Korytnačky chránia už aj psy
Aby sme dopomohli korytnačkám močiarnym k rýchlejšiemu zväčšeniu populácie, začali sme chrániť aj samotné znášky. Najprv ich ale musíme nájsť a tu nastupujú psy.
Aby sme dopomohli korytnačkám močiarnym k rýchlejšiemu zväčšeniu populácie, začali sme chrániť aj samotné znášky. Najprv ich ale musíme nájsť a tu nastupujú psy.
Na nedávnych potulkách lužným lesom, ktorého obnovu firma Dedoles podporila, sme riešili ďalšie možnosti našej spolupráce.
A čo takto vytvoriť spoločnú kolekciu ponožiek? A upriamiť pozornosť na miznúcu biodiverzitu?
A tak vznikla kolekcia Ohrozené druhy, vďaka ktorej sa druhy viac či menej nápadne miznúce z našej krajiny dostali na ponožky a informácie o nich na stránku Dedolesu.
Korytnačkám sme sa rozhodli pomôcť prečistením potenciálnych kladísk od hustej a pre korytnačky nepriechodnej vegetácie. Najprv kosili terénni pracovníci, potom nastúpil dobytok.
Nedávno sa konala každoročná kontrola aktivít projektu LIFE Microtus II, takzvaná monitorovacia misia, ktorú vedie externý monitor Európskej komisie.
Veľa ľudí zaraďuje voľne žijúce živočíchy a voľne rastúce rastliny do týchto dvoch kategórií. Je ten hmyz, cicavec, či rastlina škodca a škodí našim ľudským aktivitám? Ak nie, ako je užitočný? Samozrejme, opäť pre nás, pre ľudí.
S touto otázkou sa stretávame často v súvislosti so sysľom, ktorého mnohí v minulosti považovali za škodcu. Po krátkom vysvetlení o tom, že mylne, pretože syseľ ani nekradne obilie, ani si z neho nerobí zásoby, príde otázka druhá – ako je teda užitočný?
Na sysľovisku v Tisovskom krase sa neustále niečo robí. Len nedávno sme skončili s čistením pasienku a ešte stále spratávame načistené kopy kríkov. Kolóniu sysľov sme posilnili o syslíky z Muráňa. Tie, čo tam uvidíte s nejakým vzorom na chrbte, sú noví osadníci. Nožničkami sme im skrátili chlpy, ktorých spodná časť je čierna. Vzniknú im tak vzory, podľa ktorých ich rozoznávame a vieme sledovať ich osud. A to najdôležitejšie – či sa pária s miestnymi obyvateľmi/obyvateľkami.