PROJEKT: Ochrana endemických druhov a biotopov suchých trávnikov v kontaktnej zóne Panónskeho a Alpského bioregiónu

Územie európskeho významu Hrehorkové patrí medzi najmladšie chránené územia v Bielych Karpatoch. Výslnné vápencové svahy pri obci Mikušovce (okr. Ilava) sa ním na rozlohe 12 hektárov stali v roku 2018. V tom čase už bola lokalita takmer kompletne zarastené nepriechodnou húštinou náletových drevín. Miestni urbárnici si však Hrehorkové pamätali úplne inak – ako pasienky plné liečivých bylín, orchideí a jasoňov červenookých. V roku 2021 preto oslovili Správu CHKO s tým, či by sa so žalostným stavom územia dalo niečo spraviť. Ich otázka doputovala až k tímu nášho projektu LIFE Endemic PANALP. Udalosti potom nabrali rýchly spád – spojili sme sa urbárnikmi a miestnym mladým poľnohospodárom Martinom, dohodli sme detaily spolupráce a pustili sa do práce v teréne. Dnes už začína byť Hrehorkové opäť miestom, kde to bzučí hmyzom a rozkvitá orchideami. Prvé ochranárske úspechy sa pritom dostavili nečakane rýchlo – hneď prvý rok po obnove biotopov sa tu objavili vzácne hmyzovníky či dudok chochlatý.

Porovnanie, ako vyzeralo Hrehorkové v polovici minulého storočia, v roku 2023 pred začatím obnovy lokality a v máji 2024 po vyvezení spílenej biomasy.

Na prelome rokov 2023 a 2024 sa lokalitou rozozvučali zvuky motorových píl. Naši spolupracovníci niekoľko týždňov pílili náletové dreviny, samozrejmosťou ale bolo ponechanie borievok, ovocných stromov či solitérnych dubov. Po vyvezení väčšiny biomasy sa nám naskytli úplne nové pohľady. Monotónnu, husto zarastenú plochu vystriedala rozvoľnená mozaika budúcich pasienkov so solitérnymi stromami a krovinami. V nedávnej minulosti bol takýto obraz v krajine celkom bežný, postupne ho ale nahradili dva extrémy – intenzívne obrábané polia, rozsiahle lúky bez drevín a naopak husté lesy bez bylinného podrastu – oboje nevhodné pre zachovanie druhovej rozmanitosti života v našej prírode.

Samozrejmosťou bolo pre nás ponechanie borievok aj solitérnych plánok či dubov, vďaka čomu tu vznikla rozvoľnená mozaika, ktorá je príjemná na pohľad a prospieva aj biodiverzite.

S výstavbou elektrických oplôtkov sme začali ešte pred dočistením lokality. Zvieratá miestneho gazdu sme sem totiž chceli dostať čo najskôr po odvezení biomasy, aby ihneď začali spásať prvé výmladky krovín. V pláne bola od začiatku celoročná pastva a preto sme farmárovi Martinovi odporučili húževnaté britské plemeno oviec Romney Marsh a k nim kozy, ktoré sú na likvidáciu výmladkov drevín najvhodnejšie. Túto zimu pribudli somáre, jeden aj zo sysľoviska na Muránskej Planine. Somáre sú osvedčené ako dobrí ochrancovia stád pred predátormi. Všetky tri druhy na lokalite zostávajú aj v zime. Zimná pastva sa nám zatiaľ na obnovovaných pasienkoch veľmi osvedčuje, pretože zvieratá sú viac nútené obhrýzať kroviny ako počas vegetačnej sezóny. Cez projekt sme farmárovi zabezpečili prístrešok, ktorý však využívajú iba v najhoršom počasí, preferujú totiž pohyb po pastvine. Počas prvých mesiacov zvieratá vypásali južnú časť lokality, na jeseň sme im napokon sprístupnili aj sprístupnili aj starý lom a skalné bralo v severnej polovici lokality. S jej dočisťovaním nám v októbri pomáhali dobrovoľníci z Čiech, vedení poprednými prírodovedcami z Univerzity Karlovej a ochranármi zo Skupiny JARO. Momentálne už teda tradičná pastva prebieha na celých 12 hektároch tohto územia európskeho významu.

Ako sme spomínali v úvode, prvé ochranárske úspechy sa na Hrehorkovom dostavili nečakane rýchlo. Už počas výstavby ohradníkov sme tu objavili kvitnúce hmyzovníky Holubyho a dokonca aj hmyzovník včelovitý, ktorý z tejto časti Bielych Karpát vôbec nebol známy. Po vyčistení sme tu na jar dokonca pozorovali dudka chochlatého. Aj preto sa s farmárom snažíme nájsť čo najšetrnejší postup pri odčervovaní zvierat. Dôležitú zložku potravy dudkov totiž tvorí koprofágny hmyz, napríklad lajniak skarabeusovitý. Aby sme zvýšili šancu na zahniezdenie, plánujeme tu osadiť vhodné búdky.

Hrehorkové sa aj vďaka vyčisteniu a návratu pastvy stáva významnou orchideou lokalitou. Zľava hmyzovník včelovitý a Holubyho, ktoré sme tu objavili už počas obnovných prác a vstavač purpurový.

Na Hrehorkovom sa po obnove udomácňuje aj dudok chochlatý, ktorý obľubuje práve takúto rozvoľnenú krajinnú mozaiku na výslnných stráňach. Objavili sme tu aj koprofágneho lajniaka skarabeusovitého, ktorý je dôležitou zložkou potravy.

Obrovským úspechom by bolo, ak by sa na Hrehorkové raz vrátil aj náš motýlí kráľ jasoň červenooký. Z Vršatca je to sem pre človeka čo by kameňom dohodil, tento ťažkopádne lietajúci motýľ to má ale náročnejšie. Pri občasných záletoch v snahe objaviť nové miesta na život potrebuje nášľapné kamene. Sú to ostrovčeky vhodných biotopov, kde dokáže načerpať energiu prípadne založiť novú, menšiu populáciu ktorá sa bude môcť zase rozšíriť o kúsok ďalej. Aj z tohoto dôvodu sme sa túto zimu pustili s miestnymi urbárnikmi do čistenia Mokrej skaly, ktorá leží na pol ceste medzi Hrehorkovým a Vršatcom. Samozrejme, s ohľadom na prebiehajúcu zmenu klímu si uvedomujeme, že jasone, relikty glaciálnych stepí, to aj napriek zlepšujúcemu sa stavu biotopov nebudú mať ľahké. Už dnes sme však svedkami toho, že tieto aktivity prospievajú aj množstvu iných, často omnoho menej nápadných druhov, napríklad orchideám. A takisto nás veľmi teší, že vďaka nim ožívajú spomienky miestnych na pestrú krajinu minulosti a mladým poľnohospodárom zas prinášajú pôdu pre budúcnosť.

Veľmi si ceníme, že nám s obnovou Hrehorkového na jeseň pomohli aj dobrovoľníci vedení skvelými prírodovedcami a ochranármi z Čiech.