Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska

Základné informácie o projekte

Názov projektu: Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska
Projektová schéma: LIFE+, Príroda a Biodiverzita
Projektový akronym: LIFE 4 STEPPE BIRDS
Kód projektu: LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS/101074480
Trvanie: 1.12.2022 – 30.11.2028
Rozpočet: celkový rozpočet všetkých partnerov spolu: 6 657 659,55 €, z toho spolufinancovanie zo zdrojov EÚ: 4 460 630,00 €

Koordinujúci príjemca

• SOS/BirdLife Slovensko

Pridružený partner:

• BROZ – ochranárske združenie

Odkaz na stránku koordinujúceho partnera:

http://vtaky.sk/stranka/344-Ochrana-a-navrat-stepnych-druhov-vtakov-na-niziny-Slovenska.html

Odkaz na stránku EK:

https://webgate.ec.europa.eu/life/publicWebsite/project/LIFE21-NAT-SK-LIFE-4-STEPPE-BIRDS-101074480/conservation-and-return-of-steppe-birds-to-lowlands-of-slovakia

Ciele projektu

Projekt LIFE 4 STEPPE BIRDS  je zameraný na ochranu a obnovu biotopov, ktoré predstavujú potenciálne vhodné stanovištia pre vybraných desať druhov vtákov európskeho významu. Z toho päť druhov vtákov predstavuje prioritné druhy z hľadiska cieľov projektu, menovite: Coracias garrulus, Falco vespertinus, Tringa totanus, Limosa limosa a Spatula querquedula. Zvyšných päť druhov vtákov, Otus scops, Anthus campestris, Lanius minor, Lanius collurio, Recurvirostra avosetta, ktoré sa nachádzajú  v prílohe I. smernice o vtákoch. Projektové územia predstavujú prevažne vlhké a suché stepné biotopy s plytkými mokraďami degradované buď intenzívnym poľnohospodárstvom, nevhodným manažmentom alebo naopak nedostatkom manažmentu. V súčasnosti dlhodobo pretrváva nepriaznivý stav vybraných biotopov a z hľadiska perspektívy bez nastavenia vhodného manažmentu aj ich negatívny vývoj do budúcnosti. Hlavným cieľom projektu je preto nastaviť vhodné manažmentové opatrenia vybraných lokalít, vďaka ktorým bude možné navrátiť alebo výrazne zvýšiť populáciu vybraných cieľových druhov vtákov. Kľúčovým zámerom projektu je znížiť silný negatívny vplyv ľudských aktivít na cieľové druhy a ich biotopy, a to najmä obnovou extenzívnych pasienkov, obnovou vodného režimu a mokradí, ako aj vytvorením vhodných hniezdnych príležitostí, zvýšením povedomia a zlepšením pozitívneho prístupu verejnosti a zainteresovaných strán smerom k sústave NATURA 2000.

Špecifické ciele projektu

1. Obnova habitatov potenciálne vhodných na návrat dvoch cieľových druhov: krakľa belasá (Coracias garrulus) a brehár čiernochvostý (Limosa limosa). 

Prirodzeným biotopom krakle belasej je mozaikovitá  poľnohospodárska krajina s trávnatými plochami, rozptýlenou stromovou vegetáciou a riečnymi meandrami. Na území Slovenska tento typ krajiny takmer alebo úplne vymizol. Posledné pozorované výskyty krakle belasej boli v CHVÚ Dolné Považie a CHVÚ Medzibodrožie. Obnovou trávnych biotopov, nastavením vhodného manažmentu trávnych biotopov ako sú kosenie a extenzívna pastva a výsadbou rozptýlenej vegetácie má projekt ambíciu nastaviť vhodné podmienky na návrat krakle belasej do krajiny. Prirodzeným biotopom hniezdenia krakle belasej sú dutiny stromov. V súčasných podmienkach s úbytkom ich prirodzeného biotopu predstavujú umelé hniezda adekvátny ekvivalent vhodný pre hniezdenie tohto druhu. Realizované projekty v susedných krajinách, napr. (LIFE Roller_LIFE13_NAT/HU/000081) vykazujú pozitívne výsledky a úspešnosť návratnosti krakle belasej ako hniezdiča do krajiny. Hniezdne búdky  budú vyrobené a inštalovné podľa vypracovanej metodiky z projektu LIFE Roller a budú inštalované predovšetkým v CHVÚ Dolné Považie, kde krakľa belasá predstavuje kritériový druh a taktiež v CHVÚ Medzibodrožie, ktoré má po realizácii projektových aktivít veľký potenciál na návrat a stabilizáciu populácie tohto druhu. Brehár čiernochvostý patrí spomedzi cieľových druhov projektu k najviac ohrozeným nielen v rámci územia Slovenska ale celej EÚ. CHVÚ Senianske rybníky predstavujú pravdepodobne poslednú lokalitu na Slovensku s vhodnými podmienkami pre jeho výskyt. Prirodzený biotop druhu predstavujú rozľahlé vlhké lúky, trávnaté mokrade a bažinaté rašeliniská. Brehár čiernochvostý si buduje hniezda na zemi v trsoch tráv ideálne na plochách, ktoré sú pravidelne zošľapávané pastvou. Projekt si kladie za cieľ prepojenie Veľkého rybníka, ktorý predstavuje miesto posledného pozorovania brehára čiernochvostého s potokom Chrenovka. Odborné poradenstvo a skúsenosti si projektový tím bude vymieňať so skúsenými odborníkmi, ktorí dlhodobo realizujú manažmentové opatrenia na mokraďných a slaniskových biotopoch (napr. LIFE Sodic Wetland System LIFE21_NAT/HU/101074474). Podporou eko-schém ako nástroja na vytvorenie biokoridov si kladie projekt za cieľ zvýšiť celkovú biodiverzitu v krajine čo pozitívne ovplyvní potravné možnosti cieľových druhov.

