Športový a rekreačný areál po realizácii jednotlivých športovísk v roku 1992 -3 zostal nedotknutý. Na voľných plochách bola zasiata tráva a tam kde sa veľmi nekosilo tam sa uchytili náletové dreviny – topoľ biely a čierny, čerešňa mahalebka alebo vtáčia, jaseň štíhly, ale aj dva duby. Zo semien čo priniesli vtáky lebo vietor. Okolo plota po postavení bytoviek boli zasadené pásy tují, borovíc čiernych a smrekov ako optická stena medzi bytovkami a športoviskami. Okrem toho zostal areál prázdny.
Areál si už dávno pýtal, aby sa o neho niekto postaral aj inak ako iba vykonal pravidelné kosenie. Vďaka projektu LIFE Deliver a podpore Bratislavského samosprávneho kraja sa podarilo za pomoci žiakov do areálu dosadiť asi 100 kusov trvaliek a krov a 47 kusov stromov.
Predchádzalo tomu ale dlhé plánovanie rozmiestenia nielen výsadby, ale aj ďalších prvkov v areáli. Tými ďalšími prvkami sú – úkryty pre ježkov, jašterice a slepúchy, hmyzie hoteli, búdky pre spevavce, napájačky pre vtáky, hmyz a ježkov – voláme ich prvky podpory biodiverzity na sídliskách. Cieľom celkového oživenia areálu nie je totiž dotvoriť príjemnejšie prostredie iba pre ľudí, ale aj pre divo žijúce živočíchy a pomôcť im prispôsobiť sa zmenám klímy aj na sídliskách. Aby tu mohli zostať napriek zmenám klímy s nami.
Zmeny klímy spôsobujú už dnes v tomto areáli veľmi nepriaznivé podmienky – v apríli viac ako mesiac vôbec nepršalo, v zime sa striedajú dni s mrazmi s dňami s veľkým oteplením. Areál je na kopci, takže okrem toho všetkého je vystavený silným vetrom a v lete silnému spaľujúcemu slnku. V takom prostredí môžu prežiť len také rastliny a živočíchy, ktoré sú na tieto podmienky prispôsobené.
Keďže tento areál je akýmsi pokračovaním masívu Devínskej kobyly, inšpirovali sme sa pri výbere druhového zloženia práve Devínskou kobylou a zároveň sme pozorovali, ktorým druhom stromov a krov sa najlepšie darí v mestách. Z týchto druhov sme vylúčili také, ktoré majú potenciál invázneho šírenia – tzn. agát biely, brestovec západný, pajaseň žliazkatý, javorovec jaseňolistý. Nie sú to naše pôvodné druhy a spôsobujú svojim šírením do lesov potláčanie našich pôvodných druhov.
Z našich pôvodných druhov sme sa rozhodli pre tieto: javor poľný (ten má najväčšie zastúpenie), lipa malolistá, jaseň mannový, dub letný a dub zimný, čerešňa vtáčia a mahalebková, a moruša.
Do výsadby sme zakomponovali aj ovocné odrody čerešní – štepené na dlhovekých podpníkoch –odrody Hedelfingerská, Napoleonova a Kordia. Sú to neskoršie odrody plodiace v 5 – 6 stom čerešňovom týždni (14.7.- 8.8.).
Z ďalších druhov, ktoré nie sú úplne naše domáce, ale sa osvedčili vo výsadbe v mestách sme vybrali borovicu čiernu, platan javorolistý, gaštan jedlý, liesku tureckú.
Čo sa týka krov vybrali sme tieto naše pôvodné: vtáčí zob, drieň obyčajný, baza čierna, ruže (odroda dužnoplodá, galská), svíb obyčajný, svíb krvavý, kalina siriputková, bršlen európsky, hloh obyčajný, trnka a lieska. S teplomilnejších odrôd, ktorým sa darí už aj u nás sme sadili levanduľu úzkolistú, aróniu, rakytník rešetliakový. Z jedlých odrôd sme dosadili ríbezle, egreše a josty. Z popínavých druhov sme sadili zemolez, pavinič a skúsili sme aj dva korene viniča, pretože na tom mieste, kde je teraz areál, bol pred 30-40 rokmi vinohrad. Brečtan bol vysadený minulý rok popri oploteniu basketbalového ihriska, ale nedarí sa mu, lebo je tam veľký výpek na slnku.
