Svetový Deň Mokradí

Druhý február patrí MOKRADIAM. V tento deň si pripomíname okrem tradičného sviatku Hromníc aj Svetový Deň Mokradí. To, že mokrade majú v kalendári svoj deň je dôkazom toho, aké sú dôležité pre zachovanie stability ekosystému celej Zeme. Napriek tomu mokrade stále zostávajú zároveň najohrozenejším typom biotopu Zeme a stále ich ubúda. Vo svete stále prevažuje trend ubúdania mokradí nad opačným trendom a to napriek snahám všetkých ochranárov a medzinárodných dohovorov.  Tento trend pokračuje napriek tomu, že mokrade ukrývajú množstvo pokladov, ktoré sme ešte ani zďaleka neboli schopní odhaliť, ani dostatočne oceniť.  Napriek tomu, že už vieme, že mokrade sú hlavnou zásobárňou vody na Zemi – sú ako špongia-  v čase nadbytku vodu zachytávajú a v čase núdze ju uvoľňujú. Napriek tomu, že mokrade majú množstvo nenahraditeľných funkcií pre zdravé fungovanie Zeme, o ktorých iba začíname získavať informácie a poznatky. Napriek tomu, že mokrade ukrývajú najbohatšie druhové zloženie zo všetkých biotopov. Napriek tomu, že vieme, že bez mokradí neexistuje voda, bez ktorej ani ľudia nevedia žiť, mokradí ubúda. Prečo je to tak? Voda, ktorú ukrývajú  sa totiž stáva nežiaducim faktorom na tom mieste, kde človek namiesto mokrade chce vidieť nejaký napr. stavebný, alebo poľnohospodársky rozvoj. Mokrade bránia orbe, preto sú odvodnené melioračnými kanálmi.  Mokrade bránia stavbe cesty, preto sú odkanalizované. Mokrade bránia plavbe, preto sú postavené priehrady alebo plavebné kanále. Mokrade bránia využitiu elektrickej energie, preto sú zničené v prospech výstavby vodnej elektrárne. Mokrade bránia stavbe nákupných center alebo bytových jednotiek, preto je vybudovaná bariéra – protipovodňová a proti- vodná ochrana alebo sú odvodnené a vysušené. Každý deň sa nájde množstvo dôvodov prečo konkrétna mokraď musí ustúpiť nejakému „rozvoju“. Nechceme nechať vode a mokradiam priestor. Je to, ale veľmi nebezpečné, pretože nakoniec môžeme vodu úplne stratiť. Ramsarský dohovor vstúpil do platnosti v roku 1975 ako dohovor, ktorý chce chrániť tie najcennejšie mokrade – je ich v ňom zahrnutých 2241 na celom svete. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) sa už 20 rokov snaží chrániť, revitalizovať a zachovať aspoň niektoré z tohto zoznamu – Dunajské luhy, Šúr a Alúvium Rudavy. Bez aktívneho zásahu by už tieto mokrade neexistovali, alebo by z nich boli pomaly umierajúce, vysychajúce alebo „zapáchajúce stoky“. Pre záchranu mokradí  združenie BROZ zrealizovalo už viac ako 10 významných projektov.  Hlavne vďaka podpore z európskeho programu LIFE sa podarilo zabrániť zániku týchto mokradí, obnoviť ich a ďalej pokračovať v činnostiach zameraných v ich prospech:  v revitalizácii mŕtvych ramien Dunaja, v obnove podmáčaných lúk, v obnove periodických jazierok a plytčín, v sprietočňovaní ramien alebo v obnove lužných lesov. Do dnešného dňa sa BROZ podarilo sprietočniť a zrevitalizovať 75 km riečnych ramien a vodných tokov a obnoviť 2404 ha mokradí. Ďalšie aktivity, ktoré pomôžu mokradiam, hlavne v dunajských luhoch, pokračujú v rámci prebiehajúceho projektu LIFE 14 NAT/SK/001306 Obnova a manažment dunajských lužných biotopov. Projekt  začal s heslom“ Oživujeme srdce dunajských luhov“ v roku 2015 a potrvá do roku 2022.  Sústreďuje sa na oživenie zvyškov vnútrozemskej delty Dunaja, jeho bývalej ramennej sústavy v inundácii. Jeho ambicióznymi cieľmi  na oživenie dunajských luhov sú okrem iných aj tieto: zrekonštruovať 5 technických bariér ( tzv. prehrázok – viď. Obr.2) na ramenách Dunaja, aby sa zabezpečil dynamický vodný režim a viac vody v nich, zlepšiť tým vodný režim na 1850 ha mokradí v ramennej sústave Dunaja, obnoviť vodný režim v dĺžke minimálne 4500 m ramien, obnoviť pripojenie minimálne 2 izolovaných bočných ramien k Dunaju a obnoviť 37 ha ďalších mokradí v dunajských luhoch. Ďalšie informácie o projekte sú na tejto webovej stránke: http://www.broz.sk/DunajskeLuhy. Bariéra v toku na ramene Dunaja    Rameno Dunaja bez bariér