2. Zvrátiť nepriaznivo klesajúci trend populácií cieľových druhov: sokol kobcovitý (Falco vespertinus), kalužiak červenonohý (Tringa totanus), kačica chrapačka (Spatula querquedula), výrik lesný (Otus scops), ľabtuška poľná (Anthus campestris), strakoš kolesár (Lanius minor), strakoš obyčajný (Lanius collurio) a šabliarka modronohá (Recurvirostra avosetta).

Prirodzeným biotopom druhov: sokol kobcovitý, kalužiak červenonohý, kačica chrapačka, výrik lesný, ľabťuška poľná, strakoš kolesár, strakoš obyčajný a šabliarka modronohá je mozaikovitá poľnohospodárska krajina s trávnatými plochami, zamokrenými lúkami, s výskytom rozptýlenej vegetácie a zavedenou extenzívnou pastvou. Obnovou trávnych biotopov, nastavením vhodného manažmentu trávnych biotopov ako sú kosenie a extenzívna pastva a výsadbou rozptýlenej vegetácie  má projekt ambíciu nastaviť vhodné podmienky na stabilizáciu populácií cieľových druhov v krajine. Podporou eko-schém ako nástroja na vytvorenie biokoridov si kladie projekt za cieľ zvýšiť celkovú biodiverzitu čo pozitívne ovplyvní potravné možnosti cieľových druhov. Projekt zahŕňa aktivity špeciálne navrhnuté na stabilizáciu populácie sokola kobcovitého prostredníctvom zlepšenia hniezdnych možností, a to inštaláciou umelých búdok, inštaláciou podporného materiálu na výstavbu hniezd v známych hniezdnych kolóniách a inštaláciou zvukových zariadení prehrávajúcich zvuky párenia.

3. Obnova trávnych porastov.

V dôsledku opustenia mnohých lokalít a ich nedostatočného manažmentu nastúpil trend zarastania náletovými drevinami a inváznymi rastlinami čo viedlo k zmene ekologických podmienok. Vybrané lokality vhodné na realizáciu manažmentových opatrení s najväčším potenciálom na návrat cieľových druhov vtákov budú odkúpené do vlastníctva alebo prenajaté do dlhodobého prenájmu. Na zarastených lokalitách bude realizovaný manažment obnovy ako príprava na obnovu trávnych biotopov. Manažment obnovy bude predstavovať odstraňovanie náletových drevín a krov vrátane odstraňovania inváznych rastlín. Následne bude aplikovaná metóda mulčovania a drvenia pňov. Manažment obnovy bude realizovaný výlučne na lokalitách, na ktorých bude možné realizovať dlhodobo udržateľné kosenie trávnych plôch alebo dlhodobo udržateľnú extenzívnu pastvu. V niektorých prípadoch bude potrebné na zabezpečenie pastevnej infraštruktúry vybudovať oplotenia pre pasené zvieratá  vrátane zavedenia funkčného inovatívneho prístupu – Smart Eco Shepherd (SES). Vo výsledku si kladie projekt za cieľ dlhodobo udržateľnú obnovu 175 ha trávnych porastov. Na zatrávňovanie bude použitá zmes semien s bohatých obsahom kvitnúcich tráv a bylín na vytvorenie podmienok pre opeľovače.

4. Výsadba stromov, rozptýlenej stromovej vegetácie a inštalácia hniezdnych búdok ako príležitostí na hniezdenie a rozmnožovanie.

Rozptýlená stromová vegetácia bola po stáročia neodmysliteľnou súčasťou našej krajiny. Intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby a zanechaním pastvy nastal kritický úbytok stromovej vegetácie v krajine. Rozptýlené stromy zohrávajú obzvlášť významnú úlohu pre cieľové druhy ako sú sokol kobcovitý, výrik lesný, strakoš kolesár a strakoš obyčajný, ktoré ich využívajú na hniezdenie alebo lov. V rámci projektu dôjde k vysadeniu 1.000 jedincov stromov typických pre daný región (duby, topole, vŕby, ovocné stromy,…). Stromy budú vysádzané na strategicky vhodných miestach v blízkosti potravných biotopov a v blízkosti lokalít historického/nedávneho hniezdenia. Zároveň bude zahájená aj obnova 200 jedincov hlavových vŕb a 100 jedincov nových hlavových vŕb bude založených. Celkovo bude nainštalovaných 800 búdok pre krakľu belasú a 800 búdok pre sokola kobcovitého.

