puzdierkatá (Lindernia procumbens), spolu s národne chránenými druhmi, ako bahienka šašinovitá (Heleochloa alopecuroides) a trojradovka hlávkatá (Dichostylis micheliana).
Tieto biotopy sú nevyhnutné pre zachovanie biodiverzity a podporujú rôzne druhy, ktorým sa darí vo vlhkom, bahnitom prostredí. Sú obzvlášť dôležité pre niektoré vzácne a chránené druhy rastlín, ktorých prežitie závisí od týchto špecifických podmienok.
Tieto biotopy sú ohrozené najmä:
- potláčaním inváznymi druhmi rastlín , ako sú astra kopijovolistá (Aster lanceolatus), láskavec zelenoklasý (Amaranthus powellii), ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), dvojzub listnatý (Bidens frondosa), slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus) a hviezdnik ročný (Stenactis annua)
- nekonzistentným priebehom záplav, kedy je buď záplav nedostatok, alebo naopak, dochádza k častému zaplavovaniu
Obnova lužných lesov
V rámci tejto aktivity bude obnovených minimálne 20 hektárov prirodzených lužných lesov. Sadeničky pôvodných druhov lužných drevín (topole, vŕby, duby, jasene, bresty, jelše,…) s podpornými lokálnymi kultúrami ektomykoríznych húb budú vypestované v Výskumnej stanici Juh (NLC). Tieto symbiotické huby zabezpečia väčšiu odolnosť sadeníc a zvýšia ich šancu konkurovať inváznym druhom. Založená bude taktiež lokálna genetická banka pôvodných druhov z vytypovaných dlhovekých jedincov, ktorá bude slúžiť ako zdroj semien na budúce výsadby v lužných lesoch. Vysadených bude minimálne 50 000 sadeníc.
Obnova mokradí
Počas projektu bude obnovených 120 hektárov mokradných biotopov. Na základe expertných štúdií VÚVH budú zrealizované opatrenia, ktoré prinavrátia vodu do bývalých mokradí. Prepojením prirodzených depresií s prirodzenými tokmi sa vytvoria priaznivé podmienky pre naše pôvodné druhy a potlačí sa rozširovanie inváznych druhov.
Prinavrátenie pastvy
V aluviálnych biotopoch obnovíme pastvu s cieľom podporiť biodiverzitu a potlačiť invázne druhy na ploche 710 hektárov. Pastva bola v minulosti bežnou súčasťou tejto krajiny, upustilo sa však od nej v dôsledku sociálno-ekonomických zmien. Pasenie zabraňuje sukcesii, podporuje rozmanitosť mikrohabitatov a pomáha manažovať výskyt inváznych druhov na aluviálnych lúkach a lužných lesoch. V prvých rokoch bude intenzita pastvy vyššia, aby sa účinne potlačili nepôvodné druhy, postupom času sa intenzita upraví. V Maďarsku bude pastvu v lokalite Szigetköz riadiť Szomolányi Lászlo v spolupráci s Národným parkom Fertő-Hanság. Na Slovensku bude BROZ spolu s miestnymi farmármi obhospodarovať viaceré lokality. Na dlhodobo opustených plochách sa budú realizovať ďalšie opatrenia ako je mulčovania vysokej burinnej vegetácie, odstraňovania biomasy, frézovania zarastajúcich drevín. Inovatívne využitie GPS obojkov pre virtuálne oplotenie umožní riadiť priebeh pastvy v ťažko dostupných terénoch, znížiť vyrušovanie človekom a zabrániť nadmernému spásaniu.
Komplexné mapovanie, včasná detekcia a odstraňovanie inváznych druhov rastlín
V rámci projektu vytvoríme softvérové rozšírenie systému NaturaSat s názvom „Systém komplexného mapovania a včasného zisťovania a rýchlej reakcie“ (CM&ED&RR System). Systém spresní mapovanie výskytu inváznych druhov rastlín zisťovaním zmien v biotopoch pomocou satelitných a dronových snímok. Spočiatku bude systém NaturaSat poloautomaticky segmentovať oblasti s prevahou inváznych druhov rastlín, čo následne overíme v teréne na účely kalibrácie softvéru. Identifikované polygóny sa budú ukladať do databázy a každoročne monitorovať, pričom významné zmeny budú spúšťať automatické upozornenia.
Systém bude taktiež identifikovať zraniteľné oblasti na základe environmentálnych faktorov, ktoré podporujú rozširovanie inváznych druhov. Prostredníctvom snímok (satelitných a dronových) bude systém sledovať cesty šírenia, biotopy náchylné na inváziu, oblasti s nízkou diverzitou, nízkym vegetačným krytom a zlým zdravotným stavom (NDVI). Systém CM&ED&RR bude k dispozícii dotknutým orgánom na zefektívnenie analýzy situácie s rozširovaním inváznych druhov.