Výber trvaliek bol urobený na základe doby kvitnutia aj liečivých vlastností: oregano, materina dúška, myší chvost, šalvia lekárska, alchemilka, pažítka,floxy a zasadili sme aj cibuľky tulipánom, narcisov a ozdobného cesnaku – aby sme potešili včielky hneď skoro na jar.
Výber krov aj stromov sme ladili tak, aby kvitli v rôznom čase a poskytovali tak potravu pre opeľovače v čo najširšom časovom rámci počas vegetačnej sezóny, a zároveň produkovali jedlé plody pre vtáky a živočíchy ( a aj pre ľudí) počas jesene a zimy.
Plán výsadby sme diskutovali so zástupcami školy, verejnosti, miestneho úradu aj VPS Karlova Ves a odborníkmi na botaniku a entomológiu.
Samotný plán vyzerá takto: plán
Plán sme postupne od októbra do decembra krok po kroku realizovali spolu s deťmi zo základnej školy.
V októbri a novembri sme začali s výsadbou trvaliek a jedlých kríkov. Každú plochu bolo treba poriadne vyplieť, pretože tu rástli hlavne lucerny, ktoré majú korene aj 10 metrov do hĺbky a sú veľmi odolné.
Pozdĺž plotov sme vypleli 1,5 metrov široký pás, do ktorého sme sadili kry.
Solitérne vysadené kry sme tiež ohradili kolíkmi, pretože sa stáva, že ich kosci pokosia aj s trávou.
Stromy sadila dodávateľská firma. Všetko to boli stromy s koreňovým balom alebo v kvetináčoch, nie voľnokorenné. Vybrali sme najmenšie stromy, ktoré mohla firma dodať – 6-8 cm bola hrúbka kmeňa. Náš predpoklad je, že menší a mladší strom má väčšiu šancu prežiť a zakoreniť sa.
Každý strom bolo nutné ohradiť 3 kolíkmi a priviazať. Ku koreňom boli uložené do zeme hadice, ktoré budú slúžiť na zálievku priamo ku koreňom. Zálievka bude vykonávaná od marca do septembra aspoň raz týždenne. Počas nasledujúcich 3 rokov.
Potom sme všetky plochy okolo vysadených stromov poriadne prerýľovali na povrchu v kruhu asi 1 meter priemer, aby sme pôdu prevzdušnili a skyprili. Vytvorili sme okolo nich taký zemný val, ktorý bude zadržiavať vodu. Nakoniec sme okolo koreňov navozili drevnú štiepku z orezu z listnatých drevín na sídlisku do výšky 8 -10 cm. Táto štiepka pomôže zabrániť výparu vody a bude sa pod ňou držať prepotrebná vlaha pre rast stromov a krov. Samozrejme aj pri tejto činnosti nám pomáhali žiaci, ktorí to veľmi oceňovali, že sa mohli zapojiť do takejto aktivity na zmierňovanie dopadov zmeny klímy lokálne.
Tento krok – štiepka – je rovnako dôležitý ako zalievanie, pretože areál má takú polohu, ktorá nepraje kumulácii vlahy na dlhšiu dobu – je na kopci, exponovaný slnečnému žiareniu počas celého dňa a má skalnaté podložie zo žuly. Štiepka dúfame, že zabráni aj rastu buriny a nebude potrebné plochy okolo krov a stromov tak často plieť.
Pred prehrievaním zemského povrchu nás ochránia práve kry, stromy a vegetácia. Stromy prispievajú nie len ku ochladzovaniu miestnej klímy (v tieni stromu môže byť až o 13°C chladnejšie ako na trávniku vedľa), ale vzduch aj zvlhčujú a čistia a zachytávajú vo svojich telách CO2 – skleníkový plyn. Stromy sú jednoducho po všetkých stránkach užitočné. Sú takou na vstupnú energiu nenáročnou klimatizačnou jednotkou. Ak sa teraz posnažíme včas vysadiť čo najviac stromov a krov na verejných priestranstvách, zabezpečíme znesiteľný život na sídliskách počas horúčav do budúcnosti. Pozor ale na to, že ak chceme, aby naše úsilie vložené do výsadby bolo odmenené úspechom- teda čo najviac stromov sa uchytí a prežije do budúcnosti – je potrebné sadiť iba na jeseň, aby dostali stromy čo najviac jesennej a zimnej vlahy a zabezpečiť cez vegetačnú sezónu polievanie aspoň raz do týždňa v období troch rokov.