5. Zlepšenie informovanosti zainteresovaných strán a verejnosti s cieľom zabrániť vyrušovanie cieľových druhov.

Strategickým dokumentom na realizáciu všetkých aktivít cieľa č. 6 bude vypracovanie Komunikačného plánu. Bude vypracovaná webová stránka v dvoch jazykových mutáciách SJ/EN, ktorá bude obsahovať základné informácie o projekte, jeho rozpočte, realizátoroch, cieľových druhoch, projektových lokalitách a aktivitách. Zároveň budú projekt, jeho míľniky a novinky prezentované v médiách. Uskutočnia sa dôležité osobné stretnutia s kľúčovými autoritami, stakeholdermi a lokálnymi lídrami; zrealizujú sa exkurzie v teréne pre zainteresované strany a cesty zamerané na vymieňanie skúseností a vedomostí s realizátormi iných LIFE projektov. Dôraz sa bude klásť na angažovanosť verejnosti. Táto aktivita bude realizovaná formu organizovania dobrovoľníckych akcií, v rámci ktorých si dobrovoľníci vyskúšajú realizáciu niektorých projektových aktivít prakticky priamo v teréne. Na podporu informovanosti verejnosti bude vybudovaná návštevnícka infraštruktúra. Cieľom aktivity je vybudovať vyhliadkové veže na lepšiu dostupnosť pozorovania vtáctva a zároveň eliminovania rušenia druhov v hniezdnej sezóne. Okrem toho budú vybudované miesta pre relax a odpočinok a budú osadené informačné tabule so základnými informáciami o projekte, projektových lokalitách a cieľových druhov v dvoch jazykových mutáciách SJ/EN. Komunikácia s verejnosťou a zainteresovanými stranami bude podporená výrobou propagačných materiálov s osvetovým zameraním ako sú tričká, čiapky, tašky, čokoládky, čajové krabičky a kalendáre, ktoré budú distribuované pri akciách a stretnutiach. Zriadenie pastvy v CHVÚ prináša dobrú príležitosť na implementáciu a propagáciu stratégie “Farm to Fork” (z farmy na vidličku). Projektový tím vyvinie rozšírenie farmy Gedra s cieľom demonštrovať model stratégie “Farm to Fork” na reálnom príklade. Farma Gedra bude zároveň realizovať malovýrobu syrov a ponúkať služby v oblasti agroturistiky vhodné na projektové exkurzie.

6. Zvýšiť biodiverzitu intenzívne poľnohospodársky využívanej krajiny uplatňovaním vhodných ekologických schém (eko-schém) v spolupráci s miestnymi farmármi.

V projektových územiach a v ich blízkosti budú v spolupráci s miestnymi poľnohospodármi a farmármi zriadené biokoridory, v rámci tzv. eko-schém (trvalé pásy kvitnúcich rastlín, stromoradia a rady trvácich kríkov), ktoré majú zohrávať kľúčovú úlohu v intenzívne poľnohospodársky využívanej krajine ako vhodné habitaty a biokoridory pre hmyz a tým slúžiť ako potravná nika pre cieľové druhy vtákov. Cieľom vytvárania biokoridorov je celkové zvýšenie biodiverzity v krajine. Prínos eko-schém a zmena oproti východiskovému stavu budú počas celého projektu monitorované odborníkmi v oblasti zoológia a botanika. Monitoringy budú realizované na základe jednotnej metodiky, ktorá bude vypracovaná v rámci aktivity 2.4.

7. Rozvoj vhodných eko-schém pre poľnohospodársku krajinu pre budúce programové obdobia 2028–2035.

Propagácia a šírenie osvety ohľadom eko-schém bude podporená osobnými stretnutiami s miestnymi stakeholdermi. Monitoringy realizované odborníkmi a ich výstupy vo forme správ a publikovaných výsledkov poskytnú exaktné údaje a argumenty pre rozvoj eko-schém pre ďalšie programové obdobie (2028 – 2035). Členovia projektového tímu budú pripravení komunikovať s autoritami z Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva pôdohospodárstva SR o  aplikácii prírode blízkych riešení eko-schém v nížinných oblastiach.

8. Vypracovanie národného akčného plánu ochrany pre: krakľa belasá (Coracias garrulus) a brehár čiernochvostý (Limosa limosa) na Slovensku a vypracovanie návrhu na aktualizáciu vyhlášok Chránených vtáčích území (CHVÚ) a doplnenia kritérií pre druhy do CHVÚ.

Na základe nadobudnutých skúseností pri realizácii projektu bude vypracovanie strategických dokumentov – Národné akčné plány pre kriticky ohrozené druhy vtákov/cieľové druhy projektu – krakľa belasá a brehár čiernochvostý vrátane schválenia zodpovednými štátnymi orgánmi. Zároveň bude vypracovaný návrh na aktualizáciu vyhlášok CHVÚ vrátane doplnení kritériových druhov.