Mechanické, chemické a biologické odstraňovanie inváznych druhov dopĺňa prirodzené metódy ich potláčania, pričom sa zameria na agresívne invázne druhy, kde môžu byť prirodzené metódy nedostačujúce. V rámci biologickej kontroly inváznych druhov budeme používať osvedčené postupy aj inovatívne metódy, ako napríklad použitie Verticillium nonalfalfae na pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima).
Šírenie povedomia, komunikácia projektových výsledkov a spolupráca so stakeholdermi
Aktivity sú zamerané na zvýšenie povedomia o inváznych druhoch rastlín a na podporu opatrení založených na prírode s cieľom zvýšiť odolnosť biotopov. Medzi kľúčové činnosti patrí komunikácia projektu prostredníctvom práce s médiami a špecializovanej webovej stránky, ktorá sa pravidelne aktualizuje vo viacerých jazykoch. Zapojenie zainteresovaných strán zahŕňa osobné stretnutia, produkciu a distribúciu propagačných materiálov a organizovanie podujatí, ako sú dobrovoľnícke aktivity, letné tábory a študijné cesty. Dlhodobé úsilie o zvyšovanie povedomia zahŕňa vytvorenie dokumentárneho filmu, interaktívnu mobilnú výstavu a informačné panely. Iniciatíva podporuje aj farmárov prostredníctvom platformy pre udržateľné poľnohospodárstvo a ekoturistiku. Aktualizácia a doplnenie mobilnej aplikácie na mapovanie inváznych druhov podporuje účasť verejnosti na monitorovaní týchto druhov.
Mapovanie výsledkov projektu
Navrhnutý bol komplexný prístup k monitoringu opatrení, ktoré budú implementované v rámci projektu. Všetci projektový partneri úzko spolupracujú, aby sa zabezpečilo komplexné hodnotenie a podávanie správ. Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV a Národným parkom Fertő-Hanság povedú monitorovanie biotopov a posudzovanie vplyv opatrení na biotopy. Zabezpečia základné údaje prostredníctvom fytocenologického prieskumu a budú sledovať zmeny vegetácie so zameraním na druhovú rozmanitosť a invázne druhy. Monitoring hydrologických faktorov pred a po obnovách mokradí bude vykonávať Výskumný ústav vodného hospodárstva a BROZ. Dlhodobé monitorovanie zahŕňa údaje o intenzite záplav a výške hladiny vody. Všetci projektový partneri budú prispievať k vykonávaniu pravidelného monitorovania KPI (kľúčové ukazovatele výkonnosti) s cieľom posúdiť vplyv projektu na prírodu, biodiverzitu a sociálno-ekonomické faktory. Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV bude monitorovať biodiverzitu fauny pomocou metabarcodingu DNA (analýza eDNA), pričom porovná podmienky pred obnovou a po nej. Pisztráng Kör a BROZ vudú sledovať efektivitu šírenia informácií prostredníctvom kvantitatívnych a kvalitatívnych metód, ako počet účastníkov, mediálne pokrytie a spätnú väzbu od verejnosti s cieľom neustále zdokonaľovať komunikačné a replikačné stratégie.
Udržateľnosť, replikácia a využitie výsledkov projektu
Cieľom projektu je zabezpečiť intenzívne šírenie, replikáciu a dlhodobú udržateľnosť výsledkov v rôznych sektoroch a regiónoch. Medzi kľúčové úlohy patrí vývoj a propagácia osvedčených postupov pri obnove prírodných podmienok, systematického odstraňovania inváznych druhov, inovatívnych metódy pastvy, zapojenia občianskej vedy, prírode blízkej obnovy lužných lesov, biologickej kontroly pajaseňa žliazkatého (Ailanthus altissima), užívateľsky prívetivého systému mapovania, včasnej detekcie a zavedenia analýzy environmentálnej DNA na hodnotenie biodiverzity. Okrem toho sa projekt zameriava na ovplyvňovanie politík a právnych predpisov týkajúcich sa manažmentu inváznych druhov, sieťovanie prostredníctvom workshopov, seminárov a konferencií, zapojenie verejného a súkromného sektora, organizovanie záverečnej medzinárodnej konferencie a vypracovanie katalógu opatrení „Odolná krajina“.
Projektová manažérka
RNDr. Michaela Kalivodová, PhD.
kalivodova@broz.sk
+421 917 569 979