V Dunajských luhoch sme začali s novým spôsobom boja proti jednej z najproblémovejších inváznych drevín: pajaseňu žiliazkatému (Ailanthus altissima). Tento raz však nejdeme na vec motorovou pílou ani chémiou. Do boja zapájame prírodného pomocníka – hubu z rodu Verticillium.
Prečo je pajaseň žliazkatý v našej prírode nechcený?
Na prvý pohľad nemusí tento druh vyzerať ako nepriateľ. Rastie rýchlo, pôsobí nenápadne a darí sa mu takmer všade. A práve to je ten problém.
Táto nepôvodná drevina sa šíri mimoriadne agresívne, najmä v citlivých biotopoch ako sú lužné lesy a riečne nivy. Vytvára husté porasty, vylučuje látky, ktoré brzdia rast iných rastlín (tzv. alelopatia) a svojím koreňovým systémom vie poškodzovať aj infraštruktúru. Bez zásahu rýchlo vytlačí pôvodnú vegetáciu a vytvorí jednotvárne porasty.
Ako pomáha huba z rodu Verticillium?
Táto pôdna huba spôsobuje tzv. cievnu väd, pri ktorej dôjde k upchávaniu vodivých pletív stromu. Výsledkom je postupné chradnutie a úhyn pajaseňov. Vo vlhkom prostredí sa dobre šíri a tak nie je nutné aplikovať ju na úplne každý strom.
Táto metóda sa už úspešne testuje v niekoľkých európskych krajinách a ukazuje sa ako šetrné a dlhodobé riešenie. Huba napáda výhradne pajaseň, takže nepredstavuje hrozbu pre pôvodné druhy.
A čo ďalej?
Budeme podrobne sledovať, ako pajasene reagujú na injektáž. Nečakáme zázraky zo dňa na deň – cieľom je postupné oslabovanie porastov, ktoré uvoľní priestor pre návrat pôvodných druhov. V kombinácii s ďalšími opatreniami (ako je obnova mokradí, zavedenie pastvy na lokality a obnova pôvodných lužných lesov) ide o krásny príklad toho, ako nám príroda sama môže pomôcť riešiť problémy.