Očakávame, že vďaka nastaveniu správneho manažmentu projektových lokalít, priblížením stepných biotopov k ich prirodzenému stavu, sa realizáciou projektových aktivít podarí zastaviť nielen pokles ale aj zlepšenie populačného trendu 10 vzácnych stepných druhov vtákov na juhu Slovenska, ktoré majú v súčasnosti klesajúci populačný trend nielen na území Slovenska ale na úrovni EÚ. Projektové lokality sa nachádzajú v 9 CHVÚ a predstavujú vzácne a ohrozené stepné biotopy, ako slaniská a trávne biotopy. Okrem cieľových druhov vtákov očakávame pozitívne vplyvy aj na iné druhy európskeho významu (napr. *Osmoderma eremita, Apium repens, Marsilea quadrifolia), ako aj na biotopy európskeho významu (napr. *1340, *6120, 6210, *6260). Aktivity projektu sú taktiež zamerané na zvýšenie početnosti a biodiverzity opeľovačov v intenzívne poľnohospodársky využívanej krajine. Projekt obnoví 700 ha stepných biotopov. Udržateľný manažment obnovených trávnych biotopov sa bude rozvíjať extenzívnou pastvou alebo kosením. Pre krakľu belasú a pre sokola kobcovitého bude nainštalovaných 1600 búdok, čo zvýši hniezdne príležitosti oboch vzácnych druhov. Projekt obnoví 30 ha mokradí zlepšením podmienok na zadržiavanie vody o 30 000 m3 každú jar. Obnova mokradí spolu s výsadbou 1000 jedincov regiónu blízkych alebo pôvodných stromov zvýši sekvestráciu uhlíka o 169,7 tC/rok. Komunikačné a osvetové aktivity si kladú za cieľ osloviť viac ako 500 000 ľudí vrátane kľúčových zainteresovaných strán. Aktívna účasť a spolupráca s miestnymi farmármi, komunitami a dobrovoľníkmi podporí spoluprácu komunít. Projekt zmobilizuje finančné prostriedky z SPP 2023–2027 podporou efektívneho využívania ekologických schém a vytvorením 10 km biokoridorov (trvalé kvitnúce pásy, línie stromov a kríkov). Robustný monitorovací program bude využitý na podporu vplyvu eko-schém na biodiverzitu. Výsledky monitorovania spolu so spätnou väzbou od spolupracujúcich poľnohospodárov sa využijú pri navrhovaní politiky eko-schém v programovom období 2028–2035. Prelomovou aktivitou projektu je pripraviť plán pre obnovu 1500 ha mokradí v CHVÚ Medzibodrožie ako katalyzátora efektívneho využívania finančných prostriedkov z plánu OBNOVA EURÓPY pre Slovensko.

Cieľové druhy:

Krakľa belasá (Coracias garrulus)

Krakľa belasá obýva otvorenú krajinu, lesostepi a okraje lesov. Hniezdi v dutinách stromov, ale obľubuje aj búdky. Počas zimy migruje do subsaharskej Afriky, kde preferuje suché savany a krovinaté oblasti. Jej potrava pozostáva hlavne z veľkých druhov hmyzu – koníky, kobylky, cvrčky, ale loví aj malé stavovce ako jašterice. Tento druh je ohrozený stratou biotopu a úbytkom pasienkárstva.

Krakľa belasá je prioritným druhom LIFE. Hniezdi v stepiach južnej a východnej Európy s globálne klesajúcim populačným trendom (102,000-208,000 jedincov). V Slovenskom červenom zozname je považovaná za silne ohrozený (EN) druh. Dlhodobý populačný trend vykazuje silný pokles až o 50% a hniezdny areál sa zmenšil až o 80%. Druh dokonca nehniezdil na Slovensku 10 rokov. V roku 2020 sa krakľa belasá vrátila hniezdiť na Slovensko, no jej prežitie je stále neisté a závisí od ochranárskych opatrení.

Sokol kobcovitý (Falco vespertinus)

Sokol kobcovitý obýva otvorené trávnaté plochy s dostatkom drevín a iné typy poľnohospodárskej  krajiny. Hniezdi v kolóniách, často v opustených hniezdach havranov,  na hniezdenie využíva aj vhodné búdky. Počas zimy migruje do južnej Afriky. Jeho potrava pozostáva hlavne z hmyzu, ale loví aj malé stavovce. Tento druh je ohrozený stratou potravných a hniezdnych biotopov a úbytkom havraních kolónií vo voľnej krajine.

Sokol kobcovitý je prioritným druhom LIFE. Hniezdi v stepiach južnej a východnej Európy, Afriky a Ázie a je globálne klasifikovaný ako zraniteľný druh (VU), pretože zažíva stredne rýchly pokles populácie v dôsledku straty a degradácie biotopu. V Európskom červenom zozname je klasifikovaný ako zraniteľný (VU). Slovenská populácia 10-20 hniezdnych posledné roky  vďaka ochranárskym opatreniam stúpla,  ale z dlhodobého hľadiska  početnosť populácie sa znížila až o 80% a areál sa zmenšil až o 90% . Podľa Slovenského červeného zoznamu je tak považovaný za kriticky ohrozený (CR) druh.

