Krakľa belasá sa po zime opäť vracia do slovenskej krajiny. Prvé jedince boli v juhovýchodoslovenských stepiach pozorované 29. apríla a v nasledujúcich dňoch pribúdali ďalšie pozorovania. Počas jarného ťahu sa zastavili aj na viacerých lokalitách západného Slovenska.

Slovensko je jediná krajina v Európe, kde sa už lokálne vyhynutá krakľa belasá vrátila hniezdiť po dlhých 10 rokoch a to najmä vďaka ochranárskym snahám.

Krakľa belasá sa stala vtákom roka 2025. Krakľa je vlajkovým druhom ochrany prírody v slovenských stepiach – vzácnych biotopoch kultúrnej krajiny, ktorých osud má vo svojich rukách človek.

Výsledky hniezdnej sezóny z roku 2025 nás pozitívne šokovali. Tento rok sme zaznamenali 38 teritórií a 36 hniezdiacich párov – najviac za posledné štvrťstoročie! Pozitívny trend v počte hniezdiacich párov sme vďaka monitoringu potvrdili už piatu sezónu po sebe. Jeden z najpestrejších vtákov našej prírody zažíva prekvapivý návrat.

Vo Vtáčom raji sa každoročne počas jarného ťahu odohráva výnimočný prírodný jav. Nad mokraďami a lúkami CHVÚ Senianske rybníky prelietajú veľké kŕdle brehárov čiernochvostých, ktorých počty môžu presiahnuť aj tisíc jedincov. Tento rok ornitológovia z SOS/BirdLife SLovensko v území zaznamenali 840 jedincov, čo predstavuje na slovenské pomery mimoriadne vzácne pozorovanie.

Zastavili sa na svojej tradičnej migračnej zastávke – lúke Ostrovik v CHVÚ Senianske rybníky. Brehár čiernochvostý aktuálne na Slovensku nehniezdi kvôli úbytku vhodných biotopov.

Inštalovanie vtáčích búdok, náhradných hniezd či hniezdnych podložiek patrí medzi praxou a vedou overené ochranárske opatrenia. Vďaka búdkam, polobúdkam, hniezdam a podložkám sa darí u nás aj v zahraničí zachraňovať vzácne druhy, ktoré v našom prostredí nenachádzajú žiadne iné možnosti na hniezdenie.

Jeden z posledných ichtyologických prieskumov v tomto roku, realizovaný v rámci projektu LIFE DLLD, sa uskutočnil tento týždeň v izolovaných ramenách Dunaja na ostrove Sihoť, v ktorých po poklese vody ostali zaplavené depresie s uviaznutými rybami. Práve v týchto ramenách je plánovaná v blízkej dobe obnova dynamiky formou opätovného prepojenie s hlavným korytom a zlepšením ich prietočnosti.

Od začiatku roka sme spolu s partnermi projektu Prírodovedeckou fakultou UK a Štátnou ochranou prírody SR spustili pravidelné terénne monitorovanie potencionálnych biokoridorov -„diaľnic“ pre hraboša severského panónskeho.