Vegetačné strechy sú efektívnym riešením v mestskom prostredí. Plnia viacero významných funkcií. Prispievajú, ako všetka urbánna vegetácia, k zmierňovaniu zmeny klímy (pohlcovaním uhlíka z atmosféry). Vďaka zvýšenej izolácii nie je pre zabezpečenie tepelného komfortu v budove potrebné aktívne strojové chladenie (napr. síce veľmi rozšírenými, ale z pohľadu mitigácie nevýhodnými klimatizačnými zariadeniami), čím sa znižuje spotreba energie na ochladzovanie vnútorných priestorov. Vegetačné strechy majú významný vplyv na zabraňovanie prehrievania budovy počas letných vĺn horúčav. Vďaka tieniacemu účinku vegetácie a dodatočnej izolácii (pôdny substrát a technické izolačné vrstvy) dokážu udržiavať počas slnečných letných dní vnútornú teplotu budovy až o niekoľko °C chladnejšiu ako v porovnateľnej budove s klasickou strechou. Prostredníctvom výparu zo strešnej vegetácie taktiež mierne prispievajú k ochladzovaniu svojho okolia. Ďalším adaptačným vplyvom vegetačných striech je zachytávanie a spomaľovanie odtoku zrážkovej vody, a tým napomáhajú manažmentu zrážkovej vody v meste a znižujú riziko vzniku lokálnych povodní. 1 m2 extenzívnej vegetačnej strechy s hrúbkou substrátu 25 cm môže zachytiť okolo 137 litrov zrážkovej vody (čo je porovnateľné množstvo vody v napustenej vani). Vegetačné strechy majú v porovnaní s nepriepustným povrchom o 85 až 90 % nižší maximálny odtokový koeficient.
Vegetačné strechy sa dajú budovať na stavbách s rovnou, ale aj šikmou strechou. Na základe druhového zloženia a na to nadväzujúcich parametrov (napr. hrúbka substrátu) sa vegetačné strechy členia na intenzívne a extenzívne. Intenzívne vegetačné strechy majú väčšinu plochy pokrytú nízkou až stredne vysokou vegetáciou (najčastejšie rôzne druhy tráv, trvaliek, či menších krov), pod ktorou sa nachádza substrát v hrúbke niekoľko desiatok centimetrov a izolačné vrstvy. Pre udržanie prosperujúcich podmienok pre strešné rastlinstvo je zväčša potrebná pravidelná údržba a pravidelná zálievka podľa potreby a zvolených druhov vysadenej vegetácie. Extenzívna vegetačná strecha je na druhú stranu zvyčajne takmer bezúdržbová (údržba 3 – 4 krát do roka) a pokrytá nenáročnými druhmi rastlín (napr. machy, rozchodníky, sukulenty, trávy a byliny) s hrúbkou substrátu do 20 až 25 cm a izolačnými vrstvami.
Vegetačné strechy poskytujú v urbánnom prostredí útočisko a životný priestor pre množstvo živočíchov. Podľa typu realizácie zelenej strechy sa odvíja aj miera vplyvu z pohľadu biodiverzity. Extenzívne vegetačné strechy s druhovo málo pestrou a vzrastom prevažne nízkou vegetáciou poskytujú úkryt prevažne pre bezstavovce. Intenzívne vegetačné strechy s rôznorodejšou a bujnejšou vegetáciou poskytujú priestore pre život, potravu či oddych pre širšiu škálu živočíchov vrátane vtáctva, opeľovačov a pod. Pre zvýšenie biodiverzitného účinku je možné doplniť vegetačnú strechu okrem bežnej vegetácie aj napr. o drobný vodný prvok slúžiaci na napájanie vtáctva v čase sucha, či o rôzne kusy dreva a rastlinného materiálu, ktoré slúžia ako útočisko pre hmyz a iné bezstavovce. V čase sucha je potrebné vodu do napájadla dopĺňať. Na strechách je možné integrovať prvky ako hmyzí hotel, bohatý sortiment kvitnúcich nektarodajných rastlín, vytvorenie iných inovatívnych prvkov, ktoré budú podporovať biodiverzitu (miesta, ktoré budú útočiskom pre vhodné živočíšne druhy, napájadlá pre včely a vtáky a pod.).
Zachovať rôznorodosť a pestrosť je významné (diverzifikáciu rastlinných druhov a vrstiev), čiže vysadiť, rozličné druhy s rozličnou výškou porastu. Uprednostňovať domáce druhy, v prípade projektu Mayer je možné aj mačinovaním „preniesť” časť kvitnúcej lúky na strechu. Ak je to technicky možné, použiť substrát o hrúbke viac ako 20 cm, ak to nie je možné aspoň medzi 8 a 10 cm. Odporúča sa využiť lokálny substrát s kvalitou blízkou prírodnej pôde (najlepšie miestna pôda). Umiestnenie prvkov na podporu biodiverzity (skaly, mŕtve drevo, prípadne vodný prvok, alebo prístrešky na streche), napájadlo pre vtáky a hmyz. Nevyužívať automatickú závlahu, nielen kvôli úspore vody, ale aj z dôvodu podpory prírodných procesov. V štúdii, kde sa zbierali poznatky z 31 vegetačných striech (Grooves – Green ROOfs Verified Ecosystem) bolo identifikovaných 200 druhov rastlín, z ktorých 70 % vyrástlo spontánne. Zároveň bolo identifikovaných viac ako 300 druhov fauny vrátane 250 druhov hmyzu. Aj z tohto pohľadu môžu slúžiť vegetačné strechy ako „biokoridory” pre rozličné druhy nakoľko poskytujú potrebný úkryt potravu a aj možnosť hniezdenia a rozmnožovania pre vtáky, ako aj iné druhy živočíchov. Len pre zaujímavosť zelené strechy, ktoré v Londýne skúmal Kadas (2006) vytvorili nový priestor pre rastlinné a živočíšne druhy, vrátane zriedkavých a vzácnych druhov chrobákov (Microlestes minutus) a nových druhov pavúkov pre Londýn (Pardosa agrestis, Steatoda phalerata, Silometopus reussi a Erigone aletris).
Doplňujúce informácie pre realizáciu opatrenia:
- Intenzívne strechy sú podstatne náročnejšie na dostatočnú nosnosť a statiku strešného plášťa a sú realizovateľné prevažne na strechách s nízkym sklonom. Extenzívne strechy zväčša nevyžadujú zvýšené nároky na strešnú nosnosť a dajú sa realizovať aj na strechách s vyšším sklonom.
- Povrch striech je počas letných vĺn horúčav vystavený extrémnym teplotám, a preto je potrebné pri plánovaní zvážiť vhodné druhové zloženie vegetácie (najmä pri bezúdržbových extenzívnych strechách) alebo efektívny zavlažovací systém v prípade intenzívnych vegetačných striech.