Brehár čiernochvostý (Limosa limosa)

Brehár čiernochvostý obýva mokrade, vlhké lúky a pobrežné oblasti. Hniezdi na zemi v trávnatých porastoch. Počas zimy migruje do západnej Európy, Afriky a južnej Ázie. Jeho potrava pozostáva z hmyzu, červov a mäkkýšov. Tento druh je ohrozený stratou biotopu a intenzifikáciou poľnohospodárstva.

Populácia brehára čiernochvostého globálne rýchlo klesá v dôsledku zmien v poľnohospodárskych praktikách. Podľa Európskeho červeného zoznamu je klasifikovaný ako takmer ohrozený (NT) a dokonca kriticky ohrozený (CR) podľa Slovenského červeného zoznamu. Európska populácia bola odhadnutá na 102,000-149,000 jedincov s klesajúcim trendom populácie. Slovenská populácia bola odhadnutá na 0-2 hniezdne páry s 50-100% poklesom v dlhodobom horizonte a od roku 2007 boli zaznamenané len sporadické pokusy o hniezdenie na dvoch lokalitách. Druh však býva na Slovensku pravidelne zaznamenaný počas migrácií.

Kalužiak červenonohý (Tringa totanus)

Kalužiak červenonohý obýva pobrežné oblasti, mokrade a riečne nivy a mokré pasienky. Hniezdi na zemi v nízkej vegetácii. Počas zimy migruje do južnej Európy, Afriky a južnej Ázie. Jeho potrava pozostáva z hmyzu, červov a malých kôrovcov. Tento druh je ohrozený stratou biotopov najmä v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva a nevhodným vodným manažmentom. 

Kalužiak červenonohý je rozšírený v Európe s klesajúcim populačným trendom. Podľa Európskeho červeného zoznamu je považovaný za zraniteľný druh (VU).  Slovenská populácia bola odhadnutá na 20-40 hniezdnych párov s klesajúcim krátkodobým populačným trendom (10-20%) a silným poklesom v dlhodobom horizonte (50-70%)  a tak je podľa Slovenského červeného zoznamu klasifikovaný ako silne ohrozený (EN).

Kačica chrapačka (Spatula querquedula)

Kačica chrapačka obýva sladkovodné mokrade, jazerá a rybníky. Hniezdi v hustej vegetácii blízko vody. Počas zimy migruje do subsaharskej Afriky. Jej potrava pozostáva z hmyzu, mäkkýšov a rastlinného materiálu. Tento druh je ohrozený stratou biotopov najmä v dôsledku negatívnych zásahov do mokradí a ich nevhodného manažmentu.  

Klesajúca európska populácia kačice chrapačky bola odhadnutá na 352 000 -524 000  párov. Podľa slovenského červeného zoznamu je klasifikovaná ako zraniteľná (VU), čo platí aj pre zaradenie v Európskom červenom zozname.  Slovenská populácia bola odhadnutá na 50-100 hniezdnych párov s klesajúcim trendom početnosti aj areálu.

Výrik lesný (Otus scops)

Výrik lesný obýva polootvorené krajiny, lesy a parky. Hniezdi v dutinách stromov alebo v starých budovách. Počas zimy migruje do subsaharskej Afriky. Jeho potrava pozostáva z hmyzu a malých stavovcov. Tento druh je ohrozený stratou biotopov najmä odstraňovaním starých stromov a ubúdaním potravnej ponuky v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva. 

Výrik lesný má hlavne stredomorský rozsah v Európe so stabilným trendom, ale veľmi neistou veľkosťou populácie odhadnutou na 447,000-749,000 jedincov. Medzi najsevernejšie oblasti rozšírenia patrí Slovensko, kde bol zaznamenaný posledné desaťročia dokonca nárast početnosti populácie a aj rozšírenie areálu. Národná populácia je nízka a bola odhadnutá na 40-80 hniezdnych párov. Výrik lesný nepatrí medzi ohrozené druhy v Európe ani na Slovensku a je klasifikovaný  ako menej dotknutý (LC). 

Ľabtuška poľná (Anthus campestris)

Ľabtuška poľná obýva suché otvorené krajiny, polia a piesočné duny. Hniezdi na zemi v nízkej a riedkej vegetácii. Počas zimy migruje do tropickej Afriky a indického subkontinentu. Jej potrava pozostáva z hmyzu a semien. Tento druh je ohrozený stratou biotopov najmä v dôsledku veľkoplošného intenzifikovaného poľnohospodárstva.

Ľabtuška poľná má veľký areál rozšírenia a v Európe sa odhaduje jej početnosť na  viac ako 1 milión párov. Slovenská populácia má však len 100-120 hniezdnych párov s negatívnymi trendom početnosti populácie a aj jej areál rozšírenia sa zmenšil i 1/3. V Slovenskom červenom zozname je považovaná za zraniteľnú (VU).

Strakoš kolesár (Lanius minor)

Strakoš kolesár obýva otvorenú poľnohospodársku krajinu s dostatkom rozptýlených stromov a ich skupín hlavne v nížinách a teplejších oblastiach. Hniezdi na vyšších stromoch v mozaikovitej poľnohospodárskej krajine  aj na väčších ovocných stromoch v blízkosti usadlostí. Počas zimy migruje do južnej Afriky. Jeho potrava pozostáva z veľkého hmyzu a malých stavovcov. Tento druh je ohrozený najmä veľkoplošných poľnohospodárstvom, odstraňovaním rozptýlenej stromovej vegetácie a stratou potravnej ponuky v dôsledku chemizácie prostredia. .

Strakoš kolesár je rozšírený v južnej a východnej Európe s klesajúcou populáciou odhadnutou na 331,000-896 ,000 jedincov. Slovenská populácia má 200-300 hniezdnych párov s klesajúcim trendom početnosti populácie o približne 50%  a podobne sa zmenšil aj areál jeho rozšírenia. Podľa slovenského červeného zoznamu je považovaný za silne ohrozený druh (EN).

​​Šabliarka modronohá (Recurvirostra avosetta)

Šabliarka modronohá  v Európe obýva najmä mediteránnu oblasť a stepné zóny.  Obýva  plytké brakické vody, pobrežné oblasti a plytké mokrade. U nás sú to rôzne bahnité plochy s plytkou hladinou a bez vegetácie /napr. poľné periodické mokrade, vypustené dná rybníkov priehrad a podobne). Hniezdi na otvorenom teréne, často v kolóniách. Počas zimy migruje do Afriky. Jej potrava pozostáva z červov, kôrovcov a malých rýb. Tento druh je ohrozený zánikom  vhodných biotopov ako je vysychanie alebo zarastanie mokradí z dôvodu nevhodného vodného režimu (rybníky) alebo klimatických extrémov a intenzívneho poľnohospodárstva  (poľné mokrade).

Šabliarka modronohá je globálne rozšírená, ale hniezdny areál je v Európe nesúvislý s klesajúcou populáciou odhadnutou na 58,000-74,000 párov. Slovenská populácia kolíše medzi 0-15 hniezdnymi pármi a druh je považovaný za silne ohrozený (EN).

Strakoš obyčajný (Lanius collurio)

Strakoš obyčajný obýva otvorenú krajinu s roztrúsenou drevinovou vegetáciou, najmä suchšie lúky, medze a krovinaté biotopy. Na Slovensku je bežným hniezdičom takmer na celom území, prednostne vo vidieckych oblastiach s menej intenzívnym hospodárením. Vyhľadáva trávnaté porasty s tŕnitými kríkmi, lesné okraje, medze s krovinami, ale aj rúbane a mladiny.

Hniezdi od mája do augusta, pričom hniezdo umiestňuje do kríkov, najčastejšie do výšky do 2 metrov. O jeho stavbu sa starajú obaja partneri. Počas zimy migruje na juh, pričom zimoviská sa nachádzajú vo východnej a južnej Afrike. Samce prilietajú na hniezdiská skôr než samice.

Potrava strakoša obyčajného pozostáva najmä z hmyzu – predovšetkým chrobákov a rovnokrídlovcov.

Strakoš obyčajný má európske rozšírenie s presahom do severnej časti strednej Ázie. Hniezdi od nížin až po alpínske zóny do výšky 2000 m n. m. Najväčšie populácie sú v Rumunsku, Poľsku, Bulharsku a Rusku. V západnej a severnej Európe od 70. rokov minulého storočia výrazne ubúdal, no v posledných rokoch sa jeho populácia v niektorých oblastiach mierne zotavuje.

Na Slovensku hniezdi 65 000 – 130 000 párov, pričom jeho populácia bola medzi rokmi 2005 – 2020 stabilná. Mierne nárasty sú zaznamenané v Česku, poklesy v Maďarsku a Rakúsku.

Vďaka širokému rozšíreniu a stále pomerne početnej populácii nie je strakoš obyčajný na Slovensku zatiaľ považovaný za ohrozený druh.

Zdroje informácií: 

BirdLife International (2025) IUCN Red List for birds. Downloaded from https://datazone.birdlife.org  on 16/04/2025

Černecký J., Lešo P., Ridzoň J., Krištín A., Karaska D., Darolová A., Fulín M., Chavko J., Bohuš M., Krajniak D., Ďuricová V., Lešová A., Čuláková J., Saxa A., Durkošová J., Andráš P. 2021: Stav ochrany vtáctva na Slovensku v rokoch 2013 – 2018. Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica.

Lešo P., Demko M., Krištín A., Ridzoň J., Karaska D., Chavko J., Slobodník R., Lešová A., Kropil R. 2023: Červená kniha ohrozených druhov vtákov Slovenska. Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica (in press).

Projektové územie:

Projektové lokality sa nachádzajú v 9 chránených vtáčích územiach na južnom Slovensku. Kritériovými druhmi pre daných 9 CHVÚ sú cieľové druhy projektu. 

CHVÚ Senianske rybníky

Chránené vtáčie územie Senianske rybníky sa nachádza na východe Slovenska – v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, v celku Východoslovenská rovina. V CHVÚ sú zastúpené akvatické biotopy, prevažne rybníky, mokrade, ako aj biotopy stepného charakteru – vlhké lúky a pasienky. CHVÚ Senianske rybníky bolo vyhlásené pre zabezpečenie priaznivého stavu a ochranu 11 kritériových druhov vtákov: volavka purpurová (Ardea purpurea), beluša veľká (Egretta alba), beluša malá (Egretta garzetta), lyžičiar biely (Platalea leucorodia), chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax), bučiak veľký (Botaurus stellaris), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), čorík bahenný (Chlidonias hybrida), šabliarka modronohá (Recurvirostra avosetta), brehár čiernochvostý (Limosa limosa) a kalužiak červenonohý (Tringa totanus). Aj napriek vysokému stupňu ochrany časti územia, majú niektoré z ohrozených druhov vtákov nedostatočný stav ochrany, ktorý si vyžaduje ďalšie zlepšovanie. To je dôvod, prečo boli zvolené 3 vtáčie druhy obývajúce vlhké stepné biotopy v území – šabliarka modronohá, brehár čiernochvostý a kalužiak červenonohý za  cieľové druhy projektu.

CHVÚ Medzibodrožie

Medzibodrožie sa rozprestiera na území ohraničenom riekami Bodrog, Tisa a Latorica. Je charakteristické prelínaním sa rôznych druhov biotopov a spoločenstiev nížinného charakteru. Veľkú časť tvoria vodné biotopy – rieky Latorica, Bodrog, Laborec spolu so sústavou mŕtvych ramien, kanálov a materiálových jám. V území sa nachádzajú lúčne a pasienkové spoločenstvá s periodicky podmáčanými terénnymi depresiami aj trvalými močiarmi, ktoré sú hniezdiskom vodných druhov vtákov. V súčasnosti je v CHVÚ Medzibodrožie predmetom ochrany 37 druhov vtákov. Spolu 254 vtáčích druhov bolo na území pozorovaných. V CHVÚ Medzibodrožie hniezdi najväčšia slovenská populácia volavky purpurovej, chavkoša nočného, bučiaka veľkého, bučiačika močiarneho (Ixobrychus minútus), čoríka čierneho (Chlidonias niger), kane močiarnej (Circus aeruginosus), bociana bieleho (Ciconia ciconia) a chriašťa malého (Porzana parva). Napriek legislatíve je potrebné zvýšiť ochranu územia a zabezpečiť uspokojivý stav ochrany ohrozených cieľových druhov vtákov. Projekt sa zameriava na 6 z nich: brehár červenonohý, kačica chrapačka, ľabťuška poľná, strakoš kolesár, strakoš obyčajný a výrik lesný.

CHVÚ Porimavie – Cerová vrchovina

Územie CHVÚ Cerová vrchovina – Porimavie je tvorené zvlneným pahorkatinným reliéfom južnej časti stredného Slovenska. Západná časť je tvorená prevažne vulkanickými horninami (andezit, čadič, tuf), ktoré v niektorých prípadoch vytvárajú strmé skalné útvary (Steblová skala, Pohanský hrad, Soví hrad, Šomoška). Východná časť je tvorená pieskovcom, ktorý vytvára zvlnený pahorkatinný reliéf, so suchými a na živiny chudobnými pôdami. Krajinu pokrývajú prevažne dubovo-hrabové lesy, ktoré sa prelínajú s trávnatými porastami, ovocnými sadmi a ornou pôdou. Veľké časti CHVÚ sa v minulosti využívali na pasenie dobytka a oviec. Kvôli sociálno-ekonomickej zmene, množstvo spásaných plôch sa výrazne znížilo a mnohé z cenných trávnych porastov, ako aj pôvodných sadov zarastajú hustými kríkmi a náletovými drevinami. V CHVÚ Cerová vrchovina – Porimavie sa projekt primárne zameriava na dva druhy vtákov: strakoš kolesár a výrik lesný.

CHVÚ Žitavský luh

CHVÚ Žitavský luh je typický zaplavovanými mokraďami a aluviálnymi lúkami. Územie predstavuje bohatý štruktúrovaný biotop vysokých tráv, ostríc a obhospodarovaných vlhkých lúk (pasenie, kosenie). Významné potravné biotopy pre mnohé druhy vtákov zabezpečujú otvorené plytké plochy vodnej hladiny so striedajúcimi sa plochami vysokých tráv a lúk. Vybranými druhmi ochrany v oblasti sú kačica chrapačka, chriašť bodkovaný a kaňa močiarna. Táto oblasť je posledným pravidelným hniezdiskom kačice chrapačky na Slovensku. Zároveň predstavuje dôležitú migračnú zastávku druhu počas jarnej a jesennej migrácie.

CHVÚ Parížske močiare

Lokalita CHVÚ Parížske močiare predstavuje rozsiahly močiar, ktorý rozsahom trstiny patrí medzi najväčšie mokrade tohto typu na Slovensku, čím sa radí medzi mokrade medzinárodného významu. Trstina pokrýva väčšiu časť močiara s rozlohou cca. 90%, čo spôsobuje obmedzené podmienky pre druhy, ktoré uprednostňujú bohato štruktúrované biotopy. Kritériovými druhmi CHVÚ Parížske močiare sú: kaňa močiarna, chriašť bodkovaný, včelárik zlatý, kačica chrapačka, trsteniarik tamariškový a bučiak veľký. Cieľovým druhom projektu pre túto lokalitu je kačica chrapačka, ktorá tu bola zaznamenaná na migrácii a ojedinele tu hniezdi.

CHVÚ Dolné Považie

CHVÚ Dolné Považie patrí medzi najväčšie vtáčie územia situované prevažne v poľnohospodárskej krajine na Slovensku. Územie má z časti stepný charakter. Nížinatá krajina je popretkávaná riekami, kanálmi a mokraďami, stromoradiami s výskytom menších lesov, pieskových dún a slanísk. Vyššia diverzita krajiny bola dôvodom na vyhlásenie územia európskeho významu na ochranu vzácnych druhov rastlín a biotopov. V CHVÚ Dolné Považie bolo zaznamenaných 239 druhov vtákov, z toho 111 hniezdiacich. Až do roku 1950 bolo CHVÚ pokryté rozmanitou mozaikou poľnohospodárskej pôdy s nízkou intenzitou obhospodarovania, dostatkom trávnatých plôch, pasienkov, mokradí, riečnych meandrov, roztrúsených stromov a hlavových vŕb s dutinami. Takéto podmienky boli priaznivé pre cieľové druhy vtákov a podporovali rozmanitosť biodiverzity. Avšak v dôsledku masívnej kolektivizácie, odvodňovania mokradí, pretvárania trávnych porastov na ornú pôdu a poklesu pastvy sa podmienky pre cieľové druhy drasticky zhoršili, čo má za následok výrazný pokles počtu populácií. Projekt sa v tejto oblasti zameria na 4 druhy vtákov, ktoré zvyčajne naznačujú druhovo bohaté oblasti poľnohospodárskej pôdy: krakľa belasá, sokol kobcovitý, ľabtuška poľná a strakoš kolesár.

CHVÚ Ostrovné lúky

CHVÚ Ostrovné lúky sa nachádza v teplejšej oblasti v juhozápadnej časti Slovenskej Republiky. Patrí k teplým a veľmi suchým oblastiam s miernou zimou. Má rozlohu 8 297,7 ha a rozkladá sa v jedenástich katastrálnych územiach. Súčasná štruktúra krajiny má charakter poľnohospodárskej stepi s prevažujúcim zastúpením polí, v menšej miere plôch lúk a pastvín, zvyškov lesov alebo skupín vŕb. Napriek legislatívnej ochrane územia stav ochrany niektorých ohrozených cieľových druhov vtákov je neuspokojivý. To je dôvod, prečo boli do projektu vybrané 3 druhy vtákov obývajúce biotopy CHVÚ Ostrovné lúky: ľabtuška poľná, strakoš kolesár a sokol kobcovitý.

CHVÚ Dunajské luhy

CHVÚ Dunajské luhy sa rozprestiera na rozsiahlom území vnútrozemskej delty Dunaja na Slovensku. Oblasť je dôležitým biocentrom a predstavuje medzinárodný biokoridor pre migráciu rýb, vtákov a iných prvkov bioty. V minulosti ju formovala dynamika rieky Dunaj, výsledkom čoho bola pestrá mozaika riečnych ramien, mŕtvych ramien, mokradí, trstín, lužných lesov, ako aj biotopov typických pre extenzívne využitie krajiny (aluviálne lúky, pasienky, hlavové vŕby). V dôsledku regulácie rieky a najmä po výstavbe vodnej nádrže Gabčíkovo bola dynamika rieky výrazne zmenená a rozsiahle oblasti delty Dunaja boli prakticky zničené. Medzi ďalšie hrozby patrí intenzívne lesné hospodárstvo, strata konektivity riečnych ramien, odvodňovanie mokradí a strata tradičných manažmentov trávnych biotopov (kosenie alebo extenzívna pastva), ako aj strata tradičného orezu hlavových vŕb. Výsledkom bolo, že populácie druhov viazaných na trávnaté biotopy (kalužiak červenonohý, ľabtuška poľná) výrazne klesli. Projekt je zameraný na 3 druhy vtákov, ktoré využívajú trávne porasty alebo mokraďné biotopy: kalužiak červenonohý, kačica chrapačka a ľabtuška poľná.

CHVÚ Lehnice

Chránené vtáčie územie Lehnice vzniklo s cieľom zachovať biotopy pre európsky významné druhy vtákov a biotopy sťahovavých druhov vtáctva, aby boli zabezpečené podmienky ich prežitia a reprodukcie. Kritériovými druhmi územia sú: drop fúzatý, prepelica poľná a sokol kobcovitý. Územie sa nachádza v okrese Dunajská Streda. Územie tvorí poľnohospodársky intenzívne využívaná krajina s plochami trávnych porastov. Cieľovým druhom projektu je sokol kobcovitý.